Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122227140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122227140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX,
trvalýpobytB.C.XXX/X,D.E.,zastúpenej:AdvokátskakanceláriaFARDOUSPARTNERSs.r.o.,Hlavná
6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej: Union poisťovňa, a.s., Kradžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322
051, o 2.184 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 24. augusta 2023 č. k. 8C/35/2022-300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby (I.) p o t v r d z u j
e a v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania (II.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) žalobu o zaplatenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.184 eur s príslušenstvom zamietol; druhým výrokom
(II.) priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých malo byť rozhodnuté
osobitným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 444 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), § 8, § 10 ZoBSSU (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení
v znení neskorších predpisov).

2. Vecne zdôvodnil, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola dňa 4.11.2018 účastníkom dopravnej
nehody(akospolujazdecmotorovéhovozidla),ktorúzavinilvodičmotorovéhovozidla,ktorýmaluzavreté
povinné zmluvné poistenie vozidla u žalovanej (pasívna vecná legitimácia žalovanej tiež nebola sporná),
pri ktorej utrpela škodu na zdraví. V lekárskom posudku zo dňa 31.5.2019 ošetrujúci lekár F. F. G.

(chirurg) stanovil bolestné v rozsahu 42 bodov, na základe ktorého žalovaná plnila žalobkyni náhradu
bolestného vo výške 802 eur. V lekárskom posudku zo dňa 20.2.2020 uvedený ošetrujúci lekár určil
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov za položku 252 sadzobníka
(sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch ako príloha II
ZoBSSU), no žalovaná listom zo dňa 6.3.2020 žalobkyni oznámila, že odškodnenie za položku 252
nebolo možné priznať, keďže tento nárok bol prekvalifikovaný na odškodnenie podľa položky 304a
sadzobníka (pričom z dôvodu už existujúcich chorobných zmien krčnej chrbtice u žalobkyne, bola

krátená táto hodnota o 1/4, t. j. 25 bodov) a vyplatila žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa položky 304a v rozsahu 75 bodov (vo finančnom vyjadrení sumu 1.520 eur).
Žalovaná vychádzala z odborného vyjadrenia súdneho znalca doc. MUDr. M. Čambala, PhD., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, zo dňa 4.1.2022, z ktorého vyplývalo, že položka č.252 je v sadzobníku označená inak, ako „postkomočný syndróm“, preto táto položka v lekárskom
posudku ošetrujúceho lekára (označená ako stav po úraze hlavy a krčnej chrbtice) je nesprávna, lebo
postkomočný syndróm (stav po otrase mozgu) u žalobkyne nevznikol. Predmetom sporu bol tak nárok

žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 252 sadzobníka.

3. Z dôvodu, že závery lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára a odborné vyjadrenie súdneho
znalca si odporovali, nariadil súd prvej inštancie na návrh žalovanej znalecké dokazovanie. Súdny
znalec MUDr. A. Suchánek z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia,

v znaleckom posudku č. 6/2023 zo dňa 1.4.2023 dospel k záveru, že v zdravotnej dokumentácii
žalobkynenikdeniejezdokumentovanýadiagnostikovanýotrasmozguspôsobenýdopravnounehodou,
ale ani podozrenie na otras mozgu, pričom žalobkyňa bola bezprostredne po zranení vyšetrená na
traumatologickej časti urgentného príjmu a následne aj neurológom (žalobkyňa otras mozgu neutrpela).
Tomu zodpovedala aj stanovená položka č. 3 sadzobníka v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára
o bolestnom (pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu). Vzhľadom na povrchové poranenie hlavy, bez

otrasu mozgu, nemohol sa u nej rozvinúť ani postkomočný syndróm (stav ťažkostí po otrase mozgu).
Znalec konštatoval, že položka, ktorú uviedol ošetrujúci lekár (č. 252) je neadekvátna, pretože po
povrchovom úraze hlavy nemôžu byť trvalé následky v zmysle ťažkostí spojených s krčnou chrbticou
apoporaneníkrčnejchrbticeniejeadekvátnapoložkač.252,aleinápoložka,vspojitostisúrazomkrčnej
chrbtice. Sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne malo byť preto odškodnené podľa

položky č. 304a (poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 %, ľahké), k čomu aj došlo. Z dôvodu
nepreukázaného vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 252 sadzobníka, súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Výsluch ošetrujúceho lekára F. F. G. nevykonal, z dôvodu jeho písomného
vyjadrenia, že predmetný lekársky posudok vypracoval na základe dovtedy realizovaných vyšetrení
a vzhľadom k časovému odstupu si na bližšie okolnosti predmetného prípadu nepamätá, k veci nemá čo

dodať. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskor. predpisov) a zásadou úspechu vo veci. Žalovanej ako
plnej úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením
žalobe alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala,
že znalecký posudok bol získaný postupom, ktorý je nesúladný s Civilným sporovým poriadkom,
pretože zo strany žalovanej neprebiehala pred nariadením dokazovania taká procesná aktivita, ktorá
by nariadenie znaleckého dokazovania odôvodňovala. Výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádza z počtu bodov, ohodnotených v lekárskom posudku, pričom osobou oprávnenou

ho spracovať je ošetrujúci lekár (§ 7 ods. 1 ZoBSSU). Predpokladom preskúmania lekárskeho
posudku, ktorým sa hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia, je existencia dôvodných pochybností
o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku (§ 7 ods. 6 ZoBSU). Žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu, teda pri prvom úkone, ktorý jej patril, spochybnila nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, vyplývajúci z lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára z 20.2.2020, a to

z dôvodu, že lekár hodnotil položku, ktorá neexistuje (stav po úraze hlavy a krčnej chrbtice)
a nezodpovedá ani pomenovaniu označenej položky 252 podľa prílohy č. II ZoBSSU (postkomočný
syndróm). V odbornom vyjadrení súdneho znalca nie je položka č. 252 ohodnotená, z čoho má vyplývať,
že k sťaženiu spoločenského uplatnenia v zmysle tejto položky u žalobkyne nedošlo. Na ústnom
pojednávaní dňa 22.11.2022 žalovaná navrhla nariadenie znaleckého dokazovania, z dôvodu rozporu

medzi lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára zo dňa 20.2.2020 a odborného vyjadrenia súdneho
znalca zo dňa 4.1.2022.

5. Žalobkyňa ďalej v odvolaní argumentovala, že na nariadenie znaleckého dokazovania nie sú dané
zákonnédôvody,keďpodľa§207CSPjemožnéhonariadiťlenakrozhodnutiesúduzávisíodposúdenia

skutočností,naktorétrebavedecképoznatky(žalovanátakétoskutočnostivpriebehukonanianetvrdila).
Nesprávne slovné pomenovanie položky 252 sadzobníka nepredstavuje odbornú otázku, na posúdenie
ktorej by boli potrebné vedecké poznatky, ale otázku právnu, či lekársky posudok spĺňa zákonom
predpísané náležitosti (ZoBSSU). V odbornom vyjadrení znalec nehodnotil sťaženie spoločenskéhouplatnenia žalobkyne podľa položky č. 252, čo taktiež nezakladá existenciu odbornej otázky, ktorú by
súd nevedel vyriešiť sám. Súd sa mal prioritne zaoberať tým, či súdny znalec je osobou kompetentnou
hodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (s poukazom na § 7 ods. 1 v spojení s § 2 ods.

3 písm. d/ ZoBSSU) a či odborné vyjadrenie nemalo mať povahu lekárskeho posudku podľa § 5 ods.
1 ZoBSSU, prípadne sa malo jednať o znalecký posudok vyhotovený v zmysle § 7 ods. 6 ZoBSSU,
teda či vôbec existovali skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho
posudku a či odborné vyjadrenie spĺňalo náležitosti znaleckého úkonu v zmysle zákona ZoZT (zákon č.
382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

6. Keďže žalovaná v rámci procesnej obrany neuviedla dôvody spochybňujúce správnosť lekárskeho
posudku ošetrujúceho lekára zo dňa 20.2.2020 (odborné vyjadrenie pritom nemôže byť lekárskym
posudkom, pretože jeho spracovateľom nebol ošetrujúci lekár žalobkyne a odborné vyjadrenie
nespĺňalo náležitosti znaleckého úkonu), nariadením znaleckého dokazovania došlo podľa názoru

žalobkynekporušeniuustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,upravujúcichnariaďovanieznaleckého
dokazovania, teda aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Žalobkyňa nesprávny postup súdu prvej inštancie, zakladajúci porušenie práva na spravodlivý proces,
vzhliadla i v procesnej situácii, keď bezúspešne navrhla výsluch svedka ošetrujúceho lekára, ktorý

vypracoval lekársky posudok, za účelom vysvetlenia dôvodov uvedených v rubrike zdôvodnenie, keďže
s týmito dôvodmi sa súdom nariadený znalec v znaleckom posudku nezaoberal. Dôkaznému návrhu súd
prvej inštancie nevyhovel s odôvodnením, že navrhovaný svedok v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že
predmetný posudok vypracoval na základe dovtedy realizovaných vyšetrení žalobkyne a s odstupom
času si na bližšie okolnosti predmetného prípadu nespomína. Súd však podľa názoru žalobkyne nemal

zákonné oprávnenie dopytovať svedka na zaslanie vyjadrenia, keďže žalobkyňa vykonanie takéhoto
dôkazu nenavrhla (súd môže bez návrhu vykonať len dôkazy vyplývajúce z § 185 ods. 2 CSP).
Súdy môžu konať len v medziach povolených zákonom a Civilný sporový poriadok nepozná dôkazný
prostriedok spočívajúci v zaslaní písomného podania účastníka konania tretej osobe (lekár) za účelom,
aby sa táto k podaniu účastníka konaniu vyjadrila. Súd nemôže odôvodniť nevykonanie žalobkyňou

navrhnutého dôkazu s poukazom na zistenia, ktoré mali vyplynúť z dokazovania, ktoré nebolo vykonané
v súlade so zákonom.

8. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie veci, keď
nebral do úvahy ust. § 4 ods. 3 ZoBSSU, podľa ktorého ak niektoré poškodenie na zdraví nie je

uvedené v sadzbách podľa ods. 2 (ktorý odkazuje na prílohu č. 1 zákona), použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa položky č. 252 prílohy č. 1 ZoBSSU, v zmysle znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca, podľa ktorého u žalobkyne nebol diagnostikovaný otras mozgu a preto

sa u nej nemohol rozvinúť ani postkomočný syndróm, zodpovedajúci položke č. 252. Podľa názoru
žalobkyne ošetrujúci lekár mohol v lekárskom posudku hodnotiť poškodenie na zdraví, ktoré bolo
najbližšie podobné postkomočnému syndrómu, a nie nevyhnutne postkomočný syndróm, ku ktorému sa
vyjadroval súdny znalec (aj na uvedené otázky mohol dať odpoveď ošetrujúci lekár pri svojom výsluchu).

9. Žalobkyňa namietala i nesprávnosť výroku o náhrade trov konania, považujúc za nesprávne právne
posúdenie veci, keď súd o trovách nerozhodol aplikovaním ustanovenia § 257 CSP (podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). Za
osobitné dôvody žalobkyňa považovala skutočnosť, že utrpela poškodenie na zdraví pri dopravnej
nehode, následne niekoľko mesiacov sa podrobovala lekárskym úkonom spojených s liečbou. Spoľahla

sa i na samotné ohodnotenie poškodenia na zdraví ošetrujúcimi lekármi. Pri uplatňovaní nároku
na náhradu škody voči žalovanej, žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov, pričom lekársky posudok vypracovala osoba zákonom k tomu určená.
Žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti, ako ani počas komunikácie o predžalobnej výzve
žalobkyne, ktorou chcela predísť súdnemu sporu, nepredložila žiadny odborný posudok, ktorým by

bola spochybnená správnosť ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Žalovaná na
rozdiel od žalobkyne nekonala tak, aby odvrátila potrebu súdneho konania a preto by jej ani v prípade
procesného úspechu, s ohľadom na § 257 CSP, nemala byť voči žalobkyni priznaná náhrada trov
konania.10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Žalobou uplatňované poškodenie zdravia žalobkyne,

ohodnotené lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára, nemal za preukázané, pričom sa náležite
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, pre ktoré žalobkyňa rozhodnutie napáda. Prijaté skutkové
a právne závery sú v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri zohľadnení ochrany subjektívnych práv
strán konania, ich rovnosti a rozhodnutie je i predvídateľné. Do práva na spravodlivý proces nepatrí však
právo sporovej strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

11. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12.Vkonanínebolosporné,žežalobkyňapreukazovalažalobouuplatňovanýnároknanáhradusťaženia

spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom zo dňa 20.2.2020, ktorý spracoval ošetrujúci lekár ako
posudzujúci lekár, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú v súvislosti s poškodením na zdraví
(§ 2 ods. 3 a § 7 ods. 1 ZoBSU). V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná skutkové tvrdenia
žalobkyne účinne poprela, s uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach, na
preukázanie ktorých predložila dôkaz odborné vyjadrenie č. 1/2022 zo dňa 4.1.2022 vypracované doc.

MUDr. Marekom Čambalom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia (§
151 ods. 2 CSP).

13. Odvolacia argumentácia žalobkyne o potrebe zaoberať sa otázkou, či znalec doc. MUDr. Marek
Čambal, PhD. je osobou kompetentnou ohodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyne (a teda vydať lekársky posudok) nebola opodstatnená. Spracovanie lekárskeho posudku
upravuje zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov, zmysle ktorého bol

predložený lekársky posudok podaný. To však nevylučuje, že v sporovom konaní bude možné jeho
záveryúčinnespochybniťaurobiťtakpredmetomdokazovania,prostredníctvomjednotlivýchdôkazných
prostriedkov, medzi ktoré patrí aj odborné vyjadrenie (§ 206 CSP) i znalecký posudok (§ 207 CSP).

14. Rovnako tak nemožno prijať záver, že o vydanie znaleckého posudku (v prípade súdneho sporu)

možno požiadať len postupom podľa § 7 ods. 6 ZoBSSU, t. j. poškodený alebo fyzická či právnická osoba
zodpovedajúcazaškodunazdraví(aleboposkytovateľnáhrady),akimpoškodenýudelísúhlas.Vtakom
prípade by v súdnom spore bez súhlasu protistrany nebolo možné nariadiť znalecké dokazovanie podľa
§ 207 CSP a nasl. (porov. tiež ust. § 210 CSP v zmysle ktorého strane, prípadne inej osobe môže
súd uložiť aj dostaviť sa k znalcovi, predložiť mu potrebné veci, podať potrebné vysvetlenia, podrobiť

sa lekárskemu vyšetreniu). Ustanovenie § 7 ZoBSSU predstavuje osobitnú právnu úpravu regulujúcu
vydanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (v prípade dôvodných
pochybností o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, môžu požiadať dotknuté subjekty o vydanie znaleckého posudku), mimo sporového konania.

15. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, ako i strán sporu (vrátane osôb zúčastnených na
konaní) pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1 CSP). Strany konania sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (ktorými sú aj návrhy na vykonanie dôkazov, pričom za dôkaz
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj odborné vyjadrenie či znalecké dokazovanie, § 149 CSP

a § 187 ods. 1, 2 CSP).

16. Nebolo možné prijať námietku žalobkyne, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
žalovaná vzniesla len na ústnom pojednávaní dňa 22.11.2022. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanápodaním zo dňa 9.8.2022 (č.l. 89) reagovala (kvázi duplikou) na vyjadrenie žalobkyne k odporu
žalovanej proti platobnému rozkazu, ktorým žalobkyňa spochybňovala odborné vyjadrenie doc. MUDr.
M. Čambala, PhD., pričom žalovaná navrhla nariadenie znaleckého dokazovania súdom, za účelom

ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, v súvislosti s jej úrazom. Teda žalovaná
uplatnila prostriedky procesnej obrany včas, hneď ako ich mohla predložiť, so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania (v súdom stanovenej lehote 10 dní), v súlade s ustanovením § 153 CSP.

17. Odvolacia argumentácia žalobkyne o nedôvodnosti nariadenia znaleckého dokazovania,

s poukazom na absenciu posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, nemohla obstáť.
Z hľadiska rozlíšenia pojmov odborné znalosti a vedecké poznatky nejde o úplne exaktné pojmy,
a neexistuje medzi nimi jasná deliaca čiara. Formulácia o potrebe vedeckých poznatkov (§ 207 CSP)
zodpovedala navrhovanej novej právnej úprave zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Pripravovaná zmena tohto zákona však nebola zrealizovaná. Definícia znaleckej činnosti sa teda
nezmenilaapodľa§16ods.1zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochvznení

neskorších predpisov je znalecká činnosť špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok
ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 765 s.).

18. V prejednávanej veci znalecké dokazovanie nariadil súd prvej inštancie, na návrh žalovanej,
z dôvodu sporných skutočností medzi stranami konania, a to sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkynevdôsledkupredmetnéhoúrazu,predstavujúcestavpoúrazehlavyakrčnejchrbtice,zaradené
pod položkou č. 252 v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára, vzhľadom na odborné vyjadrenie znalca
doc. MUDr. M. Čambala, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, podľa záverov

ktoréhouvedenésťaženiespoločenskéhouplatneniažalobkynivdôsledkuúrazunevzniklo.Nietpochýb,
že vzhľadom na rozporné závery v lekárskom posudku vydanom ošetrujúcim lekárom a v odbornom
vyjadrení znalca, žalovanej prislúchalo právo navrhnúť znalecké dokazovanie, ako špecializovanú
odbornúčinnosť,vykonávanúzapodmienokustanovenýchvzákoneoznalcoch,nazákladeustanovenia
znalca súdom prvej inštancie.

19.Uvedenúšpecializovanúodbornúčinnosťnemožnokvalifikovaťlenakoslovnépomenovaniepoložky
č. 252 (ktoré bolo v lekárskom posudku odlišné od zákonného označenia položky č. 252 sťaženia
spoločenskéhouplatneniavpríloheč.1ZoBSSU),aleakoposudzovanie,čiužalobkynedošloksťaženiu
spoločenského uplatnenia podľa položky č. 252, vyžadujúce špecializovanú odbornú činnosť.

20. Odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaná v rámci procesnej obrany neuviedla žiadne dôvody
spochybňujúce správnosť lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára zo dňa 20.2.2020 nemala oporu
v preukázanom skutkovom stave, na základe vykonaného dokazovania. Žalovaná predloženým
odborným vyjadrením doc. MUDr. M. Čambala, PhD. zo 4.1.2022, spochybnila závery lekárskeho

posudku o vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa položky č. 252. Odborné
vyjadrenie však žalobkyňa namietala, v dôsledku čoho dôkazný návrh žalovanej na nariadenie
znaleckého dokazovania zodpovedal potrebe vykonania ďalšieho dokazovania znaleckým posudkom
(poskytujúcim potrebnú špecializovanú odbornú činnosť). Argument žalobkyne v odvolaní, že
došlo k porušeniu ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúceho nariadenie znaleckého

dokazovania v neprospech žalobkyne, nebol preto dôvodný a nedošlo tak ani k porušeniu práva
žalobkyne na spravodlivý proces (znalecké dokazovanie bolo nariadené, aby súdom ustanovený znalec,
svojou špecializovanou odbornou činnosťou umožnil súdu posúdiť a rozhodnúť spor o náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne uplatňovanú žalobou, ktoré mala utrpieť v dôsledku
predmetného úrazu). Žalobkyni nič nebránilo navrhnúť znalecké dokazovanie, avšak nemôže zamedziť

dôkaznej aktivite protistrany pri preukazovaní sporných skutočností.

21. Ak žalobkyňa na závery znaleckého posudku (na základe súdom nariadeného znaleckého
dokazovania) reagovala dôkazným návrhom na výsluch svedka F. F. G. ako ošetrujúceho lekára, ktorý
vydal lekársky posudok (aby vysvetlil dôvody uvedené v rubrike zdôvodnenie ohodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia podľa položky 252), nevykonanie tohto dôkazu v danom spore nepredstavuje
opomenutý dôkaz. Predmetom znaleckej činnosti ako špecializovanej odbornej činnosti znalca (formou
znaleckého posudku) bolo aj posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotené ošetrujúcim
lekárom v lekárskom posudku F. F. G., ktorý pod položkou 252 uviedol stav po úraze hlavy a krčnejchrbtice. Znalec v znaleckom posudku konštatoval neadekvátnosť uvedenej položky (záver znaleckého
posudku str. 46 a str. 51), keďže po povrchovom úraze hlavy nemôžu byť trvalé následky v zmysle
ťažkostí spojených s krčnou chrbticou a po poranení krčnej chrbtice nie je adekvátna položka č. 252,

ale iná položka, v spojitosti s úrazom krčnej chrbtice (položka č. 304a poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice o 200 %, v znení písmena a), ktorá položka bola znalcom akceptovaná).

22. Znalec dospel k záveru, že žalobkyňa neutrpela otras mozgu (aj podľa lekárskeho posudku
o bolestnom vydaným ošetrujúcim lekárom F. F. G. žalobkyňa utrpela pomliaždenie hlavy bez otrasu

mozgu), v dôsledku čoho sa u žalobkyne nemohol rozvinúť ani postkomočný syndróm (položka č. 252),
čo je stav ťažkostí po otrase mozgu. Stav žalobkyne bol vedený len ako ťažkosti po podvrtnutí krčnej
chrbtice. Podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyňa nemala ani ťažkosti vzbudzujúce podozrenie na
otras mozgu a uvedeným záverom zodpovedali odborné vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala (CT
vyšetrenie hlavy a RTG vyšetrenie krčnej chrbtice). Stav žalobkyne bol diagnostikovaný ako povrchové
pomliaždenie hlavy a tváre a ani neurológ nevyslovil podozrenie na stav po otrase mozgu (ťažkosti

hodnotil jednoznačne ako bolesti krčnej chrbtice po podvrtnutí krčnej chrbtice).

23. S poukazom na vyššie uvedené navrhovaný výsluch svedka F. F. G. ako ošetrujúceho lekára, ktorý
vydal lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia podľa položky č. 252 bol by nadbytočný,
keďže sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku predmetného úrazu bolo súdom

ustanoveným znalcom v znaleckom posudku posúdené, aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského
uplatnenia podľa položky č. 252. Ak žalobkyňa považovala za potrebné osobitné vysvetlenie dôvodov
uvedených v rubrike zdôvodnenie v preskúmavanom lekárskom posudku F. F. G., nič jej nebránilo
navrhnúť výsluch znalca, ktorý v znaleckom posudku lekársky posudok ošetrujúceho lekára posudzoval,
vrátane dôvodnosti položky č. 252. Neadekvátnosť tejto položky súdny znalec vysvetlil, a to aj vo

vzťahu k odlišnému označeniu položky v lekárskom posudku (porov. odsek 21 a 22 tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu) a preto nemožno považovať za dôvodný odvolací argument žalobkyne, že znalec
sa nezaoberal dôvodmi uvedenými v lekárskom posudku F. F. G. v jednotlivých rubrikách. Výsluch
ošetrujúceho lekára nebol spôsobilý odstrániť rozpory v odborných záveroch obsiahnutých v dôkazoch
predložených stranami konania, keďže práve znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom ich

odstránenia.

24.Nevykonanímdôkaznéhonávrhužalobkyne(výsluchomsvedkaošetrujúceholekáraF.F.G.)nedošlo
preto k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Na uvedený záver nemal vplyv ani procesný
postup súdu prvej inštancie v súvislosti s písomnou výzvou adresovanou navrhovanému svedkovi,

na zaslanie vyjadrenia k podaniu žalobkyne (ktorým reagovala na vypracovaný znalecký posudok,
vznesením dôkazného návrhu výsluchom svedka). Navrhovaný svedok pritom v odpovedi na výzvu
súdu zhodnotil svoj vypovedací potenciál spôsobom, že na bližšie okolnosti predmetného prípadu si
nespomína,posudokvypracovalnazákladedovtedyrealizovanýchvyšetrenížalobkyneanemáčokveci
dodať.

25. Žalobkyňa v rovine odvolacej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, namietala, že súd
prvej inštancie nevzal do úvahy aj ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého
podľa položky č. 252 mohlo byť hodnotené aj obdobné poškodenie zdravia, ktoré nie je výslovne
uvedené v sadzobníku v prílohe č. 1 ZoBSSU (označené ako stav po úraze hlavy a krčnej chrbtice).

Uvedené tvrdenie žalobkyne nezodpovedá záverom znaleckého posudku, v zmysle ktorých súdny
znalec nevylúčil len postkomočný syndróm (keďže žalobkyňa neutrpela otras mozgu), ale položka č.
252 bola neadekvátna i z dôvodu, že po povrchovom úraze hlavy, ktorý utrpela žalobkyňa, nemôžu byť
trvalé následky v zmysle ťažkostí spojených s krčnou chrbticou a po poranení krčnej chrbtice nie je
adekvátna položka č. 252, ale iná položka v spojitosti s úrazom krčnej chrbtice (položka č. 304a). Ani

ohľadom uvedenej otázky by nebolo namieste vypočuť ošetrujúceho lekára F. F. G. (ako argumentovala
žalobkyňa), ale položiť otázku súdnemu znalcovi v rámci návrhu na jeho výsluch. Odvolacia námietka
žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci nebola tak dôvodná.

26. Iné právne významné odvolacie námietky žalobkyňou v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd

(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

27. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku (I.) o zamietnutí
žaloby ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2
CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP).

31. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu
bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením
celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).

32. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP nie je pritom možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012). Strane, ktorej vznikol

nárok na náhradu trov konania, možno tak nepriznať náhradu trov.

33. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu (zásady zavinenia) v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Tieto dôvody môžu spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania sa pritom nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019).

34. Ustanovenie § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal
náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a
jeho výsledok.

35. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nezaoberal existenciou osobitných okolností posudzovaného prípadu a opomenul pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vyhodnotiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ku ktorým mal
povinnosť pri posudzovaní náhradovej povinnosti trov konania prihliadať.

36. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

37. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.).

38. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania
nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a postrádalo v tejto časti
argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd mohol preskúmať.

39. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade
trov konania (II.) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane konania, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, skúmať či v prejednávanej veci existujú
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorájejnepriznanieúspešnémuúčastníkovipripúšťaakovýnimkuzovšeobecnéhoprocesnéhoprincípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania.

41. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné v odôvodnení rozhodnutia presvedčivo
odôvodniť, aby stranám konania bolo zrejmé z akých dôvodov súd rozhodol o náhrade trov konania
(vrátane vyporiadania sa s argumentáciu strán konania v uvedenom smere).

42. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.

43. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a

stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

45. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.