Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200837
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20 BA-1S/144/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: EUBIRAC, a.s., IČO: 35 683
066, so sídlom Podunajská 23, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK, s.r.o., IČO:
36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, Trnava o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

2 BA-1S/144/2020

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 16377-9000/2019
zo dňa 09. apríla 2020 zrušuje v treťom odseku výroku v časti úpravy referencie namiesto

verejného obstarávateľa: V časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravuje referenciu
tak, že v časti „Odôvodnenie, či plnenie bolo dodané v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy
alebo koncesnej zmluvy“ dopĺňa hodnotenie plnenia nasledovne: „Listom zo dňa 18.03.2019 dodávateľ
oznámil verejnému obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu revidovanú PD a výkaz výmer),
pričom v tomto liste dodávateľ taktiež uviedol, cit.: „V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme
požiadať, aby ste sa do 5 dní od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v
lehote určenej v ZoD, prípadnú zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od
Zmluvy o dielo z dôvodu, že bez týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu,

ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. V zmysle § 346 Obchodného zákonníka ide o nepodstatné
porušenie zmluvy, kedy Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie
porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii. Medzi zmluvnými stranami je teda
sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“ a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č.

16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020 v časti ,,3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravuje
referenciu tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom
alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Áno“, mení referenciu
nasledovne: ,,Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom alebo
obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Nie“, odmieta.

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

17 BA-1S/144/2020

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil Rade žalovaného dňa 03.12.2019 návrh na úpravu referencie podľa § 12
ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon

č. 343/2015 Z.z.“), ktorým sa domáhal úpravy referencie vyhotovenej mestom Trnava (ďalej aj „verejný
obstarávateľ“). Túto referenciu mesto Trnava vyhotovilo dňa 05.08.2019 a je uverejnená v Evidencii
referencií vedenej žalovaným. Referencia sa týkala plnenia zo zmluvy o dielo, uzatvorenej ako výsledok
verejného obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“,
medzi verejným obstarávateľom a žalobcom.

2. Žalobca podľa § 12 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. požiadal listom zo dňa 22.10.2019 verejného
obstarávateľa o úpravu predmetnej referencie, ktorá podľa neho nezodpovedala skutočnému stavu.
Verejný obstarávateľ návrhu žalobcu nevyhovel, preto žalobca následne postupoval podľa § 12 ods. 9
zákona č. 343/2015 Z.z.

3. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dňa 26.07.2018 verejný obstarávateľ ako objednávateľ
a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo č. 658/2018 na zhotovenie stavby „Kompletná
rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“ (ďalej len „zmluva o dielo“), ako výsledok verejného
obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“. V dokumente

„Zápisoodovzdaníaprevzatístaveniska“zodňa02.08.2018jeokreminéhouvedené:„Zhotoviteľstavby
sa bude riadiť ustanoveniami podpísanej Zmluvy o dielo zo dňa 26.07.2018 (č. 658/2018 účinnej odo dňa
27.07.2018. (...) Na základe hore uvedených skutočností oprávnený zástupca objednávateľa odovzdáva
a oprávnený zástupca zhotoviteľa preberá stavenisko pre predmetnú stavbu s právom práv tretích osôb.“

4. Listom zo dňa 13.09.2018 označenom ako Zmluva o dielo č. 658/2018 zo dňa 23.07.2018 na
predmet diela Komplexná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti
žalobca požiadal verejného obstarávateľa o stanovisko, resp. stanovenie spoločného postupu vo veci
realizácie predmetného diela. V zmysle čl. VII bodu 7.3.6. zmluvy o dielo žalobca upozornil verejného
obstarávateľa na viaceré závažné nezhody v projektovej dokumentácii. Na tieto verejného obstarávateľa

upozornil aj na kontrolných dňoch 22.08.2018 a 04.09.2018, ako aj zápismi do stavebného denníka.
Pri realizácii predmetného diela žalobca zistil, že projektová dokumentácia a výkaz výmer nesúhlasí so
skutočným stavom na stavbe, konkrétne chýbajú položky alebo sú chybné výmery pri búracích prácach
a navrhnutý výťah v pristavovanej časti objektu, ktorý vychádza z vnútorných rozmerov šachty je iba pre
pacientov na vozíku. Aby bola splnená požiadavka na lôžkový výťah, bolo potrebné zväčšiť šachtu, čím

sa úplne zmení celá pristavovaná časť aj prístup z vedľajšej budovy a rampy. Ďalej žalobca upozornil,
že nedostatky projektovej dokumentácie skonštatovali aj zástupcovia objednávateľa na začiatku stavby
– počet lôžok v jednotlivých izbách nie je zosúladený s legislatívou, ktorá stanovuje k príslušnému počtu
lôžok minimálnu plochu miestnosti a tiež požadované vybavenie (umývadlá, sanita a pod.).

5. Z faktúry č. 200800211 zo dňa 14.09.2018 je zrejmá fakturovaná suma 5.870,59 € s DPH (4.892,16
€ bez DPH) za vykonané práce na diele ako mesačná čiastková faktúra. V zisťovacom protokole
o vykonaných stavebných prácach zo dňa 10.09.2018, ktorý je priložený k faktúre, je okrem iného
uvedené, že objednávateľ potvrdzuje uspokojivé vykonanie stavebných prác, ktoré sú predmetom tohto
protokolu.

6. V liste označenom ako „Komplexná rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave – odpoveď zo dňa
04.01.2019“ žalobca uviedol, že mu bola doručená revidovaná projektová dokumentácia vrátane
dopracovaného výkazu výmer k predmetu plnenia. Žalobca v ňom ďalej uviedol, že podklady zanalyzuje
a pripraví návrh dodatku k zmluve o dielo. Následne dňa 05.02.2019 elektronicky zaslal verenému

obstarávateľovi ocenený výkaz výmer a návrh predmetného dodatku č. 3 k revidovanej projektovejdokumentácii. Dňa 13.02.2019 žalobca elektronicky požiadal verejného obstarávateľa o stanovisko
k zaslanému rozpočtu po revidovanej projektovej dokumentácii.

7. Dňa 14.02.2019 verejný obstarávateľ ohlásil žalobcovi zatopenie rekonštruovanej budovy, ktoré bolo
náhodne zistené dňa 04.02.2018. Verejný obstarávateľ požiadal žalobcu o riešenie vzniknutej situácie
a o nahlásenie poistnej udalosti príslušnej poisťovni.

8. V liste zo dňa 18.02.2019 označenom ako „Komplexná rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave –

ohlásenie zatopenia rekonštruovanej budovy a zjednanie nápravy – odpoveď“ žalobca okrem iného
uviedol, že doba realizácie diela neplynula od 18.09.2018 z dôvodu prerušenia prác, t.j. dielo sa
nezhotovuje v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. K prerušeniu realizácie diela nedošlo vinou žalobcu,
alezdôvoduchybnéhoprojektu.Zostranyverejnéhoobstarávateľabolodeklarované,žerevíziaprojektu
prebehne do konca septembra 2018, čo sa neudialo, a realizácia diela mala pokračovať až po uzatvorení
dodatku k zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že ako zhotoviteľ diela je zodpovedný za realizáciu diela,

nie za jeho údržbu počas zimného obdobia v čase prerušenia prác na projekte. V prípade dodržania
deklarovanej lehoty dodania revidovaného projektu a výkazu výmer (09/2018) by žalobca mohol na
realizácii diela plynule pokračovať a nemuselo dôjsť k zatopeniu objektu. Z týchto dôvodov žalobca
odmietol riešiť situáciu vzniknutú po zatopení budovy.

9. V liste zo dňa 15.03.2019, doručenom žalobcovi dňa 21.03.2019, verejný obstarávateľ okrem iného
uviedol, že žalobca dňa 02.08.2018 protokolárne prevzal stavenisko a dňa 18.09.2018 boli práce
na stavbe prerušené do doby odstránenia nedostatkov projektovej dokumentácie tvoriacej podklad
k zhotoveniu diela a následnej dohody zmluvných strán o ďalšom postupe pri plnení práv a povinností zo
zmluvy o dielo. Prerušením prác však nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu staveniska späť verejnému

obstarávateľovi a stavenisko bolo v tom čase na základe odovzdávacieho protokolu v držbe žalobcu.
Verejný obstarávateľ týmto listom opätovne vyzval žalobcu na odstránenie vzniknutej situácie s tým, že
v opačnom prípade verejný obstarávateľ v zmysle § 550 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) využije svoje právo odstúpiť od zmluvy.

10. V liste zo dňa 18.03.2019, doručenom verejnému obstarávateľovi dňa 20.03.2019, mu žalobca zaslal
upravený výkaz výmer; ocenený výkaz výmer rešpektuje bod 9.2. zmluvy o dielo a jednotkové ceny boli
upravené v zmysle bodu 9.2.2. písm. c/ zmluvy o dielo, pričom žalobca vychádzal z toho, že verejný
obstarávateľ neakceptoval predložené kalkulácie. V zmysle bodu 9.2.3. zmluvy o dielo žalobca v liste
požiadal verejného obstarávateľa, aby sa do 5 dní od doručenia vyjadril k tejto zmene. Uviedol, že ak

sa nevyjadrí, prípadne zmenu zamietne, má verejný obstarávateľ považovať tento list za odstúpenie
od zmluvy o dielo z dôvodu, že bez uvedených prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom
rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania.

11. Verejný obstarávateľ v liste označenom ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo“ zo dňa 09.04.2019,

doručenom žalobcovi dňa 11.04.2019, uviedol, že žalobca bol opakovane vyzvaný na riešenie situácie
súvisiacej so zatopením objektu rekonštrukcie. Verejný obstarávateľ mu poskytol na splnenie povinnosti
primeranú lehotu do 31.03.2019 pod hrozbou odstúpenia od zmluvy, avšak zo strany žalobcu nedošlo
k riešeniu vzniknutej situácie. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ podľa § 550 Obchodného
zákonníka odstúpil s okamžitou účinnosťou od zmluvy o dielo.

12.Vpodanomnávrhunaúpravureferencie,doručenomžalovanémudňa03.12.2019,žalobcanamietal,
že referencia nemala byť vystavená, lebo ide o prípad, keď od zmluvy o dielo pred dokončením
funkčného celku odstúpil dodávateľ z dôvodu jej zmluvného porušenia verejným obstarávateľom.
V prípade, ak referencia mala byť vyhotovená, žalobca navrhol, aby rada žalovaného vykonala

nasledovné úpravy referencie:
A. úprava znenia referencie tak, že v časti „Identifikácia plnenia“ bude cena bez DPH stanovená na
4.892,16 €, čo je suma zodpovedajúca skutočne vykonanému objemu stavebných prác a súvisiacich
činností (namiesto 490.791,96 € bez DPH),
B. úprava znenia referencie tak, že ako hodnotenie plnenia bude vo vzťahu k vykonaným stavebným

prácam uvedené „uspokojivé“,
C. úprava znenia referencie tak, aby z nej vyplývalo, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25. 03. 2019,
pričom odstupujúcou stranou bol dodávateľ ako zhotoviteľ diela,D. úprava znenia referencie tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným
obstarávateľom alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa“ rada
uvedie: „Nie“.

13. Vo veci návrhu žalobcu na úpravu referencie žalovaný vydal rozhodnutie č. 16377-9000/2019 zo dňa
09.04.2020, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v tomto súdnom konaní. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že sú dané dôvody podľa § 12 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. na
úpravu referencie vyhotovenej verejným obstarávateľom dňa 05.08.2019 na plnenie zo zmluvy o dielo

č. 658/2018 uzatvorenej dňa 26.07.2018 ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky
„Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“, medzi verejným obstarávateľom a žalobcom ako
dodávateľom a referenciu namiesto verejného obstarávateľa upravil žalovaný nasledovne:

V časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravila referenciu tak, že v časti „Predčasné
ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom, alebo obstarávateľom z dôvodu

podstatného porušenia povinnosti dodávateľa: Áno“ mení referenciu nasledovne: „Predčasné ukončenie
zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinnosti
dodávateľa: Nie“.

V časti „3.1 HODNOTENIE KVALITY PLNENIA „rada upravila referenciu tak, že v časti „Odôvodnenie,

či plnenie bolo dané v rozsahu a kvalite spôsobom podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy“
dopĺňa hodnotenie plnenia nasledovne: „Listom, zo dňa 18.03.2019 dodávateľ oznámil verejnému
obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu, revidovanú PD a výkaz výmer), pričom v tomto liste
dodávateľ taktiež uviedol, cit.: V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa do 5 dní
od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v lehote určenej v ZoD, prípadnú

zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu, že bez
týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného
obstarávania. V zmysle § 346 Obchodného zákonníka ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy
Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy
spočívajúceho v chybnej projektovanej dokumentácií. Medzi zmluvnými stranami je teda sporné, ktorá

strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“

14. Žalovaný návrh žalobcu posúdil tak, že predmetná referencia mala byť v zmysle § 12 ods. 3
písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. vyhotovená, keďže verejnému obstarávateľovi z tohto ustanovenia
vyplýva povinnosť vyhotoviť referenciu v prípade skončenia plnenia podľa zmluvy. Medzi žalobcom

a verejným obstarávateľom bolo sporné, ktorým okamihom došlo k skončeniu plnenia podľa zmluvy
o dielo, avšak to, že k skončeniu plnenia podľa zmluvy došlo, sporné nebolo. Povinnosť vyhotoviť
referenciu verejnému obstarávateľovi nevzniká len v tom prípade, ak dôjde k skončeniu plnenia riadnym
odovzdaním a prevzatím diela, ale aj v tých prípadoch, ak nedôjde k riadnemu odovzdaniu diela, ale
zmluva je ukončená predčasne.

15. Žalobca namietal, že referencia mala byť vyhotovená len s ohľadom na skutočne vykonané stavebné
práce,t.j.včasti„Identifikáciaplnenia“nemalabyťuvedenácelkovásuma490.791,96€bezDPH,alelen
suma 4.892,16 € bez DPH, zodpovedajúca jedinej vystavenej faktúre za skutočne vykonané stavebné
práce. Žalovaný dospel k záveru, že predmetná referencia namietanej časti zodpovedala skutočnému

stavu, keďže v časti referencie „Identifikácia plnenia“ verejný obstarávateľ uviedol celkovú zmluvnú
cenu bez DPH za dielo vo výške 490.791,96 €, pričom následne v časti slovného hodnotenia kvality
dodanéhoplneniavčastireferencie„3.1Hodnoteniekvalityplnenia“uviedolhodnotuskutočnedodaného
(fakturovaného) plnenia vo výške 5.870,59 € s DPH (4.892,16 € bez DPH).

16. V súvislosti s hodnotením plnenia „uspokojivé“, resp. „neuspokojivé“, žalovaný dospel k záveru, že
medzi žalobcom a verejným obstarávateľom nebolo sporné, že marginálna časť skutočne dodaného
plnenia vo výške 4.892,16 € bez DPH bola uspokojivá. Hodnotenie uvedené v referencii sa má týkať
celkového plnenia zmluvných povinností, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú. Práve celkové hodnotenie,
a nie len čiastkové, zodpovedá skutočnému stavu. Dodávateľ je ten, kto má v súlade s § 12 ods. 8

a ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z. preukázať, že sú dané dôvody na úpravu referencie, pričom z týchto
dôkazov musí vyplývať, že verejným obstarávateľom vyhotovená referencia nezodpovedá skutočnému
stavu. Žalovaný posúdil, či zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva opodstatnený záver, že celkové
plnenie žalobcu podľa zmluvy o dielo bolo objektívne uspokojivé. Žalovaný uviedol, že žalobca žiadnetaké dôkazy nepredložil, jeho argumentácia spočívala najmä v tom, že hodnotenie uvedené v referencii
sa malo týkať len skutočne vykonaných stavebných prác, a nie plnenia podľa zmluvy ako celku, preto
žalovaný v tejto časti žalobcovi nevyhovel.

17. Námietku žalobcu, týkajúcu sa predčasného ukončenia zmluvy verejným obstarávateľom z dôvodu
podstatného porušenia povinností dodávateľa (žalobcu), žalovaný vyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný
uviedol, že sám verejný obstarávateľ v tomto prípade nekvalifikoval konanie dodávateľa (žalobcu), ktoré
vyhodnotil ako porušenie zmluvných povinností, ako podstatné porušenie jeho zmluvných povinností.

Žalovaný dospel k záveru, že je dôvod na úpravu referencie v časti 3.1. Hodnotenie kvality plnenia,
tak ako to požadoval žalobca, že nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy verejným obstarávateľom
z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa.

18. Žalovaný si v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) urobil úsudok o odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu, ako

aj o odstúpení od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa. Uvedené posúdil ako predbežnú otázku,
ktorá má význam pre konanie. Z tohto dôvodu doplnil v časti „3.1. Hodnotenie kvality plnenia“ informáciu
o tom, že medzi žalobcom a verejným obstarávateľom je sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila
od zmluvy o dielo, a to v nasledovnom znení: „Listom zo dňa 18.03.2019 dodávateľ oznámil verejnému
obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu revidovanú PD a výkaz výmer), pričom v tomto liste

dodávateľ taktiež uviedol, cit.: ‘V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa
do 5 dní od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v lehote určenej
v ZoD, prípadnú zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od Zmluvy o
dielo z dôvodu, že bez týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý
bol výsledkom verejného obstarávania. V zmysle § 346 Obchodného zákonníka ide o nepodstatné

porušenie zmluvy, kedy Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie
porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii.’ Medzi zmluvnými stranami je teda
sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“

II. Žaloba

19. Žalobca sa včas podanou žalobou (08.06.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 16377-9000/2019 zo dňa 09.04.2020, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

20. V podanej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodoval na základe návrhu
žalobcu, predmetom ktorého bolo posúdenie referencie vyhotovenej verejným obstarávateľom podľa
§ 12 zákona č. 343/2015 Z.z. Podstatou a hlavným argumentom žalobcu bolo posúdenie odstúpenia
od zmluvy, ktoré urobil skôr ako od zmluvy odstúpil verejný obstarávateľ. Žalovaný svoju argumentáciu
podoprel odkazom na § 40 ods. 1 Správneho poriadku tak, že sám si urobil právnu úvahu o platnosti

alebo neplatnosti jednotlivých odstúpení od zmluvy o dielo a posúdil odstúpenie žalobcu ako neplatné
a odstúpenie verejného obstarávateľa za platné. Preto v tejto časti nevyhovel žalobcovmu návrhu na
opravu časti referencie vo vzťahu k spôsobu ukončenia zmluvy a k jeho zdôvodneniu.

21. Žalobca poukázal na to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia

výslovne vylúčil použitie Správneho poriadku. Napriek tomu žalovaný na ustanovenia tohto predpisu
odkazovalavychádzalznichprijehosprávnejúvahe,čomázanásledokrozporsozákonom.Akbyajbol
prípustnýextenzívnyvýkladustanovenízákonač.343/2015Z.z.,žeakneupravujevýslovneurčitúoblasť
z hľadiska konania, tak je možné podporne (nie právne záväzne) využiť postupy podľa všeobecného
predpisu t.j. Správneho poriadku, tak by to bolo podľa žalobcu krajne nevyvážené. V tomto smere by

preto vyvstala otázka, prečo by si mal správny orgán vyberať ustanovenia iných právnych predpisov
a uplatňovať analógiu iba tam, kde mu to vyhovuje a v iných prípadoch odkazovať na § 185 zákona č.
343/2015 Z.z. Podľa názoru žalobcu žalovaný porušil práva žalobcu keď použil procesné ustanovenia
predpisu, ktorého uplatnenie je zákonom priamo vylúčené

22. K meritu správnej úvahy žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tvrdí,
že odstúpenie žalobcu od zmluvy nie je platné z dôvodu, že neposkytol verejnému obstarávateľovi
dodatočnú primeranú lehotu na nápravu porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.
Následne mohol žalovaný posúdiť neskoršie doručené odstúpenie verejného obstarávateľa za platné.23. Žalobca namietal, že si s verejným obstarávateľom v zmluve o dielo dohodli lehotu 5 dní, počas
ktorej sa mal verejný obstarávateľ vyjadriť k zmenám zmluvy, ktoré žalobca navrhol na základe

požiadavky verejného obstarávateľa. Proces zmien zmluvy o dielo (čl. IX) v zásade predpokladal
iniciatívu verejného obstarávateľa a zároveň určoval vzájomné lehoty pre žalobcu ako zhotoviteľa a pre
verejného obstarávateľa ako objednávateľa. V týchto lehotách boli zmluvné strany povinné poskytnúť
si súčinnosť. Ako vyplýva aj zo štádia, kedy bola zmluva ukončená (t. j. skoro hneď na začiatku), a
podľa toho, kedy sám verejný obstarávateľ požadoval značný rozsah zmien, nebolo to vinou žalobcu,

že sa ďalej nedalo pokračovať na stavbe. Dôvodom, pre ktorý sa nedalo pokračovať bola neprávne
vyhotovená projektová dokumentácia. Preto boli aj stavebné práce krátko po odovzdaní staveniska
pokynom verejného obstarávateľa prerušené a žalobca stavenisko fakticky opustil. Keďže zo strany
verejného obstarávateľa boli v konaní o zmene projektu prieťahy, bolo zjavné, že nemá záujem na
ďalšom pokračovaní spolupráce. Žalobca tiež zdôraznil, že bez schválenia zmeny sa nedalo v stavbe
ďalej pokračovať, čo nebolo sporné. Nedodržanie lehoty 5 dní podľa bodu 9.2.3. zmluvy o dielo teda

faktickyznamenalokonkludentnéoznámenieoukončenístavby,pričomverejnýobstarávateľsakzmene
výkazu výmer do jeho odstúpenia od zmluvy ani nevyjadril. Bez jeho vyjadrenia sa v zmluve v podstate
nedalo pokračovať.

24. V prípade, ak by bola akceptovaná argumentácia žalovaného o neposkytnutí dodatočnej lehoty, tak

v zmysle § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od zmluvy nestáva neúčinným, len sa
jeho účinnosť posúva o dodatočnú primeranú lehotu. Inak povedané aj takého „predčasne doručené“
odstúpenie je naďalej platné, ale jeho účinnosť nastane uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, pokiaľ
dotknutá strana v tejto dodatočnej lehote nesplní svoju povinnosť.

25. Žalobca uviedol, že bolo potrebné určiť túto dodatočnú primeranú lehotu. S ohľadom na znenie
zmluvy o dielo v bode 9.2.3. bola zmluvnými stranami dohodnutá primeraná lehota 5 dní na splnenie
danej povinnosti. Dodatočná primeraná lehota by logicky nemala byť dlhšia a je odôvodniteľné, aby
takáto dodatočná lehota bola 5 dní. V tomto prípade by odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť
30.03.2019, t.j. 10 dní od jeho doručenia (5 dní zmluvná lehota + 5 dní dodatočná lehota). Keďže podľa

žalovaného nie je sporné porušenie zmluvy zo strany verejného obstarávateľa v tomto bode, ale je
sporná iba účinnosť odstúpenia, tak s ohľadom na ustanovenie § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka
nastala zo zákona účinnosť odstúpenia najneskôr dňa 30.03.2019. Následné odstúpenie verejného
obstarávateľaodzmluvyodielodoručenédňa11.04.2019jenulitné,keďženemožnoodstúpiťodzmluvy,
ktorá už predtým zanikla. Žalovaný posudzoval odstúpenie iba podľa § 346 Obchodného zákonníka, ale

ignoroval ustanovenie § 350 ods. 1 toho istého právneho predpisu. Preto bol daný dôvod na zmenu zlej
referencie, čo však žalovaný neumožnil.

III. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že aplikáciou § 40 ods. 1 Správneho poriadku si sám
posúdil predbežnú otázku, ktorá bola nevyhnutná pre posúdenie správnosti zadanej referencie zo strany
verejného obstarávateľa. Konkrétne v časti 3.1. Hodnotenie kvality plnenia, kde verejný obstarávateľ
uviedol, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy verejným obstarávateľom z dôvodu podstatného

porušenia povinností na strane dodávateľa. Žalovaný považoval za nevyhnutné posúdiť otázku, či došlo
k platnému a právne účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany verejného obstarávateľa pre
podstatné porušenie povinností dodávateľa (žalobcu) alebo nie. Z vyjadrení verejného obstarávateľa
ako aj žalobcu bolo totiž sporné, ktoré z dvoch odstúpení od zmluvy bolo platné a právne účinné a či
v predmetnej referencii malo alebo nemalo byť uvedené, že verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy

z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa.

27. Žalovaný sa z uvedených dôvodov najprv zaoberal otázkou, či v predmetnom konaní môže
posudzovať,ktorézdvochodstúpeníodzmluvyboloplatnéaprávneúčinné.Zákonč.343/2015Z.z.totiž
nezveruje žalovanému právomoc rozhodovať o platnosti a účinnosti právnych úkonov. Na druhej strane

však zákon č. 343/2015 Z.z. zveruje žalovanému právomoc rozhodovať o návrhu žalobcu na úpravu
referencie, pričom v tomto prípade bolo pre rozhodnutie žalovaného o návrhu žalobcu nevyhnutné
posúdiť, či došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany verejného obstarávateľa pre podstatné
porušenie povinností dodávateľa alebo nie.28. Žalovaný z vyjadrení žalobcu a verejného obstarávateľa zistil, že medzi nimi neprebieha žiaden
súdny spor v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak sa v

správnom konaní vyskytne predbežná otázka, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v konkrétnej veci, je
správny orgán povinný o nej rozhodnúť. To znamená, že žalovaný nemohol zostať pasívny len preto, že
nepoznal odpoveď na otázku odstúpení od zmlúv oboch strán. Právomoc správneho orgánu vyplývajúca
z § 40 ods. 1 Správneho poriadku slúži na zabezpečenie rýchlosti a pružnosti správneho konania.
Správny orgán je však vždy povinný presvedčiť sa, či o takejto otázke už nebolo právoplatne rozhodnuté,

čoho sa žalovaný v predmetnom správnom konaní pridržiaval a presvedčil sa o tom aj na strane žalobcu,
aj na strane verejného obstarávateľa. Ak sú v zmysle § 12 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. dôvody na
úpravu referencie, tak je žalovaný povinný pristúpiť k úprave referencie. Pred samotnou úpravou má
však povinnosť posúdiť namietané skutočnosti tak, aby bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

29. Žalovaný uviedol, že v správnom konaní platí všeobecná zásada, že správny orgán, ktorý vydáva

rozhodnutie v konkrétnej veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti
inýchorgánov,aktozákonnezakazuje,pričomtentozákazjeuvedenýv§40ods.2Správnehoporiadku.
Ustanovenie § 1 Správneho poriadku poskytuje základné vymedzenie pôsobnosti Správneho poriadku.
Uvedená právna norma deklaruje, že jej všeobecným objektom pôsobnosti je samotné správne konanie
ako rozhodovací proces v oblasti verejnej správy. Podstatou predmetného ustanovenia je zakotvenie

princípu subsidiarity pri aplikácii Správneho poriadku, čo je vyjadrené slovami „ak osobitný zákon
neustanovuje inak“. Správny poriadok je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa
aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, príp. ak táto osobitná právna úprava nerieši
osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu, a to napríklad aj v prípade, keď sa na konkrétny
správno-procesný postup použije osobitný predpis a Správny poriadok sa použije v tých častiach, ktoré

osobitná právna úprava neupravuje. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že Správny poriadok sa použije
aj v prípadoch, keď to z osobitného právneho predpisu explicitne nevyplýva.

30. Žalovaný uviedol, že vzťah medzi všeobecným predpisom (Správnym poriadkom) a osobitným
predpisom (zákonom č. 343/2015 Z.z.) upravuje § 185 zákona č. 343/2015 Z.z., pričom v odseku 1,

v ktorom upravuje aplikáciu Správneho poriadku ako celku, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku na
konania podľa zákona č. 343/2015 Z.z. s výnimkou konaní podľa druhej hlavy šiestej časti zákona č.
343/2015 Z.z. a vybraných konaní tretej hlavy šiestej časti zákona č. 343/2015 Z.z. (§ 154, § 156 ods. 6,
§ 158 ods. 2 prvej vety), konania o uložení sankcie za správny delikt a konania o proteste prokurátora,
o ktorom rozhoduje Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 146 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z.

a § 179 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. Na uvedené konania sa Správny poriadok uplatní ako celok.

31. Žalovaný uviedol, že § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. upravuje aplikáciu Správneho poriadku s
vylúčením vybraných ustanovení Správneho poriadku. Konkrétne upravuje vzťah Správneho poriadku
k ustanoveniam zákona č. 343/2015 Z.z. tak, že zákonodarca výslovne menuje konania, na ktoré sa

uplatnia ustanovenia Správneho poriadku, ak zákon č. 343/2015 Z.z. neurčuje inak, pričom výslovne
vylučuje aplikáciu vybraných ustanovení Správneho poriadku: § 14, § 18, § 19, § 23, § 28, § 29, § 30, §
32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60, § 71 až 80. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 5Sžf/38/2011 zo dňa 23.02.2012, ktorý sa venoval
podobnej právnej otázke. Ohľadom odopretia aplikácie § 3 alebo § 32 Správneho poriadku žalovaný

uviedol, že nemá vedomosť, ktoré konkrétne právo bolo žalobcovi odopreté. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že spoľahlivo zistený stav by mal byť podkladom každého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý
je príslušný rozhodnúť v správnom konaní v danej konkrétnej veci. Žalovaný uviedol, že bez spoľahlivo
zisteného stavu veci by každý správny orgán konal v konkrétnej veci v rozpore so základnými zásadami
správneho konania. Premietnutie tejto zásady správneho konania sa prelieva aj do iných ustanovení

Správneho poriadku, napríklad práve do ustanovenia § 40 Správneho poriadku. Preto tvrdenie žalobcu,
že jeho práva upravené v predmetných ustanoveniach boli pri výkone rozhodovacej činnosti žalovaného
dotknuté, je podľa žalovaného nedôvodné. Žalovaný má za to, že práve aplikácia ustanovenia § 40
Správneho poriadku bola v prospech žalobcu, keďže práve posúdením predbežnej otázky bolo možné
presne a úplne zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť o návrhu žalobcu. Žalovaný bol povinný použiť §

40 Správneho poriadku vzhľadom na svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci, a to vzhľadom na
dôležitosť uplatnenia princípu subsidiarity v správnom konaní. Aplikovaním tohto ustanovenia žalovaný
žiadnym spôsobom neuprel žalobcovi právo na použitie § 3 alebo § 32 Správneho poriadku, ako to tvrdí
žalobca v podanej žalobe.32. K meritu veci žalovaný uviedol, že v predmetnom správnom konaní bolo nevyhnutné posúdiť
predbežnú otázku, či došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany verejného obstarávateľa

pre podstatné porušenie povinnosti alebo nie. V prípade posúdenia odstúpenia od zmluvy o dielo
zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca za odstúpenie od zmluvy považuje list zo dňa
18.03.2019, verejnému obstarávateľovi doručený dňa 20.03.2019. V tomto liste žalobca zaslal
verejnému obstarávateľovi upravený ocenený výkaz výmer a v ktorom verejného obstarávateľa v zmysle
bodu 9.2.3. zmluvy o dielo požiadal, aby sa k nemu vyjadril do 5 dní od jeho doručenia. Žalobca v

tomto liste zároveň uviedol, že v prípade, ak sa verejný obstarávateľ v tejto lehote určenej v zmluve
o dielo nevyjadrí, prípadne zmenu zamietne, má považovať toto oznámenie za odstúpenie od zmluvy
o dielo z dôvodu, že bez týchto prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu,
ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. Žalobca v tomto liste tiež uviedol, že v zmysle § 346
Obchodného zákonníka ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy bola verejnému obstarávateľovi
poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy spočívajúceho

v chybnej projektovej dokumentácii.

33. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že porušenie tejto zmluvnej povinnosti nie je v zmluve
o dielo pomenované ako podstatné porušenie zmluvy. V nadväznosti na § 346 ods. 1 Obchodného
zákonníka podľa žalovaného vyplýva, že v okamihu, kedy žalobca doručil verejnému obstarávateľovi

upravený ocenený výkaz výmer (dňa 20.03.2019), verejný obstarávateľ nemohol byť v omeškaní v
súvislosti s plnením tejto zmluvnej povinnosti, keďže v zmysle bodu 9.2.3 zmluvy o dielo verejnému
obstarávateľovi v tomto okamihu len začala plynúť zmluvne dohodnutá lehota (v trvaní 5 dní), aby
rozhodol, či trvá na vykonaní diela alebo takúto zmenu zamieta. Až následne po nesplnení tejto
zmluvnej povinnosti verejným obstarávateľom mal žalobca pred samotným odstúpením od zmluvy podľa

§ 346 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť verejnému obstarávateľovi dodatočnú primeranú lehotu na
splnenietejtopovinnosti.Pokiaľbyverejnýobstarávateľtútozmluvnúpovinnosťnesplnilanivdodatočnej
primeranej lehote, mal by žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy. Keďže k uvedenému nedošlo, vyhodnotil
žalovaný, že predmetné odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu bolo predčasné, a teda právne
vadné (neúčinné), na ktoré by sa nemalo prihliadať. Žalovaný zdôraznil, že posúdenie predbežnej

otázky, ktorá bola dôležitá pre posúdenie a rozhodnutie vo veci správnym orgánom, má význam len pre
konkrétne konanie. Skutočnosť, ktoré z dvoch odstúpení od zmluvy bolo platné a právne účinné, ako aj
to, či došlo k platnému právne účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany verejného obstarávateľa
pre podstatné porušenie povinností žalobcu alebo nie, môže posúdiť iba príslušný súd. Skutočnosť, že
medzi zmluvnými stranami je sporná práve otázka odstúpenia od zmluvy žalovaný nakoniec uviedol aj

v ním upravenej referencii v časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“.

34. Ohľadom posúdenia predbežnej otázky žalovaný dodal, že žalobca a verejný obstarávateľ si
v zmluve o dielo dohodli lehotu 5 dní, kedy sa má verejný obstarávateľ vyjadriť k zmenám zmluvy, ktoré
žalobca navrhol na základe jeho požiadavky. Žalobca mal za to, že nedodržanie lehoty 5 dní podľa bodu

9.2.3zmluvyodielotedafaktickyznamenalokonkludentnéoznámenieoukončenístavby,pričomverejný
obstarávateľ sa k zmene výkazu výmer do jeho odstúpenia od zmluvy ani nevyjadril. S odkazom na §
350 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že dodatočná lehota na splnenie danej povinnosti mala byť
ďalších5dní,atakbyodstúpenienadobudloúčinnosť30.03.2019,t.j.10dníodjehodoručenia.Žalovaný
v súvislosti s touto argumentáciou žalobcu opäť poukázal na bod 9.2.3. zmluvy o dielo s tým, že zmena,

na ktorú aplikoval žalobca práve toto ustanovenie zmluvy, sa týka vyjadrenia verejného obstarávateľa
k upravenému ocenenému výkazu výmer a výpočtu prác naviac, ktoré bolo potrebné vykonať k úplnému
rozsahudiela.Zároveňpredmetnývýkazvýmermaltvoriťpodkladkdodatkukzmluveodielo.Sohľadom
natútoskutočnosťžalovanýuviedol,žeposkytnutielehoty5dnínavyjadreniesaktakpodstatnejzmene,
ktorá zásadným spôsobom mala zmeniť cenu diela (z pôvodnej 588.950,35 € na novú 677.890,5 € s

DPH) nebolo zo strany žalobcu v žiadnom prípade primerané, bolo jednostranné, pričom žalobca nedal
verejnémuobstarávateľovimožnosťnavrhnúťinúprimeranúlehotunasvojevyjadrenievsúladesbodom
9.2.3 zmluvy o dielo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 552 ods. 1 Obchodného
zákonníka. V prípade, že pri zhotovení diela vzniknú prekážky, ktoré sú odstrániteľné, má zhotoviteľ
oznamovaciu povinnosť voči objednávateľovi. Na podklade oznamovacej povinnosti vzniká zhotoviteľovi

právo, nie však povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. Dôsledky prerušenia prác na vykonávanie
diela si musia zmluvné strany dohodnúť uzavretím dodatku k zmluve, v ktorom môžu dohodnúť vplyv
prekážoknazmenurozsahudohodnutýchprácaleajnazmenuceny,aktietoprekážkybudeodstraňovaťzhotoviteľ alebo ním poverený dodávateľ. Ak medzi stranami nedôjde k dohode o navrhnutej zmene
diela, každej zo strán vzniká právo na odstúpenie od zmluvy.

35. S odkazom na § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že vo veci zaslania podkladu
„výkazu výmer“, ktorý mal slúžiť ako podklad k podpisu dodatku k zmluve o dielo, mal žalobca dať
v prvom rade verejnému obstarávateľovi priestor na dohodu znenia dodatku zmluvy, keďže išlo o
podstatnú zmenu zmluvy - zmenu ceny za dielo. Žalovaný má za to, že poskytnutie päťdňovej lehoty na
vyjadrenie sa k tak podstatnej zmene dohodnutých zmluvných podmienok bolo výrazne neprimerané a

zároveň nemalo byť jednostranné zo strany žalobcu. Skutočnosť, že žalobca doručením predmetného
výkazu výmer zároveň prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy s účinkami uplynutia 5 dní od doručenia
(hoci aj 5+5 dní ako žalobca uviedol vo svojej žalobe), a to v prípade, že verejný obstarávateľ jeho
návrh neakceptuje, považoval žalovaný za unáhlené. Podľa žalovaného, žalobca svojím konaním uprel
možnosť verejnému obstarávateľovi žiadať k zmene akékoľvek objasnenia, viesť vyrovnaný dialóg
s možným výsledkom uzavretia dodatku k zmluve o dielo, a to k spokojnosti oboch zmluvných strán.

Žalovaný má za to, že až v prípade, že by medzi verejným obstarávateľom a žalobcom nedošlo k dohode
o navrhnutej zmene, vzniklo by tak verejnému obstarávateľovi aj žalobcovi právo na odstúpenie od
zmluvy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobcu bolo predčasné, a teda právne neúčinné, na ktoré by sa nemalo prihliadať.

36. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že upravená referencia, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania, nemôže mať podľa jeho názoru dopad na subjektívne práva žalobcu. Podľa
názoružalovaného,upravenáreferencianeovplyvňujepostaveniežalobcu.Uvedenýmrozsahomúpravy
referencie iba objektivizoval skutkový stav doplnením slovného hodnotenia kvality plnenia a doplnením
informácie, že medzi zmluvnými stranami je sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o

dielo.Úpravareferencienamiestoverejnéhoobstarávateľajevsúladesriadnepreskúmanýmskutočným
stavom, ako aj v súlade so správnym právnym posúdením danej veci. Posúdenie predbežnej otázky
odstúpenia od zmluvy oboch zúčastnených strán v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku bolo
nevyhnutné a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Predčasný prejav vôle žalobcu vo veci
odstúpenia od zmluvy, neprimeranosť jednostranne určenej lehoty a zamedzenie poskytnutia priestoru

na riadny dialóg s verejným obstarávateľom o zmenách, ktoré mali tvoriť dodatok k zmluve o dielo, podľa
názoru žalovaného zakladá neúčinnosť jeho odstúpenia od zmluvy.

IV. Replika žalobcu

37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný pravdepodobne považuje rozhodovanie podľa § 12
ods. 9 a ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. za revízny postup podľa § 169 zákona č. 343/2015 Z.z. Revízny
postup podľa § 169 ods. 3 a ods. 4 (po uzavretí zmluvy) je v zásade možný na návrh alebo bez návrhu.
Nemožno považovať za sporné, že konanie podľa § 12 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z. je návrhové
konanie, preto treba posúdiť, či ide o konanie podľa § 169 ods. 3 písm. b/ a c/. Žalobca však nespĺňa

podmienky osoby podľa písm. b/ (bol oprávnený podať námietky) ani podľa písm. c/ (nie je štátnym
orgánom). Preto nemožno súhlasiť s naznačenou právnou argumentáciou žalovaného, že v prípade
postupu podľa § 12 ods. 9 a 10 zákona č. 343/2015 Z.z. sa postupuje podľa § 169 zákona č. 343/2015
Z.z., a teda bolo by možné v súlade s § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. použiť Správny poriadok
s výnimkou tam uvedených ustanovení.

38. V ďalšom žalobca poukázal na to, že postup žalovaného podľa § 12 ods. 9 a 10 neumožňuje použiť
ustanovenie § 40 ods. 1 Správneho poriadku, keďže zákon to výslovne vylučuje. Princíp subsidiarity
Správneho poriadku je možný iba v prípade, ak to zákon nevylučuje, čo v tomto prípade nemôže
byť sporné. Prípadná nezrozumiteľnosť alebo nejasnosť právnych predpisov nemôže byť v rámci

ústavnekonformného výkladu v neprospech fyzickej alebo právnickej osoby domáhajúcej sa nápravy
porušenia jej práv.

39. Žalobca poukázal najmä na to, že hlavným argumentom žalovaného je, že poskytnutie päťdňovej
lehoty na nápravu bolo „výrazne neprimerané a zároveň nemalo byť jednostranné“. Zo spisu ale z ničoho

podľa žalobcu nevyplýva, prečo by to malo byť neprimerané a prečo by to nemalo byť jednostranné.
Odstúpenie od zmluvy je totiž jednostranný právny akt a ani žalovaný nemôže žalobcovi zabrániť
vo výkone tohto práva, pokiaľ to umožňuje zmluva alebo zákon. Zmluva o dielo dávala žalobcovi
právo od zmluvy odstúpiť a toto aj využil v súlade so zákonom. Žalovaný nespochybnil, že existovalinedostatky zo strany verejného obstarávateľa a nie je sporné porušenie zmluvy z jeho strany. V tomto
prípade ak je dané porušenie zmluvy, ale lehota je neprimerane krátka, zákonodarca neustanovuje
neplatnosť takéhoto úkonu, ale v súlade s § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia

nastávajú až po primeranej lehote. Žalovaný nemal zákonnú možnosť určiť, že takýto jednostranný
právny úkon žalobcu je neplatný, keďže by to bolo v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 350 ods. 1
Obchodného zákonníka predpokladá platnosť odstúpenia a výklad, ktorý podal žalovaný, je nezákonný,
keďže samotná neprimeranosť lehoty nezakladá neplatnosť úkonu.

40. K otázke zásahu do práv žalobcu uviedol, že už len samotné zverejnenie negatívnej referencie je
spôsobilé privodiť mu ujmu. Verejné prezentovanie negatívneho názoru na prácu žalobcu, odhliadnuc
od právnych následkov, môže mať vplyv na rozhodovanie jeho budúcich klientov.

V. Duplika žalovaného

41. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o úprave referencie nepovažuje za revízny postup podľa § 169
zákona č. 343/2015 Z.z. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa nemôže vzťahovať na
úpravu referencie, keďže toto konanie sa vedie voči kontrolovanému, t.j. verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi, a nie voči dodávateľovi.

42. Ďalej žalovaný poukázal na § 1 Správneho poriadku, podstatou ktorého je zakotvenie princípu
subsidiarity pri aplikácii Správneho poriadku, čo je vyjadrené slovami „ak osobitný zákon neustanovuje
inak“. Správny poriadok je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje v
prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, príp. ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný
druh správneho konania v plnom rozsahu, a to napríklad aj v prípade, keď sa na konkrétny správno-

procesný postup použije osobitný predpis a správny poriadok sa použije v tých častiach, ktoré osobitná
právna úprava neupravuje. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že Správny poriadok sa použije aj v
prípadoch, keď to z osobitného právneho predpisu explicitne nevyplýva. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžr/68/2011.

43. V tomto súdnom konaní je meritom napadnutého rozhodnutia upravená referencia. Napadnutým
rozhodnutím podľa žalovaného nedochádza k vzniku, k zmene, ani k zániku práv žalobcu. Len
všeobecné konštatovanie žalobcu, že negatívna referencia bola zverejnená, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä keď prostredníctvom napadnutého rozhodnutia rada
úradu upravila referenciu verejného obstarávateľa namiesto verejného obstarávateľa v jednej časti

v prospech žalobcu a v druhej časti len doplnila referenciu o skutočnosť, že medzi žalobcom a verejným
obstarávateľom je sporné, ktoré z oboch odstúpení je platné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na
uznesenie NS SR sp.zn. 10Sžo/40/2015, v zmysle ktorého je nevyhnutý negatívny prejav v právnej sfére
žalobcu, aby bola daná jeho žalobná legitimácia.

44. Ďalší účastník konania vo veci nepodal žiadne vyjadrenie.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

45. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z
uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/144/2020 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/144/2020.

46. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)vspojenís§3ods.3písm.b/
zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil
dňa 27.03.2024, keďže žalobca ani žalovaný neuviedli, že žiadajú nariadenie pojednávania vo veci.

47. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP
nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu napovahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky
efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991,
séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku
z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky,
postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť
výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého

administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona
č. 343/2015 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie
citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VII. Relevantné právne predpisy

48. Podľa § 12 ods. 2 písm. i/ zákona č. 343/2015 Z.z. referenciou na účely tohto zákona je
elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo
poskytnutí služby. Referencia obsahuje informáciu, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy
alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného
porušenia povinnosti dodávateľa.

49. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní vyhotoviť
referenciu do
a) 30 dní odo dňa skončenia plnenia podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo jej časti, ktorá spĺňa
požiadavku funkčného celku,

b) 10 dní odo dňa doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak
1. ide o zákazku s nízkou hodnotou,
2. ide o zákazku, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon, alebo
3. ide o opakované plnenia a ak nebola vyhotovená referencia podľa písmena a).

50. Podľa § 12 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. dodávateľ je oprávnený požiadať verejného obstarávateľa
aleboobstarávateľaoúpravureferencie,aknezodpovedáskutočnémustavu,atodotrochmesiacovodo
dňa zápisu referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov; na úpravu referencie
sa použijú ustanovenia odsekov 4 a 5 primerane a verejný obstarávateľ a obstarávateľ ju vykonajú do
30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú oprávnení postupovať podľa

prvej vety aj z vlastnej iniciatívy.

51. Podľa § 12 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z. ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovie
žiadosti dodávateľa podľa odseku 8, je dodávateľ oprávnený podať rade návrh na úpravu referencie, ku
ktorému priloží dôkazy o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby, a to do

a) 30 dní odo dňa zápisu opravenej referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov,
ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovel žiadosti dodávateľa v plnom rozsahu, alebo
b) 30 dní odo dňa uplynutia lehoty na úpravu referencie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom
podľaodseku8,akverejnýobstarávateľaleboobstarávateľneupravilreferenciuvlehotepodľaodseku8.

52. Podľa § 12 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. po predložení návrhu a dôkazov podľa odseku 9 si
rada vyžiada stanovisko od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Ak rada dospeje k záveru,
že sú dôvody na úpravu referencie, náležite upraví referenciu namiesto verejného obstarávateľa alebo
obstarávateľa, a to do 15 pracovných dní.

53. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje
na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej
vety, § 182 a o proteste prokurátora.

54. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú
§ 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu
o správnom konaní.55. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o
takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

56. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

57. Podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie
neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi
od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom
uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

58. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov

objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa
predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených
s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.

59. Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene

diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

60. Vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či
rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď
žalovaný upravil referenciu vyhotovenú verejným obstarávateľom spôsobom uvedeným v napadnutom
administratívnom rozhodnutí.

61. Podľa názoru správneho súdu negatívna referencia z hľadiska jej podstaty a materiálneho významu
dokáže sama o seba zasiahnuť do právnej sféry osoby dodávateľa. „Evidencia referencií a následky
spojené s referenciami, ktoré vyjadrujú neuspokojivé plnenie uzavretých zmlúv, predstavujú odraz
negatívnej historickej skúsenosti s dodávateľmi vo vzťahu k budúcim možnostiam takýchto dodávateľov
uchádzať sa o verejné zákazky. Voči hospodárskym subjektom sa existencia negatívnych referencií v

evidencii referencií môže prejaviť dokonca až v deliktuálnej zodpovednosti a zodpovedajúcej sankcii vo
forme zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom
obstarávaní. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s. 1816).

62. Správny súd sa v rozsahu žalobných bodov následne zaoberal námietkou žalobcu, či žalovaný

mohol na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 40 Správneho poriadku napriek tomu, že
použitie všeobecného predpisu o správnom konaní je v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou
napadnutého rozhodnutia, výslovne vylúčené v § 185 zákona č. 343/2015 Z.z.

63. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že aplikácia všeobecného predpisu o správnom

konaní je na konanie podľa § 12 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. vylúčená. Z toho dôvodu
žalovanýnemoholvkonanípostupovaťsodkazomna§40ods.1Správnehoporiadku.Avšakúdajotom,
či došlo k podstatnému porušeniu povinností dodávateľa a z toho dôvodu došlo k odstúpeniu od zmluvy,
je povinnou obsahovou náležitosťou referencie v zmysle § 12 ods. 2 písm. i/ zákona č. 343/2015 Z.z.Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď referencia vystavená verejným obstarávateľom obsahovala
závery, že žalobca podstatne porušil svoje povinnosti a z toho dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu
zmluvy zo strany verejného obstarávateľa. Správny súd konštatuje, že ak záver o porušení povinností

zo strany dodávateľa, ku ktorému dospel verejný obstarávateľ, dodávateľ namietne v návrhu na úpravu
referencie, žalovaný si v rámci revíznej právomoci v konaní o úpravu referencie musí uvedenú otázku
zodpovedať. Žalovaný v konaní o úpravu referencie koná v postavení správneho orgánu, kedy rozhoduje
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Z tohto dôvodu
sa musí riadiť zásadou objektívnej pravdy a skutkový stav musí riadne zistiť a následne správne právne

posúdiť. Uvedená povinnosť žalovaného zahŕňa aj povinnosť preveriť, či dodávateľom namietaný záver
verejného obstarávateľa o porušení povinností dodávateľom je dôvodný a či zodpovedá skutočnému
stavu (§ 12 ods. 8, ods. 9, ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z.).

64. O platnosti a účinkoch právnych úkonov, a teda aj o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy
rozhoduje v prvom rade civilný súd. Právny poriadok ale predpokladá, že v určitých prípadoch rozhoduje

o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávnych zmlúv iný orgán. Takto má Rada Úradu
pre verejné obstarávanie právomoc posudzovať otázku odstúpenia od zmluvy verejným obstarávateľom
pre podstatné porušenie povinností dodávateľom, resp. posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo
zo strany žalobcu aj zo strany verejného obstarávateľa. Žalovaný má v rámci výkonu svojej právomoci
v konaní o úpravu referencie právomoc posudzovať, či došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné

porušenie povinností zo strany dodávateľa alebo nie, ako aj právomoc posúdiť platnosť odstúpenia od
zmluvy o dielo zo strany žalobcu. Túto otázku posudzuje žalovaný v rámci výkonu svojej právomoci
a rovnako tak môže urobiť aj správny súd, ktorý rozhodnutie žalovaného v správnom súdnom konaní
preskúmava. Správny súd si danú otázku môže posúdiť ako predbežnú otázku v zmysle § 132 ods. 1
SSP, nemôže však o nej rozhodnúť, pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.

8Sžfk/105/2020 zo dňa 20.12.2022.

65. Správny súd posúdil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo na účely preskúmania zákonnosti
rozhodnutia o úprave referencie v zmysle § 132 ods. 1 SSP, keďže táto otázka sa do obsahu a výsledku
referencie priamo premieta. Správny súd nemôže odstúpenie od zmluvy vyhlásiť za neplatné, pretože

toto má v právomoci civilný súd. Ak takáto žaloba nebola podaná na civilný súd, musí si túto otázku
posúdiť sám žalovaný a následne správny súd v rámci súdneho prieskumu, keďže ide o podstatnú
otázku, ktorá má vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto
súdneho konania.

66. V prvom rade správny súd konštatuje, že žalovaný posúdil správne, že informácia, ktorú uviedol
verejný obstarávateľ v časti ,,3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ predmetnej referencie, a teda
že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy verejným obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia
povinností dodávateľa, nezodpovedá skutočnému stavu. Na základe toho žalovaný upravil referenciu v
tejto časti namiesto verejného obstarávateľa podľa § 12 ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z., a to tak, že

„nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy verejným obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia
povinností dodávateľa“. Presne toto navrhoval žalobca vo svojom návrhu na úpravu referencie zo dňa
27.11.2019, konkrétne v písmene D záveru návrhu na úpravu referencie. Z toho dôvodu správny súd
správnu žalobu v tejto časti výrokom II. odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže v tejto časti
výroku administratívneho rozhodnutia absentuje u žalobcu dotyk na jeho subjektívnych právach.

67. Správny súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo bolo platné a vyvolalo
tak právne účinky s tým spojené. Žalobca listom zo dňa 13.09.2018 v súlade s čl. VII, bodom 7.3.6.
zmluvy o dielo a § 551 Obchodného zákonníka upozornil verejného obstarávateľa na viaceré závažné
nezhody v projektovej dokumentácii: konkrétne že projektová dokumentácia a výkaz výmer nesúhlasí so

skutočným stavom na stavbe. Keďže bola nutná komplexná revízia projektovej dokumentácie, nebolo
možné plynule pokračovať v realizácii diela. Žalobca si tak splnil svoju povinnosť a bolo na strane
verejného obstarávateľa, aby zabezpečil revíziu projektovej dokumentácie a až následne na to mohol
byť upravený výkaz výmer a uzatvorený dodatok k zmluve o dielo ako dvojstranný právny úkon.

68. Základom pre posúdenie odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu boli ustanovenia § 346
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka. Správny súd
konštatuje, že žalovaný, rovnako aj správny súd majú právomoc posúdiť otázku, či žalobca alebo
verejný obstarávateľ porušili svoje povinnosti a či druhá strana z tohto dôvodu odstúpila oprávnene.Medzi žalobcom a verejným obstarávateľom nebolo sporné, že projektová dokumentácia vykazovala vo
svojom spracovaní chyby a bolo ju potrebné prepracovať. Po jej prepracovaní žalobca dňa 05.02.2019
zaslal verejnému obstarávateľovi prostredníctvom e-mailu ocenený výkaz výmer a návrh dodatku č.

3 k revidovanej projektovej dokumentácii. Verejný obstarávateľ mal tak k dispozícii upravený výkaz
výmer už od 05.02.2019 a z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, že by k uzatvoreniu dodatku
k zmluve o dielo došlo. Napriek tomu, že v danom e-maile nebola stanovená lehota, do kedy sa mal
verejný obstarávateľ k zmenám vyjadriť, z obsahu zmluvy o dielo mal mať vedomosť o čl. IX bode
9.2.3., v zmysle ktorého si so žalobcom dohodli lehotu 5 dní na vyjadrenie sa k oceneným zmenám diela.

Žalobca zaslal dňa 13.02.2019 verejnému obstarávateľovi e-mail s opakovanou žiadosťou o stanovisko
k zaslanému rozpočtu po revidovanej projektovej dokumentácii. Rovnako ani po tomto dátume nie je
z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že by k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo došlo. Následne
na to zaslal žalobca verejnému obstarávateľovi list zo dňa 18.03.2019 označený ako „Komplexná
rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave, Zmluva o dielo centrálne číslo 658/2018“, kde verejnému
obstarávateľovi oznámil, že mu zasiela upravený výkaz výmer s tým, aby sa verejný obstarávateľ k tejto

zmene do 5 dní vyjadril. Zároveň verejného obstarávateľa upozornil, že ak danú zmenu neakceptuje,
má toto oznámenie považovať za odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, keďže bez týchto
prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu. Ďalej žalobca v liste uviedol, že
v zmysle § 346 Obchodného zákonníka ide o nepodstatné porušenie zmluvy, pričom bola verejnému
obstarávateľovi poskytnutá dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy, spočívajúceho

v chybnej projektovej dokumentácii. Predmetný list bol verejnému obstarávateľovi doručený dňa
20.03.2019.

69. Žalobca v spomínanom liste zo dňa 18.03.2019 poskytol verejnému obstarávateľovi lehotu 5 dní na
vyjadrenie sa k upravenému výkazu výmer. Verejný obstarávateľ sa vôbec nevyjadril, nezaslal žalobcovi

ani oznámenie, že potrebuje dlhšiu lehotu na vyhodnotenie vzniknutej situácie, pričom správny súd
opätovne poukazuje na to, že zmenený výkaz mal verejný obstarávateľ k dispozícii už od doručenia
e-mailu zo dňa 05.02.2019. Keďže išlo o nepodstatné porušenie zmluvy, bolo potrebné v zmysle §
350 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť dodatočnú primeranú lehotu, ktorú možno stanoviť opäť na
5 dní aj vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ sa po doručení listu zo dňa 18.03.2019 nevyjadril

ani k tomu, že by potreboval na vyjadrenie dlhšiu lehotu. Účinky odstúpenia tak uplynuli po márnom
uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Odstúpenie tak
nadobudlo účinnosť dňa 30.03.2019. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že poskytnutie lehoty
5 dní na vyjadrenie nebolo primerané a žalobca nedal verejnému obstarávateľovi možnosť navrhnúť
inú primeranú lehotu na svoje vyjadrenie v súlade s bodom 9.2.3. zmluvy o dielo. Správy súd v tomto

smere poukazuje na skutočnosť, že verejnému obstarávateľovi nič nebránilo žalobcovi odpovedať na
predmetný e-mail zo dňa 05.02.2019 a na list zo dňa 18.03.2019 a navrhnúť dlhšiu lehotu. Tento postup
by nepochybne aj pre žalobcu znamenal, že verejný obstarávateľ má záujem na ďalšom pokračovaní
spolupráce a nebol by tak dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobca nemal iné právne prostriedky, ako
primäť verejného obstarávateľa k dohode, a v prípade, ak by nemal možnosť odstúpiť od zmluvy z tohto

dôvodu, bol by v neistote ohľadom ďalšieho pokračovania rekonštrukcie diela. Žalovaný poukázal aj na
§ 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa však týka skrytých prekážok, týkajúcich sa
veci, a preto ho nie je možné na danú situáciu aplikovať. Vady projektovej dokumentácie rovnako aj
nevyjadrenie sa k zmenenému výkazu výmer nepredstavujú skryté prekážky týkajúce sa veci. Na daný
prípad je možné aplikovať ustanovenie § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže chybnú projektovú

dokumentáciu možno považovať za nevhodné pokyny dané objednávateľom, na ktoré aj žalobca listom
zo dňa 13.09.2018 v súlade s čl. VII bodom č. 7.3.6. zmluvy o dielo verejného obstarávateľa upozornil.

70. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že aj verejný obstarávateľ by mal dôvod na odstúpenie
od zmluvy z dôvodov, s ktorými sa žalovaný správny orgán v napadnutom administratívnom rozhodnutí

dostatočne vysporiadal. Odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo však bolo potrebné vyhodnotiť ako
platné a účinné ku dňu 30.03.2019, ktorý predchádzal dňu odstúpenia od zmluvy zo strany verejného
obstarávateľa.

71. Správny súd na záver poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012

v zmysle ktorého sa zásady správneho konania musia vzťahovať aj na osobitné správne konania,
ktoré subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili. Tento záver Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyvodil z čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a z Rezolúcie č. (77) 31 Výboru
ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov. Žalobcav podanej žalobe namietal, že vylúčením aplikácie Správneho poriadku mu boli upreté práva uvedené
v § 3 a v § 32 Správneho poriadku. Správny súd uvádza, že v žiadnom prípade nedochádza na
základe vylúčenia aplikácie Správneho poriadku k ujme na právach žalobcu. Žalovaný má v zmysle § 12

ods. 8, ods. 9, ods. 10 zákona č. 343/2015 Z.z. povinnosť rozhodnúť tak, aby referencia zodpovedala
skutočnému stavu. Dodávateľ má v tomto zmysle možnosť predložiť dôkazy. Nemožno tak vyvodiť záver,
že by žalobcovi bolo upreté právo, vyplývajúce z ustanovenia § 3 alebo § 32 Správneho poriadku, keďže
výsledná referencia má zodpovedať skutočnému stavu v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z.

72. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o existencii vady
nesprávneho právneho posúdenia veci a vyhodnotil ju ako dôvod na zrušenie napadnutého
administratívneho rozhodnutia žalovaného.

73. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť námietky žalobcu, týkajúcej
sa nesprávneho posúdenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, a preto zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.04.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (keďže vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci) a v zmysle § 191 ods. 4 SSP vrátil vec správnemu orgánu na
ďalšiekonanie.Vďalšomkonaníbudepovinnosťousprávnehoorgánu,ktorýjeviazanývyššieuvedeným
právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), zohľadniť prezentovaný právny názor a postupovať
primeraným procesným spôsobom. Bude sa zaoberať tým, že verejný obstarávateľ porušil svoje

povinnosti, čo bolo oprávneným dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Vysporiada sa
tiež s námietkami neposkytnutia súčinnosti zo strany verejného obstarávateľa po zaslaní upraveného
výkazu výmer na základe revidovanej projektovej dokumentácie. Tento právny názor premietne do
úpravy referencie vyhotovenej verejným obstarávateľom dňa 05.08.2019 na plnenie zo zmluvy o dielo
č. 658/2018 uzatvorenej dňa 26.07.2018 ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky

„Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“. Len pre úplnosť správny súd opakuje, že toto
posúdenie odstúpenia od zmluvy platí len pre toto správne súdne konanie a o neplatnosti odstúpenia
od zmluvy rozhoduje všeobecný súd v civilnom sporovom konaní.

74. Správny súd výrokom II. rozhodol o odmietnutí žaloby proti rozhodnutiu žalovaného Úradu

pre verejné obstarávanie č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020 v časti ,,3.1. HODNOTENIE
KVALITY PLNENIA“ keď žalovaný upravil referenciu tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy,
koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia
povinností dodávateľa: Áno“, zmenil referenciu nasledovne: ,,Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej
zmluvy verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností

dodávateľa: Nie“. Žalobca v podanom návrhu na úpravu referencie zo dňa 27.11.2019, adresovanom
žalovanému, uviedol pod písmenom D návrh v rovnakom znení, a teda aby žalovaný upravil znenie
referencie tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom
alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa“ uvedie „Nie“. Žalovaný
tak rozhodol presne v zmysle návrhu žalobcu, uvedenom pod písmenom D návrhu na úpravu referencie.

75. Správny súd poskytuje ochranu výlučne subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby. Je
nespornou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, avšak rozhodnutie
žalovaného bolo v predmetnej časti v súlade s návrhom žalobcu, a tak nemohlo zasiahnuť do jeho
právnej sféry. Domnienka žalobcu o jeho poškodení na právach nepostačuje. Ukrátenie na právach

žalobca nepodložil žiadnym konkrétnym tvrdením, ktoré by ovplyvnilo jeho právnu pozíciu a zasiahlo do
jeho právnej sféry, alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v pomernej časti 50 %, keďže časť výroku

napadnutého administratívneho rozhodnutia správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie v časti žalobu odmietol. Žalovaný mal úspech tiež len v jednej polovici (50% ku 50%), a preto sa
vzájomné čiastočné procesné úspechy anulovali. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch nemá
nárok na náhradu trov konania ani jeden z účastníkov konania. Účastníkovi administratívneho konania,
mestu Trnava, žiadne trovy v tomto správnom súdnom konaní nevznikli, preto mu ich náhradu správny

súd nepriznal; navyše, vo veci nevykonal také úkony, pre ktoré by mu vznikli trovy.

77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

17 BA-1S/144/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).