Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823200951
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3823200951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D. B., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D. B., zastúpenej
zástupcom JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, so sídlom F. XXX/XX, G. a otca: H. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomI.J.XXX/X,F.,ozvýšenievýživného,naodvolaniematkyprotirozsudkuOkresného
súdu Prievidza č.k. 11P/13/2023-165 zo dňa 11. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletú A.
v sume 280,- Eur mesačne s účinnosťou od 01. apríla 2023 vždy do 28. dňa predchádzajúceho mesiaca
k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie apríl 2023 až december 2023 v sume 1.440,- Eur
uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur spolu s bežným výživným, vždy do 28.
dňa predchádzajúceho mesiaca, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného
zaplatenia, pričom pri nezaplatení jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Žiadnemu z účastníkov

konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine keď
konštatoval,ženávrhmatkynazvýšenievýživnéhojepodanýdôvodne.Naposledybolavýškavýživného
upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 18P/30/2014 zo dňa 16. septembra 2016, kedy
súd výživné na maloletú A. zvýšil zo sumy 60,- Eur na sumu 120,- Eur, ktoré bol otec povinný platiť
vždy vopred do 28. dňa predchádzajúceho mesiaca do rúk matky. Zároveň konštatoval zmenu pomerov

od poslednej úpravy výživného, od kedy uplynulo 9 rokov, z dôvodu veľkého nárastu cien základných
životných potrieb, nákladov na výživu maloletej, ktorá už nie je žiačkou základnej školy, ale Strednej
odbornej školy B. K. F., i s ohľadom na zdravotný stav maloletej A., ktorý si vyžaduje pravidelné návštevy
u odborných lekárov, uhrádzanie poplatkov za jazdu na koni doporučenú od lekára a úpravu stravy
z dôvodu intolerancie na niektoré potraviny s čím sú spojené zvýšené náklady na maloletú. Pri zvýšení
vyživovacej povinnosti súd prihliadol i na pomery a ich zmenu na strane matky, ktorá má tri vyživovacie
povinnosti, z toho aj voči vážne chorému maloletému synovi vo veku 2 a pol roka, ktorý je onkologický

pacient. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, nemôže pracovať, jej príjem predstavuje len
rodičovský príspevok (383,80 Eur) a rodinné prídavky na 3 deti (180,- Eur), pričom výživu maloletej
zabezpečuje i osobnou starostlivosťou. Inkaso, hypotéku na byt a ostatné náklady hradí partner matky,
s ktorým má dve deti. V čase rozhodovania v predmetnej právnej veci otec maloletej nemal žiadenpríjem, nikde nepracoval. V marci 2023 vykonával krátkodobú prácu vo Švajčiarsku, kedy jeho príjem
predstavoval 2.500,- frankov, kedy podľa tvrdení otca nemal uzavretú žiadnu zmluvu a žiadnu dohodu
so zamestnávateľom a pracoval tam len krátko z dôvodu zdravotných problémov. Zo mzdy dosiahnutej

vo Švajčiarsku vyplatil dlh na výživnom vo výške 1.220,- Eur. Na úrad práce sa prihlásil v júni 2023
bez nároku na dávku v nezamestnanosti, krátkodobo sa živil zberom železa, býval u kamaráta, ktorému
neprispieval na poplatky spojené s užívaním bytu a stravoval sa u rodičov. Okresný súd prihliadol i na
to, že otec maloletej, ktorý má len jednu vyživovaciu povinnosť, neprispieva na výživu maloletej A.
naviac (okrem vyživovacej povinnosti vo výške 120,- Eur mesačne) žiadnou sumou, darčeky maloletej

nekupuje, nestretáva sa s ňou a nemá o ňu záujem. Zároveň nepracuje, avšak podľa tvrdení si prácu
hľadá, čo preukázal len jedným potvrdením. Otec maloletej tvrdené zdravotné problémy nepreukázal
a ani iný vážny dôvod objektívneho alebo subjektívneho charakteru, prečo by nemohol vykonávať
pracovnú činnosť. Okresný súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by zarobil (t.j. od 700,- Eur
do 1600,- Eur), ak by vykonával prácu, k čomu zohľadnil ponuky voľných pracovných miest na úrade
práce, ktoré by podľa tvrdení otec maloletej mohol vykonávať, a ktoré zodpovedajú jeho vzdelaniu, veku

a kvalifikácii a akceptujúc návrh matky zvýšil výživné otca na maloletú na sumu 280,- Eur mesačne
s účinnosťou od 01. apríla 2023. Nedoplatok na výživnom v sume 1.440,- Eur, ktorý vznikol za obdobie
od 01. apríla 2023 do 31.decembra 2023 povolil splácať otcovi v mesačných splátkach vo výške 50,-
Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

3. Proti tomuto rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o výške výživného na maloletú A. podala v zákonnej
lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka (č.l. 171 spisu) z dôvodov podľa ust. § 62
ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhla, aby krajský súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú od 01. apríla 2023 na 350,- Eur mesačne a otca zaviazal zameškané výživné splácať
vo výške 100,- Eur spolu s bežným výživným, vždy do 28. dňa predchádzajúceho mesiaca, od mesiaca

nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom pri nezaplatení jednej
splátky sa stáva splatný celý dlh. Mala za to, že súdom určené výživné vo výške 280,- Eur je vzhľadom
na preukázaný skutkový stav neprimerane nízke. Zatiaľ čo otec má len jednu vyživovaciu povinnosť,
matka má vyživovacie povinnosti tri, pričom nie z vlastnej viny, z dôvodu dennej starostlivosti o vážne
choré maloleté dieťa, nemôže vykonávať prácu s vyšším príjmom. Mala za to, že je v možnostiach

a schopnostiach otca platiť na maloletú A. vyššie výživné, čo i s ohľadom na pomery a opodstatnené
náklady maloletej a mieru inflácie považovala za nevyhnutné.

4.Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadreníkpodanémuodvolaniumatky(č.l.178spisu)zotrvalnasvojom
prednese z pojednávania, ktoré sa konalo na okresnom súde dňa 11.01.2024.

5. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania v odvolacom konaní podané neboli.

6.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Naposledy bolo vo veci úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/30/2014-115 zo dňa 16. septembra 2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/4/2017-141 zo dňa 09. februára 2017, ktorým súd zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. na sumu 120,- Eur mesačne, s povinnosťou otca túto platiť
vopred do rúk matky, vždy do 28. dňa predchádzajúceho mesiaca s účinnosťou od 01.09.2014.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu matky skúmal či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov,

ktorá by odôvodňovala i zmenu pôvodného rozhodnutia (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). V tomto smere
vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď otca s účinnosťou od 01.
apríla 2023 zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 280,- Eur mesačne.

9. Zmenou pomerov v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine nie je akákoľvek zmena, ale

musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie
predchádzajúceho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/30/2014-115 zo dňa 16.
septembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/4/2017-141 zo dňa
09. februára 2017), teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného, tak ako je tomu v predmetnom prípade, treba porovnať
okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, čím sa
okresný súd dôsledne zaoberal v odseku 42 napadnutého rozhodnutia, na ktoré dôvody odvolací súd

v podrobnostiach odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu za najčastejšie okolnosti zmeny pomerov
možno zaradiť uplynutie dlhšieho časového obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti,
podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je
dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v
čase posledného rozhodnutia a u detí nastúpenie ďalšej - vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu

na budúce povolanie, zmenu zdravotného stavu a iné.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti na strane otca, keď
pre zistenie skutočného stavu (§ 35 CMP) prihliadol i k počtu vyživovacích povinností na strane matky,
ktorej od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť o vážne chorého maloletého syna,
s ktorým je na rodičovskej dovolenke a nemôže pracovať.

11. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť
na maloletú A. vyššie výživné, ako bolo určené v napadnutom rozhodnutí, s touto argumentáciou
sa odvolací súd nestotožnil. V konaní pred prvoinštančným súdom bolo zistené, že otec maloletej
nepracuje, pričom nepreukázal žiadny dôvod objektívneho alebo subjektívneho charakteru, ktorý by mu

bránil vykonávať pracovnú činnosť, preto okresný súd správne na danú situáciu aplikoval ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine a pri posudzovaní potenciality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
vychádzal z ponuky voľných pracovných miest na úrade práce, ktoré by podľa tvrdení otec maloletej
mohol vykonávať, a ktoré zodpovedajú jeho vzdelaniu, veku a kvalifikácii, čím stanovil výšku výživného
na maloletú v rozsahu 280,- Eur, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá možnostiam

a schopnostiam otca (pri zohľadnení ceny práce podľa voľných pracovných ponúk v rozpätí od 700,- Eur
do 1600,- Eur mesačne), a preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti potvrdil ako vecne správne.

12. Zároveň matka v podanom odvolaní namietala i výšku splátky zameškaného výživného žiadajúc
túto stanoviť na sumu 100,- Eur mesačne, s ktorým návrhom odvolateľky sa odvolací súd nestotožnil

majúc za to, že mesačná splátka zameškaného výživného v sume 50,- Eur, tak ako ju stanovil súd prvej
inštancie, zohľadňuje majetkovú situáciu otca a zároveň neohrozuje výživu maloletej A., a preto i v tejto
časti napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 CSP a

nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).