Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-5S/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej,

LL.M, členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., pôvodne podnikajúceho pod obchodným menom A. A., miesto
podnikaniaBazovského416/14,Nitra,IČO:43371949,právnezastúpenýMgr.HenrichomSchindlerom,
advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101814733/2021 zo dňa 27.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09. septembra 2019 vykonal Daňový úrad Nitra u

žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného za zdaňovacie obdobie november 2017. Daňová
kontrola sa začala dňa 09. októbra 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr
od dodávateľov Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a
Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO: 47 043 326 v celkovej výške

X.XXX eur.

3. Dňa 06. mája 2020 sa u správcu dane malo konať vypočutie žalobcu, ktorý splnomocnil na jeho
zastupovanie Advokátsku kanceláriu CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305. Samotný žalobca pri
ústnom pojednávaní podľa § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) odoprel svoju výpoveď.

4. Dňa 10. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka, p. D. B., bývalého konateľa spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti viedol E.
D. F., (ii) spoločnosť mala jeden účet v G. B., H. a on ako majiteľ bol disponentom účtu, pán E. D. F. malelektronický prístup a povolenie platiť len dane a odvody, (iii) so žalobcom nespolupracovali, túto osobu
nepoznal a (iv) spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry,
na faktúrach nebol jeho podpis. Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nemala

bezhotovostný príjem od žalobcu a nebola majiteľom účtu v Československej obchodnej banke, a.s.
Zároveň predložil čestné vyhlásenie od E. D. F., týkajúce sa účtovníctva a príslušných dokladov, ktoré
mali byť zničené vytopením a trestné oznámenie podané na pána E. D. F.. Správca dane z nahliadnutia
do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie november 2017 zistil, že spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze neeviduje ani jednu faktúru vystavenú pre žalobcu.

5. Dňa 11. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka – Ing. Ľubomíra Salanciho ( konateľa
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o.), ktorý sa vyjadril, že: (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o.
viedol pán E. D. F. a (ii) žalobcu nepozná a ani faktúry pre žalobcu spoločnosť Salanci – LMS s.r.o.
nevystavila, čísla vystavených faktúr sa nezhodujú s číslami ich faktúr, pečiatka na faktúrach nepatrí
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a podpis nie je konateľa tejto spoločnosti. Správca dane z nahliadnutia

do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie november 2017 zistil, že spoločnosť Salanci – LMS s.r.o.
mala v kontrolnom výkaze zaevidované faktúry vystavené pre žalobcu, ale sumy základu dane a dane
z pridanej hodnoty sa nezhodovali so sumami uvedenými na faktúrach predložených žalobcom.

6. Dňa 16. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch E. D. F., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25

ods. 2 daňového poriadku. V priebehu dokazovania správca dane zistil, že faktúry predložené žalobcom
boli vystavené v účtovnom programe, na ktorý mala licenciu zakúpenú spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK
s r. o. s jediným konateľom E. D. F..

7. Výzvou zo dňa 02. júla 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu

dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti dokladov predložených ku kontrole. Úradným záznamom zo
dňa 20. júla 2020 správca dane konštatoval, že sa žalobca k výzve zo dňa 02. júla 2020 nevyjadril.

8. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018 zo dňa 22.
júla 2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k zisteným
skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Dňa 31. augusta 2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č.

101372725/2020. K zdaňovaciemu obdobiu november 2017 správca dane uviedol, že si žalobca
neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov – spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. v celkovej sume X.XXX eur.

10. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2020, v ktorom uviedol, že

správca dane nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na
všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s kontrolnými
výkazmi spoločnosti, nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie,
v dôsledku čoho mal vec nesprávne právne posúdiť, dôkazy vyhodnotil v rozpore s daňovým poriadkom
a z odôvodnenia protokolu nebolo zrejmé, či správca dane dal žalobcovi za vinu účasť na konaní jeho

obchodných partnerov.

11. Správca dane vydal dňa 15. marca 2021 rozhodnutie č. 100435451/2021, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2017. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností

a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške X.XXX
eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
Správca dane uviedol, že skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu
a správnemu určeniu daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie a na podklade uvedeného

vydal prvostupňové rozhodnutie.

12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. mája 2021, v ktorom uviedol,
že správca dane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace v prospechžalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti, týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Žalobca
skonštatoval, že kladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede, ktoré preukazujú
reálne dodanie služieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia ako

sa dodanie služieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb, a že spôsob a predmet fakturácie
korešponduje s účtovnými dokladmi predloženými správcovi dane. Kontrolný výkaz, ako dokument
obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb na vstupe aj výstupe predstavuje
jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Zároveň mal za to, že správca dane nevykonal
dokazovanie tak, aby zistil skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie a neoveril podpisy na

príjmových dokladoch, príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, nevyhodnotil
realizované platby a podané daňové priznania a rovnako sa správca dane nevysporiadal s tvrdením, že
dodanie služieb mohol realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom tretích osôb, ktorých účasť na
obchodnejtransakciinebolkontrolovanýplatiteľoprávnenýskúmaťvzmyslerozhodovacejsúdnejpraxe.

13. Žalobca ďalej uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

boli preukázateľne splnené a konanie správcu dane bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď
odmietol uznať odpočítanie dane iba na základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi –
spoločnosťou Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., a preto možno takýto
záver považovať za účelový a s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne žalobca konštatoval, že sa správca
dane nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou.

14. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že správca dane postupoval
v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne
zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru žalobcu
nepostupovalvsúlades§3ods.1až3a§24ods.2a3daňovéhoporiadku,nevyhodnotilvšetkydôkazy,

ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo
vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo
najúplnejšie. Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. S odkazom na
skutočnosti, uvedené v odvolaní žalobca navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

15. Rozhodnutím č. č. 101814733/2021 zo dňa 27.09.2021 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

16. Žalovaný uviedol, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od
platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, avšak nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia

zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný konštatoval, že
dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal, že služby mu boli
označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť.
Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak

právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti uvedené na faktúrach
nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako dodávatelia – samotní
dodávateliafaktúryoznačiliakofiktívne.Žalovanýsúhlasilsnázoromsprávcudane,žeaknebolisplnené
podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu
uplatnil, konal v rozpore so zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane

vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.

17. Žalovaný konštatoval, že ani úhrady faktúr neboli preukázané, a to ako dodávateľmi, tak ani
žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal relevantné skutočnosti na
uplatnenie práva na odpočet dane. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť

uplatneného práva na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení
nepodal v priebehu dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca v priebehu celého dokazovania neuviedol,
akým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba oprávnená konať za
dodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie služieb spočívalo, aký
bol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to vyžadovalo, akým

spôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za dodávateľa
prevzalamnohéinéskutočnosti,ktorésprávcadanepožadovaldoplniť.Žalobcasanáslednenezúčastnil
výsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich tvrdení, opodstatnenosťuplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci samotne. Žalovaný tak konštatoval,
že žalobca svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnosti nevyčerpal.

18. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo
správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Žalovaný
podotkol, že nie je možné opomenúť, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti
vyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil
v dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.

19. Následne sa žalovaný vyjadril k tomu, že konatelia spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli vystavenie faktúr, ktoré E. F. uviedol v ich kontrolovaných
výkazoch a tieto faktúry označili za fiktívne. Rovnako popreli, že na základe týchto faktúr dodali žalobcovi
služby. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia sú zaúčtované u žalobcu
a sú uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných

plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované
na základe reálne uskutočnených služieb.

20. Na podklade zistených skutočností dospel žalovaný k tomu, že prvostupňové rozhodnutie a konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver

správcu dane vychádza zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo
konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že
toto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré stanovil zákon o DPH.
V odvolaní žalobca nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového
rozhodnutia v celom rozsahu tak ako to navrhol žalobca.

II.
Žaloba

21. Správnou žalobou zo dňa 07. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101814733/2021 zo dňa 27.09.2021, ako aj
prvostupňového rozhodnutia č. 100435451/2021zo dňa 15. marca 2021 z dôvodov, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy.

22. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho
vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je

v rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konateľ
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a konateľ spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o predkladaných
daňových priznaniach a kontrolných výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Ak mali dodávatelia
žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však nestalo
a vzhľadom k uvedenému je čiastkové spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku

aj spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany
žalovaného irelevantné. S danou námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol zaoberať.

23. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že žalobca riadne preukázal dodanie predmetných služieb
ako po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu

neprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na
to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

24. Žalobca namietol, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedených na faktúrach, nie
sú čísla bankových účtov spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,

s.r.o., je irelevantné, pretože nie je povinnosťou žalobcu skúmať skutočnosť, či účty uvedené na
dodávateľskej faktúre sú účtami dodávateľa. Je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových
produktoch uvedené iné účty ako dodávateľa. Žalovaný neozrejmil, prečo predmetnú námietku považuje
za irelevantnú.25. Následne žalobca v žalobe odcitoval príslušné ustanovenia zákona o DPH a daňového poriadku
a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je možné

aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný, spochybnili jednak
vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach, ktoré žalobca odstránil
a vysvetlil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

26. Žalobca súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj

vo vzťahu k tomu, že licenciu k programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci – LMS
s.r.o. zakúpila fyzická osoba – E. D. F..

III.
Vyjadrenie žalovaného

27. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 18. mája 2022, podaním doručeným súdu dňa 18.
mája 2022. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní žaloby má za to, že žalobca prezentuje najmä svoj
nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak v danom smere neuvádza nijaký relevantný
dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia.
Žalobca tak prezentuje svoj vlastný subjektívny názor na to ako mali byť zistené skutočnosti v priebehu

dokazovania a úplne ignoruje zrejmé fakty. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu zvolených
právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami.

28. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie

zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že
dodávatelia dodanie služieb v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie
faktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi
skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová

povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie
dane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom
a jeho priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať

dosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uviedol. Správca dane
a ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov
žalobcu alebo subdodávateľov. Zároveň bolo od žalobcu oprávnené očakávať, že žalobca bude vedieť
špecifikovať vierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov a nemôže
očakávať, že správca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za neho vyhľadávať.

Žalobca je ten, kto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov preukazovali.

30. Následne žalovaný poukázal na mylné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol – žalobca neposkytol
pre účely daňovej kontroly doklady, ale tieto poskytol Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil
v rámci výkonu svojej činnosti. Žalobca nespolupracoval so správcom dane v priebehu daňovej kontroly,

neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať
opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Až na základe predvolania sa žalobca dostavil
na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu svedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom
otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom je osoba E. D. F., ktorý označeným dodávateľom
viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné výkazy a pred správcom dane odmietol

vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia, boli zaúčtované
užalobcuaboliprípadneuvedenévkontrolnýchvýkazochdodávateľov,niejedôkazotom,žekrealizácii
deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané,
že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených zdaniteľných plnení. Žalovaný trvá
na správnosti rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu31. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 22. novembra 2022, v ktorej
uviedol, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli
žalobcom predložené, je v rozpore s postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä v zmysle § 3 a §

24 daňového poriadku a je založená len na domnienkach správcu dane. Povinnosť daňového subjektu
preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný
stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole
a vyrubovacom konaní predložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval
na podanej žalobe.

32. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-5S/11/2021.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

34. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35.Správnysúdrozhodoložalobebeznariadeniapojednávaniadňa30.mája2024,nakoľkobolisplnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 07. mája 2024 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Relevantné právne predpisy

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

37.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

40. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právacha povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

42. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

46. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

47. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o
vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške X.XXX eur za zdaňovacie obdobie
november 2017. Žalovaný a správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby
skutočne dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli autentickosť faktúr, na

podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že žalovaný na
podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak
bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej
hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

48. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť
v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu
SR obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok

Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

49. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu

na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

50. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov
a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať
daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdeniepreukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať

skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené

daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu SR zo dňa 07. februára 2023, sp. zn.: IV. ÚS
569/2022).

51. Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré
zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet

dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby
daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel,
aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

52. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný

vydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci – LMS s.r.o.
a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli autentickosť faktúr, na ktorých si žalobca uplatnil
právo na odpočítanie dane a rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr. V danom
prípade tak neobstojí námietka žalobcu, že boli skúmané reťazce tak ako to uvádza v podanej žalobe.

Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie
hmotnoprávnych podmienok, a preto je žalobná argumentácia žalobcu v tejto časti nesprávna a pre
predmetnú vec irelevantná.

53. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého

rozhodnutia možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav
a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Salanci – LMS s.r.o., tak aj spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. (resp. ich konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, popreli vystavenie
faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a dokonca uviedli, že žalobcu
vôbec nepoznajú. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane na vyjadrenie sa k zistením

skutočnostiam, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

54. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobná námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení, že
správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane,
na rozdiel od žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či

žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

55. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo
na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej
kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia,
kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané dodanie
deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli,

že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane.

56. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli,
vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a kontrolných výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli

spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia uviedli,
že nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na deklarovaných faktúrach. Samozrejme, správny
súd súhlasí, že je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné
účty, avšak v uvedenom prípade žalobca nijako neobjasnil kto je skutočným majiteľom bankových účtova v akom vzťahu je k žalobcovi. Naviac, uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou,
ktorejsplnenievšakprinesplneníďalšíchhmotnoprávnychpodmienok,nemávplyvnanepriznaniepráva
na odpočítania dane.

57. Žalobca ďalej v podanej žalobe cituje ustanovenia príslušných právnych predpisov, cituje
ním vybranú judikatúru a prezentuje všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp. žalovaného. Z tejto časti žaloby nie je
zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca

považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Žalobná námietka však
musí spĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu.
Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd
vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby vznesené
námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia
aprvostupňovéhorozhodnutiavkontexteuplatnenýchžalobnýchbodov.Aktakžalobcanevykonal,nesie

bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné
dôvody za žalobcu.

58. Žalobca následne poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatuje
skutočnosť, že licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci –

LMS s.r.o., zakúpila fyzická osoba – D. F.. Žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil predmetnú skutočnosť
v súlade s daňovým poriadkom, ako aj v kontexte odvolacej námietky, aké konkrétne zákonné
ustanovenia žalobca porušil, s ktorou sa tiež žalovaný dostatočne nevysporiadal, čo malo mať za
následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd i túto žalobnú námietku
posúdil ako nedôvodnú, pretože žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu práv žalobcu.

Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, správca dane konštatoval, že zamestnanci správcu dane
nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie k účtovnému programu bol D. F., ktorý bol účtovníkom
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. Z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť nič, čo by smerovalo
k porušeniu práv žalobcu, nakoľko v tejto časti prvostupňového rozhodnutia nebolo zámerom správcu
dane popísať určité pochybenie žalobcu, ale len opísať zistený skutkový stav.

59. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili
od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu správca dane ako aj žalovaný
svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne

vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný
sa dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako
aj s odkazom na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať, že by správca
dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých skutočností, na
ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov – spoločnosti Salanci

– LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli pritom logicky vedené snahou o čo
najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým
spojenej existencie poskytnutia služieb, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty.
S poukazom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov,
dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.

60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).