Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124208471.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto proti povinným: 1/ Zdeněk Oláh, nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX Horná Štubňa, 2/ A. B.¸ nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt 038 46 Horná
Štubňa, o vymoženie 1 248,55 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym

úradníkom, sp. zn. 3Ek/95/2024 zo dňa 28.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.02.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie (výrok I.) a nepriznal mu náhradu trov exekučného konania (výrok II.). Svoje
rozhodnutie odôvodnil za použitia § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. f/, § 53 ods. 4 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 73 ods. 3 ods. 3 zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“). Uviedol, že zákonné
ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Súladom
exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálnu náležitosť exekučného titulu, ale aj jeho
materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky
podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok
vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či

rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

2/ Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17 Zmluvných dojednaní. Zmluva
o revolvingovom úvere založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Povinní boli v zmluve identifikovaní menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu a rodným číslom. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a povinný 1/ ako spotrebiteľ, povinný 2/ ako spoludlžník spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a 4

Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinnými založený na základe predloženej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd
skúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53
ods.3písm.f)Exekučnéhoporiadku,pričomnadanýpostupnemávplyv,žesioprávnenýpodalopätovný
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).

3/ Ďalej skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak
je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (bližšie pozri ustanovenie § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). S poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenie a vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konštatoval, že exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia
§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal

právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa
predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
uzavretá vôbec alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci

sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods.
3 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto
účelom je teda odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou

zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
105/2011 zo dňa 10.10.2012, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011
zo dňa 09.02.2012, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011).

4/ V danom prípade na základe formulácie rozhodcovskej zmluvy nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za
platnú. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľom, t.j. povinným, je v danom prípade

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je
podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto
podmienky neboli splnené a povinní nemali možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere,

ani obsah rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú
zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom
takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je, že povinní, t.j. spotrebitelia,
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu strácajú právo brániť sa voči nárokom veriteľana riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

5/ Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedeného dospel vyšší súdny úradník k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul ktorý bol súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie je materiálne nevykonateľný, preto

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod
1. Exekučného poriadku.

6/ Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou,
pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, vyšší súdny úradník oprávnenému nárok na

náhradu trov exekučného konania nepriznal.

7/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka
zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi. Zároveň navrhol priznať mu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti) v celkovej výške 106,66 EUR. V prvom poukázal na to, že Okresný súd Martin už
viedol na podklade rovnakého exekučného titulu tzv. starú exekúciu pod sp. zn. 17Er/5098/2009
a rozhodcovskú doložku nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V starej exekúcii bola
čiastočne vymožená pohľadávka a následne bola zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK, pre
uplynutierozhodnejdoby.Rozhodcovskédoložkysúpodľaprávnejúpravyúčinnejod1.1.2008povolené

(§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), kedy šlo o zvyšovanie štandardu ochrany spotrebiteľa.
Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského
konaniu. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k
predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc

rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za
neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi,
ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná

podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za
neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

8/ Dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3

smernice93/13/EHSvspojenísustanovenímbodu1písm.q)prílohydanejsmernicepovažujezanekalú
podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvu iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť
spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania,
ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. Poukázal pritom i na rôzne preklady znenia
písmena q/ Prílohy č. 1 smernica. Zavedené ustanovenie § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka

síce hovorí o „rozhodcovskej doložke“ ale vzhľadom na znenie smernice (dokonca aj slovenské jazykové
znenie „Podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok...“) je zrejmé, že zakazuje „podmienku zmluvy
vyžadujúcu výlučne postup riešenia sporu v rozhodcovskom konaní“ a teda len takéto dojednanie je
neprípustné a neplatné. Opačný záver, že ide o rozhodcovskú doložku (podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní)
by znamenal zákaz použitia rozhodcovského konania pre spotrebiteľské vzťahy, čo však zákonodarca
evidentne nesledoval. Z dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z. k čl. II, bodu 3 vyplýva: Dopĺňajú
sa nové body, ktoré neboli transponované zo smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Teda úmysel normotvorcu bol transponovať smernicu, teda zakázať

podmienky vyžadujúce riešenie sporu len v rozhodcovskom konaní, a nie rozhodcovskú doložku, lebo
ani smernica rozhodcovskú doložku nezakazujú.9/ Z formulácie článku 17 ods. 17.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže
byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom

rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z
jeho obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne,
a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy,
ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu

ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže žalobu podáva v takom prípade
druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne,
o.i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší
dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ani ochranu
spotrebiteľa, keďže aj podľa smernice Rady 93/13/EHS jeden z jej cieľov znie: keďže v súlade
s princípom stanoveným pod názvom "Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľov" uvedeným v

týchto programoch: "Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo
strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému
popretiu ich základných práv v zmluvách. Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie
zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. K výberu rozhodcu resp. fóra, kde
sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu. Obe

zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o
žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť
a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu
je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Samotný fakt, že rozhodcovské
konaniezačnenazákladežalobydodávateľaniejedanýpodpísanímuzavretímzmluvysrozhodcovskou

doložkou. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností.

10/ Závery súdu vyvolávajú pochybnosť aj preto, kedy neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd
vyvodzuje z toho, že častejší prípad je začatie rozhodcovského konania zo strany dodávateľa
(veriteľa). Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania (a ani k dnešnému dňu) neurčil,

že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Súd uvádza dôvod
neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone. Ak by tomu tak bolo, potom by prijatie neskoršej právnej
úpravy v zákone č. 335/2014 Z.z. nebolo racionálne, pretože uvedený zákon naďalej počíta s tým,
že rozhodcovské konanie sa môže začať aj na základe žaloby dodávateľa (napríklad § 25 ods.
3 zákona, § 28 ods. 5 daného zákona, príloha č. 2 k danému zákonu označená ako Poučenie

o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi). Exekučný súd rozširuje dôvody
neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky na situáciu, ktorú zákon nepredpokladá. Na základe
zákona č. 335/2014 Z.z. je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona (§ 73 ods. 4 zákona). K tomu poukázal
i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05. 2012, ktorý posudzoval

rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom. Krajský
súd v Bratislave konštatoval, že „Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že sporovým stranám
bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu.
Z uvedeného dôvodu preto nemožno vyvodiť záver, že dojednanie obsahujúce a že podľa § 39 OZ
je dojednanie rozhodcovskej doložky neplatným právnym úkonom, keďže dojednaním rozhodcovskej

doložky nedošlo k oslabeniu práva spotrebiteľa a rozhodcovská doložka nespôsobila hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi
oprávneným a povinnými stanovená výlučne bez možnosti voľby. Z uvedených dôvodov nemožno takto
dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdil, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.

11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

12/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

15/ Podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,

ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom spore
a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

16/ Podľa § 4 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

17/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas a nie je

dôvodná.

18/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, JUDr. Júliusom
Rosinom, pod sp. zn. EX 902/2009. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa

„nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného
návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia § 53
Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový
návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s
podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods.

1 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade
návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný
ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v
ustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,

ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

19/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto

predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie
Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z
pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Rozhodnutie znejúce na
peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné

už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn.
I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011). Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je

aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15
zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019,
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008

zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.
06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak
takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akobyneexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú

je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Zákonodarca po novele Exekučného poriadku zákonom č.
2/2017 Z.z. explicitne v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f/ body 1 - 4 Exekučného poriadku upravil
i konkrétne podmienky preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku v spotrebiteľskej veci. Týmto spôsobom postupoval i vyšší súdny úradník, keď posúdil vzťah
medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a správne aplikoval ustanovenia § 53 Exekučného
poriadku, podľa ktorých ex offo preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane

exekučného titulu, spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou.

20/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase
jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná
ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 23.05.2005.
Sudca v danom prípade rozhodcovskú doložku posúdil ako neplatnú pre nedodržanie písomnej formy,
pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených Zmluvných dojednaní,

ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými
stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez
možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná
nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Zmluvných dojednaní, tieto nespĺňajú
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených Zmluvných dojednaní obidvoma

zmluvnými stranami, čím by uzavreli rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán
naZmluvnýchdojednaniachobsahujúcichrozhodcovskúdoložkumátakzanásledok,žeznichnemožno
vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s
ňou oboznámení a súhlasia so Zmluvnými dojednaniami (vrátane riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní). Absencia podpisu zmluvných strán na Zmluvných dojednaniach nenahrádza ani vyhlásenie

povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom Zmluvných dojednaní oboznámil a súhlasí s nimi,
pretože toto vyhlásenie je nevýrazne uvedené v texte zmluvy, a teda súd nadobudol pochybnosti o tom,
či si povinný bol skutočne vedomý toho, čo je obsahom Zmluvných dojednaní. Vzhľadom na uvedené
námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných
strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť

predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru,
že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. §
4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.

21/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale
súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami
zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe
strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že
rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na

vykonanie exekúcie zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RK-310/06-MK
zo dňa 25.08.2006, ktorý vydal rozhodca C. C. D., nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysleustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal
právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanietotižpovažujeprávnateóriaisúdnapraxzarozhodnutiezdanlivé,ničotné(nulitné-paakt),tedaz

právnehohľadiskazaneexistujúceanikohonezaväzujúce.Nanulitnýaktsahľadítak,akobyneexistoval.
Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný
titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Hoci vyšší súdny úradník posúdil rozhodcovskú
doložkuakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku(sťažnostnýsúdmalzato,ženeboladodržanájejpísomná
forma), jeho rozhodnutie je vecne správne, pretože bez platnej (existentnej) rozhodcovskej doložky

nevznikla právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
riadnym exekučným titulom. Návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na
základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a preto sťažnosť oprávneného bolo
potrebné ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietnuť.

22/ Oprávnený sa sťažnosťou tiež domáhal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku je oprávnený do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie jediným účastníkom konania. O trovách konania v súvislosti s podaným návrhom
rozhodol vyšší súdny úradník vo výroku II. uznesenia sp. zn. 3Ek/95/2024 zo dňa 28.02.2024, tak, že
mu nárok na náhradu trov exekučného nepriznal. Sudca výrok uznesenia vyššieho súdneho úradníka
o trovách exekučného konania nezmenil ani nezrušil, nakoľko sťažnosť považoval za nedôvodnú aj

voči výroku II. rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom. O trovách, ktoré si oprávnený uplatnil
v konaní o sťažnosti vo výške 106,66 EUR rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal (výrok II. tohto
uznesenia), nakoľko sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).