Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200689
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123200689.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 72 4803, zastúpeného REMEDIUM LEGAL,
s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., adresa na doručovanie E. XX, D., zastúpenej WEBBER

LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 3.000,- eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.
februára 2024 č.k. 12Csp/4/2023-144, v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.februára 2024 č.k.
12Csp/4/2023-148, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec
v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 14.februára 2024 č. k. 12Csp/4/2023-144 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 21. februára 2024 č.k. 12Csp/4/2023-148 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.000,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 08.04.2021
do zaplatenia a náhrady trov konania. Výrokom II. uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100 % k rukám jej právneho zástupcu Webber Legal, s.r.o. v lehote 2 mesiacov

po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená
výška náhrady trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „F.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2018 v zmysle zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku poskytol právny predchodca žalovanej
úver vo výške 10.000,- eur, ktorý mala splácať v 95 mesačných splátkach po 175,03 eur do 18. dňa
v mesiaci a celkovo uhradiť sumu 15.321,85 eur pri uvedenej úrokovej sadzbe 11,40 % ročne, RPMN

12,34 %. Žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právny nástupca pôvodného
veriteľa (banky) z titulu postúpenia pohľadávky na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
s G. H. zo dňa 13.11.2022. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu zosplatnil
celý predmetný úver v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, preto šlo o neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že nebolo sporné, že v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti žalovanou splácať mesačné splátky riadne a včas ju právny predchodca žalobcu G. H. vyzval

listom zo dňa 30.12.2019 s názvom Tretia upomienka na úhradu dlžných splátok vo výške 560,56 eur
(t.j. 175,23 eur mesačná splátka = 3,2 počet splátok) okamžite pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predmetného úveru. Žalobca k tomuto listu predložil poštový podací hárok. Nakoľko žalovaná
tieto dlžné splátky neuhradila, banka G. H. predmetný úver zosplatnila listom zo dňa 12.02.2020 k
tomuto dátumu a túto skutočnosť oznámila žalovanej. Súd prvej inštancie právne posúdil, že banka
listom zo dňa 30.12.2019 upozornila žalovanú po trvaní jej dlhu vo výške 560,56 eur viac ako 3 mesiace

k splatnosti splátky splatnej dňa 18.10.2019 na možnosť zosplatenia celého dlhu, avšak banka svoje
právo zosplatniť úver neuplatnila najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to do dňa18.01.2020. Podľa súdu prvej inštancie právny predchodca žalobcu tak učinil až po tejto zákonnej
lehote listom zo dňa 12.02.2020. Ďalej poukazoval, že nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru,
neplatné bolo aj postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku

čoho žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Z tohto dôvodu žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania sa ďalej nezaoberal žalobkyňou
namietanými skutočnosťami. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Vec právne
posúdil podľa ust. § 39, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 17 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ zákon č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nesprávne skutkové zistenie a nesprávny procesný

postup. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že veriteľ, resp. právny predchodca žalobcu nezrealizoval svoje
právo na zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti splátky dňa 18.01.2020, a preto došlo k postúpeniu
nesplatnej pohľadávky, že šlo o neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a že nedisponoval
aktívnou vecnou legitimáciou. Dôvodil, že pri plnení v splátkach upravuje oprávnenie veriteľa požiadať

ozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky§565 Občianskehozákonníkaavprípade
spotrebiteľských sporov aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal posúdenie súdu, v
zmysle ktorého je veriteľ časovo limitovaný na využitie práva na zosplatnenie úveru, ktoré musí podľa §
565 Občianskeho zákonníka uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po doručení
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Košiciach so sp. zn. 2CoCsp/33/2023 z 11.08.2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 26CoCsp/48/2022 zo dňa 23.08.2023. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 12.02.2020) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bol pôvodným veriteľom (právnym predchodcom
žalobcu) upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti

všetkých splátok jednorazovo (ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Mimoriadna
splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky než
splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzala minimálne po dobu troch mesiacov, t. j. v
danom prípade splátky splatnej dňa 18.10.2019, a teda, pre nezaplatenie ktorej mohol veriteľ v súlade
s 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a s úspechom sa obrátiť na súd po

prvýkrát, a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní
spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a upozornení na možné
uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pojednáva len o písomnom
upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi (v prípade spotrebiteľskej zmluvy), t.j. upozornení veriteľa na
uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré môže byť

vykonanékedykoľvekzatrvaniaomeškaniadlžníka,pričomkuplatneniuprávapodľa§565Občianskeho
zákonníka môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí
byť v celkovo omeškaní viac ako 3 mesiace. Z dikcie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a zároveň musí
byť v nepretržitom trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok, pričom za splnenia týchto

podmienok môže veriteľ v budúcnosti (v prípade ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru) za splnenia
podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka, do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo,
opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru, pričom táto skutočnosť (nesplnenie
ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žiadny

vplyv, a teda je bez právneho významu, že k vyhláseniu splatnosti nedošlo do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškaniu s ňou trvá, nakoľko
podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozornenie na možnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa sú naďalej zachované.
Namietal postup súdu, ktorý si „upravil“ zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

a v rozpore so zákonom upravil časovú viazanosť veriteľa na vykonanie úkonu, ktorú navyše veriteľ
objektívne ani nemôže ovplyvniť vzhľadom na doručovanie (ktoré môže v niektorých prípadoch trvať aj
18 kalendárnych dní v zmysle úložnej lehoty I. J.). Výklad zákonných ustanovení tak, ako si ich vyložil
súd prvej inštancie považoval za šikanózny, v praxi neuskutočniteľný a pre postupcu by v niektorýchprípadoch znamenal úplnú nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca pre vylúčenie
pochybností v tejto súvislosti uviedol, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru, bola
splátka, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní po dobu 3 mesiacov pred uplatnením práva

veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda splátka splatná dňa 18.10.2019 (právny predchodca
zosplatnilúverkdňu12.02.2020podanímzodňa12.02.2020,ktomutodňubolažalovanáv3-mesačnom
omeškaní so splatnosťou splátky splatnej 18.10.2019 – 18.11.2019, 18.12.2019, 18.01.2020). Na
základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní

bolopreukázané,žežalovanýbolvomeškanísplnenímsplátokpodobudlhšiuako3mesiace,azároveň
bol postupcom upozornený na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda
v konaní bolo nesporne preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť jej náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku nesprávne označil právneho zástupcu žalovanej
a že považuje za nadbytočné a nesprávne uvádzať vo výroku, kto je aktuálny právny zástupca žalovanej.
Rovnako považovala za nesprávne, aby v spore slabšej strany proti silnejšej strane bolo silnejšej
strane priznané právo plniť v lehote 2 mesiacov. Podľa jej názoru išlo o rozpor s princípom ekvivalencie

a princípom efektivity v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Poukazovala, že žalobca
o aplikáciu § 121 ods. 3 C.s.p. ani nežiadal. Nemohla predpokladať, že súd prvej inštancie aplikuje
v danom prípade § 232 ods. 3 C.s.p. aj bez žiadosti žalobcu. Preto predložila účtovnú závierku žalobcu k
28.02.2023, v zmysle ktorej bol výsledok hospodárenia žalobcu za účtovné obdobie 03/2022 – 02/2023
po zdanení 7.147.301,- eur. Dospela k záveru, že vzhľadom na predmet konania (3.000,- eur) a na

vyššie uvedené je nedôvodné, aby bolo žalobcovi umožnené hradiť trovy konania v lehote 2 mesiacov.

4. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovanej. Zotrval na podanom odvolaní a na
predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

6.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieozamietnutížalobyzaložilnatomzávere,žeprávnypredchodca
žalobcu v rozpore s 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil predčasnú splatnosť úveru,
vdôsledkučohoboloneplatnéajpostúpeniepohľadávkynažalobcupodľa§39Občianskehozákonníka.
Žalobca tak nemá právo, nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

7. Záver o nesprávnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru súd prvej inštancie odôvodnil v ods.13
odôvodnenia napadnutého rozsudku tým, že právo na predčasné zosplatnenie celého dlhu môže
banka vyhlásiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď na túto
možnosťdlžníkaupozornila,avšaknajneskôrdosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky,nopodľasúdu
v prejednávanej veci banka svoje právo zosplatniť úver neuplatnila najneskôr do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky, t.j. do dňa 18.01.2020 podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Banka tak učinila až
po tejto zákonnej lehote listom zo dňa 12.02.2020.

8. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianske zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.11. Odvolací súd uvádza, že v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch, v ktorých ide o plnenie,
ktoré sa má vykonať v splátkach (typický úver), Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 stanovuje právo
dodávateľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Z ustanovenia §

565 Občianskeho zákonníka vyplýva právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky za podmienok, že ide o plnenie v splátkach, a že takáto možnosť veriteľa bola
dohodnutá alebo určená rozhodnutím. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa
podmienky možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, a to o podmienku, že omeškanie dlžníka musí trvať viac ako tri mesiace a

súčasne musí byť dlžník veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a dopĺňa jeho podmienky predčasného zosplatnenia, no nijakým spôsobom nevylučuje
aplikáciu ustanovenia druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. že veriteľ môže použiť právo
predčasného zosplatnenia najneskôr do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej. Pokiaľ nejde o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, je situácia jednoduchšia v tom, že pokiaľ dlžník nesplní splátku, veriteľ môže

využiť svoje právo a žiadať úhradu celej svojej pohľadávky do dňa splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Ak však ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť splnená aj podmienka uplynutia troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V prípade, ak sú splnené podmienky na predčasné zosplatnenie
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, tak podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka, ako

aj podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musí veriteľ dodržať aj ustanovenie druhej vety § 565
Občianskeho zákonníka a svoje právo uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá však
v nadväznosti na podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bude nasledovať po uplynutí troch
mesiacov od omeškania splátky, pre ktorú má veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Pokiaľ uplynuli tri
mesiace omeškania dlžníka so splátkou, tak bezprostredne po tom, ako uplynuli, môže veriteľ až do

najbližšie nasledujúcej splátky vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak tak v tomto čase
neurobí, nemôže pre tú splátku vyhlásiť úver za predčasne splatný.

12. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (porov. uznesenie najvyššieho súdu z 29.
novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 3/2023 ako R 29/2023) sa už ustálila v závere, že pre spotrebiteľské
vzťahy – akým je aj posudzovaný vzťah medzi sporovými stranami – platí, že veriteľ môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Veriteľ (v postavení dodávateľa)

môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli
tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení
spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie

neúčinné. Najvyšší súd SR (uznesenia sp. zn. 4Cdo/250/2021 zo dňa 28.03.2023, 4Cdo/23/2022 zo
dňa 26.01.2023, 9Cdo/98/2022 zo dňa 25.04.2023, 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022) konštatoval, že
v prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí
pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil
niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať

dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie
môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca
výhodu čiastkového plnenia. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj
všetkých budúcich splátok. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako
15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje,

či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15- dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí
trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ

v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po
upozornení dlžníka.13. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že banka neuplatnila svoje právo
zosplatniť úver najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, za ktorý dátum považoval
18.01.2020. Tento dátum udáva súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia, prečo za najbližšiu

nasledujúcu splátku po omeškanej splátke splatnej 18.10.2019 považuje práve splátku splatnú
18.01.2020 (najmä vo svetle skutočnosti, že plnenie dlhu bolo určené mesačnými splátkami a že tri
mesiace omeškania splátky z 18.10.2019 uplynuli práve 18.01.2020). Odvolací súd sa preto stotožnil
snámietkoužalobcu,ževrozsudkuabsentujúmyšlienkovépochodyaúvahysúduprivýkladezákonných
ustanovení, ktoré sťažujú preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že pri takomto výklade by nemal možnosť
vyhlásiť splatnosť úveru vôbec, je v praxi neuskutočniteľný. Poukazuje správne na právne závery
uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26CoCsp/48/2022, podľa ktorého, ak totiž pri úvere
splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten
čas sa stanú splatnými ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety,

veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565.
To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto
právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka stanovuje pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti dve podmienky, a to uplynutie času tri
mesiace od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť a existenciu

výzvy – upozornenia veriteľa na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť, ktorá musí
predchádzať samotnému vyhláseniu predčasnej splatnosti o minimálne 15 dní. Predčasnú splatnosť
teda možno vyhlásiť pre splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní minimálne 3 mesiace a zároveň bol dlžník
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti upozornený aspoň 15 dní pred samotným vyhlásením
predčasnej splatnosti. Podľa § 565 vety druhej Občianskeho zákonníka veriteľ môže toto právo uplatniť

lendosplatnostiďalšejsplátky.Akhonevyužije,možnosťuplatniťtotoprávozanikávovzťahukpredošlej
splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti
najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom viaže možnosť vykonať
právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 potom treba
druhú vetu § 565 interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo vzniká uplynutím trojmesačného

omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou
splátkou,tedakedybyvzniklaveriteľovipodľa§53ods.9Občianskehozákonníkanová(ďalšia)možnosť
toto právo uplatniť. Tento právny názor je v súlade aj s vyššie uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu
SR (bod 12. tohto uznesenia).

15. Ako už bolo uvedené, právny predchodca žalobcu ( G. K.) listom označeným ako Tretia upomienka
- pokus o zmier zo dňa 30.12.2019 upozornil žalovanú po trvaní jej dlhu vo výške 560,56 eur na
možnosť zosplatnenia celého dlhu. Dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru, bola splátka,
so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní po dobu 3 mesiacov pred uplatnením práva veriteľa
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda splátka splatná dňa 18.10.2019. Od nasledujúceho dňa

19.10.2019 bola žalovaná s touto splátkou v omeškaní, a pre túto splátku mohol právny predchodca
žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po troch mesiacoch, t.j. od.19.01.2020 (teda 3 mesiace
od splatnosti splátky splatnej dňa 18.10.2019 uplynuli dňa 18.01.2020), avšak zároveň do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do splátky splatnej dňa
18.02.2020. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v intenciách zákona, keďže tak učinil dňa

12.02.2020.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu boli dodržané podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Od výzvy právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie omeškaného dlhu
(30.12.2019) po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (12.02.2020) uplynulo nepochybne viac ako 15
dní.

17. Je teda zrejmé, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí
žaloby v ods. 13 odôvodnenia, nezodpovedajú vyššie uvedeným zisteniam odvolacieho súdu a preto je
zamietavý rozsudok právne nesprávny a súčasne jeho závery riadne nepreskúmateľné.18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislom výroku

o náhrade trov konania, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovanej, a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.mu vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zopakovať dokazovanie a vykonať následné

nové právne posúdenie veci so zohľadnením záverov odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
a opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený žalobou a rozhodnúť o trovách konania. Prihliadne pritom
na argumentáciu oboch procesných strán v konaní (vrátane odvolaní) a nimi produkované dôkazy.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).