Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8721201943.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/32/2021

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX B., C. XXXX/X, 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B., F. XXXX/XX, 3/ G. G. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX B., F. XXXX/XX, 4/ G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B., J. XXXX/
XX, 5/ B. I., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX B., E. XX, 6/ G. K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M.

F., M. F. XXX, 7/ N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B., M. XXXX/XX a 8/ K. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B., I. XXXX/XXX, 9/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., F. XXX/XX, 10/ B. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX B., P. XXXX/X, 11/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, všetci právne
zastúpení JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátska kancelária, IČO: 50 672 720, so sídlom 058
01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 95 proti žalovanému: K. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. F., M.
F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

19C/32/2021

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia (pôvodne žalobcovia v 1.-8.rade) žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobcov a žalovaných (pôvodne žalovaní v 1.-4.rade) k elektrickej prípojke v chatovej oblasti Spišský

Štiavnik na pozemku parcely registra ,,C“ parc. č. 1233/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 310 m2, evidovanej Okresným úradom B., katastrálny odborom na liste vlastníctva č. 352 H.
S. M. F. a aby ju prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcom v 1., 6. až 8 rade a žalovaným
v 1.-3.rade, každému podiel vo výške 1/9 a žalobcom v 2. až 5. rade, každému podiel vo výške 1/18.
V prospech žalovaného v 4.rade navrhli zaviazať žalobcov v 1.-8.rade a žalovaných v 1.-3.rade vyplatiť
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 2.300,- €.
Uviedli, že strany sporu sú spoluvlastníkmi predmetnej elektrickej prípojky na základe Zmluvy

o spoluvlastníctve elektrickej prípojky v chatovej oblasti Spišský Štiavnik na parc. č. 1233/5,odberné
miesto H. XXXX, XXX XX M. F. zo dňa 06.09.2007 v znení Dodatku zo dňa 17.08.2009 a zo dňa
03.12.2011(ďalej len ,,Zmluva“).Žalobkyňa v 8.rade sa stala dedičkou po G. L. B., žalobcovia v2.rade a 3.rade sú dedičmi po Gabriele
Osvaldovej a žalobcovia v 4.rade a 5.rade sú právnymi nástupcami po L. I..
Žalovaný (pôvodne žalovaný v 4.rade) na základe Dodatku zo dňa 17.08.2009 pristúpil k Zmluve o

spoluvlastníctve elektrickej prípojky v chatovej oblasti Spišský Štiavnik na parc. č. 1233/5, odberné
miesto H. XXXX, XXX XX M. F. zo dňa 06.09.2007, v zmysle ktorého sa ako spoluvlastník zaviazal k
dodržiavaniu jednotlivých ustanovení Zmluvy, ako aj povinnosti uhrádzať náklady na odber elektrickej
energie podľa bodu 3. článku V. - Spôsob správy predmetu spoluvlastníctva.
Spoluvlastníci sú povinní sa pomerne podieľať na úhradách nákladov súvisiacich so spotrebou

elektrickejenergie.Žalovanémuv4.radevznikolnedoplatoknapodkladevyúčtovaniaelektrickejenergie
za obdobie od 1.7.2019 –28.02.2021 vo výške 458,81 €, ktorý odmieta uhradiť.
Výzvou zo dňa 19.05.2021 žalobca v 5. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
súčasného žalovaného (pôvodne žalovaného v 4. rade) na úhradu nedoplatku, ako aj na mimosúdne
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že nakoľko žalobcovia v 1. –8. rade a žalovaní
v 1.–3.rade (súčasní žalobcovia v 9. – 11.rade) majú záujem naďalej mať túto elektrickú prípojku v ich

podielovom spoluvlastníctve, navrhli spoluvlastníctvo žalovaného zrušiť a vyplatiť mu sumu 2600,- €.
Žalovaný na uvedenú výzvu reagoval tým spôsobom, že táto vec je v súčasnosti bezpredmetná, nakoľko
nemá všetky podklady k pripojeniu sa na náhradný zdroj elektrickej energie, pričom uviedol aj možnosť
odpredaja chaty, čím by sa narušené vzťahy stali minulosťou.
Napriek tomu, že podielové spoluvlastníctvo k elektrickej prípojke trvá už od roku 2007, pričom žalovaný

pristúpil k zmluve v roku 2009, každoročne strany sporu hradia za spotrebu elektrickej energie, avšak
so žalovaným sú každý rok problémy pri jeho úhrade za spotrebu elektrickej energie. Nakoľko žalovaný
odmietol uhradiť za spotrebu energie, museli ostatní spoluvlastníci elektrickej prípojky za neho dlžnú
čiastku uhradiť, pretože v opačnom prípade by došlo k odpojeniu elektrickej energie, ktorá je dodávaná
do všetkých chát účastníkov konania.

Nakoľko nie je možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, podali predmetnú
žalobu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je založená na lži, klamstve a dezinformáciách.
Vyúčtovania za spotrebu elektrickej energie od roku 2009 do roku 2019 nikdy nerozporoval bezdôvodne.

Žalobca v 1.rade bez vedomia ostatných spoluvlastníkov ukončil odber so starým dodávateľom a uzavrel
zmluvu s SPP, a.s., Bratislava na svoju osobu. Žalobca v 1.rade a žalobca v 7.rade, jeho príbuzný, nie sú
v konaní aktívne legitimovaní a robia vyúčtovanie a iné úkony bez vedomia ostatných spoluvlastníkov.
Žalobou sledujú nekalé ciele a chcú ho znemožniť. On, žalovaný, za elektrickú prípojku zaplatil 3.817,30
€ bez časového obmedzenia, natrvalo. To, že sa s p. B. nedohodol na počítaní strát, ešte žalobcom

nedáva právo vylúčiť ho zo spoluvlastníctva bez primeraných dôvodov a kedy si to zmyslia. Elektrickú
prípojku potrebuje, lebo v chatke trvale býva. Navrhoval požiadať o súhlas VSE, a.s. Košice, aby SPP,
a.s. mohol s každým zo spoluvlastníkov urobiť samostatnú zmluvu o dodávke elektrickej energie, chcel,
aby bola podaná spoločná žiadosť, ale žalobca v 1.rade a žalobca v 2.rade to odmietli. On si riadne
uhrádza mesačnú zálohu vo výške 55,- € a správne vyúčtovanie za rok 2021 bude rešpektovať, len čo

bude aktuálne. Žalobu žiadal zamietnuť.

3. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobcovia sa nestotožnili s jeho tvrdeniami a
poukázali na to, že žalovaný ako jediný zo všetkých účastníkov má problém s predloženým vyúčtovaním,
spôsobom jeho výpočtu a riadnym a včasným vykonaním úhrady. Popreli jeho tvrdenia týkajúce sa

snahy žalobcov o násilné odobratie mu elektriny a o jeho bezdôvodné vylúčenie zo spoluvlastníctva. V
súvislosti k vyjadrením ohľadom riadneho uhrádzania mesačných záloh vo výške 55,- € konštatovali, že
požadovaná mesačná zálohová platba od žalovaného je na rok 2021 vo výške 100,- € a nie vo výške
55,- €, a to práve z dôvodu nedoplatku na elektrine, ktorý vznikol zvýšenou spotrebou elektrickej energie
z jeho strany.

Žalobcovia nesúhlasili so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako to navrhuje
žalovaný a vzhľadom na uvedené skutočnosti v žalobe, nie je ani v záujme žalobcov naďalej ostať v
podielovom spoluvlastníctve so žalovaným. Nakoľko žalovaný na jednej strane nesúhlasí a namieta
navrhované zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k elektrickej prípojke a na strane
druhej sám navrhuje iný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže súčasný

stav pre neho nie je vyhovujúci, má možnosť si tak za finančné prostriedky získané od žalobcov
a pôvodne žalovaných v 1. až 3. rade ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, zabezpečiť odpojenie
od spoločnej elektrickej prípojky v zmysle ním predloženého návrhu. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že SPP
s ním môže samostatne uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny, a preto si môže sám zabezpečiť elektrickúenergiu so samostatným elektromerom. Ostatní spoluvlastníci majú záujem zostať v spoluvlastníctve a
zabezpečovať si elektrickú energiu rovnakým spôsobom ako doteraz.

4. Na návrh žalobcov súd pripustil, aby do konania na ich strane pristúpili aj pôvodní žalovaní v 1.-3.rade,
a teda jediným žalovaným ostal pôvodne žalovaný v 4.rade. Uznesením zo dňa 28.2.2023, právoplatným
dňa 7.3.2023 súd tiež pripustil zmenu žalobného návrhu.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dňa 3.4.2023 rozhodol rozsudkom tak, že
výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k elektrickej prípojke v chatovej

oblasti M. F. na pozemku parcely registra ,,C“ parc. č. 1233/5, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 310 m2, evidovanej Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX, k. ú. M. F.. Výrokom II. prikázal uvedenú elektrickú prípojku do podielového
spoluvlastníctva žalobcom v 1., 6. až 11. rade, každému v podiele 1/9 a žalobcom v 2. až 5. rade,
každému v podiele 1/18. Výrokom III. uložil žalobcom v 1. až 11. rade povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 3.817,30 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a

výrokom IV. žalobcom priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom v rámci odvolacieho
konania rozhodoval Krajský súd v Prešove. V odvolaní žalovaný namietal, že súd rozhodol o zrušení
spoluvlastníctva k elektrickej prípojke bez toho, aby preto existoval čo i len jeden právny dôvod, pričom
rozhodol na základe nepravdivých tvrdení žalobcov. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne zistil

skutkový stav. Napadnutým rozhodnutím bola žalovanému odňatá možnosť používať elektrinu v jeho
domove, hoci je to produkt verejný a je základným ľudským právom garantovaným Ústavou SR a
ďalšími zákonmi. Žalovaný tiež uviedol, že súd rozhodol bezohľadne s vedomím, že bez elektrickej
energie nemôže vo svojom domove existovať. Z dôležitých dôvodov mala byt' žaloba zamietnutá
a nemalo dôjsť k zrušeniu spoluvlastníctva, lebo nebolo podielové, ale nedeliteľné. Dôkazom je tá

skutočnosť, že elektrická prípojka bola vybudovaná svojpomocne a miera účasti jej účastníkov bola
u každého rozdielna. Rozsudok podľa žalovaného prispel k znehodnoteniu jeho nehnuteľnosti. Totiž
chata, v ktorej je všetko na elektrinu, je bez elektriny nepoužiteľná a nepredajná. Okrem toho žalovaný
namietal nesprávne vyčíslenú sumu na vyrovnanie, keďže súdu predložil svoje výdavky vo výške 925,-
eur za zakúpenie a inštalovanie elektrickej skrinky v priamej súvislosti s elektrickou prípojkou. Podľa

žalovaného žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní, pretože pani I. a páni L. a I. žijú v manželstve a sú v
BSM. Na základe toho žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Uznesením sp. zn. 3Co/64/2023 – 238 zo dňa 25.1.2024
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd uviedol, že v predmetnom spore súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo tak, že elektrickú prípojku prikázal v určených podieloch do podielového
spoluvlastníctva žalobcov. Z podielového spoluvlastníctva vylúčil žalovaného a žalobcom uložil zaplatiť
mu primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Žalovaný tvrdil, že bez elektriny je jeho chata,
ktorú označil svojím domovom nevyužiteľná a nepredajná. Je zrejmé, že rozdelenie elektrickej

prípojky nie je dobre možné. Za danej situácie mal súd prvej inštancie skúmať aplikáciu § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/84/2010 zo dňa
30.11.2010, z ktorého citoval pasáž týkajúcu sa dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo.
Odvolací súd tiež poukázal na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcov s odôvodnením, že žalobcovia I., L. a I. žijú v manželstve a sú v
BSM. Na tomto mieste odvolací súd zdôraznil, že aktívna a tiež pasívna vecná legitimácia je v danom
prípade daná Zmluvou o spoluvlastníctve elektrickej prípojky zo dňa 06.09.2007 v znení Dodatku zo dňa

17.08.2009. Spoluvlastníctvo k prípojke môže mať základ aj v ďalších nasledujúcich právnych dôvodoch
ako napríklad dedenie, darovanie, kúpa a podobne. Súd druhej inštancie uviedol, že k otázke aktívnej
vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie vyjadril v bodoch 9. a 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Žalovaný v rámci odvolacej námietky nepredložil okrem tvrdenia žiaden dôkaz o tom, aby súd prvej
inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Ak súd prvej inštancie posúdil okruh

strán sporu v zmysle predmetnej zmluvy a následných právnych skutočností spojených s právnym
nástupníctvom žalobcov, odvolaciemu súdu sa nejavilo, aby sa dopustil procesných pochybení.V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že keďže súd prvej inštancie neskúmal
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, hoci žalovaný na ne
poukazoval, nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil nesprávne právne závery.

Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie úlohu skúmať okruh strán sporu na strane žalobcov,
a teda ich aktívnu vecnú legitimáciu. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že táto je daná, v súvislosti
s predmetom sporu bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v kontexte tvrdení žalovaného o tom, že v chate, ku ktorej
vedie elektrická prípojka, má trvalé bývanie, chata je jeho domovom a odstavením od prívodu elektrickej

energie by sa jeho nehnuteľnosť stala nepoužiteľná a nepredajná. Okrem toho mal súd prvej inštancie
posúdiť pohnútky žalobcov smerujúce k návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva k elektrickej
prípojke. Tie sa odvolaciemu súdu javili skôr vo svetle problematického hospodárenia so spoločnou
vecou, než skutočnej snahy zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd prvej inštancie mal
v zmysle pokynov krajského súdu tiež porovnať situáciu, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením
žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia. Odvolací súd zdôraznil, že

povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne
skutkové okolnosti. Zároveň tiež rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) s tým, že
posúdi dôvodnosť aplikácie § 257 CSP.

8. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a po vrátení veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie a po doručení zrušujúceho uznesenia stranám sporu (právnej zástupkyni žalobcov
a žalovanému) sa žalovaný vo veci písomne vyjadril, ktoré vyjadrenie doručil krátkou cestou na súdnom
pojednávaní. Súhlasil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu vrátane uvedeného názoru, že
skutočným dôvodom podanej žaloby je problematické hospodárenie so spoločnou vecou. Uviedol, že on
žalobcom nedlhuje nič, naopak oni mu dlhujú sumu 427,42 € z titulu preplatku z vyúčtovania elektriny za

roky 2023 – 2024, a keďže mu ho neuhradili, podal v danej veci žalobu. Vyúčtovanie mu bolo doručené
dňa 18.3.2024. Žalobcovia ho vydierajú a požadujú od neho, aby platil za elektrinu vyššie čiastky, ako
má platiť, a to bez právneho dôvodu. Pri rozhodovaní o žalobe žiadal aplikovať ustanovenie § 142 od.
2 Občianskeho zákonníka tak, ako na to poukázal aj krajský súd, ktorého právnym názorom je okresný
súd viazaný, a teda žiadal, aby súd žalobu zamietol a trovy aby znášali žalobcovia.

9. Na nariadenom súdnom pojednávaní súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný, a tam uložených úloh súdu prvej inštancie.

10. Právna zástupkyňa žalobcov navrhla žalobe vyhovieť a priznať žalobcom náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o okruh aktívne legitimovaných účastníkov konania, trvala na okruhu tak, ako ho uviedli
v konaní. Pokiaľ ide o súčasných žalobcov B. I. a H. I., títo sú právni nástupcovia po L. I.. Je zrejmé z LV
č. XXX k. ú. M. F., že sú výlučnými vlastníkmi ich podielu, a teda že táto vec nepatrí do BSM. Pokiaľ ide
o Q. L., ten bol účastníkom predmetnej zmluvy.
Uviedla, že za rok 2023 v zmysle vyúčtovania mal žalovaný preplatok, ten mu bol započítaný na

predchádzajúci nedoplatok, tak v súčasnosti jeho nedoplatok za elektrinu činní 610,38 €. Platia sa
zálohové platby, a či platí žalovaný v takej výške ako má, to nevedela, ale myslela si že áno.
Zdôraznila, že žalobcovia nechcú byť v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, stále sú tam nejaké
problémy, ktoré opísali v konaní. Teraz síce boli preplatky, ale keď sú nedoplatky, tak zmluva z elektrárne
je na pána B. a či chce, či nie, musí to zaplatiť, pretože by prišlo k odpojeniu všetkých účastníkov. Podľa

jej názoru nejde o hospodárenie so spoločnou vecou. Na základe zmluvy uzatvorenej s pánom B. sa
elektrina dodáva, sú tam prípojky k jednotlivým chatám.
Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa tak uviedla, že ide o chatovú oblasť, chaty sú určené na
príležitostné bývanie, nie trvalé, aj keď je pravdou, že pán žalovaný tam býva. Ale sám sa vyjadroval,
že si vie zabezpečiť k elektrickej energii aj iný prístup. A keď pán B. vedel uzavrieť zmluvu a zabezpečiť

elektrinu pre seba a ostatných chatárov, potom tak môže urobiť aj žalovaný. Poukázala na vyjadrenie
SPP, podľa ktorého si žalovaný môže samostatne uzatvoriť zmluvu o dodávke elektrickej energie.
Vo vzťahu k predloženej faktúre – prípojka uviedla, že žalovaný žiadal preplatiť faktúru zo dňa 16.4.2009,
avšak je potrebné uviesť, že ak sa odpojí elektrická energia, tak skrinka so všetkými materiálmi, ktoré sú
uvedené v danej faktúre tam ostávajú a ostávajú aj v jeho vlastníctve. Tieto náklady musel každý jeden

znášať na prípravu elektrických skriniek.
Čo sa týka toho, čo uviedol krajský súd ohľadom potreby porovnať situáciu, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla zamietnutím žaloby, tak k tomusa vyjadriť nevedela. Uviedla len, že žalovaný má možnosť si zabezpečiť elektrickú energiu aj inými
spôsobmi, ako fotovoltaickými panelmi a pod..

11. Žalovaný že tvrdenia právnej zástupkyne žalobcov o jeho nedoplatku považoval za nepravdivé.
Žalobcovia si uplatnili v spore to, čo malo byť nedoplatkom a tento spor prehrali. Nič im nedlhuje. Práve
oni mu dlhujú už uvedenú sumu za preplatok.
Uviedol, že je mylné tvrdenie, že si môže sám zabezpečiť elektrickú energiu, lebo SPP na jeho
požiadavku nepristúpilo. Pokiaľ ide o iný druh energie, tak fotovoltaika nie je zo dňa na deň a je jeho

vecou, či si ju zabezpečí alebo nie.
Na otázku sudkyne, kde býval žalovaný pred rokom 2009 uviedol, že v dome pri Košiciach, ktorý bol
v BSM. BSM si vysporiadali, peniaze si rozdelili a on ich investoval práve do výstavby tejto chaty, v ktorej
teraz býva. Je to jediná nehnuteľnosť, ktorú má a kde môže bývať. V predmetnej chate má trvalý pobyt,
čo zdokladoval aj občianskym preukazom.
Žalobu považoval za zbytočnú a zmätočnú, za nedôvodnú z každého pohľadu. Žalobcovia ho vydierajú,

neberú do úvahy dôvody hodného osobitného zreteľa tak, ako ich definoval Krajský súd v Prešove
v uznesení. Žalobu žiadal zamietnuť a trovy nech znášajú žalobcovia.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, zo Zmluvy o spoluvlastníctve
elektrickej prípojky v chatovej oblasti Spišský Štiavnik na parc. č. 1233/5,odberné miesto H. XXXX, XXX

XX M. F. zo dňa 06.09.2007, z Dodatku zo dňa 17.08.2009, z výpisov z listov vlastníctva č.XXX, XXX,
XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,1784preOkresB.,E.M.F.,H.S.M.F.,zVýzvynamimosúdnezrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 19.5.2021, ako aj z ďalších listinných dôkazov
v spise mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi elektrickej prípojky na
základe Zmluvy o spoluvlastníctve elektrickej prípojky v chatovej oblasti M. F. na parc. č. 1233/5,odberné

miesto H. XXXX, XXX XX M. F. zo dňa 06.09.2007 v znení Dodatku zo dňa 17.08.2009 a zo dňa
03.12.2011. Žalobkyňa v 8.rade je dedičkou po G. L. B., žalobcovia v 2.rade a 3.rade sú dedičmi po
T. E. a žalobcovia v 4.rade a 5.rade sú právnymi nástupcami po L. I.. Okruh aktívne legitimovaných
subjektov v konaní je uvedený správne. Žalovaný namietal, že pani I. a páni L. a I. nie sú aktívne
legitimovaní, pretože žijú v manželstve a sú teda v BSM. Ako zdôraznil aj odvolací súd, aktívna a tiež

pasívna vecná legitimácia je v danom prípade daná Zmluvou o spoluvlastníctve elektrickej prípojky
zo dňa 06.09.2007 v znení Dodatku zo dňa 17.08.2009. Spoluvlastníctvo k prípojke môže mať základ
aj v ďalších nasledujúcich právnych dôvodoch ako napríklad dedenie, darovanie, kúpa a podobne.
Súd druhej inštancie uviedol, že k otázke aktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie vyjadril v
bodoch 9. a 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný v rámci odvolacej námietky nepredložil

okrem tvrdenia žiaden dôkaz o tom, aby súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov. Ak súd prvej inštancie posúdil okruh strán sporu v zmysle predmetnej zmluvy a následných
právnych skutočností spojených s právnym nástupníctvom žalobcov, odvolaciemu súdu sa nejavilo,
aby sa dopustil procesných pochybení. Pani I., žalobkyňa v 4.rade, je aktívne legitimovanou v tomto
súdnom konaní rovnako ako p. B. I., žalobca v 5.rade, titulom právneho nástupníctva po L. I., ktorá bola

účastníčkou Zmluvy o spoluvlastníctve elektrickej prípojky zo dňa 6.9.2007. Z listu vlastníctva č. XXX pre
Okres B., Obec Spišský Štiavnik a k. ú. M. F. je zrejmé, že obaja sú výlučnými vlastníkmi ich podielov,
a teda že predmetné nehnuteľnosti (chata a pozemok) nepatria do BSM. Rovnako v konaní je aktívne
legitimovaným, žalovaným tiež namietaný, p. Q. L., ktorý bol účastníkom Zmluvy o spoluvlastníctve
elektrickej prípojky zo dňa 6.9.2007.

13. Žalovaný na základe Dodatku zo dňa 17.08.2009 pristúpil k Zmluve o spoluvlastníctve elektrickej
prípojky v chatovej oblasti v M. F., kde účastníci dodatku vlastnia chaty v osade označenej Kvetná 9999
a pripojil sa na už zriadenú elektrickú prípojku (čl. II – predmet dodatku). V zmysle článku III. dodatku
sa stal žalovaný spoluvlastníkom elektrickej prípojky a zaviazal sa dodržiavať jednotlivé body Zmluvy

zo 6.9.2007.

14. Výzvou zo dňa 19.5.2021 adresovanou žalovanému právnou zástupkyňou žalobcov bol žalovaný
vyzvaný na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný v reakcii
na výzvu, podaním zo dňa 31.5.2021, považoval mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva za bezpredmetné, lebo nemá všetky podklady o možnosti pripojenia na náhradný zdroj
elektrickej energie. Ak ich bude mať, oznámi jej svoj návrh. Uviedol tiež, že možno chatu predá a v tom
prípade aj jeho spoluvlastnícke práva k prípojke. Tým by sa narušené vzťahy stali minulosťou.15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

16. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, spoluvlastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k elektrickej prípojke mimosúdne nedohodli, preto bol podaný návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdu. To, že vzťahy medzi žalobcami a žalovaným
sú narušené, v konaní sporné nebolo. V spoluvlastníctve so žalovaným ani jeden z ostatných
spoluvlastníkov elektrickej prípojky, ktorí v danej oblasti vlastnia chaty, zotrvať nechcel. Súd pri svojom
skoršom rozhodnutí vychádzal z toho, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval proti svojej vôli

v podielovom spoluvlastníctve, a keďže k dohode na jeho zrušení a vyporiadaní nedošlo, musí tak na
návrh urobiť súd. Súd svoje skoršie rozhodnutie tiež odôvodňoval tým, že stavba rekreačnej chaty nie
je určená na trvalé bývanie, preto to, že žalovaný v chate trvale býva nemôže byť na ujmu ostatných
spoluvlastníkov a nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, preto ani neaplikoval ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Vychádzajúc z viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom súdu druhej inštancie, súd sa
dôsledne zaoberal právnym názorom a úlohami uloženými mu odvolacím súdom v uznesení, ktorým bol
skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okrem skúmania aktívnej legitimácie žalobcov v konaní, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie úlohu

posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v kontexte
tvrdení žalovaného o tom, že v chate, ku ktorej vedie elektrická prípojka, má trvalé bývanie, chata je
jeho domovom a odstavením od prívodu elektrickej energie by sa jeho nehnuteľnosť stala nepoužiteľná
a nepredajná. Okrem toho mal súd prvej inštancie posúdiť pohnútky žalobcov smerujúce k návrhu na
zrušenie podielového spoluvlastníctva k elektrickej prípojke. Tie sa odvolaciemu súdu javili skôr vo svetle

problematického hospodárenia so spoločnou vecou, než skutočnej snahy zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo. Súd prvej inštancie mal v zmysle pokynov krajského súdu tiež porovnať situáciu, ktorá
by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej
zamietnutia.

18. Ak mal súd skúmať pohnútky žalobcov smerujúce k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k elektrickej prípojke, tak tu možno konštatovať, aj s poukazom na v bode 16.
odôvodnenia tohto rozsudku uvedené skutočnosti, že skutočne nezáujem zotrvať so žalovaným
v podielovom spoluvlastníctve je následkom narušených vzťahov medzi žalobcami a žalovaným.
Nemožno tiež nútiť žalovaného aby vynakladal ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie si dodávky

elektrickej energie inými spôsobmi, napr. fotovoltaickými panelmi. Možnosť uzavrieť samostatnú zmluvu
len so žalovaným na dodávku elektrickej energie s dodávateľmi v konaní preukázaná nebola, naopak,
listinnými dôkazmi žalovaný preukázal, že tento spôsob v súčasnosti realizovateľný nie je. Tu súd
poukazuje na odpoveď SPP, a.s., ktorú žalovaný v konaní predložil.

19. Keďže, ako je už uvedené, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
zaoberal sa po vrátení veci na ďalšie konanie aj aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,atedaskutočnosťou,čivdanomprípadeexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektoré
by súd nemal podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Je nepochybné, že žalovaný v predmetnejzáhradnej chate býva, je to jediná nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi
v priebehu súdneho pojednávania po vrátení veci odvolacím súdom. Na predmetnej adrese má aj
trvalý pobyt a táto chata je jeho domovom. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že odpojením

záhradnej chaty, ktorá je domovom žalovaného, by sa táto jeho nehnuteľnosť stala nepoužiteľná, resp.
použiteľná len so značnými obmedzeniami, ktoré by prakticky znemožňovali plnohodnotné a ľudsky
dôstojné bývanie žalovanému a rovnako by bola len ťažko predajná. Súd teda má zato, že v týchto
okolnostiach sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva
strán sporu.

20. Ak teda mal súd prvej inštancie v zmysle pokynov krajského súdu tiež porovnať situáciu, ktorá
by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade
jej zamietnutia, tak situácia ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe je práve taká, ako je
to opísané v bode 19 odôvodnenia tohto rozsudku, teda prakticky by nemohol plnohodnotne bývať
vo svojom domove, v prípade žeby sa rozhodol chatu predať, bolo by to spojené so značnými

ťažkosťami, ak nie nemožné bez elektrickej energie. Na druhej strane, v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný mal skutočne neuhradené záväzky voči ostatným spoluvlastníkom z titulu odobratej
energie(OkresnýsúdPopradvkonanívedenompodsp.zn.12C/49/2021žalobuvočiajtamžalovanému
z titulu nedoplatkov za elektrickú energiu zamietol a o tom, že by bola podaná nová žaloba proti
žalovanému súd vedomosť nemá, ak aj tá pôvodná bola zamietnutá z procesných dôvodov), práve

naopak, žalovaný v tomto prebiehajúcom konaní podal novú žalobu, ktorou sa domáha vyplatenia
preplatkov za minulé fakturačné obdobie. Aj sama právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla,
že má zato, že zálohové platby žalovaný platí v takej výške ako má. Teda súd opakuje, aj v kontexte
s rozhodnutím krajského súdu, že pohnútkou podanej žaloby je skôr problematické hospodárenie so
spoločnou vecou, než skutočná snaha zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Jeho nezrušením,

za situácie, keď si žalovaný plní svoje povinnosti spoluvlastníka elektrickej prípojky (opak v konaní
preukázaný nebol), nenastávajú pre žalobcov žiadne závažné skutočnosti a obmedzenia oproti tým,
ktoré by nastali pre žalovaného v prípade vyhovenia žalobe. Tu súd zhodne s odvolacím súdom
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/84/2010 zo dňa 30.11.2010, z ktorého
vyplýva aj toto: „Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone
uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto

rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by
žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci
podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a

zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,
ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade
jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. (...) Vo všeobecnosti na prospech žalovaného

sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej
nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či
už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou,
od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej
dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech

žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný
stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide
predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre
nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať ( pozri
rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97, R 100/99“.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.22. Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o všetkých trovách
konania (§ 396 ods. 3 CSP) s tým, že posúdi dôvodnosť aplikácie § 257 CSP.

23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza

zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.
Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R
34/1982).

Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5
Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo

strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).
Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že
strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia
ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na

dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
O trovách konania v prejednávanej veci teda súd rozhodol v zmysle § 257, § 262 ods.1 CSP. Úspešný
žalovaný by mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na 100 % náhradu trov konania, avšak súd má zato, že
v danom prípade existujú dôvody osobitného zreteľa pre ich nepriznanie. Žalovanému jednak v konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, ale vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, kedy súd bral na zreteľ dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nezrušil a nevyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré by inak, keby neexistovali, zrušiť a vyporiadať mal a musel,
tak sa tieto dôvody prenášajú aj do rozhodnutia o trovách konania. Teda podľa názoru súdu dôvody
pre nepriznanie trov úspešnej strane sporu spočívajú v samotnom predmete žaloby v kontexte s tým,
ako o nej bolo rozhodnuté a v dôvodoch, pre ktoré tak rozhodnuté bolo, teda pre ktoré bola žaloba

zamietnutá. Žalobcovia nenesú vinu na tom, že v konaní neboli úspešní, hoci nechceli so žalovaným
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, čo je ich zákonným právom, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že
vpredmetnejzáhradnejchatkežalovanýtrvalebýva,súdnapokonichžalobuzamietolprávespoukazom
na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa.Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku okrem výroku I. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,

aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).