Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/497/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124252317
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Megelová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124252317.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátom: JUDr.
Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXXX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 221,74 EUR s prísl.,
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručeným súdu
dňa 7.3.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 221,74 Eur s príslušenstvom

na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 1251-/06 zo dňa 24.04.2006,
právoplatný dňa a vykonateľný dňa 09.05.2006, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“).

2.Oprávnenýspolusnávrhomnavykonanieexekúciepredložilsúdurozhodcovskýrozsudok,Uznesenie

Okresného súdu Martin sp.zn. 17Er/2795/2006 – 48, EX 501/2006, Oznámenie o ukončení starej
exekúcie sp. zn. EX 501/2006 zo dňa 28.09.2023, Zmluvu o úvere zo dňa 27.07.2005 a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na

vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.6. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,

ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

7. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej
ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, spotrebiteľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.06.2009,

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.06.2009,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnomkonaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia

na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

17. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za
nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere,
ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 27.07.2005. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom,
priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení
sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské
zmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, v
zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou
formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník

tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku
toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom
aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a
pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie

exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK-u
na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

18. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské

spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky
podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru,
že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore,

exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (rozhodcovská
doložka) môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a
rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať

stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.19. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade

ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu

rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

20. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011

z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým, či v predmetnom
prípade rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného

titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.

22. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, v nasledovnom znení: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

23. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 27.07.2005 (v deň uzatvorenia zmluvy o

úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2009. V zmysle citovaných
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu

rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky
a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave

formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2
Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).24. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka
uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola
rozhodcovskádoložkaplatneuzatvorená,pretoženebolopreukázanéjejpísomnédojednanie.Exekučný
súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento

dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky ide
o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné
strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené
k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného

a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že
s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinného aj skutočne oboznámil (najmä s
možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere, obsahovala
predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že sa oboznámil s obsahom Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a potvrdzuje ich prevzatie,

uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal
skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je aj rozhodcovská
doložka. Naopak exekučný súd považuje postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú
doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol
aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných

podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto
podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom do 30.06.2009 exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre
nedodržanie písomnej formy.

26. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka
neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považuje to, že
rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú
povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a

nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V tomto smere
exekučnýsúddávaoprávnenémudopozornostirozsiahlueurópskujudikatúruakoijudikatúrunajvyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29. 04. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa
24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021).

27. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.
10. 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatokprávomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

28. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
doložka nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

29. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

30. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške
16,50 Eur. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený (§

35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu
porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.