Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212732
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121212732.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/
X,E.,zastúpenejprávnymzástupcom:JUDr.PeterHavlíkadvokátskakancelárias.r.o,Damborského13,
Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, E., zastúpenej advokátom: Mgr.
Martin Lieskovský, Farská 40, Nitra, IČO: 42 427 291, o vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o

odvolaní žalobkyne zo dňa 06. 09. 2023 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2021-646 zo
dňa 9. augusta 2023 a odvolaní žalobkyne zo dňa 02. 11. 2023 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 12C/62/2021-704 zo dňa 16. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2021-646 zo dňa 9. augusta
2023 ako i uznesenie č. k. 12C/62/2021-704 zo dňa 16. októbra 2023 a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol tak,
že zamietol žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia (I. výrok) a žalovanej priznal náhradu
trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
samostatným uznesením (II. výrok). Rozsudok po právnej stránke odôvodnil citáciou ust. § 451 ods. 1,
2, § 456, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj

Občiansky zákonník) a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
doručenoumudňa09.11.2021domáhalazaplateniasumy40.000,-eurspríslušenstvomztituluvydania
bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnila tým, že v omyle vyvolanom treťou osobou a bez právneho

dôvodu poukázala na účet žalovanej dňa 19. 05. 2021 sumu 10.000,- eur a dňa 14. 06. 2021 sumu
30.000,- eur. Žalovaná odmieta dobrovoľne vrátiť finančné prostriedky.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov: H. C. (matka
žalobkyne), I. C. (otec žalobkyne), H. J. (neter žalovanej), K. I. (partner žalovanej) a oboznámil sa s
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Na Okresnom súde Prievidza prebieha pod sp. zn. 3T/117/2012 konanie vo veci obžaloby na H. L.,
nar. XX. XX. XXXX (zať žalovanej) pre obzvlášť závažný zločin podvodu.

3.2 Žalovaná uzatvorila dňa 09. 08. 2018 s VÚB, a.s. zmluvu o bežnom účte, pričom v tento deň bola
na účet vložená suma 12.000,- eur a od tohto dňa mala žalovaná nastavenú SMS notifikáciu na účte
na číslo telefónu XXXX XXX XXX. K tomuto účtu banka vydala platobnú karta PK Visa Inspire, ktorú si

žalovaná prevzala dňa 24. 08. 2018.3.3 Od 02. 10. 2018 došlo k zmene telefónneho čísla, na ktoré mala byť posielaná SMS notifikácia na
číslo telefónu XXXX XXX XXX, čo je jedno z mobilných čísiel H. L..

3.4. Dňa 17. 05. 2019 žalovaná realizovala v banke výber v hotovosti v sume 10.000,- eur z predmetného
účtu.

3.5 Žalovaná bola zamestnankyňou mesta Nitra, od 01. 05. 2007 pracovala ako referent pre dopravu,
od 01. 04. 2016 ako referent dopravného urbanizmu a inžinieringu. Dňa 30 03. 2020 si podala žiadosť

o skončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku a jej pracovný pomer skončil dňom
30. 04. 2020.

3.6 Žalovaná tvrdila, že platobnou kartou nedisponovala, túto odovzdala H. L. a formou MMS zo dňa 28.
04. 2021 mu zaslala odfotenú kartičku k platobnej karte číslo účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

3.7 Dňa 29. 04. 2021 bola na účet žalovanej vložená suma 17.876,- eur (nie je predmetom konania),
a to spoločnosťou George Science s.r.o.

3.8 Žalobkyňa poukázala na účet vedený vo VÚB, a.s. na meno žalovanej číslo účtu M. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX dňa 19. 05. 2021 sumu 10.000,- eur a dňa 14. 06. 2021 sumu 30.000,- eur.

3.9 Z výpisu z účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za mesiace apríl, máj, jún 2021 vyplýva, že boli
realizované výbery v hotovosti z tohto účtu platobnou kartou (držiteľom platobnej karty bola žalovaná)
z bankomatu v Nitre, a to dňa 30. 04. 2021 v sume 2.000,- eur, 2.000,- eur, dňa 03. 05. 2021 v sume
1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.000,- eur, dňa 04. 05. 2021 v sume 2.000,- eur, z bankomatu v Topoľčanoch

dňa 10. 05. 2021 v sume 2.000,- eur, z bankomatu v Nitre dňa 19. 05. 2021 v sume 2.000,- eur, 2.000,-
eur, z bankomatu v Žiline dňa 20. 05. 2021 v sume 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.000 eur, z bankomatu
v Bratislave dňa 24. 05. 2021 v sume 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.000,- eur, z bankomatu v Nitre dňa 01.
06. 2021 v sume 600,- eur. Dňa 14. 06. 2021 žalovaná realizovala výber sumy 15.000,- eur na pobočke
VÚB, a.s. v OC Mlyny v Nitre a ďalej boli realizované výbery platobnou kartou z bankomatu v Nitre dňa

15. 06. 2021 v sume 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.000,- eur, z bankomatu v Hlohovci dňa 16. 06. 2021 v
sume 800,- eur, 2.000,- eur, 2.000,- eur a dňa 17. 06. 2021 v sume 200,- eur, z bankomatu v Nitre dňa
17. 06. 2021 v sume 900,- eur, 2.000,- eur a 2.000,- eur.
Podľa oznámenia banky kamerové záznamy zo dňa 14. 06. 2021 a zo dňa 16. 06. 2021 nie sú
k dispozícii, v spise sa nachádza kamerový záznam zo dňa 15. 06. 2021.

3.10 Na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp. zn. 35Ps/10/2021 konanie o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony H. L., nar. XX. XX. XXXX, v ktorom ešte nebol vypracovaný znalecký posudok a toto
konanie nebolo skončené do rozhodnutia v tejto veci.

3.11 Dňa 13. 10. 2021 bola uzatvorená medzi žalovanou a VÚB, a.s. dohoda o zániku zmluvy o účte a
súvisiacich zmlúv, účet zanikol ku dňu 28. 10. 2021.

3.12 Žalovaná podala dňa 22. 12. 2021 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
poškodzovania cudzích práv, ktoré bolo odstúpené Okresnému riaditeľstvu OZ v Nitre. Dňa 29. 11. 2022

podala žalovaná oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti s videozáznamom z
VÚB, a.s., oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť H. L.,
oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého sa mal
dopustiť I. C., oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv.

3.13 Rodičia žalobkyne v čestnom prehlásení zo dňa 26. 01. 2022 uviedli, že žalovaná počas osobného
stretnutia dňa 10. 10. 2021 na výzvu reagovala odpoveďou, že nemá z čoho poukázané finančné
prostriedky vrátiť a aby ich bola schopná vrátiť, musela by predať jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastní.

4. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že k vzniku zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného
obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma
iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten,kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení
právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné

obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate
majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné
obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, vydať všetko, čím sa obohatil. Bezdôvodné
obohateniejednéhosubjektunaúkormajetkovejsférydruhéhosubjektumôžespočívaťvzískanípeňazí,
v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení

aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

5. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (rozsudok NS SR v konaní pod sp. zn. 2Cdo/205/2009). Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Vzhľadom na procesnú obranu zo strany žalovanej sa súd zaoberal vecnou

legitimácioustránsporuvkonaní.Vecnálegitimáciavyjadrujepostaveniestránvhmotnoprávnomvzťahu
(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má vecnú pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale žalobca za žalovaného neoznačil.

K aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne, ktorú žalovaná namietala, súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná v predmetnom konaní ako osoba, ktorá poslala peniaze na

účet žalovanej. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Musí byť daná príčinná súvislosť
medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. V konaní nebolo
jednoznačne a bez pochybností preukázané, že predmet plnenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala

titulom vydania bezdôvodného obohatenia získala žalovaná. Podľa názoru súdu prvej inštancie v
konaní nebolo preukázané, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením zo strany
žalobkyne, a preto žalovaná (označená žalobkyňou v spore) nie je vecne pasívne legitimovanou stranou
sporu, v dôsledku čoho žalobu zamietol. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva.
Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je

žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná. Kto je v rámci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451 Občianskeho
zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo
k zmenšeniu majetku napriek tomu, že k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Aktívne legitimovaným
subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho bolo

bezdôvodné obohatenie získané.

V konaní bolo preukázané, že peniaze boli žalobkyňou zaslané na účet žalovanej, avšak z dokazovania
vyplynulo, že sa jednalo len o platobné miesto, že žalovaná týmto účtom nedisponovala, nenakladala s
peniazmi na účte (okrem situácií, ktoré žalovaná vysvetlila ako sa stali - výber sumy 15.000,- eur) a jej

majetok sa o zaslanú sumu nezväčšil. Podľa tvrdenia žalovanej účtom a peniazmi na účte disponoval
H. L.. Ani ohľadne notifikácií z banky nebolo uvedené číslo telefónu žalovanej, takže žalovaná nemohla
na základe týchto oznámení banky formou SMS vedieť o pohyboch na účte a účet zrušila akonáhle
sa dozvedela od žalobkyne, resp. jej rodičov, čo sa s účtom deje. To, že by žalovaná preukázateľne
disponovala s účtom, v konaní preukázané nebolo. Žalobkyňa a žalovaná sa spočiatku vôbec nepoznali,

nikdy sa nevideli, nekomunikovali spolu, nič spolu nedojednávali a žalobkyňa bola v kontakte len s
H. L.. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k zväčšeniu majetku na strane žalovanej. Bol ale
preukázaný vzťah medzi žalobkyňou a H. L. a žalobkyňa sama vypovedala o komunikácii s ním, čo
potvrdili aj jej rodičia ako svedkovia. Žalobkyňa plnila na účet žalovanej v dôsledku omylu vyvolaného H.L. bez právneho dôvodu jej plniť, ale v konaní nebolo preukázané, že by z toho plnenia mala žalovaná
majetkovýprospech.Taktiežnebolopreukázanéspojenieaakákoľvekexistenciadohody,čikomunikácia
medzi žalovanou a H. L.. Žalovaná nevedela, komu a prečo žalobkyňa posielala peniaze a argument,

že žalovaná je vlastníčkou účtu, nie je postačujúci k tvrdeniu, že sa bezdôvodne obohatila na úkor
žalobkyne.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne A. N., čo odôvodnil
tým, že dôkaznou povinnosťou strán v sporovom konaní je povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní
neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Okrem toho ust. § 153 CSP hovorí o sudcovskej koncentrácii konania a podľa názoru súdu mohla
žalovaná takýto návrh na doplnenie dokazovania predniesť skôr. Druhým dôvodom, pre ktorý súd
zamietol návrh na doplnenie dokazovania je ten, že navrhnutý dôkaz by nič nevypovedal k spornej
otázke, kto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Svedkyňa by sa vedela vyjadriť len k tomu, čo
v podstate ani nebolo sporné (kde, na akom úseku žalovaná pracovala).

7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. §
257 CSP zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom
na ust. § 262 ods. 2 CSP.

8. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 06. 09. 2023 z odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedla, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej odôvodňovala tým, že bez
právneho dôvodu plnila žalovanej tým spôsobom, že zaslala na jej účet peňažné prostriedky v celkovej

sume 40.000,- eur v domnení, že existuje právny dôvod na takéto plnenie, pričom takýto právny dôvod,
ako neskôr vyšlo najavo, od začiatku neexistoval. Takýmto domnelým právnym dôvodom mala byť
dohoda so žalovanou sprostredkovaná cez jej zaťa H. L., ktorý vystupoval v jednaní so žalobkyňou ako
osoba poverená dohodnúť záležitosť za žalovanú a ktorý tlmočil požiadavku žalovanej, aby žalobkyňa
zaslala peňažné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľnosti na účet žalovanej.

8.1 Žalobkyňa poukázala na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že
žalovanej nesvedčí pasívna vecná legitimácia, čo odôvodnil tým, že účet žalovanej bol iba platobné
miesto a že jej majetok sa prijatím peňažnej sumy od žalobkyne nezväčšil, pretože žalovaná týmto
účtom nedisponovala a nenakladala s peniazmi na účte. Podľa názoru súdu z dokazovania vyplynulo,

že žalovaná predmetným účtom nedisponovala, nenakladala s peniazmi na ňom (okrem výberu 15.000,-
eur) a že jej majetok sa o zaslanú sumu nezväčšil. Takéto tvrdenie súdu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Žalovaná sa v konaní snažila dokázať, že s jej bankovým účtom, na ktorý jej žalobkyňa
poukázala žalovanú sumu disponoval výlučne jej zať H. L. a ona bola iba jeho tzv. administrátorka a
sama s ním nedisponovala, a teda nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Takisto sa žalovaná

snažila súd presvedčiť, že jej bankový účet bol iba akýmsi platobným miestom, kde mala žalobkyňa
poslať peniaze určené výlučne pre H. L. a ktorými mal tento disponovať.

Žalobkyňa preukázateľne zaslala peňažné prostriedky na účet žalovanej, ktorá v konaní nepreukázala
žiadnym dôkazom (okrem svojej vlastnej výpovede), že by mal s jej účtom nakladať niekto iný.

Dokonca sama žalovaná pod ťarchou listinného dôkazu zmenila svoje tvrdenia o tom, že s účtom nikdy
nenakladala a priznala, že sumu 15.000,- eur z účtu vyberala ona sama osobne.Záver súdu o tom, že žalovaná s účtom nenakladala, a teda že jej majetok sa o zaslanú sumu nezväčšil,
je nesprávny a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Aj
keby bolo pravdou, že žalovaná so svojím účtom nenakladala, nemôže takéto zistenie predstavovať pre

súd záver, že sa jej majetok o zaslanú sumu nezväčšil. Majetok fyzickej osoby sa predsa môže zväčšiť
prijatím plnenia aj bez toho, aby osoba so svojím majetkom disponovala.

Je právne bezvýznamné, ako s touto sumou žalovaná naložila, rovnako tak je bez právneho významu,
ako naložila s ostatnými sumami, ktoré jej na účet zaslala žalobkyňa. Žalovaná nebola iba akási

správkyňa účtu, ale ona účet zriadila, na jej meno bol vedený a ona s ním preukázateľne disponovala.

V tejto časti považovala žalobkyňa odôvodnenie napadnutého rozsudku za vnútorne rozporné a
nepreskúmateľné pre zmätočnosť, keď súd na jednej strane tvrdil, že s účtom žalovaná nedisponovala
a na strane druhej uviedol, že žalovaná z účtu vybrala sumu 15.000,- eur.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa poslala peňažné prostriedky žalovanej na jej bankový účet,
následne žalovaná týmito peňažnými prostriedkami disponovala, minimálne sumu 15.000,- eur vybrala
ona sama na pobočke VÚB, a.s., čo aj potvrdila, a žalovaná v konaní nepreukázala, že by ďalšie výbery
z bankomatov vykonala iná osoba. Súd svoje zistenie o tom, že s účtom žalovaná nedisponovala, oprel
iba o jej tvrdenie, ktoré však bolo vyvrátené listinnými dôkazmi a napokon aj výpoveďou žalovanej.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok NS ČR v konaní pod sp. zn. 25Cdo 41/2000 zo
dňa 24. 01. 2002, podľa ktorého na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá vplyv spôsob, akým
obohatený následne naloží s vecami, o ktoré sa obohatil.

8.2 Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom za nesprávny považovala
skutkový a z neho vychádzajúci právny záver súdu prvej inštancie, že majetok žalovanej sa o zaslanú
sumu nezväčšil, čo bol hlavný argument súdu, ktorým zdôvodnil zamietnutie žaloby. K zväčšeniu
majetku na strane žalovanej nespochybniteľne došlo tým, že predmetné peňažné prostriedky boli
poukázané na jej osobný účet, a to bez ohľadu na to, ako s týmito prostriedkami žalovaná následne

naložila. Osoba povinná vydať bezdôvodné obohatenie sa nemôže svojho záväzku zbaviť dokazovaním,
že peniaze poukázala niekomu inému, tak ako to urobila žalovaná pri sume 15.000,- eur, ktorú podľa
jej tvrdenia odovzdala zaťovi H. L., ani tým, že inej osobe odovzdá platobnú kartu a umožní jej vykonať
výbery z bankomatu. Plnením žalobkyne na bankový účet žalovanej teda jednoznačne došlo k zväčšeniu
majetku na jej strane.

O platobnom mieste sa dá hovoriť v prípade, ak sa veriteľ s dlžníkom dohodne, že svoj záväzok dlžník
splní veriteľovi tým, že plnenie poukáže na účet tretej osoby, ktorá s takouto dohodou súhlasí a ktorá
následne plnenie odovzdá alebo poukáže veriteľovi, prípadne ktorá si započíta svoju vlastnú pohľadávku
voči veriteľovi. V tomto spore však nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani dohoda medzi žalobkyňou
a inou osobou o splnení akéhokoľvek záväzku tým, že má plniť na účet žalovanej, teda nebol preukázaný

záväzok žalobkyne plniť, takisto nebola preukázaná existencia dohody so žalovanou o plnení záväzku
na jej účet, a ani dohoda o tom, že žalovaná tieto prostriedky odovzdá H. L.. Nie je možné preskúmať,
ako súd dospel k záveru, že účet žalovanej bol iba akýmsi platobným miestom, keďže súd takýto záver
nijak nezdôvodnil.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zväčšeniu majetku
na strane žalovanej, pretože v konaní bol preukázaný vzťah medzi žalobkyňou a H. L.. Takýto záver
súdu takisto nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Žalobkyňa netvrdila existenciu žiadneho
záväzkovoprávneho vzťahu medzi ňou a H. L., ale tvrdila, že H. L. vystupoval ako sprostredkovateľ za
žalovanú, čo potvrdili aj svedkovia (I. C. a K. I.).

V konaní nebola preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a H. L. a v tomto smere
je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok zdôvodnenia, keďže súd nezdôvodnil, o aký vzťah sa malo
jednať, akými dôkazmi bol tento vzťah preukázaný, ako tento vzťah právne vyhodnotil, ani aký vplyv
má takýto súdom tvrdený vzťah na existenciu alebo neexistenciu bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej.

Žalovaná sa snažila zbaviť povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dokazovaním neexistencie
zavinenia na jej strane.Celú svoju obranu proti nároku žalobkyne žalovaná postavila na dokazovaní toho, že o zaslaných
peniazoch nevedela, že nevedela o tom, že jej zať zneužíva jej účet, že mu v dobrej viere odovzdala

15.000,- eur a že nemohla nikomu sľúbiť vybavenie pozemku, keďže nepracovala na oddelení majetku.
Odhliadnuc od dôvodných pochybností o tom, či naozaj žalovaná nevedela alebo nechcela vedieť o tom,
čo jej zať robí, majúc dôvodné podozrenie, či nebola na všetkom so svojím zaťom vopred dohodnutá.
Existencia jej zavinenia v civilnej rovine nemá pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie právny
význam a jej argumentácia o nevedomosti nemôže predstavovať účinnú obranu v tomto konaní.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na odborné komentáre k Občianskemu zákonníku, podľa
ktorých „pre vznik bezdôvodného obohatenia zákon vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby
k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je tiež irelevantné, či k
bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby.“ Ak by sa aj
preukázali tvrdenia žalovanej o tom, že z účtu peniaze vyberala tretia osoba, nie je to právne relevantné

vo vzťahu k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná by si mohla a mala v takomto prípade
uplatňovať voči takejto tretej osobe ako škodcovi svoje nároky v trestnom alebo občianskoprávnom
konaní. Aj v tomto smere preto súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Majetok žalovanej sa preukázateľne zväčšil už prijatím peňažného plnenia na jej účet a bez ohľadu na

to, či umožnila alebo neumožnila svojmu zaťovi s účtom nakladať.
8.3 V závere odvolania žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok odôvodnenia,
čo považovala za inú vada majúcu za následok nesprávne rozhodnutie.

Bola toho názoru, že nepreskúmateľnosťou trpí celý rozsudok, keďže samotné odôvodnenie, skutková

a právna argumentácia súdu prvej inštancie je veľmi strohá, nepresvečivá, nachádza sa iba v závere
16. bodu rozsudku a neposkytuje odpovede na takmer žiadne skutkové a právne zistenia, ktoré z
dokazovania vyplynuli. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so zásadnými otázkami, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania, nevyargumentoval, akými právnymi úvahami sa pri posudzovaní daného
právneho vzťahu riadil, ako dospel k záveru, že účet žalobkyne je iba platobné miesto a prečo platbu

na účet žalovanej považuje za platbu niekomu inému. Takisto súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo
sa podľa jeho záveru nejedná o bezdôvodné obohatenie, aký právny titul teda toto plnenie malo a ako
k takémuto záveru dospel, akými úvahami sa pri tom spravoval. Súd sa rovnako tak nevysporiadal s
preukázaným výberom sumy 15.000,- eur priamo žalovanou a nezdôvodnil, či ani túto sumu nepovažuje
zazväčšeniemajetkunajejstrane.Nedostatokodôvodneniasúdnehorozhodnutiapredstavujeinúvadu,

ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil.

Odôvodnenie, v ktorom súd len nepresvedčivo konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že sa jednalo
o platobné miesto, že žalovaná týmto účtom nedisponovala a že nedošlo k zväčšeniu majetku na
strane žalovanej (bez bližšieho odôvodnenia), nemožno považovať za dostatočné a riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia spĺňajúce požiadavky zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku,
čo predstavuje aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

Zamietnutie žaloby v celom rozsahu bolo zo strany súdu prekvapivé rozhodnutie, a takéto muselo byť aj
pre samotnú žalovanú, ktorá sa rozhodla krátko pred ukončením dokazovania previesť svoj nehnuteľný
majetok na blízku osobu, následkom čoho bolo vydanie už právoplatného zabezpečovacieho opatrenia
v tomto konaní krátko pred skončením sporu.

9. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné
rozhodnutie, prípadne aby sám vo veci rozhodol tak, že žalovanému nároku v celom rozsahu vyhovie a
prizná žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaná podala k odvolaniu vyjadrenie zo dňa 23. 10. 2023. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie ako i s argumentáciou, ktorou súd odôvodnil výrok o zamietnutí žaloby.Tvrdenia žalobkyne nemajú žiadne opodstatnenie a oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná v čase
pred majetkovým transferom, ktorý uskutočnila žalobkyňa (resp. jej rodičia), nebola v žiadnom kontakte
so žalobkyňou, ani s nikým z jej rodiny.

Taktiež nebolo preukázané, že by poverila H. L. na komunikáciu s B. C..
Ďalej sa žalovaná vyjadrovala k výberom z bankomatov a podľa jej názoru bolo preukázané, že nemohla
v deň 21. 05. 2021 uskutočniť výbery hotovosti z bankomatov v Bratislave, ako to vyplýva z výpisu
zo sporného účtu č. X/XXXX (účet vedený vo VÚB, a.s., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX)

a rovnako tak ani iné výbery v hotovosti z bankomatov.

Poukázala na svoje vyjadrenie k výberu sumy 15.000,- eur v pobočke banky, keď konala výslovne na
pokyn H. L., pričom tento výber si žalobkyňa vysvetľuje jednostranne bez ohľadu na to, že to bola ona
sama, ktorá sa dohodla s H. L. na tom, že peniaze budú poslané práve na jej účet bez toho, aby mala o
tejto skutočnosti akúkoľvek vedomosť. Práve tu nastala medzi žalobkyňou a H. L. dohoda o platobnom

mieste, ktorý bol administratívne vedený na žalovanú.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že majetok žalovanej sa nijakým spôsobom nezväčšil na úkor
žalobkyne. Osoba, ktorá reálne disponovala s peniazmi, ktoré žalobkyňa poslala na predmetný účet,
bol H. L. a konkrétne pre jeho osobu sem boli aj poslané. Ak teda žalobkyňa plnila v dôsledku omylu

vyvolaného H. L. (ako to sama uviedla do svojich písomných podaní) a je toho názoru, že plnila bez
právneho dôvodu alebo na základe inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, tak jedinou
osobou, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, bol H. L., nakoľko nie je možné nijako opomínať ich
predchádzajúce komunikácie a dohody, ktoré potvrdila sama žalobkyňa a jej rodičia, ktorí boli vypočutí
ako svedkovia.

Nie je správne tvrdenie žalobkyne, že keď boli peniaze pripísané na účet žalovanej, tak jednoznačne
prišlo k jej bezdôvodnému obohateniu a zväčšeniu jej majetku. Je nutné vziať do úvahy dohodu
žalobkyneaH.L.otom,žepredmetnýúčetbollenplatobnýmmiestom,čovyplývaajztoho,žežalobkyňa
na pojednávaní dňa 01. 06. 2022 potvrdila, že to bol práve H. L., kto na ňu od počiatku ich spoločného

kontaktu tlačil.

Ďalej žalovaná poukázala na prvú platbu v hotovosti v sume 15.000,- eur, ktorú žalobkyňa odovzdala
priamo do rúk H. L., pričom z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by uvedené peniaze následne
putovali na jej účet alebo, že by sa akokoľvek dostali do jej dispozície. Už aj táto skutočnosť nasvedčuje

tomu, že žalovaná nemala s celou vecou nič spoločné. Účet, s ktorým preukázateľne fakticky disponoval
H. L., bol len platobným miestom, pričom peniaze boli určené pre H. L., čo potvrdila žalobkyňa tým, že
dala H. L. peniaze v sume 15.000,- eur. Už táto prvotná platba preukazuje, že peniaze boli určené H. L.
a na túto platbu nadväzovali ďalšie (10.000,- eur a 30.000,- eur), pričom výška platieb, ako aj spôsob
úhrady bol výhradne v réžii H. L..

Žalovaná bola toho názoru, že jej účet bol len platobným miestom, a preto nemohla byť pasívne vecne
legitimovaná v rámci tohto konania. Odvolaním napadnutý rozsudok považovala za správny a žiadala,
aby ho odvolací súd potvrdil.

11. Uznesením č. k. 12C/62/2021-704 zo dňa 16. 10. 2023 súd prvej inštancie na základe návrhu
žalovanej zo dňa 11. 08. 2023 zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 12C/62/2021-479 zo dňa 02. 02. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
7Co/66/2023-548 zo dňa 25. 05. 2023.

Týmto zabezpečovacím oparením súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k bytu č. 53, na 12.
p., vchod o. č. 10, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele reg. C
KN p. č. XXXX, k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 631/38805 na bytovom dome súp. č. XXX a k
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 631/38805 na pozemku parcela reg. C KN p. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 429 m2, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra,

katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., ktoré nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a
to za účelom zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 40.000,- eur s príslušenstvom. Zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že
žalobkyňa osvedčila dôvodnosť jeho nariadenia a trvanie nároku s poukazom na prebiehajúce súdnekonanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež s poukazom na v tom čase prebiehajúce vkladové
konanie pod sp. zn. V-656/2003 na základe darovacej zmluvy.

Žalovaná v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia taktiež uviedla, že dňa 03. 02. 2023
doručila Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor, späťvzatie návrhu na vklad, teda dôvod, pre ktorý
v čase podania návrhu žalobkyňa požadovala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, týmto krokom
odpadol. V čase späťvzatia návrhu nemala vedomosť o tom, že bolo vydané zabezpečovacie opatrenie.
K späťvzatiu návrhu došlo z jej strany dobrovoľne. Vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu,

o existenciu ktorého žalobkyňa oprela svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná
uviedla, že dňa 09. 08. 2023 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2021-646, ktorým
bola žaloba zamietnutá, a to z dôvodu absencie jej pasívnej vecnej legitimácie.

Zrušeniezabezpečovaciehoopatreniasúdprvejinštancieodôvodnilust.§335ods.1,§339a§344CSP
a tým, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie zrušil, nakoľko

toto je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobkyne vo veci samej. Keďže žaloba žalobkyne bola v
celom rozsahu zamietnutá, súd musel vo veci postupovať v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP a nariadené
zabezpečovacie opatrenie zrušil.

12. Proti uzneseniu o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 02. 11.

2023, pričom ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namiesto toho, aby súd rozhodol o zrušení zabezpečovacieho opatrenia jedným z výrokov rozhodnutia
vo veci samej (v rozsudku) tak, ako to ukladá zákon, rozhodol samostatným uznesením. S takýmto

postupom súdu nie je možné sa stotožniť, nakoľko súd nesprávne aplikoval právnu normu stanovenú
v ust. § 335 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na odborný komentár k Civilnému
sporovému poriadku (Sedlačko, F.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str.
1135). Postup súdu, kedy vydal rozsudok v konaní pod sp. zn. 12C/62/2021 zo dňa 09. 08. 2023,
ktorým žalobu zamietol, ale nerozhodol o zrušení zabezpečovacieho opatrenia a následne dňa 16. 10.

2023 vydal uznesenie o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 351 ods. 1 CSP, je zmätočný
a protizákonný. Výrok o zrušení zabezpečovacieho opatrenia je závislým výrokom a podľa aktuálnej
právnej úpravy by mal byť súčasťou rozhodnutia o hlavnom výroku. Súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval správne zvolenú právnu normu.

K okolnostiam a dôvodom, pre ktoré bolo vydané zabezpečovacie opatrenie žalobkyňa uviedla, že
súd prvej inštancie vydal zabezpečovacie opatrenie a odvolací súd sa s jeho vydaním stotožnil z
dôvodu, že žalovaná preukázateľne v priebehu súdneho sporu, predtým ako došlo k rozhodnutiu vo
veci samej, sa pokúsila previesť jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastní, na tretiu osobu, evidentne s cieľom
zmariť prípadné budúce uspokojenie pohľadávky žalobkyne. V prípade, ak by napadnuté uznesenie

nadobudlo právoplatnosť predtým, ako súd o veci právoplatne rozhodne (či už žalobe právoplatne
vyhovie alebo ju zamietne), došlo by opätovne k možnosti zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobkyne
ešte predtým, ako by sa o nej právoplatne rozhodlo, a to naviac nezákonným postupom súdu, porušujúc
procesnoprávny predpis.

Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

13. K odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podala žalovaná
vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2023. Uznesenie o zrušení zabezpečovacieho opatrenia považovala
v konečnom dôsledku za správne, nakoľko zohľadňuje vývoj konania ako i to, že nie je dôvod, aby

bolo naďalej nariadené. Posúdenie správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie pri zrušení
zabezpečovacieho opatrenia, žalovaná ponechala na úvahu odvolacieho súdu.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) pri posudzovaní odvolaní žalobkyne zistil, že odvolanie

proti rozsudku a odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie sú prípustné, boli podané oprávnenou
stranou sporu (žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust.
§ 355 ods. 1, 2, § 357 písm. e/, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolania majú zákonom
stanovené náležitosti a obsahujú zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaných odvolaní žalobkyne, odvolacími
dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383
CSP) prejednal podané odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a

contrario), pričom dospel k záveru, že odvolania žalobkyne sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
č.k.12C/62/2021-646zodňa09.08.2023akoiuzneseniesúduprvejinštancieč.k.12C/62/2021-704zo
dňa 16. 10. 2023 je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP), nakoľko nie sú splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku, ani potvrdenie uznesenia, ani podmienky na ich zmenu.

15. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 vyššie citovaného zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 vyššie citovaného zákona, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa§458ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

16. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebod) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

17. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný predmet

bezdôvodného obohatenia vydať. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného,
stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie
vydať. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia teda je, že jedna strana dostala majetkovú
hodnotu (došlo k zvýšeniu jej majetkového stavu) na úkor druhej strany, ktorej majetkový stav sa tým

znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája
so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je strana, ktorá sa obohatila, povinná vydať predmet
obohatenia a zároveň strana, na úkor ktorej sa tak stalo, je oprávnená požadovať vydanie všetkého,
o čo sa povinná strana obohatila (rozsudok NS ČR v konaní pod sp. zn. 25Cdo/413/2000 zo dňa 24.
01. 2002).

Právny vzťah bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka je právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti
(podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Jedná sa teda o záväzkový právny
vzťah medzi tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu a tým, kto sa na jeho úkor obohatil.

Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej
určitej osoby, pričom nesmie ísť o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu

bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie (rozsudok NS SR v konaní pod sp. zn.
2Cdo/92/2010 zo dňa 19. 01. 2012).

Z hľadiska hmotného práva je podstatné, že bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť, resp. vzniká

aj na základe objektívnej skutočnosti, ktorou je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený už predmetom obohatenia
nedisponuje. Rovnako nie je podstatná existencia prípadného zavinenia na strane toho, kto sa
bezdôvodne obohatil a taktiež nie je podstatné, či k obohateniu došlo v dôsledku konania tretej osoby,

18. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 40.000,- eur
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci
rozsudok na právnom názore, že žalovaná nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaná,
nakoľko nebolo preukázané, že na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne.
S takýmto právnym názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť.

19. V konaní nebolo sporné, že suma 40.000,- eur (10.000,- eur a 30.000,- eur) bola žalobkyňou
poukázaná na účet v peňažnom ústave VÚB, a.s., ktorého majiteľkou bola v tom čase preukázateľne
žalovaná. Za situácie, kedy bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa plnila na účet žalovanej a súčasne
nebol medzi žalobkyňou a žalovanou zistený (ani preukazovaný) iný dôvod plnenia na účet žalovanej,

bolo namieste posúdiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 40.000,- eur podľa hmotnoprávnych
ustanovení upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia.Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové tvrdenia žalobkyne a žalovanej nasvedčujú tomu, čo vyplýva
i z doteraz vykonaného dokazovania, a to že žalovaná v určitom okamihu získala plnením žalobkyne
(zatiaľ bez preukázaného právneho dôvodu) peňažné prostriedky na účet, ktorého bola majiteľkou.

20. Argumentácia žalovanej, že so žalobkyňou ohľadne peňazí pred ich zaslaním na jej účet nejednala
a nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa na jej účet vo VÚB, a.s. poslala sumu 40.000,- eur (10.000,-
eur dňa 19. 05. 2021 a následne sumu 30.000,- eur dňa 14. 06. 2021), ktorej vrátenie bolo predmetom
súdneho konania, že týmito peniazmi nedisponovala, a preto sa nemohla obohatiť na úkor žalobkyne,

nemá oporu v právnej úprave bezdôvodného obohatenia, je nesprávna a nevyplýva z ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ak by bol v predmetnej veci daný súhlas žalovanej, nešlo by o nárok žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu.

V predmetnej veci bolo treba brať na zreteľ, že bankový účet, na ktorý žalobkyňa plnila bol dispozičným
priestorom žalovanej, ktorá takto dostala do dispozície plnenie, na ktoré podľa jej vlastného tvrdenia

nebol právny dôvod. Žalobkyňa teda v danej veci preukázala, že k bezdôvodnému obohateniu došlo
na strane žalovanej, a to tým, že žalovaná prijala na svojom účte preukázateľne žalovanú sumu bez
právneho dôvodu a bezdôvodne sa tým obohatila. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo
už okamihom prijatia plnenia od žalobkyne a už v tomto okamihu vznikla povinnosť žalovanej toto
obohatenie vydať. Spôsob, akým žalovaná ako obohatená osoba následne s bezdôvodným obohatením

na jej účte naložila, nemá vplyv na jej povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho
získala, teda žalobkyni.

Pripísaním na účet žalovanej peňažné prostriedky nadobudli charakter pohľadávky žalovanej voči
banke, ktorá na vyžiadanie z tohto účtu plnila (výberom hotovosti v sume 15.000,- eur a ďalšími výbermi

z bankomatu na základe platobnej karty). Žalovaná potvrdila výber sumy 15.000,- v hotovosti z účtu
v banke, ktorú podľa svojho tvrdenia odovzdala H. L.. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že žalovaná
minimálne túto sumu spotrebovala tým, že ju odovzdala inej osobe. Pokiaľ ide o ďalšie výbery z účtu
na základe platobnej karty, ktorej držiteľkou bola podľa oznámenia VÚB, a.s. žalovaná, odvolací súd je
toho názoru, že bolo vecou žalovanej, keď sa rozhodla (ako tvrdila) odovzdať svoju platobnú kartu do

dispozície inej osobe (dcére a zaťovi H. L.), oznámiť identifikačné údaje k účtu H. L. (formou zaslania
fotokópie identifikačnej karty k účtu s jej menom a priezviskom a IBAN-om tohto účtu) a súhlasiť
s tým, aby od 02. 10. 2018 bola notifikácia o pohybe na jej účte zasielaná na mobilné telefónne číslo,
ktoré používal. Tým jednoznačne umožnila, aby prístup k účtu vo VÚB, a.s. ktorého bola žalovaná
majiteľkou a za ktorý zodpovedala, mala i ďalšia osoba, príp. ďalšie osoby. V dôsledku konania žalovanej

mohla iná osoba, resp. osoby s týmto účtom do určitej miery disponovať (minimálne v rozsahu výberov
z bankomatu na základe platobnej karty), pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyne.

Ako už odvolací súd vyššie uviedol, záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že
obohatený už predmetom obohatenia nedisponuje. Pri zmene vlastníctva veci, prostredníctvom ktorej

sa určitá osoba bezdôvodne obohatila na úkor iného, povinnosť na vydanie takého bezdôvodného
obohatenia na nadobúdateľa neprechádza. S poukazom na uvedené, potom ani záväzok žalovanej,
u ktorej v určitom okamihu vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 40.000,- eur na úkor žalobkyne tým,
že na svoj účet prijala od žalobkyne túto sumu, nezanikol tým, že predmetná suma bola spotrebovaná
jednak výberom v hotovosti, resp. výbermi z bankomatu (zrejme osobou, ktorá disponovala platobnou

kartou k účtu žalovanej), a teda žalovaná už túto sumu nemá k dispozícii.
21. Súd prvej inštancie preto mal doteraz zistený skutkový stav posúdiť podľa noriem upravujúcich
bezdôvodné obohatenie (ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pokiaľ tak súd prvej inštancie
nepostupoval, nemožno jeho právne posúdenie veci pokladať za správne. Je bez právneho významu
tvrdeniežalovanej,žeopeniazochodžalobkynenasvojomúčtenevedela,nedisponovalanimi,atedasa

nemohla ani obohatiť na úkor žalobkyne. Pokiaľ nedôjde k vráteniu predmetu bezdôvodného obohatenia
tomu, na úkor koho vzniklo, záväzok vzniknutý z obohatenia nezaniká tým, že obohatený už predmetom
obohatenia nedisponuje (rozsudok NS ČR v konaní pod sp. zn. 25Cdo/413/2000 zo dňa 24. 01. 2002).
Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho
zavinenie, ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel alebo nevedel, ale objektívne zistený

vzniknutýstavobohatenia,kuktorémudošlospôsobom,ktorýprávnyporiadokneuznáva.Rozhodovanie
v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej
istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku.22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia vyplývajúce z predloženého spisu sa odvolací
súd nemohol stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je v konaní pasívne
vecne legitimovaná, v dôsledku čoho sa žalobkyňa od nej nemôže domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia, a teda zaplatenia sumy 40.000,- eur s príslušenstvom. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany
sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,

má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V prípade, ak žalobca túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa však v predmetnej veci o takýto prípad nejedná, a to s poukazom
na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaná je v predmetnom spore nositeľkou

povinnosti, splnenia ktorej sa žalobkyňa domáha, a to povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v sume
40.000,- eur, ktoré získala na úkor žalobkyne, teda je pasívne vecne legitimovaná.

23. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v predmetnom
spore, súd prvej inštancie pri zisťovaní naplnenia jednotlivých znakov bezdôvodného obohatenia a

formulovaní právnych záverov ohľadom dôvodnosti podanej žaloby nevzal do úvahy všetky pred ním
vykonané a pre rozhodnutie vo veci samej relevantné dôkazy. Súd týmto znemožnil stranám (najmä
žalobkyni), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a keďže uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o nároku žalovanej na náhradu trov konania,

zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Z tých istých dôvodov odvolací súd zrušil i uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 16. 10. 2023, ktorým
tento súd zrušil uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že jeho ďalšiu existenciu

považoval za nezlučiteľnú s procesným neúspechom žalobkyne.
V súvislosti s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zvolil pri zrušení zabezpečovacieho opatrenia, keď
vydal samostatné uznesenie, ktorým zabezpečovacie opatrenie zrušil, odvolací súd uvádza, že takýto
postup je zrejme dôsledkom opomenutia súdu prvej inštancie. V zásade platí, že zabezpečovacie
opatrenie (rovnako ako neodkladné opatrenie) je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo

veci samej. Preto, ak bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené po začatí konania a samotná žaloba
bola následne zamietnutá (ako v tomto prípade), súd zabezpečovacie opatrenie zruší. O zrušení
zabezpečovacieho opatrenia rozhodne za daných okolností aj bez návrhu súd prvej inštancie z úradnej
povinnosti, a to osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby. Výrok súdneho
rozhodnutia o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 335 ods. 1 CSP je obligatórny a má

vždy charakter tzv. závislého výroku. Z tohto dôvodu nie je osobitné vymedzenie prípustnosti odvolania
v zmysle ust. § 357 písm. e/ CSP nevyhnutné. Odvolací súd nie je rozsahom odvolania v danej súvislosti
viazaný (ust. § 379 písm. a/ CSP) a rozhodnutie o zrušení zabezpečovacieho opatrenia potvrdí alebo
zruší v nadväznosti na rozhodnutie o odvolaní proti hlavnému výroku. S poukazom na zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie v merite predmetnej veci bol odvolací súd toho názoru, že nateraz nepominuli

dôvody na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho ďalšie trvanie je naďalej dôvodné.

24. Odvolací súd v predmetnej veci nepostupoval podľa ust. § 388 CSP, pretože na to neboli splnené
podmienky. Uvedené ustanovenie odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (ust. § 387 ods. 1 CSP), ani na

jeho zrušenie (ust. § 389 ods. 1 CSP). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia (ako tomu bolo
v tomto prípade), je vylúčené, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené a nemožno ho ani zmeniť.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa s vecou vo vyššie naznačenom smere. Teda
bude opätovne skúmať pasívnu legitimáciu žalovanej ako strany sporu (aktívna legitimácia žalobkyne

bola i podľa názoru odvolacieho súdu posúdená správne) s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti
a na základe doposiaľ vykonaného (prípadne doplneného) dokazovania bude zisťovať, či na základe
vykonaných a predložených dôkazov došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne
v žalovanej sume, na základe akej skutkovej podstaty ust. § 451 Občianskeho zákonníka (štyriformy bezdôvodného obohatenia), pričom sa vysporiada i s obranou žalovanej, že účet v banke, na
ktorý žalobkyňa poukázala žalovanú sumu, predstavoval len dohodnuté platobné miesto. V súvislosti
sprípadnýmdoplnenímodkazovaniaodvolacísúddávadopozornostisúduprvejinštancie,žežalobkyňa

(na pojednávaní dňa 01. 06. 2022) i žalovaná (vo vyjadrení zo dňa 13. 12. 2021) navrhli výsluch H.
L., ktorý mal byť predvolaný na pojednávanie dňa 27. 07. 2022 (zápisnica z pojednávania zo dňa
01. 06. 2022). Následne však súd od právneho zástupcu žalovanej získal informáciu, že prebieha
konanie o obmedzenie spôsobilosti H. L. na právne úkony, pričom v zápisnici z pojednávania zo dňa
24. 10. 2022 je zapísané, že súd bude sledovať stav v uvedenej veci. Súd tento výsluch nevykonal,

nezamietol ani návrh na jeho vykonanie, pričom v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že konanie
o obmedzenie spôsobilosti H. L. na právne úkony nebolo skončené a nebol vypracovaný ani znalecký
posudok. V ďalšom konaní súd preto opätovne preverí stav vyššie uvedeného konania a posúdi, či
menovaného je možné vypočuť ako svedka (aj s poukazom na znalecký posudok č. 1/2021 zo dňa 07.
06. 2021, ktorý bol súdu predložený ako súčasť vyšetrovacieho spisu dňa 03. 06. 2022). Odvolací súd je
však toho názoru, že v prípade, ak s prihliadnutím na uvedené posudzovanie zdravotného stavu (resp.

jeho výsledky) nebude možné vykonať výsluch H. L. ako svedka, vo veci možno rozhodnúť i bez tohto
výsluchu na základe už vykonaného dokazovania.
26. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Jeho úlohou bude v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu

vo veci opätovne rozhodnúť (vrátane opätovného rozhodnutia o návrhu žalovanej zo dňa 11. 08. 2023
na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia), pričom vo svojom novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne
i o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 396 ods. 1, 3 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, teda i o
náhrade trov tohto odvolacieho konania. Súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery ako i nové
rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom

tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami a relevantnou
argumentáciou strán sporu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)