Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011380
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2318011380.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 24.04.2023, č. k. 27T/41/2018-372, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 11.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 24.04.2023, č. k. 27T/41/2018-372 rozhodol o obžalobe
podanej na obžalovaného A. B. tak, že sa obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta, č. 1Pv/655/17/2202 zo dňa 13.09.2018 pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že
dňa 16. septembra 2017 v čase okolo 2.00 hod. v Galante na ulici A. v bare C. v čase služobného voľna
pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými ublížil poškodenému D. E. a to tým spôsobom, že ho
udrel päsťou do pravej časti tváre pod pravým okom, čím mu spôsobil zranenie - otras mozgu, zlomeninu
lícnej kosti vpravo s posunom úlomkov kosti do paranazálnej dutiny, zakrvácanie do paranazálnej dutiny

v dôsledku zlomeniny, krvnú podliatinu okolo pravého oka a pomliaždenie nervu pod pravou očnicou s
dobou liečenia najmenej 21 dní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/
XX, E., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po jeho vyhlásení, odvolanie

prokurátor v neprospech obžalovaného. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa
28.06.2023 nasledovne (skrátene):
2.1. Ako pri odvolaní podanom pri prvom oslobodzujúcom rozsudku je potrebné poukázať na
skutočnosť, že pokiaľ súd vo svojom odôvodnení poukazuje na značné rozpory vo výpovediach svedkov
poškodeného, tak aj výpovede svedkov na strane obžalovaného obsahujú takéto nedostatky.
2.2. Svedkovia G., G., H. zhodne potvrdili, že k incidentu došlo tak, ako to popísal obžalovaný, teda

odstrčenímpoškodenéhonaparkete.Čosatýkapriebehuskutkutesnepred„strčením“,tusvedkoviatiež
vypovedajúrozpornektomu,koľkokrátsapoškodený„priplietol“kD.A.,kýmdošlokúdajnémuodsoteniu
poškodeného obžalovaným. Rovnako, čo sa týka ďalších udalostí, tieto popisujú odlišne. Svedok G.
odchádzal z diskotéky asi po polhodine s priateľkou, pričom vonku na nich kričal poškodený, až kým sa
nevzdialili (políciu nespomína), svedok G. pri odchode už nikoho nestretol, svedkyňa H. uviedla, že po
incidente po polhodine všetci odchádzali spolu, keď odchádzali, pri dverách bola polícia a poškodený,

ktorý nevykazoval známky zranenia. Svedkyňa A. incident nevidela, z diskotéky odchádzala sama
s kamarátkou.2.3. K otázke nastolenej prvostupňovým súdom vo svojom rozhodnutí, prečo poškodený ani jeho
kamaráti zasahujúcim hliadkam nevedeli označiť útočníka, je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného
dokazovania bolo bez pochyby preukázané, že poškodený D. E. bol v ten večer značne pod vplyvom

alkoholu, čo zhodne potvrdili všetci svedkovia vypočutí v konaní, potvrdil to aj sám poškodený. V ten
večer boli všetci aktéri v bare C. za účelom zábavy a prebiehajúcich osláv. Pri hodnotení dokazovania
bolo teda na mieste brať do úvahy aj skutočnosť, ktorí zo svedkov bol pod vplyvom alkoholu a v akom
stave sa nachádzali v momente príchodu hliadok.
2.4. Zo zabezpečeného priestupkového spisu č. p.: ORPZ-GA-OPP3-253/2017-P je zrejmé, že v deň

incidentu, teda dňa 16.09.2017 boli na Obvodnom oddelení PZ Galanta vypočutí iba poškodený D. E.
(značne pod vplyvom alkoholu), ktorý nevedel s poukazom na svoj stav k veci uviesť žiadne skutočnosti
a svedok I. J., ktorý priebeh incidentu nevidel, videl poškodeného až padnutého pri bare na zemi, čo
potvrdil aj vo svoje následnej výpovedi jednak v prípravnom konaní, ako i následne v konaní pred súdom.
2.5. Svedkovia K. a J. boli vypočutí až dňa 14.10.2017 a 15.10.2017, teda až s odstupom času po
incidente.

2.6. Pokiaľ sa poškodený správal agresívne vonku pred policajnou hliadkou voči obžalovanému
a svedkovi G., zrejme to malo zo strany poškodeného nejaký dôvod.
2.7. Znalec prof. MUDr. Marián Vidiščák, PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený nemohol
utrpieť zranenia, ktoré mi vznikli, tým spôsobom, že poškodený bol sotený zo strany obžalovaného.
Znalec naopak uvádza, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené tak, ako uviedol poškodený

a svedkovia. Vo veci tak bolo vykonané dokazovanie potvrdzujúce tvrdenia poškodeného, ktoré súd
nevzal do úvahy a v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal.
2.8. Svedkovia označujúci obžalovaného k nemu nemajú žiadny pomer, a preto nebol dôvod na takéto
správanie svedkov voči obžalovanému. Svedkovia boli v prípravnom konaní poučení o následkoch
krivej výpovede a krivého obvinenia, boli poučení aj v konaní pred súdom a zároveň pred súdom zložili

prísahu.Naviacvkonanínebolopreukázané,žeokremincidentupopísanomvobžalobesapočasvečera
odohrala iná potýčka, pri ktorej by poškodený utrpel zranenia.
2.9. Správanie poškodeného v minulosti mu nesmie byť na príťaž v tomto trestnom konaní.
2.10. Pokiaľ prevádzkovateľ baru A. L. incident v bare nevidel, mohlo to byť z dôvodu, že sa odohral
rýchlo a pri bare malo byť veľa ľudí.

2.11. Napriek dôkazom, z ktorých možno prísť k nepochybnému záveru, že vykonané dokazovanie
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. Súd nevzal do
úvahy všetky vykonané dôkazy a zároveň nesprávne vyhodnotil aj výpovede svedkov.
2.12. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

3. Obžalovaný ani poškodený odvolanie v zákonnej lehote nepodali.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
12.07.2023 nasledovne (skrátene):
4.1. S výrokom napadnutého rozsudku sa stotožňuje. Obžalovaný od počiatku tvrdil, že sa stíhaného
skutku nedopustil. Dokazovanie pred súdom bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a súd zistil skutkový

stav veci. Napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami ani po obsahovej ani po formálnej stránke.
4.2. Trestné konanie v podmienkach Slovenskej republiky nie je koncipované tak, aby obžalovaný
preukazoval svoju nevinu, ale úlohou orgánov činných v trestnom konaní je preukázať vinu
obžalovaného.
4.3. Keď prokurátor poukazuje na rozpory vo výpovedi svedkov „na strane obžalovaného“, tak aj keby

tieto obsahovali rozpory, tak tieto rozpory by nijak neodstraňovali závažné rozpory vo výpovediach
poškodeného a svedkov „na strane poškodeného“, nepotvrdzovali by ich pravdivosť a nejednalo by sa
o dôkaz o vine obžalovaného.
4.4. Prvostupňový súd nebol povinný špekulovať nad domnienkami a úvahami prokurátora, kto bol ako
opitý, prečo sv. L. nevidel žiadny incident pri bare, dôvodmi svedkov „na strane poškodeného“ opisovať

udalosti nepravdivo a pod.
4.5. Prokurátor nepozná dôvod, prečo sa vonku poškodený voči obžalovanému a svedkovi G. správal
agresívne. Tento pozná len sám poškodený a prokurátorovi neprináleží a tom špekulovať.
4.6. Prokurátor argumentuje tým, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že zranenie poškodeného
mohlo vzniknúť tak, ako to popisuje poškodený, avšak neuvádza, že by znalec vylúčil inú príčinu ich

vzniku. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že zranenia mohli vzniknúť aj pádom na hranu nejakého
predmetu. Znalec zároveň na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v prípade, ak by bol útočník pravák,
úder by pravdepodobne smeroval na ľavé líce a nie na pravé, ako tomu bolo u poškodeného.4.7. Bolo preukázané, že poškodený bol v rozhodujúcom čase opitý a agresívny, v podniku sa
nachádzalo plno iných zabávajúcich sa ľudí, ktorí tiež mohli byť opití, pričom poškodení už v minulosti
vykrikoval, že ho zbili, a preto poškodeného zraniť v podniku mohol ktokoľvek. Ani svedkovia

poškodeného bezprostredne po skutku nevedeli polícii uviesť, kto ho napadol a zranil. Tvrdenie, že ho
zranil obžalovaný, svedkovia začali uvádzať až dodatočne a nie bezprostredne po skutku.
4.8. Prokurátor v odôvodnení odvolania prezentuje jednostranné hodnotenie dôkazov. Ak by súd
postupoval, ako navrhuje prokurátor, postupoval by v rozpore so zásadou in dubio pro reo ako aj
so zásadou prezumpcie neviny. Prokurátor v odvolaní uvádza špekulácie a domnienky a nevychádza

z vykonaných dôkazov v danej veci.
4.9. Svedkovia a poškodený sa nezhodli v tom, koľkí ľudia mali prísť za poškodeným k baru, na tom,
či medzi obžalovaným a poškodeným prebehla pred „incidentom“ nejaká diskusia, príp. hádka, o tom či
bol incident riešený SBS službou podniku, ktoré osoby mali obžalovaného brať von z podniku, spôsob
úderu s pod.
4.10. Je vysoko nepravdepodobné, dokonca priam vylúčené, že by skutok prebehol tak ako je tento

popísaný v skutkovej vete obžaloby. Je vyslovene technicky nepravdepodobné, že by mal obžalovaný
poškodeného udrieť pravou rukou na pravé líce, ďalej je pochybné, či si poškodený nespôsobil
zranenia pri páde, svedecky je preukázané, že práve poškodený napadol obžalovaného, svedkovia
(kamaráti poškodeného) a poškodený nevedie vierohodne opísať priebeh skutku, keď ich výpovede sú
v podstatných bodoch diametrálne odlišné. Zároveň ich spochybňujú aj výpovede iných svedkov.

4.11. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.
5. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj poškodený D. E., a to prostredníctvom splnomocneného
zástupcu podaním zo dňa 27.07.2023 tak, že súhlasí s odvolaním prokurátora a s dôvodmi v ňom
uvedenými.

6. Na rozhodnutie o podanom odvolaní prokurátora nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, na
ktorom sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca, splnomocnenec poškodeného a prokurátor. Prokurátor
na verejnom zasadnutí uviedol, že odkazuje na písomné odôvodnenie odvolania zo dňa 28.06.2023
a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie. Splnomocnenec poškodeného sa stotožnil so závermi prokurátora. Obhajca

obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava ich písomného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku. Obžalovaný sa pridržal prednesu obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
8. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonnédôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to

aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
10. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z

ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch

odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti

boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
11. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.

Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
13. Odvolanie prokurátora voči napadnutému rozsudku je primárne založené na inom hodnotení

vykonaných dôkazov, než ako to urobil prvostupňový súd. Rozsah vykonaného dokazovania, ani
zákonnosť, či procesnú použiteľnosť iných dôkazov, o ktoré oprel prvostupňový súd napadnuté
rozhodnutie, prokurátor nenamieta. Zároveň odvolací súd sám nezistil iné chyby, v zmysle ustanovenia §
317 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré neboli prokurátorom v odvolaní vytýkané, a na ktoré by bol povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.

14. Odvolací súd, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov prvostupňový súdom, dospel
k záveru, že rozsah a spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom nevykazuje
žiadne také vady, pre ktoré by bolo namieste zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj vo
vzájomnom súhrne, použil správne logické postupy, a preto nemožno konštatovať nesprávnosť záverov

prvostupňového súdu uvedených v napadnutom rozsudku.
15. Ani prokurátor v podanom odvolaní nepoukazuje na žiadnu takú vadu odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť záveru prvostupňového súdu. Prokurátor
v podanom odvolaní prezentuje vyššiu dôkaznú silu dôkazov, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného,
akú im prikladal prvostupňový súd, konkrétne sa jedná najmä o výpovede poškodeného a svedkov M.

J., N. O. a N. K..
16. Prvostupňový súd svoj záver, vyjadrený vo výroku napadnutého rozsudku, odôvodnil tak, že v konaní
bolo znaleckým skúmaním preukázané, že poškodený utrpel zranenia zodpovedajúce úderu päsťou.
KýmvšakpoškodenýasvedkoviazjehopartieJ.,O.,K.aJ.uvádzajú,žeobžalovanýudrelpoškodeného
päsťou pri bare, obžalovaný a svedkovia z jeho partie G., G., H. a A. to popierajú s tým, že jediný fyzický

kontakt obžalovaného s poškodeným bolo odstrčenie na parkete. Kým však obžalovaný a svedkovia
G., G., H. a A. vypovedajú o skutku prakticky zhodne, že sa bavili na parkete a poškodený za nimi
viackrát došiel, viackrát bol požiadaný, aby odišiel, zahnal sa na obžalovaného a ten ho sotil, výpovede
poškodeného a svedkov J., O., K. a J. vykazujú viaceré rozpory. Síce sa zhodujú v tom, že poškodenýbol viackrát za partiou obžalovaného, nespomínajú ale žiadne sotenie, iba normálny odchod odtiaľ,
teda sotenie negujú. Následne poškodený uvádza, že za ním došiel obžalovaný s kamarátom, ktorý mu
dohováral a obžalovaný, stojaci napravo od neho, ho zatiaľ udrel. Svedok J. naproti tomu uvádza, že k

baru za poškodeným došiel iba obžalovaný, bez nejakého kamaráta, a začal sa s poškodeným hádať, pri
čom ho udrel do tváre a J. a K. ho vyviedli von. Svedok K. dej popisuje zhodne ako J. až na to, že žiadnu
hádku či dialóg nezachytil. Svedkyňa O. uviedla, že obžalovaný k baru došiel s dvoma kamarátmi, žiadna
hádka nebola, len úder, po čom vyviedli poškodeného von SBS-kári. A nakoniec svedok J. skutok ani
nevidel, len následok, po čom konfrontoval obžalovaného, obžalovaného von nevyviedol on, ale O. a asi

J. (tí to neuvádzajú - pozn. sudcu). Tieto rozpory vzbudzujú pochybnosti o vierohodnosti týchto výpovedí,
ktoré sa síce zhodujú v podstatných okolnostiach, teda že obžalovaný udrel pravačkou poškodeného,
ale rozchádzajú sa v podstatných detailoch, ako či predchádzala úderu hádka, či prišli s obžalovaným
ďalší ľudia alebo kto vyviedol poškodeného von, ktoré nie je prečo zabudnúť, keď si pamätajú zvyšok.
Keďže sa jedná o ľudí z jednej partie, ktorí sa navzájom poznajú, vyvoláva to podozrenie z dohovoru
na podstatných častiach výpovede. Nadŕžanie uvedených svedkov J., O., K. a J. poškodenému je

tiež zrejmé z ich vyjadrení, že poškodený sa nesprával agresívne ale normálne. Agresívne správanie
poškodeného však popri obžalovanom a jeho skupiny potvrdili aj zasahujúci policajti C., P., A. N. K., ako
aj obsluha pri bare L., ktorý má s ním opakované negatívne skúsenosti. Na dôveryhodnosti výpovedí
poškodeného a svedka J. ďalej uberá fakt, že poškodený pri podaní trestného oznámenia bezprostredne
po skutku uviedol, že si udalosť nepamätá a nevie, kto to urobil, a svedok J. pri podaní vysvetlenia

bezprostredne po skutku uviedol, že skutok nevidel a nevie, kto to spravil, hoc pri výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol spolu so svedkom K., že už po skutku sa pýtali obžalovaného, prečo to spravil.
Obžalovaný bol vo veci spomenutý až pri podaní vysvetlení svedkami K. a J. v dňoch 14.10.2017 a
15.10.2017. Nakoniec aj zasahujúci policajti C., P., A. N. K. uviedli, že nikto obžalovaného na mieste
neoznačil za páchateľa, hoc sa tam nachádzal.

17. K odôvodneniu napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom, v kontexte odvolacích námietok
prokurátora, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne hodnotil dve základné skupiny dôkazov
– výpovede svedkov, ktorí majú pozitívny pomer k poškodenému (svedkovia M. J., N. O., N. K. a I. J.)
a výpovede svedkov, ktorí majú pozitívny pomer k obžalovanému (svedkovia Q. G., E. G., P. H. a D. A.).
18. Z výsluchu obžalovaného a svedkov Q. G., E. G., P. H. a D. A. vyplynulo, že k fyzickému kontaktu

medzi obžalovaným a poškodeným mohlo prísť na tanečnom parkete, avšak podľa záverov znalca
prof. MUDr. Vidiščáka, PhD. tento fyzický kontakt, vrátane pádu poškodeného, tak ako bol svedkami
popísaný, nemohol spôsobiť zistené zranenie poškodeného.
19. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že tento incident medzi obžalovaným a poškodeným nevylučuje,
že mohlo prísť aj k ďalšiemu fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý vo svojich

výpovediach popisujú poškodený a svedkovia M. J., N. O. a N. K., konkrétne sa malo jednať o úder
obžalovaného na pravé líce poškodeného.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že vo výpovediach svedkov M. J., N.
O. a N. K. sa, s výnimkou samotnej skutočnosti o údere obžalovaného na tvár poškodeného, nachádzajú
rozpory, ktoré sa týkajú skutočností, ktoré mali samotnému napadnutiu predchádzať, ako aj skutočností,

ktoré mali nasledovať bezprostredne po údajnom útoku obžalovaného na poškodeného.
21. Naviac nemožno opomenúť ani existenciu skupiny priamych dôkazov, ktoré vylučujú tvrdenia
poškodeného a svedkov M. J., N. O. a N. K. o fyzickom napadnutí poškodeného obžalovaným, a to
výpoveď obžalovaného, ktorý poprel, že by poškodeného udrel do tváre a zároveň výpovede svedkov
Q. G., E. G. a P. H., ktorí potvrdili, že v ten večer boli po celý čas s obžalovaným, s výnimkou času,

kedy obžalovaný odišiel na toaletu.
22. Hoci sa mal útok na poškodeného odohrať v bare, v ktorom bol väčší počet osôb, orgánom činným
v trestnom konaní sa na mieste, kde malo prísť k zraneniu poškodeného, nepodarilo identifikovať osobu,
ktorá poškodenému mala spôsobiť predmetné zranenia, pričom podľa záverov znaleckého posudku
znalca prof. MUDr. Vidiščáka, PhD. mohlo zranenie poškodeného vzniknúť aj bez zavinenia tretej osoby.

Označenie obžalovaného za osobu útočníka až s odstupom dlhšieho časového obdobia odo dňa, kedy
mali vzniknúť zranenia poškodeného, taktiež čiastočne spochybňuje prokurátorom prezentovaný záver
v podanej obžalobe, a to že práve obžalovaný mal napadnúť poškodeného.
23. K samotným odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd udáva nasledovné:
24. Pokiaľ prokurátor poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov Q. G., E. G. a P. H., tieto nemajú

význam pre ustálenie viny obžalovaného, pretože nehovoria nič o incidente, pri ktorom mohli vzniknúť
zranenia poškodeného. Časti výpovedí týchto svedkov, v ktorých hovoria o tom, že boli po celý čas
s obžalovaným, vypovedal každý svedok osobitne a zo svojho pohľadu, avšak nemožno opomenúť,že sa jednalo o troch svedkov, ktorí túto skutočnosť potvrdili, teda z hľadiska dôkaznej sily sa jednalo,
o obdobný dôkaz, ako výpovede svedkov, ktorí vypovedali o napadnutí poškodeného obžalovaným.
25. Dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor, pričom výpovede svedkov, o ktoré podanú

obžalobu prokurátor opiera, nedosahujú taký stupeň vierohodnosti, aby bolo možné z ich výpovedí,
aj napriek dôkazom, ktoré tieto výpovede spochybňujú, oprieť odsúdenie obžalovaného. Zároveň je
nevyhnutné uviesť, že vierohodnosť výpovedí svedkov oproti iným dôkazným prostriedkom nezvyšuje
hrozba trestnoprávnej sankcie za spáchanie trestného činu krivej výpovede, či krivého obvinenia ani
zloženie prísahy pred súdom, ako sa mylne domnieva prokurátor. Výpoveď obžalovaného, ktorý sa

trestného činu krivej výpovede nemôže dopustiť, je z hľadiska dôkaznej sily na rovnakej úrovni ako
výpoveď svedka, ktorý sa tohto trestného činu dopustiť môže. V opačnom prípade by prišlo k situácii,
v ktorej by bol obžalovaného už len z hľadiska svojho procesného postavenia v horšej pozícii, a to len
z dôvodu, že proti nemu vypovedá osoba v procesnom postavení svedka.
26. Odôvodnenie prokurátora, prečo bol obžalovaný za útočníka označený až s pomerne značným
odstupom času odo dňa, kedy mali zranenia poškodeného vzniknúť, je v prevažnej miere postavené na

domnienkach. Nemožno bezpečne uzavrieť, že ak osoba, ktorá mala vnímať vzniknutý incident, nie je
schopná bezprostredne po tomto incidente označiť osobu útočníka, tak táto skutočnosť bola spôsobená
len požitím alkoholu a zároveň, že odstupom času si táto osoba spomenie, kto bol osobou útočníka.
Aj keď tento záver nemožno úplne vylúčiť, nemožno si tvrdenia poškodeného, príp. svedkov, s takýmto
odstupom času nekriticky osvojiť.

27. Taktiež za domnienku možno považovať úvahu prokurátora, že poškodený bol na obžalovaného
a svedka G. vonku agresívny práve z dôvodu, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, mu spôsobil
obžalovaný. Tento záver prokurátora jednak spochybňuje skutočnosť, že poškodený v deň svojho
zranenia orgánom činným v trestnom konaní obžalovaného za útočníka neoznačil (znamenalo by
to, že poškodený už za prítomnosti polície vedel, že útočníkom bol obžalovaný, čo nekorešponduje

s výpoveďami svedkov (príslušníkov PZ), ktorí uviedli že nikto na mieste neoznačil osobu útočníka),
pričom rovnakou alternatívou agresívneho správania poškodeného mohol byť aj incident na tanečnom
parkete a pod.
28. V tomto trestnom konaní nebolo preukazované, či v bare C. dňa 16.09.2019 neprišlo aj k inému
incidentu, pretože predmetom dokazovania bola výlučne tá skutočnosť, či prišlo pri bare k útoku

na poškodeného a či bol týmto útočníkom obžalovaný. Aj záver prvostupňového súdu o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby je postavený na tom, že skutok sa stal, že sa jedná o trestný čin, avšak
ho nespáchal obžalovaný.
29. S poukazom na existenciu tak dôkazov, ktoré hovoria o útoku obžalovaného na poškodeného
(kamaráti poškodeného) ako aj dôkazov, ktoré vylučujú takýto útok obžalovaného na poškodeného

(kamaráti obžalovaného) a viacerými alternatívami, ktorými mohli zranenia poškodeného vzniknúť,
nemožno dospieť k záveru, že v trestnom konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že
obžalovaný napadol poškodeného a spôsobil mu dokumentované zranenia.
30. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.