Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226068
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3115226068.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
Obec Zliechov, so sídlom Zliechov č. 233, IČO: 00 317 969, právne zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor s.r.o. so sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, IČO: 52
536 891 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C., D. E. XXX/X, 2/ F. G., nar.

XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom B. H. I., H. J. E. XXXX/XX, 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bytom J., H. C. E. XXX/X, 4/ F. L. M., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom H. B., N. O. D. F. XX/X,
5/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom I. J. P. E. XXX, 6/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bytom G. E. XXX, 7/ Q. R. N., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. XXXX/XXX, 8/ Q. F. N., nar.
XX.XX.XXXX, občan SR, bytom H. B., J. N. XX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.14C/432/2015-387zodňa13.novembra

2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V.
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ až 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
(v podiele 1/1) nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Ilava, obci Zliechov, k.ú. G., zapísaných
Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom pre k.ú. G. a to na: LV č. XXX ako pozemok evidovaný
na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
307 m2, LV č. XXXX ako pozemok evidovaný na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 119 m2, LV č. XXXX ako pozemok evidovaný na katastrálnej mape ako C-KN
parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2
a C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2,
LV č. XXXX pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 45 m2 a C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 205 m2. Výrokom

II. určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 3/16) nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
okrese Q., obci G., katastrálne územie G., zapísaných Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom
pre k.ú. G. na: LV č. XXXX pod B5 a B8 ako pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako C-KN
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 54 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku :zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 39 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 130 m2. Výrokom III. určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 392/1260)
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Q., obci G., katastrálne územie G., zapísaných Okresnýmúradom Ilava, katastrálnym odborom pre k.ú. G. na LV č. XXX pod B4 a B6 ako pozemku evidovanému
nakatastrálnejmapeakoC-KNparc.č.XXXX/XX,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorieovýmere
170 m2 a C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 511 m2. V zostávajúcej časti žalobu

výrokom IV. zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s poukazom na § 114, § 116 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 134
ods. 1, 3, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 70 ods. 1, 2 zákona
č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon uviedol, že vo všeobecnej rovine za vlastníka možno považovať

osobu, ktorej svedčí právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ("modus")
a zodpovedajúci právny titul ("titulus"), napr. zmluva. Za situácie, kedy titulus svedčí inej osobe než
modus, je nutné určiť, koho možno považovať za vlastníka a v takomto prípade sa za vlastníka považuje
ten,komusvedčínadobúdacítitul.Súdmalpreukázané,žetakýmtonadobúdacím titulomje právoplatné
rozhodnutie Odboru pre výstavbu rady ONV v Ilave
č. Výst./278-1955 zo dňa 23.12.1955 v súlade s uznesením Ľudového súdu odd. 2 v Ilave,

č.k. 2Nc 287/56-30 zo dňa 15.03.1958, ktorým došlo z dôvodu výstavby Obvodného zdravotného
strediska v G. k vyvlastneniu konkrétnych, v rozhodnutí určených parciel za účelom výstavby
Zdravotného strediska v G. a teda k odňatiu vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom za finančnú
náhradu. Toto rozhodnutie nebolo predmetom prieskumu
v rámci reštitúcie a nestrácalo platnosť ani účinnosť v dôsledku toho, že nebolo zapísané do

pozemkovej knihy. Podľa ust. § 114 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (účinný v čase vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia) došlo k prechodu vlastníctva rozhodnutím orgánu verejnej správy, kde
došlo k uloženiu listiny na súde. Stavebný obvod Zdravotného strediska bol schválený výmerom KNV v
Žiline zo dňa 10.09.1951 pod č. 9318/127.4-1951-II/Ú
a zahŕňal okrem iného aj časť pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 246 m2, časť pôvodnej parcely XXX/

X o výmere 307 m2, časť pôvodnej parcely XXXX/X o výmere 116 m2, pôvodnú parcelu XXX o výmere
105 m2, pôvodnú parcelu č. XXXX/X o výmere 245 m2, pôvodnú
parc. č. XXX/X o výmere 631 m2, časť pôvodnej parcely č. XXXX/X o výmere 164 m2, pôvodnú parcelu
č. XXX a časť pôvodnej parcely č. XXX/X spolu o výmere 315 m2. V rámci
registrácie obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. G. v roku 2012 (ďalej len „ROEP“) bol vyhotovený

geometrický plán na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
parc. č. XXXX/X-XX, XXXX/X-XX, č. 71/2012 zo dňa 06.08.2012, overený Správou katastra Ilava dňa
26.09.2012 pod č. 337/2012, kde nedošlo k usporiadaniu vlastníckych práv k stavbe, pozemkom pod
stavbou a priľahlým pozemkom, v súlade s uvedenými rozhodnutiami ako celku. Nebolo sporné, že areál
zdravotného strediska s vyvlastnenými výmerami je oplotený

a tento žalovaní ani ich právni predchodcovia po roku 1958 neužívali. Sporným bolo iba to, či sú
žalované parcely v k.ú. G. s ich výmerami totožné s tými parcelami, ktoré boli súčasťou vyvlastňovacieho
rozhodnutia z roku 1955 a neboli v rámci ROEP-u zapísané
v prospech žalobcu. Z obsahu znaleckého posudku č. 4/2023 vyhotoveného na základe nariadenia
dokazovania súdom vyplýva, že podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia

č. Výst./278/1955 bolo: z PKN parcely XXXX (v súčasnosti zapísané ako C -KN parcely
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v LV č. XXXX) vykúpené 246 m2 a reálne sa zabralo 223 m2;
z PKN parcely XXXX/X (v súčasnosti zapísané ako C -KN parcela č. XXXX/XX v LV č. XXXX) vykúpené
116 m2 a reálne sa zabralo 119 m2; z PKN parcely XXX (v súčasnosti zapísané ako
C -KN parcela č. XXXX/X v LV č. XXXX) vykúpené 105 m2 a reálne sa zabralo 101 m2; z PKN parcely

XXXX/X (v súčasnosti zapísané ako C -KN parcela č. XXXX/X v LV č. XXXX) vykúpené 254 m2 a reálne
sa zabralo 192 m2; z PKN parcely XXX/X (v súčasnosti zapísané ako C -KN parcela č. XXXX/XX, XXXX/
XX v LV č. XXX) vykúpené 631 m2 a reálne sa zabralo 681 m2; z PKN parcely XXX/X (v súčasnosti
zapísané ako C -KN parcela č. XXXX/XX, XXXX/X v LV č. XXXX) vykúpené 120 m2 a reálne sa zabralo
250 m2; z PKN parcely XXX (v súčasnosti zapísané ako

C -KN parcela č. XXXX/XX v LV č. XXXX) vykúpené 65 m2 a reálne sa zabralo 65 m2; z PKN parcely
XXX/X (v súčasnosti zapísané ako C -KN parcela č. XXXX/X v LV č. XXX) vykúpené
370 m2 a reálne sa zabralo 307 m2 s tým, že mala byť zabratá aj parc. č. XXXX/X. Celkove sa vykúpilo
5.276 m2 a zabralo sa len 5.015 m2, teda o 147 m2 menej. Súd mal za to, že
k rozdielu vo výmerách mohlo dôjsť pre nedokonalosť merania v rokoch 1955-58 a absenciu vyhotovenia

geometrického plánu, pričom v rozhodnutí č. Výst./278/1955 boli podľa znalkyne výmery určené len
odhadom. Vzhľadom k tomu, že výmera nie je záväzný údaj
v katastri ale záväzné sú len hranice pozemkov a celý areál je oplotený, súd mal za to, že vzhľadom na
dobu užívania nehnuteľností ako areál zdravotného strediska (cca 50 rokov)v dobrej viere a nerušene, žalobca pri sporných výmerách splnil zákonné podmienky vydržania. Z týchto
dôvodov súd mal za preukázané, že zápisy vlastníkov nehnuteľností uvedených v žalobnom návrhu nie
sú v súlade s reálnym vlastníckym stavom, ktorý zakladá právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pre

účely výstavby areálu zdravotného strediska
v k.ú. G.. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, že mu nepochybne na základe vyvlastnenia patria v
celosti nehnuteľnosti zapísané v k.ú. G. na LV č. XXX ako pozemok evidovaný na katastrálnej mape ako
C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 307 m2; na LV č. XXXX
ako pozemok evidovaný na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie
o výmere 119 m2, na LV č. XXXX ako pozemok evidovaný na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a C-KN
parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 a na LV
č. XXXX pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 45 m2 a C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 205 m2 a v tejto
časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti, kde sa žalobca domáhal
určenia vlastníckeho práva v celosti
k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX ako pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako C-KN
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2,

C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2,
C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, súd mohol
rozhodnúťlenvrozsahuspornéhonárokuatýmbollenpodielpodB5aB8,pretoželentietosúevidované
na žalovaných 1/ a 2/ ako ich podielové spoluvlastníctvo, v podiele 13/16 podiel už žalobcovi patrí a
preto na určení vlastníckeho práva na celú výmeru nebol daný naliehavý právny záujem. To isté platí aj

u pozemku evidovanému na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 170 m2
a C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 511 m2 zapísané v LV č. XXX, kde je žalobca
podielovým spoluvlastníkom v podiele 868/1260 a sporné bolo len vlastnícke právo k podielu zapísané
na LV č. XXX pod B4 a B6 zapísané v prospech žalovanej 5/. Preto tam, kde žalobca bol v časti zapísaný

za podielového spoluvlastníka súd žalobu zamietol
a určil vlastnícke právo len k spornému podielu.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP a konštatoval, že má za to, že v
prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné nepriznať čiastočne

úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. V spore žalovaní nevedeli adekvátne reagovať
na situáciu, zavinenú nesprávnym zápisom vlastníckeho práva
v ich prospech pri spracovaní ROEP-u, kde sa z neznámych dôvodov nezapísalo ako celok
vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1955 do katastra nehnuteľností. Možno konštatovať, že pri spracovaní
ROEP došlo k chybe, nezavinenej žalovanou stranou sporu, čo súd považoval za dôvod hodný

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa § 257 CSP. Tento záver má aj
podľa ústavného súdu racionálny základ a je preto legitímny
a z ústavného hľadiska akceptovateľný. To, že sa žalovaní v konaní o určenie vlastníckeho práva aktívne
bránili, nemôže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania pripočítaná v ich neprospech. Podstatné
v tomto prípade bolo, že žalovaní nezadali príčinu na podanie žaloby (uznesenie Ústavného súdu SR

z 24.10.2019, sp. zn. IV. ÚS 83/2019). Žalobca sa snažil predísť súdnemu sporu tak, že sa pokúsil
usporiadať vlastnícke práva podpísaním dohôd
o prevode nehnuteľností, avšak žalovaní netušili, prečo sa majú vzdať svojho majetku
a rozsah zabranej výmery bol ustálený až v tomto konaní. Okrem toho, žalovaní evidovaní ako spolu/
vlastníci ani vlastníkmi neboli, keďže už ich právnym predchodcom boli tieto nehnuteľnosti rozhodnutím

štátneho orgánu vyvlastnené za náhradu a nemohli majetok, ktorý im nepatril previesť na žalobcu formou
dohody. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

4. Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku V. o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, v ktorom
namietal neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na trovy konania

víťaznej strany v spore. Uviedol, že pred podaním žaloby, listami zo dňa 24.07.2014, adresovanými
všetkým, v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom /podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
tvoriacich areál bývalého zdravotného strediska/, vyzval týchto na usporiadanie vlastníckeho práva k
pozemkom tvoriacim areáls odôvodnením, formulovaným tak ako v tejto žalobe a s návrhom dohody na usporiadanie. Každý zo
žalovaných si list prevzal, žalobca dokonca s viacerými z nich osobne komunikoval a celú záležitosť
sa snažil vyriešiť bez potreby súdneho konania. Nebolo pochybením žalobcu, že zápisy v evidencii

žalovaných v katastri nehnuteľností tak, ako boli zapísané po vykonaní ROEPu v katastrálnom území
G., nezodpovedali skutočnému stavu, a keďže nedošlo
k dohode o vyporiadaní dohodou, mal žalobca pre zosúladenie stavu v katastri nehnuteľností len jedinú
možnosť, a to podať žalobu. Rovnako žalobcovi teda nemôže byť na ujmu využitie zákonom priznaného
práva, keďže ním navrhnutý spôsob vyporiadania vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam nebol zo strany žalovaných pred podaním žaloby akceptovaný.
Poukázal na závery súdnej praxe, v zmysle ktorých použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
z ktorého dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V tomto prípade nevidel žiadnu výnimočnosť pre
aplikovanie daného ustanovenia vo vzťahu k žalovaným, s prihliadnutím na dĺžku trvania súdneho

konania, ktorá poskytovala dostatočne dlhý čas na oboznámenie sa
s podstatou sporu žalovanými. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 2Mcdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012, 2MCdo/17/2009 a nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 168/2018. Z odôvodnenia výroku rozsudku, ktorým súd nepriznal nárok na náhradu trov
konania žalobcovi, nevyplývajú žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce

výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaní 1/ až 8/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Z citovaných zákonných ustanovení § 255 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že v sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti

(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v
plnom rozsahu.

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho použitie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, avšak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal konajúci súd mať vždyna zreteli, či vzhľadom na okolnosti prípadu bude priznanie náhrady v súlade s dobrými mravmi, alebo
či nebude príkro nespravodlivé. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj

v okolnostiach strán sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone striktne uvedené.
Takýmto dôvodom môže byť napr. neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem a iné.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal opodstatnenosť
aplikácie ust. § 257 CSP v súdenom prípade a jeho záveru o tom, že je namieste citované zákonné
ustanovenie použiť, niet čo vytknúť.

16. Za rozhodujúcu skutočnosť odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval to, že žalovaní
sami príčinu na vznik sporu nedali. Je pravdou, že v konaní ide o špecifickú situáciu, keď z dokazovania

vo veci vyplynulo, že pri spracovaní ROEPu došlo k chybe (nezapísaniu vyvlastňovacieho rozhodnutia
z roku 1955), nezavinenej žiadnou sporovou stranou. Je tiež pravdivá argumentácia žalobcu, že
v dôsledku uvedeného právny stav nehnuteľností nezodpovedal skutočnému stavu a jeho jediným
právnym prostriedkom, ako docieliť nápravu, bolo podať žalobu. Na druhej strane však súd prvej
inštancie správne zohľadnil, že na strane žalovaných šlo o fyzické osoby, ktoré na danú situáciu

nevedeli adekvátne odborne reagovať, pričom rozsah, v akom došlo k zásahu zo strany žalovaných
do vlastníckych práv žalobcu (v dôsledku nezapísania vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1955),
bol ustálený až znaleckým posudkom znalkyne Ing. Anny Šobichovej č. 4/2023, podaným v priebehu
súdneho konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na snahu riešiť spor mimosúdne, pred začatím
konania, formou dohôd, ktoré predložil, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že

zo strany žalovaných 1/ až 8/ nebolo možné tieto platne uzatvoriť, keďže – hoci evidovaní ako vlastníci
nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti – v skutočnosti vlastníkmi sporných pozemkov neboli.

17. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 CSP.

21. Žalovaní boli v odvolacom konaní vo vzťahu k žalobcom v celom rozsahu úspešní, preto by im

patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však trovy odvolacieho konania neuplatnili
a z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplývajú, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).