Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4409206626.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, E., právne zastúpená: Mgr. Karel Belatka, hosťujúci euroadvokát, so sídlom Žižkova 12,
Jihlava, Česká republika, sídlo výkonu advokácie v Slovenskej republike na adrese spolupracujúceho
advokáta JUDr. Ján Havlát, advokát so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému:
Priemyselný park Štúrovo, a.s., so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 31 410 146, právne zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. decembra

2022, č. k. 5C/143/2009-719, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 9. decembra
2022, č. k. 5C/143/2009-719, žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 139, § 140, § 143 ods. 1, § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, § 119 ods. 2, §
135c ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1 až 3, 5, § 12 ods.
2, 3 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“), § 43 ods. 1, § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca - pôvodne F. B.
narodený XX. XX. XXXX v zastúpení svojím opatrovníkom F. B. narodený XX. XX. XXXX - sa žalobou
doručenou na súd prvej inštancie dňa 28. 05. 2009 domáhal voči žalovanému označenému pôvodne
ako Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. vydania rozkazu o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na liste
vlastníctva číslo XXXX, parcela číslo 1398/93 o výmere 5453 m2, ktorá je vedená v katastrálnom území
obce G..

4. Návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 06. 10. 2009 žalobca navrhol, aby namiesto neho do
konania vstúpila ako žalobkyňa A. B. narodená XX. XX. XXXX bytom C. D. XX, E.. Okresný súd Nové
Zámky uznesením č. k. 5C/143/2009-60 zo dňa 2. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
1. marca 2010 tomuto návrhu vyhovel.5. Okresný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 5C/143/2009-474 zo dňa 09. 06. 2020
tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe odvolania žalobkyne uznesením č. k.
5Co/147/2020-580 zo dňa 27. 10. 2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V uvedenom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej
inštanciesavčasepodaniapredmetnejžalobyaajneskôrdopustilprocesnéhopochybeniavtomsmere,

že s poukazom na v čase podania žaloby účinné ustanovenie § 43 ods. 1 OSP (od 01. 07. 2016 § 129
ods. 1 CSP) vo vzťahu k žalobkyni nerealizoval žiadny taký procesný úkon, ktorým by sa snažil odstrániť
rozpory medzi žalobným petitom a tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v žalobe. Za týmto účelom mala
byť žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) v príslušnej lehote vyzvaná súdom na odstránenie takejto
vady žaloby, aby bolo nad všetky pochybnosti zrejmé, či ide o žalobu podanú podľa § 126 ods.1 OZ
alebo podľa § 135c OZ. Krajský súd ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa absolútne žiadnym

spôsobom nevysporiadal s obsahom potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 09.
2019 č. k. 9Co/48/2018-1253 vo vzťahu k prvoinštančnému rozsudku Okresného súdu Nové zámky zo
dňa 13. 07. 2016, č. k. 16C/147/2009-1237. Poukázal na to, že Krajský súd v Nitre v potvrdzujúcom
rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o parcelu 1600/2 zapísanú v pozemkovoknižnej vložke XXX nedošlo k
jej vyvlastneniu, pretože neexistovalo spôsobilé rozhodnutie v tomto smere. Odvolací súd k uvedenému

„vyvlastneniu“ okrem iného skonštatoval, že nemohlo platne prebehnúť, pretože žalobkyni, resp. jej
právnym predchodcom žiadna finančná náhrada poskytnutá nebola. Ďalej bolo odvolacím senátom
9Co na Krajskom súde v Nitre uvedené, že vlastník nemôže stratiť vlastnícke právo k veci na základe
rozhodnutia v konaní ktorého účastníkom nebol.

7. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva
číslo XXXX pre katastrálne územie G., geometrickým plánom číslo 44/2009, kópiou katastrálnej mapy
na parcelu číslo 1398/93, správou katastra D. H. zo dňa 13. 05. 2010, výsluchom svedka I. A.
J. výpisom z obchodného registra žalovaného, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
16C/147/2009, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/48/2018, fotodokumentáciou doloženou

v spise, rozhodnutím dopravného úradu zo dňa 15. 12. 2014 a ďalšími v spise založenými dokladmi.

8. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie sa súd v prvom rade (viazaný právnym názorom
súdu druhej inštancie) zaoberal špecifikáciou predmetu konania. Právny zástupca žalobcu podaním zo
dňa 17. 01. 2022 navrhol zmenu petitu, o ktorej Okresný súd Nové Zámky rozhodol uznesením č. k.

5C/143/2009-644 zo dňa 20. 04. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2022. Nad rámec
odôvodnenia uvedeného uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že všetky dôkazy, ktoré boli do
právoplatnosti uvedeného uznesenia vykonané mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe,
aplikácia § 143 ods. 1 CSP teda nepripustenie zmeny žaloby by nebola v súlade so zákonom. Ďalšie
dokazovanie vykonané v priebehu konania podľa názoru súdu nenarušilo procesnú ekonómiu konania.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, parcely číslo 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5459 m2, ktorá je zapísaná
na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území G. je žalobkyňa. Predmetná nehnuteľnosť bola
vytvorená geometrickým plánom číslo 44/2009 zo dňa 20. 04. 2009 overenom dňa 28. 04. 2009 pod

číslom 459/9 a zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný na žiadosť pôvodného žalobcu, teda F. B.,
narodeného XX. XX. XXXX. Novovytvorená parcela číslo 1398/93 pozostáva z časti pozemnoknižnej
parcely číslo 1600/2 roľa o výmere 44.930 m2 pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXX
pre katastrálne územie obce K. a katastrálne územie obce G..

10. Okresný súd konštatoval, že v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami sporu
nebolo sporné, že vlastníkom pozemku parc. č. 1398/93, k.ú. G. je žalobkyňa. Právny zástupca
žalovaného túto skutočnosť nerozporoval, sám poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 16C/147/2009 resp. konanie vedené na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 9Co/48/2018, v ktorých
bola právna skutočnosť, t. j. vlastnícke právo k pozemku parc. č. 1398/93 osvedčená. Pretože vlastnícke

právo k tejto nehnuteľnosti nebolo medzi stranami sporu sporné, súd ďalšie dokazovanie v tomto smere
nevykonával.11. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania uznal, že stavba železničnej vlečky, ktorá sa
nachádza na parcele žalobkyne je neoprávnenou stavbou. Sama skutočnosť, že stavba železničnej
vlečky postavená čiastočne na pozemku žalobkyne je neoprávnenou stavbou nebola medzi stranami

sporu sporná, a preto súd v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával.

12. Prvým spôsobom usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom,
ktorý je uvedený v § 135c ods. 1 OZ je odstránenie stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil.
Odstránenie stavby však musí byť účelné tak ako to predpokladá § 135c ods. 2 OZ.

13. Súd prvej inštancie mal preukázané, že železničná vlečka ktorá čiastočne prechádza cez parcelu
1398/93 je podľa § 2 ods. 5 zákona o dráhach s prihliadnutím na § 43a ods. 3 písm. b/ stavebného
zákona inžinierskou stavbou.

14. Ďalej mal prvoinštančný súd za preukázané, že pozemok č. CKN 1398/93 o výmere 5.453 m2 v

katastrálnom území G., ktorý je zastavaný stavbou železničnej vlečky tvorí len nepatrnú časť z celkovej
rozlohy pozemkov, na ktorých je vybudovaná stavba železničnej vlečky. Žalobca teda je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby podľa ustanovenia § 135c ods. 1 OZ ako vlastník pozemku, na
ktorom bola stavba postavená, avšak je vlastníkom len veľmi nepatrnej časti pozemkov, na ktorých je
zriadená stavba železničnej vlečky. Nepomerne väčšia časť stavby železničnej vlečky bola zriadená na

pozemkoch samotného žalovaného a iných vlastníkov, a preto dôsledkom zaviazania žalovaného na
odstránenie stavby železničnej vlečky s následným splnením povinnosti žalovaného ako stavebníka, by
muselo nevyhnutne dôjsť k odstráneniu i tej časti stavby (nepomerne rozsiahlejšej), ktorá je zriadená
na pozemkoch nepatriacich žalobcovi, hoci žalovaný s týmto odstránením stavby železničnej vlečky
nesúhlasí a iní vlastníci stavbu železničnej vlečky nenamietajú (ide o vlastníkov väčšiny pozemkov,

na ktorých sa stavba železničnej vlečky nachádza). Takýto výkon vlastníckeho práva žalobcu by bol
na úkor vlastníckeho práva žalovaného a iných vlastníkov ako väčšinových vlastníkov pozemkov, na
ktorých je postavená stavba železničnej vlečky a mal by za následok značný nepomer medzi účastníkmi
konania. Nariadenie odstránenia stavby železničnej vlečky by tiež podľa názoru súdu malo za následok
nevyváženosť v prospech žalobcu ako vlastníka pozemku parc. č. CKN 1398/93 o výmere 5.453 m2 v

katastrálnom území G., ktorý tvorí cca 2,97 % z celkovej rozlohy pozemkov, na ktorých je železničná
vlečka zriadená (cca 183.336 m2), oproti ostatným vlastníkom pozemkov zastavaných železničnou
vlečkou.

15. Konajúci súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zriadenie ako aj prevádzka železničnej vlečky sa

spravuje zákonom o dráhach a samotná železničná vlečka sa za dráhu považuje. Odstránenie takejto
špecifickej stavby by bolo z hľadiska povoľovacieho konania, času a finančných prostriedkov, ktoré
by musel žalovaný na odstránenie stavby vynaložiť veľmi komplikované. Zároveň by odstránenie
železničnej vlečky podliehalo zdĺhavému a časovo náročnému povoľovaciemu konaniu zo strany
správnych orgánov, nakoľko v prípade stavby železničnej vlečky je potrebné aplikovať aj zákon o

dráhach. V zmysle § 12 zákona o dráhach môže o zrušení dráhy rozhodnúť len správny orgán na návrh
vlastníka dráhy alebo na návrh ním povereného prevádzkovateľa dráhy so súhlasom vlastníka dráhy. Ak
ide o železničnú dráhu, do ktorej sú zaústené ďalšie železničné dráhy, je potrebný aj súhlas vlastníkov
týchto dráh. Rozhodnutie o zrušení dráhy je podkladom na konanie Špeciálneho stavebného úradu o
odstránenie stavby dráhy a jej súčastí podľa stavebných predpisov.

16. Súd v ďalšom konštatoval aj tú skutočnosť, že odstránením časti stavby železničnej vlečky
nachádzajúcej sa na dotknutom pozemku by došlo k znefunkčneniu prevádzky celej železničnej
vlečky, ktorá by stratila svoje opodstatnenie. Tak, ako uviedol právny zástupca žalovaného vo vzťahu
k stavbe železničnej vlečky je nevyhnutné zohľadniť aj verejný záujem na zachovaní železničnej

dráhy, nakoľko by mohla slúžiť na verejnoprospešné účely. Verejnoprospešný účel je naviac priamo
zohľadnený aj v zákone o dráhach, keď má vlastník dráhy, ktorý nie je schopný trvalo udržiavať dráhu
v prevádzkyschopnom stave, povinnosť ponúknuť túto dráhu na predaj verejnoprávnym subjektom.
Stavba železničnej vlečky je rozsiahla inžinierska stavba plniaca špecifické funkcie a jej odstránením by
vznikli veľké straty na hodnotách. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného (ktoré právny zástupca

žalobkyne nerozporoval) stavba železničnej vlečky tvorí organický a funkčný celok s rozlohou cca
183.336 m2, pričom táto rozloha nezahŕňa pozemky, na ktorých je vybudovaná železničná vlečka v
priemyselnom areáli v katastrálnom území G., ktorá je tiež súčasťou tejto inžinierskej stavby. Súd bol
tohonázoru,žeakmalžalovanýodstrániťstavbuželezničnejvlečkynazákladerozhodnutiasúduvtomtokonaní, tzn. bez dlhodobého plánovania, vynaloženie takýchto neočakávaných prostriedkov, v dôsledku
poskytnutiasúdnejochranyvlastníckemuprávužalobkyne,ktorájelennepatrnýmvlastníkompozemkov,
na ktorých sa nachádza stavba železničnej vlečky, mohlo by to mať na hospodárenie žalovaného

zásadne negatívny vplyv, a to nielen z hľadiska potreby vynaloženia nákladov na odstránenie stavby,
ale tiež z hľadiska straty funkcie železničnej vlečky, v dôsledku čoho by ju žalovaný nemohol reálne
prevádzkovať.

17. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že postup

žalobcu, ktorý nemá reálny záujem a ani predstavu o tom, ako by chcel a mohol pozemok po odstránení
stavby železničnej vlečky využívať, a napriek tomu sa dožaduje jej odstránenia, je možné považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa nevyjadril k spôsobu užívania pozemku o prípadnom
odstránení stavby železničnej vlečky. Nebolo vôbec preukázané, že by žalobca zvyšnú časť pozemku
užíval, resp. že by mal preukázateľný zámer na využívanie uvedeného pozemku. V tejto súvislosti súd
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1047/2003 zo dňa 20. 04.

2004, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 70/2004 zo dňa 08. 07.
2004, v zmysle ktorého: „Ak konajúci síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie
správania sa, inak dovoleného právom, sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide
síce o výkon práva, ale o jeho závadný výkon, keď konanie a jeho výsledok sa možno celkom zhodujú
s výsledkom, ktorý malo právo na zreteli, ale keď bolo konanie urobené nie za účelom dosiahnutia

výsledkov, na dosiahnutie ktorých bola konajúcemu prepožičaná ochrana, ale aby sa dosiahlo iných
výsledkov, ktoré sú inak považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon práva,
aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti len zdanlivým výkonom práva; účelom tu nie
je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo konajúci v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo
vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu

sledovaného právnou normou zostáva pre neho vedľajšej a nemá z hradiska konajúceho význam.“

18. Okresný súd ako súd vo veci konajúci následne poznamenal, že postup podľa § 135c ods. 1 OZ, teda
odstráneniestavbybyzvyššieuvedenýchdôvodovnesplnilúčelpredpokladanýzákonom-ochranapráv
vlastníka pozemku by v prípade nariadenia odstránenia stavby bola v hrubom nepomere s ochranou

práv vlastníka stavby (aj keď neoprávnenej), ktorá je na pozemku postavená.

19. Ďalej argumentoval tým, že žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala súhlas s prikázaním
časti stavby, teda železničnej vlečky do jej vlastníctva. Vzhľadom na rozlohu železničnej vlečky a na
skutočnosť, že na pozemku žalobkyne sa nachádza len časť železničnej vlečky by prikázanie stavby do

vlastníctva žalobkyne tak ako to predpokladá § 135c ods. 2 OZ nebolo možné.

20. Za najrozumnejšie usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku, t. j. žalobkyňou a vlastníkom
neoprávnenej stavby, t. j. žalovaným je potrebné považovať postup podľa § 135c ods. 3 OZ, teda
zriadenie vecného bremena za náhradu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie tento názor predbežne

prezentoval v priebehu konania, právny zástupca žalobkyne v priebehu konania nenavrhol žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena, ktoré by súd v uvedenom prípade mohol
zriadiť. Podľa § 185 CSP v sporových konaniach súd nemôže dôkazy navrhovať sám v zásade nikdy,
výnimky sú ustanovené v § 185 ods. 2, 3 CSP. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Dôsledkom toho, že strana neunesie svoje dôkazné bremeno, je pre túto stranu vydanie nepriaznivého
rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21. 01. 2015: „...je typickým sporovým konaním, pre ktoré platí dispozičná
a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,
ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“

21. Právny zástupca žalobkyne nenavrhol dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena za
náhradu, súd takýto dôkaz nemohol vykonať ex offo. Súd nepoznajúc primeranú hodnotu náhrady za
zriadenievecnéhobremena,potomnemoholpostupovaťvsúlades§135cods.3OZ.Súdprvejinštanciebol toho názoru, že vzhľadom na charakter neoprávnenej stavby postavenej na pozemku žalobkyne
(železničná vlečka) a na minimálny rozsah, ktorým železničná vlečka ako stavba do pozemku žalobkyne
zasahuje, nie je okrem postupu podľa § 135c ods. 3 OZ možné usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby inak.

22. Žalovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu vecného bremena nenavrhol, trval na
odstránení stavby, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa účel predpokladaný občianskym
právom. Vzhľadom na závery rezultujúce z vykonaného dokazovania, prijatý právny záver, konajúci

prvoinštančný súd podanú žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s
prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v plnom
rozsahu, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

24. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne a to s ohľadom na všetky okolnosti veci za rozporné s princípmi,
na ktorých je založená ochrana vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi. Zamietnutie žaloby

považuje za neprípustné odmietnutie spravodlivosti aj vzhľadom na to, že sa jedná o 14 rokov
prebiehujúce súdne konanie, kedy po túto dobu existuje právna a faktická neistota oboch vlastníkov,
pričom súd prvej inštancie tento stav predĺžil aj do budúcna. Namietala, že oprávnený vlastník pozemku
je z užívania svojho pozemku celkom vyradený, pretože neoprávnená stavba zaberá celú výmeru jeho
pozemku bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Poukázala na to, že po zmene žalobného petitu bol

obsah žaloby formovaný ako návrh na odstránenie stavby podľa ust. § 135c OZ, pričom má za to, že
uniesla dôkazne bremeno.

25. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vnútorne rozporné, pretože k zamietnutí
žaloby došlo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k určeniu hodnoty vecného bremena,

avšak žalobný petit vôbec neobsahuje žiadny návrh či tvrdenie o spôsobe riešenia sporu zriadením
vecného bremena. Žalobkyňa, tvrdenie súdu prvej inštancie o údajnej dôkaznej pasivite jej právneho
zástupcu k vecnému bremenu a jeho hodnote, považuje za nedôvodné a nepodložené. Súd k svojim
záverom dospel na základe prílišného formalizmu pri hodnotení údajnej dôkaznej povinnosti žalobkyne
a v rozpore s tým následne súd skonštatoval, že má preukázanú okolnosti, ktoré neboli vôbec podložené

žiadnymi dôkazmi. V tejto súvislosti poukázala na bod 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Taktiež
poukázala na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v obdobných veciach rozhoduje rozdielne, napr.
v konaniach pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 12C/35/2009 a 13C/297/2008, kde je žalobkyňa
účastníkom konania a predmetom konania je odstránenie stavby, okresný súd z vlastnej iniciatívy a bez
návrhu účastníkov konania rozhodol o vypracovaní znaleckého posudku o cene pozemku, cene nájmu

a cene vecného bremena.

26. V ďalšom žalobkyňa namietala, že žalovaný nie je vlastníkom v žiadnej časti výmery pozemkov a
ani neplatí nikomu z vlastníkov za užívanie pozemku. Nemá uzatvorenú zmluvu o bezplatnom užívaní.
Ide teda o individuálneho súkromného vlastníka v správe SPF a SR. Tvrdenie, že žalovaný je sám

vlastníkom časti pozemku alebo, že má na užívanie právny nárok je nepravdivé. Súd prvej inštancie
vôbec nezisťoval ani nemal za preukázané v akom rozsahu sú žalovaným nezákonne užívané pozemky
pod stavbou železnice, pričom žalobkyňa vlastní výmeru v rozsahu 5 453 m2 a súčet výmery pozemkov
žalovaného pod dráhou je 22 7930 m2. Súd prvej inštancie tak mal, pokiaľ tvrdí v bode 52. odôvodnenia,
že má uvedené za preukázané, tieto skutočnosti zistiť, ale neurobil tak.

27. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že v dobe podania žaloby bolo v platnosti pôvodné povolenie na
prevádzkovanie dráhy vydané dňa 30. 03. 2007, ktoré bolo vydané na základe žiadosti zo dňa 09.
01. 2007, doložené nepravdivým Čestným prehlásením generálneho riaditeľa spoločnosti žalovaného,
v ktorom klamlivo uvádza nesprávne čísla parciel a neuvádza dotknuté parcely cudzích vlastníkov, na

ktorých má byť dráha prevádzkovaná. Rozhodnutie zo dňa 15. 12. 2014, z ktorého vychádzal súd prvej
inštancie, vychádza z nepravdivých z pôvodne nepravdivej žiadosti. Súd tak neposúdil obsah Čestného
prehlásenia a teda ani dôsledky nepravdivého prehlásenia pre žalobkyňu. Žalobkyňa namieta aj bod
43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd nesprávne vyhodnotil, resp. vôbec neposudzovalsamotné vlastníctvo k dráhe. Z doložených dokumentov a dôkazov, na ktoré súd odkazuje, vôbec
nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stavby železnice žalovaným, ale len
jeho právo užívania.

28. Žalobkyňa zároveň vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že uplatnenie vlastníckej
žaloby je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v rozpore s právom žalovaného a je
na úkor väčšinových vlastníkov pozemku, na ktorom je dráha postavená. Súd tak v danom prípade
neriešil kolíziu medzi oprávneným vlastníckym právom žalobkyne a žalovaným, ako neoprávneným

stavebníkom, ale nad rámec žalobného návrhu a bez návrhu, prijal do svojho záveru aj ochranu
vlastníckeho práva ostatných bližšie nekonkretizovaných vlastníkov pozemku. Záverom uviedla, že
prevádzkovateľovi vlečky v súkromnom vlastníctve zákon nezakladá právo na zriadenie vecného
bremena a preto nebolo na strane žalobkyni dôvod jeho zriadenia navrhovať. K bodu 77. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedla, že ak súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala súhlas s prikázaním
časti stavby do jej vlastníctva, tak možnosť prikázania len časti stavby do vlastníctva vlastníka pozemku

je podľa ustálenej judikatúry súdu neprípustným riešením. V rámci podaného odvolania žalobkyňa
poukázala na obsah rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1342/2004 vzťahujúceho sa k aplikácii ust. §
135c OZ.

29. Žalovaný súdu prvej inštancie doručil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobkyne, v ktorom

poprel ňou uvádzané tvrdenia. Uviedol, že aj napriek predbežnému názoru súdu prvej inštancie
uvedenému na pojednávaní zo dňa 07. 10. 2022, ktorý v súlade s § 135c ods. 3 OZ formoval predmet, o
ktorom sa vedie konanie, žalobkyňa až do vydania napadnutého rozsudku neuviedla žiadne skutočnosti
a nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by mohli relevantne smerovať k jej úspechu vo veci spočívajúcom
v usporiadaní vzťahov podľa § 135c OZ. Žalobkyňa neuniesla v predmetnej právnej veci dôkazné

bremeno. Uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že dôkaz smerujúci k vydaniu
priaznivého rozhodnutia pre žalobkyňu mal vykonať súd prvej inštancie bez návrhu a na základe
vlastného uváženia. Takéto konanie súdu by bolo nielen v rozpore s výslovným znením § 185 ods. 2
CSP. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že by súd prvej inštancie rezignoval na hľadanie
spravodlivosti, a že by bezdôvodne naťahoval stav právnej neistoty medzi stranami sporu, alebo, že

by bezdôvodne uprednostnil práva vlastníka neoprávnenej stavby pred právami vlastníka pozemku.
Naopak, tým, kto rezignoval na vedenie sporu a zapríčinil zamietnutie žaloby, bola žalobkyňa. Žalobkyňa
v prvom rade žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na predbežný názor súdu prvej inštancie
o neúčelnosti odstránenia stavby, napriek skutočnosti, že na tomto spôsobe usporiadania vzájomných
vzťahov do poslednej chvíle trvala. Žalobkyňa zrejme očakávala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek

dodatočného dôkazu alebo akejkoľvek dodatočnej argumentácie z vlastného podnetu prehodnotí svoj
predbežný právny názor v jej prospech.

30. Je podľa názoru žalovaného bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odstránenie stavby by bolo
právne a fakticky komplikované, nehospodárne a nevyvážené, a teda nie je ho možné považovať za

účelné usporiadanie vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. Správanie žalobkyne, ktorá
do absolútne poslednej chvíle trvala na tom, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo odstránenie
stavby neekonomické, žalovaný považuje buď za zjavné popieranie reality alebo za konanie, kde
hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou žalobkyne bolo poškodiť žalovaného. Ako vyplýva aj z
odvolaniažalobkyne,stranysporuvedúmedzisebouviacerosúdnychsporovtýkajúcichsanielenstavby

železničnej vlečky, v rámci ktorých v priebehu rokov nevedeli nájsť zmierlivé riešenie, a teda vzťahy
medzi nimi sú značne narušené.

31. Pokiaľ ide o argument žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil, akí sú vlastníci iných
pozemkov pod stavbou železničnej vlečky, tak tento argument sa javí byť úplne bez významu vo

vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je usporiadanie vzťahov žalobkyne a žalovaného k pozemku
parcela registra „C“ s parcelným č. 1398/93 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 453 m2,
zapísanému na LV XXXX, vedenom Okresným úradom D. H., katastrálny odbor, pre okres D. H.,
obec G., katastrálne územie G.. Skutočnosť, kto sú ďalší vlastníci pozemkov pod stavbou železničnej
vlečky a aký je ich vzťah k existencii železničnej vlečky je celkom bez právneho významu vo vzťahu k

nároku žalobkyne v prebiehajúcom konaní. Pokiaľ ide o argument, že k vydaniu povolenia Dopravného
úradu na prevádzkovanie dráhy železničnej vlečky zo dňa 15. 12. 2014 malo dôjsť na podklade
nepravdivého čestného vyhlásenia, ktoré bolo súčasťou žiadosti zo dňa 09. 01. 2007, na podklade
ktorého bolo vydané povolenie Dopravného úradu zo dňa 30. 03. 2007, tak tento považuje žalovaný zav konaní ničím nepodložený. Navyše žalovanému nie je zrejmé, ako by táto argumentácia vôbec mohla
priniesť žalobkyni úspech v odvolacom konaní, vzhľadom na dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k
vydaniu rozsudku. Pokiaľ ide o argument, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal vlastníctvo stavby

železničnej vlečky, tento považuje žalovaný za absurdný. V prípade, ak by nebol žalovaný vlastníkom
stavby, tak následkom by bola strata sporu žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Zároveň uviedol, že žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že by mu malo vzniknúť k stavbe
železničnej vlečky vecné bremeno priamo v zmysle Zákona o dráhach. Záverom odvolaciemu súdu
navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jeho obsahom je iba opakovanie argumentácie
súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odkázala na obsah podaného odvolania,
pričom uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne vrátane jeho
odôvodnenia a z tohto dôvodu považuje za nesprávne aj vyjadrenie žalovaného.

33. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

34. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobkyne napadnutý
rozsudok a to zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že

podané odvolanie žalobkyne je nedôvodné a z toho dôvodu napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom
odôvodnenia prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP), na ktoré v ďalšom poukazuje.

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku.

Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

36. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd akceptujúc svoju zákonom
stanovenú povinnosť skúmať, či zo strany žalobkyne napadnutý – zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutej v ust. §
389 ods. 1 CSP, prijal ten záver, že predmetný napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, ktoré bolo

postihnuté výskytom niektorej z procesných vád uvádzaných v rámci cit. ust. CSP, a preto ho ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

37. Pokiaľ ide o samotný proces dokazovania zrealizovaný v danej prejednávanej veci konajúcim
prvoinštančným súdom, tak tento je potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1
CSP, čo znamená, že v konaní produkované dôkazy stranami tohto sporu boli vyhodnotené jednotlivo

a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé počas sporu najavo. Taktiež
je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku vo veci samej
odvolacím súdom, v ďalšom konaní rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP, tak ako tento rezultoval zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k.
5Co/147/2020-580 zo dňa 27. 10. 2021.

38. Na margo zisteného skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že
jeho rozsah bol pre konajúci súd dostatočným základom pre vynesenie objektívneho a predovšetkým
spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka následného posúdenia zisteného rozsahu
skutkového stavu prvoinštančným súdom podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného

hmotnoprávneho predpisu (OZ), všeobecného procesného predpisu (CSP) a špeciálnych právnych
predpisov (zákon o dráhach a stavebný zákon) obsiahnutých v rámci bodov 49. až 63. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, tak predmetné právne posúdenie je vecne správne a zároveň aj relevantným
spôsobomreagujúcenacharaktervznikléhoprávnehovzťahumedzistranamitohtosporuaichprednesy
a dôkazy prezentované v tomto konaní.

39. Na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby
žalobkyne, odvolací súd poznamenáva, že plne akceptuje dôvody jej zamietnutia prijaté a odôvodnené
prvoinštančným súdom v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o aplikáciu
hmotnoprávneho ust. § 135c OZ na danú prejednávanú vec zo strany konajúceho súdu, tak táto bola

správne podmienená obsahom naposledy pripustenej zmeny žalobného petitu zo strany žalobkyne,
a taktiež aj samotným charakterom vzniklého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

40. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku argumentačným spôsobom
zodpovedajúcim obsahu ust. § 220 ods. 3 vety tretej CSP odprezentoval ním zaujatý právny názor

ohľadom nemožnosti aplikácie ani jednej z troch alternatív usporiadania pomerov medzi vlastníkom
pozemku(žalobkyňou)avlastníkomstavbynacudzompozemku(žalovaným),takakosútietoalternatívy
zakomponované v ust. § 135c ods. 1 až 3 OZ. Pokiaľ ide o samotnú nemožnosť aplikácie ust. § 135c
ods. 1 OZ na vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu, tak tu súd správne uviedol, že pri spôsobe
vyporiadania podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ nie je viazaný návrhmi účastníkov. Čo sa týka alternatívy č.

1, t. j. odstránenia stavby železničnej vlečky na náklady jej majiteľa (žalovaného), tak túto alternatívu
nepovažoval správne odvolací súd za dôvodnú, pretože ochrana práv vlastníčky pozemku (žalobkyne)
by bola v hrubom nepomere s ochranou práv vlastníka železničnej vlečky (žalovaného), ktorá je na
pozemku žalobkyne, aj keď neoprávnene postavená. V súvislosti s nedodržaním zásady účelnosti pri
odstránení stavby podľa § 135c ods. 1 OZ bolo súdom dôvodne konštatované, že do úvahy nepripadá

ani postup podľa § 135c ods. 2 OZ, t. j. prikázanie stavby železničnej vlečky do vlastníctva žalobkyne,
pretože výmera parcely žalobkyne č. CKN 1398/93 predstavuje 5 453 m2, čo je cca 2,97 % z celkovej
výmery pozemkov 183 336 m2, na ktorých sa nachádza predmetná železničná vlečka. Odstránením
tejto železničnej vlečky by došlo totiž k znefunkčneniu jej prevádzky a takisto je potrebné zohľadniť aj
verejný záujem na zachovaní železničnej dráhy. S poukazom na uvedené takýto výkon vlastníckeho

práva žalobkyne by bol na úkor vlastníckeho práva žalovaného ako aj ostatných väčšinových vlastníkov,
resp. spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých je zrealizovaná stavba danej železničnej vlečky. Žalobkyňa
taktiež v konaní nepreukázala udelenie súhlasu zo strany ostatných vlastníkov s prikázaním stavby
železničnej vlečky do jej vlastníctva, keďže predmetná stavba je iba v nepatrnej časti (rozsah 2,97%) postavená na parc. č. 1398/93, ktorá jej vlastnícky patrí. Ohľadom nemožnosti daný právny vzťah
posúdiť za aplikácie ust. § 135c ods. 3 OZ, ako tretej a zároveň aj poslednej do úvahy prichádzajúcej
alternatívy vyriešenia tohto sporu, konajúci súd opodstatnene uviedol, že v súvislosti so zriadením

vecného bremena za náhradu, právny zástupca žalobkyne (hosťujúci euroadvokát) v rámci dôkazného
bremena,ktoréhozaťažovalo,nenavrholžiadendôkazpreukazujúcihodnotuvecnéhobremena,ktorého
zriadenie by v danom prípade podľa § 135c ods. 3 OZ prichádzalo do úvahy. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie správne poukázal na jeho obmedzenú iniciatívu navrhovať dôkazy, z ktorej je stanovená
výnimka v ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP, ktorá sa však na prejednávanú vec nevzťahuje vzhľadom na

charakter vykonať sa majúceho dôkazu. Neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v naznačenom
smere, primälo správne súd prvej inštancie v kontexte vyššie uvedených ďalších dôvodov k zamietnutiu
podanej žaloby ako nedôvodnej.

41. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne prezentovanú v ňou podanom odvolaní v tom smere, že konajúci
súd nedostatočne zistil okruh ostatných vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbou danej

železničnej vlečky, tak túto námietku pri zohľadnení predmetu konania, t. j. usporiadaní vzťahov medzi
žalobkyňou ako vlastníčkou parc. č. 1398/93 a žalovaným ako vlastníkom stavby železničnej vlečky
z časti nachádzajúcej sa na tejto parcele, odvolací súd považoval z právneho hľadiska za irelevantnú. Na
margo vznesenej odvolacej námietky spochybňujúce vlastnícke právo žalovaného k danej železničnej
vlečke je potrebné poznamenať, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vlastnícke právo

žalovanéhospochybňovanénebolo,pričomakbykonajúcisúdboltohonázoru,ževžalobeoznačenému
žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia, tak by podanú žalobu žalobkyne práve z tohto dôvodu
zamietol v súvislosti so skúmaním podmienok konania, bez toho, že by vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie. V ďalšom odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia prvoinštančného súdu, s ktorým
sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

42. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 02. 02. 2023
smerujúcom voči rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09. 12. 2022 č. k. 5C/143/2009-719
ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 36 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnému žalovanému
v tomto konaní proti neúspešnej žalobkyni. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

44. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).