Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010593
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010593.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. jún 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného času do približne 10.00 h dňa 06.12.2023 viedol v obci Plavecký Štvrtok
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného čísla E., kde bol kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Malacky, pričom viedol vozidlo i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím
správneho orgánu Okresným dopravným inšpektorátom v Malackách ORP-P-376/MA-ODI2-2023
zo dňa 03.11.2023, právoplatným dňa 22.11.2023, uložená sankcia pokuta vo výške 500,- Eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku

neuplynula, o čom obvinený vedel,
t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestný zákon, s použitím § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona s poukazom na § 38

ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona
k peňažnému trestu vo výmere 800,- EUR (slovom: osemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona sa mu u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 07.12.2023 obžalobu číslo
2Pv 327/23/1106 na v tom čase obvineného A. B. za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 10.06.2024, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257

ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a preto súd následne vykonal
dokazovanie len ohľadom výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon

v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou
päť rokov.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, kedy viedol osobné motorové vozidlo
v čase výkonu uloženého zákazu činnosti, teda vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie
správneho orgánu. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy

úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej
stránky, pretože obžalovaný súc vedomý si uloženého zákazu činnosti, v plnej trestnej zodpovednosti,
viedol osobné motorové vozidlo v cestnej premávke. Svojím konaním preto obžalovaný naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu tak, ako je aj uvedené v obžalobnom návrhu
prokurátorky.

Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269

Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne prečítaním aktualizovaného
odpisu z registra trestov a výpisu z registra správnych deliktov a priestupkov obžalovaného, evidenčnej
kary obžalovaného, ako i lekárskej správy ošetrujúcej lekárky obžalovaného zo dňa 12.02.2024.

Obžalovaný uviedol, že zdvorilo žiada o uloženie peňažného trestu alebo trestu povinnej práce.

Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči uviedla, že ohľadom viny, poukázala na to, že klient urobil
vyhlásenie o vine, navrhla ho uznať vinným v zmysle obžaloby. Navrhla to zohľadniť pri výmere
a ukladaní druhu trestu. Poukázala u neho na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona. Pri ukladaní trestu, by chcela poukázať na zdravotný stav jej klienta, čo súdu preukázali aj

zlým psychickým zdravotným stavom a to konkrétne správou psychiatričky E. F.. Poukázala na to, že jej
klient sa tiež lieči, keďže má kardiologické problémy okrem iného. Z tohto dôvodu mu aj navrhla uložiť
peňažný trest alebo povinné práce, bolo by to aj na prospech spoločnosti, ak by dostal klient takýto
trest. Poukázala na to, že jej klient v čase spáchania skutku bol v zlom psychickom stave a čo sa týka
aj zmeny v jeho konaní, vo februári 2024 vyhľadal psychiatričku a začal sa liečiť, čo vidí na prospech

svojho klienta, chce sa zmeniť a urobiť niečo pre seba. Na záver uviedla, že klient svoje konanie ľutuje,
prosí súd o zhovievavosť pri výmere trestu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky uviedol, že čo sa týka zavinenia nie je potrebné sa k tejto
otázke bližšie vyjadrovať vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného o vine. Ďalej uviedol, že obžalovaný

spáchal žalovaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a najmä z tohto dôvodunavrhol súdu, aby obžalovaného uznal vinného v zmysle obžaloby a zároveň, aby mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak na samej spodnej hranici trestnej sadzby spolu s trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú

hranicu trestnej sadzby.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob

spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu).

Obžalovaný má v registri trestov 1 záznam a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky
spisová značka 1T/17/2023 zo dňa 20.03.2023, právoplatným dňa 18.10.2023, ktorým bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený test odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, t.j. do

18.10.2024.

Z registra správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplynulo 5 záznamov v období rokov 2020 –
2023, z toho štyri priestupky na úseku cestnej premávky, z čoho boli tri závažné priestupky a to zo dňa05.07.2020, 01.02.2022 a 12.10.2023. Všetky uvedené závažné priestupky na úseku cestnej premávky
sa obžalovaný dopustil porušením ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke
(vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia), za čo bol prerokovaný v rozkaznom konaní

uložením peňažnej sankcie vo výške 300 Eur, 300 Eur a 500 Eur. Pri poslednom uvádzanom priestupku
z 12.10.2023 mu bol súčasne rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách číslo
ORP-P-376/MA-OD2-2023 zo dňa 03.11.2023, právoplatným 22.11.2023, uložený zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke. Uvedené vyplynulo rovnako z evidenčnej karty obžalovaného.

ZlekárskejsprávyošetrujúcejlekárkyobžalovanéhoA.E.F.zodňa12.02.2024vyplynulo,žeobžalovaný
má depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa.

S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto
konštatuje, že obžalovaný v plnej trestnej zodpovednosti spáchal úmyselný trestný čin, pričom s
ohľadom na jeho závažnosť, priebeh skutku, ako i všetky okolnosti veci, súd dospel k záveru, že

v danej veci je možné uložiť obžalovanému peňažný trest v primeranej výmere vzhľadom k jeho
veku, možnostiam a schopnostiam tak, aby bol dosiahnutý účel potrestania. Podľa § 34 odsek 1
Trestného zákona bude podľa úvahy súdu v danom prípade preto účel trestu naplnený uložením
tzv. alternatívneho druhu trestu, keďže uloženie nepodmienečné trestu odňatia slobody by bolo pre
obžalovaného, ktorý v čase spáchaniu skutku bol vekom blízky mladistvému, neprimerane prísnym

represívnym nástrojom a to aj pri zohľadnení, že uvedený skutok obžalovaný spáchal v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Súd pri svojom rozhodnutí zohľadňoval
vek obžalovaného, závažnosť spáchaného trestného činu, postoj obžalovaného počas celého priebehu
predmetného trestného konania, kedy s orgánmi činným v trestnom konaní riadne spolupracoval, svoje
konanie oľutoval a napokon urobil aj v konaní pred súdom vyhlásenie o svojej vine. Súd zároveň

konštatuje, že obžalovanému svedčí jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
(bol už za trestný čin odsúdený) a dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu, čin oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom). Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností svedčí v prospech obžalovaného,
čím sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby

o 1/3. Horná hranica ustanovenej trestnej sadzby pre stíhaný trestný čin je 2 roky, pričom použitím
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona predstavuje zníženú výmeru 16 mesiacov.

V tomto kontexte súd zdôrazňuje, že alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia
slobody, nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti, ale naopak, vo veľa

prípadov mu účinne napomáhajú. Prax dosiaľ jednoznačne detekuje, že u páchateľov menej závažných
trestných činov, s menej narušenou štruktúrou osobnosti, prináša nepodmienečný trest viac škody
než úžitku, najmä sa záporne prejavuje okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho
prostredia. Alternatívne tresty bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, pritom zaručujú splnenie
účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podstatou ukladania alternatívnych trestov je teda ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký
druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť,
teda dosiahne účinne účel trestu komplexne tak, ako to zákon vyžaduje. Takéto tresty by pritom mali
upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života. Súd opätovne dupľuje, že
u menej narušených páchateľov by sa mohli nepriaznivo prejaviť niektoré škodlivé dôsledky spojené s

výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tie spočívajú najmä v násilnom vytrhnutí páchateľa
z prirodzeného sociálneho prostredia, narušení jeho sociálne užitočných zväzkov a v riziku negatívneho
vplyvu viac narušených osôb v dobe výkonu trestu.

Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným úvahám, s ohľadom na vek obžalovaného, možnosti jeho

nápravy,akoisohľadomnazávažnosťspáchanéhočinu,vsúvzťažnostisdoterajšímspôsobomvedenia
životaobžalovaným,súddospelkzáveru,žeuloženýpeňažnýtrestbudepredstavovaťpotrebnúrepresiu
preobžalovanéhoabudetiež naplnenímúčelu,žeobžalovanýsavbudúcnostibudevyvarovaťpáchaniu
trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Druh uloženého testu je preto podľa názoru
súdu primeraný nielen osobe obžalovaného, ako i jeho pomerom.

Ďalej súd uvádza, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie
významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v súlade sustálenou súdnou praxou. Vzhľadom na uvedené, uložil súd obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti
spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania,

povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky
výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak
sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky, čo je mierne pod polovicou upravenej trestnej
sadzby (upravená sadzba 1 až 7 rokov, sadzba upravená z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností).

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho
uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o
svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie
pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave.

Súd je presvedčený, že peňažný trest vo výmere 800,- EUR, za súčasného uloženia trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky, je pre obžalovaného
dostatočný, primeraný a adekvátny. Z osobného kontaktu s obžalovaným na hlavnom pojednávaní
navyše bolo pre súd zjavné, že tento si zreteľne uvedomuje dosah svojej chyby na svoj ďalší život a že
skutku úprimne ľutuje. Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri
hodnotení osoby konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby

pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti.
V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálneho prostredia. Súd musí zvažovať
prísnu individualizáciu trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v danom prípade aj vykonal. I z

predmetných dôvodov vo vzťahu k osobe obžalovaného mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje i trest ktorý uložil. Predmetná výmera a druh trestu je dostatočne prísny vzhľadom
tak na individuálnu ako i generálnu prevenciu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.

por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.