Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11Em/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1221202419.8

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E., proti povinnej: A. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
C. XX, I., Rakúska republika,
zast.: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7, Bratislava, IČO: 50 046
594, o návrhu na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veci maloletého J. C., nar. XX.XX.XXXX,

a maloletej K. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2021 domáhal nariadenia
súdneho výkonu rozhodnutia – uznesenia č. k. 49P/43/2020-120 zo dňa 02.12.2020, právoplatného
dňa 14.01.2021 a vykonateľného dňa 29.12.2020, ktorým Okresný súd Bratislava II nariadil neodkladné
opatreniearozhodol,žeotecjeoprávnenýdoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/126/2019 stretávať sa s maloletými deťmi J. a K. každý párny
kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý kalendárny týždeň v utorok od 17.00

hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je
L. XX/X, E..

2. Uznesením zo dňa 20.05.2022, č.k. 11Em/2/2021-112, Okresný súd Bratislava II nariadil výkon
označeného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/43/2020-120 zo dňa
02.12.2020 - v časti styku otca s maloletými deťmi. Uznesenie o nariadení výkonu v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.12.2022, č.k. 18CoE/118/2022-149, nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.02.2023. Krajský súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia
mal za preukázané, že súd prvej inštancie skúmajúc svoju právomoc, ktorú povinná počas celého
vykonávacieho konania namieta, správne ustálil, že podľa čl. 8 ods.1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003
z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, má právomoc v predmetnej veci o rodičovských právach a

povinnostiach k maloletým deťom C. konať, nakoľko majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky
v čase začatia konania. Týmto je posledné zákonne určené bydlisko na adrese L. XX/X, E.. Otec
maloletých detí nedal doposiaľ matke súhlas s presťahovaním maloletých detí do Rakúskej republiky.
Matka mal. detí sa bezúspešne domáhala v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/1/2021, aby súd udelil
súhlas mal. deťom na navštevovanie škôl vo I., avšak uznesením Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 27P/1/2021 -137 zo dňa 17. marca 2022 bolo podanie matky odmietnuté, uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 22. apríla 2022. Konanie (vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn.
49P/126/2019) o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorábola naposledy upravená exekučným titulom, ktorý je dočasnej povahy, nebolo doposiaľ právoplatne
ukončené.“

3. Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.12.2022, č.k. 18CoE/118/2022-149 podala
povinná dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoR/13/2023
zo dňa 28.3.2023 ako neprípustné odmietnuté. Z odôvodnenia dovolacieho súdu vyplýva, že tento
nezistil dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/126/2019-519 zo dňa 14.2.2023 bol zamietnutý
návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí. Zároveň súd upravil stretávanie otca stretávať sa
s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu
od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom prvom nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci v piatok od
15.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých
detí je miesto bydliska otca a matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť a v určenom čase a na

určenom mieste odovzdať obe maloleté deti otcovi a otec je po ukončení styku povinný v určenom
čase a na určenom mieste odovzdať obe maloleté deti matke. Súd tiež uložil maloletým deťom a ich
rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, za účelom zlepšenia
komunikačných a výchovných zručností rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role, rešpektovania role

druhého rodiča, ako aj za účelom odstránenia aktuálnych problémov - odmietanie otca deťmi, a to : -
v rozsahu 4 hodín samostatného poradenstva matke, - v rozsahu 4 hodín samostatného poradenstva
otcovi, - v rozsahu 4 hodín poradenstva maloletému J., - v rozsahu 4 hodín poradenstva maloletej
K., - v rozsahu 4 hodín spoločného poradenstva matke a otcovi, - v rozsahu 10 hodín spoločného
poradenstva rodičom a maloletým deťom s tým, že presný čas stretnutí určí Referát poradensko-

psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, po dohode s každým
z rodičov; matke bola uložená povinnosť v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletých
detí. Napokon bola označeným rozsudkom uložená matke povinnosť informovať otca raz mesačne, k
poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletých detí vrátane absolvovaných vyšetrení a ich
výsledkoch, o ich školských výsledkoch, hlavne priebežných hodnoteniach a dosahovanom prospechu

v jednotlivých predmetoch, vrátane poskytnutia kópie polročného a koncoročného výsledku, o ich
mimoškolských aktivitách a o ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých
na emailovú adresu otca, ktorú je povinný oznámiť matke do 3 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Voči rozsudku bolo podané odvolanie matkou, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté, a spis sa toho času
nachádza na Krajskom súdu v Trnave, ktorý je druhoinštančným (odvolacím) súdom. Z odôvodnenia

cit. rozsudku vyplýva nasledovné: „Maloleté deti žijú od rozvodu manželstva rodičov s matkou. V čase
začatia tohto súdneho konania bývali na adrese L. XX/X, E.. Od marca 2020 deti žijú s matkou a jej
manželom vo I., kde sú prihlásení aj k trvalému pobytu. V Bratislave navštevovali Základnú školu L.
A., J. XX, E. - M. až do júna 2022, maloletý J. tu ukončil X. ročník a maloletá K. X. ročník základnej
školy. V aktuálnom školskom roku 2022/2023 už obe maloleté deti navštevujú školy vo I.. Matka sa

v roku 2018 vydala za N. F., spolu s manželom a maloletými deťmi žije vo I., kde pracuje ako očná
lekárka. Otec maloletých detí pôsobí ako advokát. So svojou priateľkou býva v E.. Matka na súde v
Rakúsku v roku 2022 iniciovala konanie vo veci nahradenia súhlasu otca k návšteve maloletých detí
na škole v Rakúsku. Konanie je vedené na súde E. J., I. pod sp. zn. XXXX XX/XXX a momentálne je
konanie prerušené... Otec v konaní pred súdom uviedol, že podľa posledného neodkladného opatrenia

chodieval pre deti pravidelne, naposledy to bolo 27.02.2021. Matka sa na adrese, na ktorej mala byť,
nenachádzala.... Otec ďalej vypovedal, že svoje deti videl naposledy v decembri 2020. Momentálne
nemá vedomosť, kde sa nachádzajú maloleté deti. Vie, že matka v roku 2021 predala byt na L. O. I.
E., jej návrh na zastavenie konania je len ďalším spôsobom, ako predlžovať konanie, keďže je jasné,
že právomoc sa riadi podľa okolností, ktoré tu boli v čase začatia konania. Je jasné, že obvyklý pobyt

detí je na Slovensku, majú tu celú svoju rodinu, chodia tu do školy. Mimo územia SR len prespávajú.....
Otázka právomoci a príslušnosti sa riadi podľa ustanovení CSP a nariadenia Brusel II bis. Je zrejmé,
že tak ako v čase začatia konania, tak aj v súčasnosti sú splnené všetky podmienky a tunajší súd má
právomoc a príslušnosť na konanie vo veci. Maloleté deti sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, ktorí
majú na Slovensku všetky svoje sociálne väzby, dokonca tu navštevujú aj základnú školu. Uvedené je

zrejmé aj z internetovej žiackej knižky. Nerozumie tomu, prečo zástupca matky hovorí o návšteve školy
v Rakúsku. Otec má vedomosť o tom, že matka podala na rakúsky súd dňa 03.03.2022 návrh, ktorým
sa domáha udelenia súhlasu s návštevou školy v Rakúsku. Deti už dlhšiu dobu nevidel, matka izolovala
deti nielen od otca, ale aj od jeho rodiny a nakoniec aj od svojej rodiny. Aktuálne vôbec nevie, akú školudeti navštevujú, návratové konanie neinicioval, keďže by to bolo zbytočné. Pozná tie rozhodnutia, ale
pokiaľ by sa maloletý vyjadril, že sa nechce vrátiť, tak by to akceptovali. Účel návratového konania nie
je žiadny, keďže by to platilo len do skončenia tohto konania. Čo sa týka konania, ktoré prebieha v

Rakúsku vo I. o nahradenie súhlasu s návštevou školy, toto konanie bolo prerušené do právoplatného
skončeniatejtoveci.Matkatampodalaodvolanieabudeotomrozhodovaťrakúskysúdvyššiehostupňa.
Keď bol otec na pojednávaní vo I., tak žiadal matku, aby mu umožnila styk s deťmi, ale matka na to
nereagovala. Otec nevidí inú možnosť ako zmenu zverenia. Do konca júna 2022 navštevovali deti školu
v E.. V októbri 2022 otec zistil, že nemajú žiadne známky, tak navštívil riaditeľa školy a zistil, že deti do

školy nenastúpili. Riaditeľ školy mu oznámil, že 12.10.2022 začali deti navštevovať školu v Rakúsku, ale
odmietal povedať názov a adresu školy. ... Je bezpochyby, že v čase začatia konania t.j. 20.8.2019 mali
maloleté deti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Súd teda dospel k záveru, že má právomoc
konať a rozhodovať o danej právnej veci. K presťahovaniu deti do Rakúskej republiky došlo až po podaní
návrhu, navyše k uvedenému došlo bez súhlasu otca... Pre úplnosť súd dodáva, že podiel na aktuálnom
stave nesie aj otec, ktorý sa s deťmi istý časť nestretával a v čase, keď sa dozvedel o presťahovaní detí

do Rakúska, nekonal. Otec neinicioval návratové konanie a jeho argument, že má skúsenosti s týmito
konaniami a vie, že by bol neúspešný, neobstojí.“

5. Podľa § 373 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú
ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

6. Podľa § 379 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku pred uskutočnením výkonu rozhodnutia
môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu
podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

7. Podľa § 386 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd odníme maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo
tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je
oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

8. Podľa § 390 písm. c) Civilného mimosporového poriadku súd aj bez návrhu uznesením konanie
o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Podľa čl. 2 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,

ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“ alebo
„Nariadenie Brusel IIa“) na účely tohto nariadenia, pojem „rozsudok“ označuje rozvod, rozluku alebo
anulovanie manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností vydaný súdom
členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo
rozhodnutia.

14. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.15. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení
článkov 9, 10 a 12.

16. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 keď sa dieťa oprávnene presťahuje z
jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského
štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas
trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto

členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve
styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

17. Podľa čl. 10 písm. b) ods. i) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 v prípade neoprávneného
premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú

právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a dieťa sa zdržiavalo v
tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý
vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo
s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako
sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala

žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo
v ktorom je zadržiavané.

18. Podľa čl. 12 bod 3. písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú
takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania

uvedené v odseku 1, ak podľa písm. a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu,
najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt
v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a podľa písm. b) všetci
účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia
konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

19. Podľa čl. 20 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 v naliehavých prípadoch nebránia
ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných
opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto
členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného

členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý
má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za
primerané.

20. Podľa čl. 41 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 právo styku uvedené v článku 40 ods. 1
písm. a), priznané vykonateľným rozsudkom vydaným v členskom štáte, sa uznáva a je vykonateľné
v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez možnosti namietať proti jeho
uznaniu, ak bol rozsudok osvedčený v členskom štáte pôvodu podľa odseku 2. Aj keď vnútroštátne právo
neumožňuje, aby rozsudok priznávajúci právo styku bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu

môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.

21. Podľa čl. 47 ods. 1,2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 akýkoľvek rozsudok vynesený súdom
iného členského štátu a vyhlásený za vykonateľný podľa oddielu 2 alebo osvedčený v súlade s článkom
41 ods. 1 alebo článkom 42 ods. 1 sa vykoná v členskom štáte výkonu za rovnakých podmienok, ako

keby bol vynesený v tomto členskom štáte.

22. Z vyjadrenia povinnej k návrhu na výkon rozhodnutia vyplýva, že už v marci 2020 sa matka mala
spolu s maloletými deťmi presťahovať do I., avšak maloleté deti minimálne do konca školského roka
2021/2022, t.j. do júna 2022 navštevovali Základnú školu L. A. v okrese E. P., chodili tu na krúžky. Vo

svojom vyjadrení k návrhu na výkon rozhodnutia zo dňa 20.12.2021 povinná - matka – výslovne tvrdila
obvyklý pobyt maloletých detí v Rakúskej republike, čo dokladovala potvrdeniami o nahlásení pobytu
oboch maloletých detí v rakúskom centrálnom registri o nahlásení pobytu ku dňu 18.12.2021 na adrese
G. C. XX, XXXX I. (č.l. 62 a 65 spisu). Oprávnený v podaní doručenom dňa 14.04.2022 informoval tunajšísúd, že maloleté deti sa v čase začatia konania zdržovali na adrese : L. XX/X, XXX XX E., nakoľko
matka na tejto adrese vlastnila byt č. X na prízemí, ktorý však ešte dňa X.X.XXXX predala; zároveň
poukazoval na to, že maloleté deti stále navštevujú Základnú školu L. A. v okrese E. P.. V odvolaní voči

uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 24.2.2022 matka naďalej tvrdila, že obe maloleté deti
majú tak obvyklý ako aj trvalý pobyt v Rakúskej republike, kde navštevujú aj krúžky, čo preukazovala
dokladmionávštevekrúžkukung-fuobomadeťmiz23.8.2021(č.l.122súdnehospisu) akoajpotvrdením
o prihlásení maloletých detí na pobyt v trvalom bydlisku: G. XX, XXXX I., a to od 21.8.2019 (č.l. 126
súdneho spisu). V dovolaní zo dňa 27.3.2023 povinná okrem iného poukazovala na to, že maloleté deti

majú osvedčenie o registrácii na pobyt pre občanov – občianky EHP a občanov- občianky Švajčiarska
podľa smernice 2004/38 (ES) v spojení so zákonom o usadení pobytu cudzincov v Rakúsku vydané
dňa 8.2.2023 Magistrátnym oddelením 35 I. (č.l.185-186, 190-191 súdneho spisu). Dňa 20.1.2023 sa
konal na tunajšom súde v konaní sp. zn. 49P/126/2023 výsluch maloletých detí, v rámci ktorého obe deti
potvrdili, že navštevujú školu vo I., kde chodia na kung-fu, pričom s kamarátmi z predchádzajúcej školy
neudržiavajú kontakt, rovnako ani so starými rodičmi, na Slovensko už nechodia; J. má svoju (novú)

školu aj I. rád, K. sa kamaráti so spolužiačkou z (novej) triedy; v Rakúsku bývali od začiatku korony
a keďže bolo online vyučovanie, tak nemuseli chodiť do školy, a keď už nebolo online vyučovanie, tak ich
do školy vozil N. - partner matky (č.l.169 a nasl. spisu). Vo vyjadrení oprávneného zo dňa 12.05.2023
k dovolaniu povinnej tento poukazoval na to, že matka adresu „L. XX/X E.“ uvádzala ako svoju adresu
opakovane v podaniach adresovaných súdu; ďalej uviedol, že matka prihlásila deti na školu do Rakúska

až dňa 17.10.2022, dovtedy navštevovali ZŠ L. A. v okrese E. P., kde chodili na krúžok karate a aj bývali
a zrejme na víkendy chodili do Rakúska, avšak občasným prespaním v Rakúsku nedošlo k zmene ich
pobytu, na čo ani nikdy nedal súhlas.

23. Dňa 31.12.2023 podala matka na tunajší súd návrh na zastavenie konania s poukazom na to, že

obvyklým pobytom maloletých detí je už od roku 2020 adresa G. H. C. XX, I., Rakúska republika, ktorá
je zhodná s adresou matky, a tiež s poukazom na čl. 9 ods. 1 a 2 nariadenia Brusel IIa a na to, že otec,
ako nositeľ práva styku s maloletými deťmi sa zúčastnil konania na súde v Rakúsku už v júli 2022, a
to bez namietnutia právomoci súdu Rakúskej republiky pri prvom úkone (učinil tak až neskôr). Z tohto
je zrejmé, že s právomocou predmetného súdu vyslovil svoj súhlas a podriadil sa jeho rozhodovaniu.

Nenamietnutím prípadného nedostatku právomoci prešlo rozhodovanie už na súdy Rakúskej republiky,
čímtútoprávomocsúdySlovenskejrepublikystratilianiesúďalejoprávnenévovecikonaťarozhodovať.
Uvedené konštatoval aj súd Rakúskej republiky. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Mestský
súd Bratislava II nemá právomoc v predmetnej veci konať, nakoľko mu chýba medzinárodná právomoc,
ktorúvyžadujeNariadenieBruselIIavmanželskýchveciachavoveciachrodičovskýchprávapovinností,

resp. vo veciach, v ktorých sa vyskytuje stret aspoň dvoch právnych poriadkov, t.j. cudzí prvok. Nakoľko
maloleté deti majú bydlisko/miesto obvyklého pobytu na adrese G. H. C. XX, I., Rakúska republika,
tak je splnené podmienka cudzieho cezhraničného prvku pre aplikáciu Nariadenia Brusel IIa. Zároveň
platí, že právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnym právom členského štátu, a to v zmysle
zásady prednosti práva EÚ. Ďalej povinná dôvodila tým, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II

č.k. 49P/43/2020-120 zo dňa 02.12.2020 v časti styku otca s maloletými deťmi je materiálne a právne
nevykonateľné, a to v jeho výrokovej časti v bode I., nakoľko má byť miestom odovzdania a prevzatia
maloletých detí adresa L. XX/X, E., kde matka spolu s maloletými deťmi už nebýva a zdržiavali sa tam
iba v prípade, keď ich mal prevziať otec, ktorý sa však v určenom čase nikdy neukázal, pričom maloletým
deťom nezagratuloval ani k narodeninám, meninám a ani sa deťom neozval žiadnym spôsobom počas

tunajších, či predchádzajúcich vianočných sviatkov. Pobytom maloletých detí ako aj ich matky je v
súčasnosti (od roku 2020) adresa G. H. C. XX, I., Rakúska republika. Nie je preto objektívne možné,
aby takto určené miesto vyzdvihnutia maloletých detí na styk s otcom bolo v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia naďalej a reálne dodržiavané, keďže byt, ktorý sa spájal s predchádzajúcou určenou adresou,
už nie je vo vlastníctve matky, ktorá ho predala a ani tu s maloletými deťmi nebýva.

24. Povinná k návrhu na zastavenie konania priložila zápisnicu zo dňa 21.07.2022 sp. zn. XXXX/
XX/XXX-XX a uznesenie Okresného súdu J. sp. zn. XXXX//XXX-XX zo dňa 15.11.2023, ktorým bol
zamietnutýnávrhmatkyzodňa3.3.2022nanahradeniesúhlasuotcasnávštevouškolymaloletýmideťmi
vo I., a to s odôvodnením, že pre voľbu školy pre maloletých nie je (podľa rakúskeho hmotného práva)

potrebné povolenie opatrovníckeho súdu. V odôvodnení predmetného uznesenia sa ďalej uvádza, že
„podľa zistení má Rakúsko medzinárodnú súdnu príslušnosť, pretože podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia
BruselIIamalimaloletédetiobvyklýpobytvRakúskuužvčasepodanianávrhudňa3.3.2022.Potvrdzuje
to každodenné bývanie a prenocovanie vo I. od marca 2020 ako aj sociálna integrácia vo I., ktorá v tomčase už existovala, s kamarátmi, mimoškolskými aktivitami (okrem iného kurz Kung-Fu) a matka, ktorá
tu pracuje a žije ako ich hlavná opatrovníčka. Pokračovanie v návšteve školy v Bratislave na tom nemôže
nič zmeniť – a to ani s prihliadnutím na tamojších kamarátov – najmä preto, že maloletí jasne uviedli, že

by radšej chodili do školy vo I. a nerealizujú to len z dôvodu chýbajúceho súhlasu otca. Skutočnosť, že
väčšina príbuzných a otec zostali prirodzene na Slovensku, nemá vzhľadom na realitu života európskych
rodín v prihraničných regiónoch ako je I. – E., takú váhu, aby obvyklé miesto pobytu maloletých detí bolo
potrebné aj v marci 2022 stanoviť na Slovensku“.

25. Dňa 11.01.2024 podala matka na tunajší súd návrh na odklad výkonu rozhodnutia s poukazom
na ustanovenie § 389 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a s odôvodnením, že otec fyzicky
napadol maloleté deti, ktoré nemajú k otcovi žiadne citové väzby, práve naopak, cítia z otca nátlak, strach
a agresiu, boja sa ho. Matka k návrhu priložila záznam z výsluchu maloletých detí zo dňa 20.1.2023
realizovaný v konaní sp. zn. 49P/126/2019.

26. Dňa 11.1.2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavila povinná, ktorú ospravedlnila
jej právna zástupkyňa z dôvodu akútneho ochorenia. Oprávnený na pojednávaní zotrval na podanom
návrhu s tým, že „Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodovali
o právomoci slovenských súdov. Styk sa nijako nerealizuje. Matka sa nedostavuje na adresu, ktorá je
miestom prevzatia, t.j. L. XX, kde bývali do roku 2022. On sa tam tiež nedostavuje, lebo nie je načo.

Matka s ním nijako nekomunikuje. On očakáva od súdu, že bude matke dávať pokuty, aby sa umúdrila.
Naposledy bol v kontakte s deťmi asi v novembri 2021. On, keď príde na tú L. XX - teraz tam chodí už len
náhodne raz za mesiac alebo raz za 2 mesiace - vždy napíše matke správu, kde sú a či konečne prídu,
počká 15 minút a potom odíde. Matka na správy nereaguje. Deti nekontaktuje, nemá na ne kontakt.
Nevie, čo môže on robiť pre obnovenie vzťahu s deťmi. V Rakúsku prebiehalo konanie o škole detí,

ale návrh matky bol zamietnutý, lebo jeho súhlas so školou detí v Rakúsku údajne podľa rakúskeho
prava nebol potrebný. Nevie o žiadnom inom konaní v Rakúsku. On namietal na pojednávaní v Rakúsku
právomoc rakúskeho súdu, ale nevie to preukázať. Slovenský súd je jediný príslušný súd, ktorý môže
vykonávať neodkladné opatrenie; jedine rozhodnutie vo veci samej by mohol vykonávať rakúsky súd.
Môže si rakúsky súd myslieť čo chce, ale príslušný je slovenský súd. Myslí si, že keď tu bola právomoc

a príslušnosť na začiatku konania, tak táto trvá. Ak by súd odmietol výkon, bolo by to denegatio justitiae.

27. Právna zástupkyňa povinnej na pojednávaní dňa 11.1.2024 uviedla, že oprávnený pri prvom úkone,
v konaní vedenom na rakúskom súde pod sp. zn. XXXX/XXX-XX, nenamietal právomoc súdu v Rakúskej
republike a ak aj uvádza na dnešnom pojednávaní, že právomoc namietal, nebolo to pri prvom úkone.

Tzn. že podľa článku 9 ods. 2 Nariadenia Rady ES 2201/2003 otec mal namietal právomoc v zmysle
judikatúry už pri prvom úkone a keďže to neurobil, tak rakúsky súd vyhlásil, že má právomoc. Má za to,
že obvyklým pobytom detí je Rakúska republika, a preto žiada súd, aby toto konanie zastavil. Povinná
prihlásila deti na pobyt v Rakúsku po odhlásení trvalého pobytu v Slovenskej republike. Povolenie
na pobyt získali v roku 2023. Deti chodia do školy v Rakúsku. Okruh záujmov detí sa preniesol do

Rakúska (krúžky, škola, kamaráti), ich celý život prebieha v Rakúsku. Otec sa o deti nezaujíma, matku
nekontaktuje, styku s deťmi sa nedomáha; ani na narodeniny, meniny, Vianoce otec deti nekontaktoval.
Matka sa dostavovala na styk na L. XX/X až do vianočných sviatkov v určenom čase. Čakali v aute, ale
keďže sa otec nedostavoval, tak odišli. Matka to vie preukázať svedkom, ktorým je jej manžel a aj deti
to vedia potvrdiť. Teraz sa nedostavuje preto, lebo je chorá. Matka sa ale vyjadrila, že vzhľadom na to,

že otec sa nedostavuje na styk, že ani ona tam nebude chodiť. Otec nemá reálny záujem o deti, ale len
formálny. Keby otec mal reálny záujem sa stretávať, tak by im napísal pohľadnicu, či list.

28. Oprávnený sa podaním doručeným dňa 9.2.2024 vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie konania
a odklad výkonu rozhodnutia, ktoré žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že v čase začatia konania

dňa 27.04.2021 mali maloletí nepochybne obvyklý pobyt na adrese L. XX/X I. E.. Žiadny iný súd
na Slovensku, ani v zahraničí, nie je právomocný ani príslušný na výkon neodkladného opatrenia
nariadeného uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2020, č.k.: 49P/43/2020
– 120. Zákonodarca počítal aj s prípadmi, kedy by sa maloletí mohli presťahovať v priebehu konania, a
preto vylúčil ust. § 113 CMP a ust. § 371 ods. 2 a 3 CMP a zmenu miestne príslušného súdu v dôsledku

ich presťahovania. Úmysel zákonodarcu je tak zrejme taký, že príslušný je súd, ktorý výkon nariadil.
Podľa žiadneho ustanovenia nariadenia Brusel IIa nie je možné vykonávať neodkladné opatrenie v inom
členskom štáte EÚ. Vykonávať sa dajú iba rozsudky súdu členského štátu. Právomoc a príslušnosť
Mestského súdu Bratislava II je daná, minimálne pokiaľ sa nepreukáže opak. Matka do dnešného dňanijakým relevantným spôsobom nepreukázala, že centrum záujmov maloletých je inde ako v Slovenskej
republike. A to najmä s ohľadom na to, že maloletí sú občanmi SR, hovoria slovenským jazykom, na
Slovensku majú celú rodinu a prežili tu väčšinu svojho života. A nič na tom nemení ani skutočnosť,

že matka zakladá do spisu potvrdenie o administratívnom pobyte maloletých v Rakúskej republike.
Najmä pokiaľ súd výkonu nemá vedomosť ani len o skutočnosti, kde maloletí navštevujú školské
zariadenie. Matka založila do súdneho spisu aj rozhodnutie rakúskeho súdu o nahradení jeho vôle,
tento návrh však bol zamietnutý. Slovenský súd tak nie je viazaný žiadnym výrokom. Matka odvodzuje
právomoc rakúskeho súdu len z odôvodnenia, ktorým súd nie je viazaný. Poukazuje na skutočnosť, že

aj v prípade, pokiaľ by došlo k zmene obvyklého pobytu maloletých zo Slovenskej republiky na Rakúsku
republiku, Mestský súd Bratislava II by bol aj naďalej právomocný a príslušný vo veci konať s ohľadom
na skutočnosť, že v tomto prípade bol právoplatne nariadený výkon neodkladného opatrenia, ktoré nie
je možné vykonať v Rakúskej republike podľa žiadneho ustanovenia nariadenia Brusel IIbis. Preto by
zastavenie konania v tomto prípade spôsobilo porušenie jeho práv spočívajúce v ústavnom zákaze
denegatio justitiae, kedy by sa nikde nemohol domáhať výkonu nariadeného neodkladného opatrenia.

Súd tak musí postupovať v zmysle zásady uvedenej v článku 3 odseku 2 Ústavy SR, resp. v zmysle
článku 20 Nariadenia Brusel IIbis. Matka s maloletými deťmi na adrese svojho bydliska mu neumožnila
styk doposiaľ od vydania neodkladného opatrenia ani raz. Na SMS správy nereaguje, na telefonické
volania neodpovedá. Do decembra 2020 aspoň umožnila pri jeho pokusoch o realizáciu styku vidieť
maloleté deti 5 minút vo dverách, od decembra 2020 už ani len nepríde otvoriť bránu. Od augusta 2020

do apríla 2021 mu napísala iba 2 správy. Následne sa neobťažuje už ani tým a nekomunikuje vôbec. Po
predaji svojho bytu na L. XX/X I. E. v júli 2021 matka deti na súdom určenú adresu ani raz nedoviezla.
Pričom je zrejmé, že v utorok o 17:00 hod. z I. deti nevie reálne doniesť na určenú adresu kvôli svojej
práci alebo škole či krúžkom maloletých detí, a preto od nej požadoval, aby deti priviezla aspoň v párne
soboty, ale matka ani to nesplnila. Vzhľadom k tomu, že matka svoje povinnosti neplní, on už poslednú

dobu chodí na určenú adresu iba sporadicky. O styk sa pokúsil dňa 22.04.2023, 06.05.2023, 03.06.2023,
17.07.2023 a 27.01.2024 a 30.01.2024. Je zrejmé, že ak by matka mala záujem styk realizovať, napísala
by mu aspoň SMS alebo mail, aby sem nechodila zbytočne. Nikdy mu však matka nenapísala, ani inak
sa s ním neskontaktovala.

29. Dňa 26.02.2024 založila povinná do spisu písomné vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného. Uviedla,
že trvá na tom, že výkon rozhodnutia by vážne ohrozoval psychické zdravie a priaznivý vývoj maloletých
detí a vzhľadom na skúsenosti maloletých detí so správaním otca z minulosti, by mohlo dôjsť aj k
ohrozeniu zdravia, resp. života maloletých detí zo strany otca. K argumentácii otca poukázala na čl.
47 bod 2 a čl. 2 bod. 4 Nariadenia Brusel IIa s tým, že použitie čl. 20 nariadenia Brusel IIa otcom

je nesprávne. Maloleté deti majú v Rakúskej republike obvyklý pobyt, žijú tam od roku 2020, od roku
2022 tam navštevujú školu, od roku 2023 získali povolenie na pobyt a mal. J. bol navyše v Rakúsku
vydaný už aj občiansky preukaz (č.l. 498 súdneho spisu). Okrem toho sa deti dlhodobo učia nemecký
jazyk, v Rakúskej republike navštevujú rôzne krúžky, majú tam zázemia a aj kamarátov. Matka a jej
manžel sa presťahovali do Rakúskej republiky aj s maloletými deťmi s úmyslom sa tam dlhodobo usadiť,

resp. usadiť sa tam navždy. V podstate je možné konštatovať, že celý ich život sa preniesol práve do
Rakúskej republiky, kde vytvárajú spoločne domov pre svoju rodinu, t. j. maloleté deti sa tu začleňujú
do sociálneho a rodinného prostredia. Žiaden z argumentov otca nie je relevantný a nedokazuje opak,
nakoľko skutočnosť, že maloleté deti sú občanmi Slovenskej republiky, ovládajú slovenský jazyk, majú
tu rodinu a prežili tu väčšinu života, nemá žiaden význam pri určovaní obvyklého pobytu maloletých

detí. Argumenty otca k priebehu realizácie styku s maloletými deťmi od právoplatnosti nariadeného
neodkladného opatrenia sú nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.
Matka sa dostavovala na adresu L. XX/X, E. do vianočných sviatkov, pričom čakala aj s maloletými
deťmi a svojím manželom v aute na príchod otca, avšak ten ani raz na miesto stretnutia neprišiel, v
dôsledku čoho nedošlo k odovzdaniu maloletých detí otcovi. To, že k odovzdaniu detí nedošlo, je však

na zodpovednosti otca a nie matky. Tvrdenie, že sa matka nedostavovala na súdom určené miesto, je
fabulácia a predstavuje snahu otca o prenesenie svojho nezodpovedného konania na matku. Rovnako
nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že matka neodpovedá na jeho SMS správy alebo telefonáty. Matka
žiadne takéto SMS správy a ani telefonáty od otca neprijala, resp. zmeškané hovory od otca nikdy
nemala, a otec nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, že by tomu tak bolo. Argumenty otca

ohľadom zmeny právomoci súdu v spojitosti s presťahovaním matky uvedené v závere vyjadrenia otca
sú v celom rozsahu neakceptovateľné a absurdné. Matka sa presťahovala zo Slovenskej republiky do
Rakúskej republiky, kde žije s manželom a maloletými deťmi už 3 roky a vytvára pre svoju rodinu trvalé
rodinnézázemie.Tvrdenieotca,žetýmtopresťahovanímazmenouprávomocisúdovbymalodochádzaťkodopretiuspravodlivostijeničímnepodloženéklamstvo,predovšetkýmkvôlitomu,žematkasanemieni
s maloletými deťmi nikam inam presťahovať a sama má záujem o urýchlené ukončenie predmetného
konania, avšak na príslušnom súde v Rakúskej republike. V zmysle vyššie uvedených skutočností trvá

na tom, že matka sa dostavovala aj s maloletými deťmi na adresu určenú súdom za účelom odovzdania
maloletých detí otcovi, avšak ten sa nikdy nedostavil. Poukazuje aj na to, že otec nikdy neprejavoval
záujem o maloleté deti, a to žiadnym spôsobom, t. j. ani osobne, telefonicky alebo písomne. K maloletým
deťom sa správal agresívne, násilne a nepríjemne, čoho dôsledkom je, že maloleté deti sa v jeho
prítomnosti necítia príjemne a bezpečne a nechcú s ním tráviť svoj čas.

30.Napojednávanídňa26.3.2024oprávnenýuviedol,ženikdyneakceptovalprávomocrakúskehosúdu,
a ak by ju aj akceptoval v konaní o nahradení súhlasu so školou, tak to nemá nič spoločné s týmto
konaním. Rakúsky súd návrh matky zamietol, svoju právomoc uznal iba v odôvodnení, čo nie je pre
tunajší súd záväzné. Poukazuje na to, že vo veci samej sp. zn. 49P/126/2019 bola matka zaviazaná
navštevovať psychologickú poradňu za účelom obnovenia vzťahu medzi ním a deťmi u Dr. A., kde bola

trikrát, potom to odmietla. Potom bola zaviazaná, aby chodila do VÚDPaP, potom bola zaviazaná chodiť
do Tenenetu, o čom zakladá do spisu správu. Týmito dokladmi chce preukázať, že matka nielenže
nechodí na styk, ale ani nemá absolútne žiadny záujem odstrániť vzniknutú situáciu, keď sa s deťmi
nestretáva, pričom túto situáciu sama spôsobila. Dáva súdu na nahliadnutie SMS správy zasielané
matke mobilom (na telefónne číslo XXXX XXX XXX) dňa 3.6.2023 v znení: „Ahoj som pred domom

a čakám na deti. S.“; ďalej zo dňa 17.6.2023 14.05 hod. v znení: „Ahoj. som tu. S.“; zo dňa 27.1.2024
vznení:„Ahojčakámnadetipredvchodom.B..“;zodňa30.1.2024vznení:„Ahoj.sompredbránou.zasa
nič predpokladám (emotikon)“. On zo začiatku chodil na styk úplne pravidelne, aj v utorky, aj v soboty,
kvôli tomu si vždy upravoval program. Po čase mu bolo úplne jasné, že matka nemá vôbec záujem.
Neodpisovala mu, nezdvíhala mu telefón. Teraz sa dostavuje na styk „námatkovo“. Keby mu hocikedy

napísala, že mu donesie deti, tak by si ten čas vždy našiel. Konečne sa dozvedel, že deti chodia do
školy v Rakúsku, pričom J. má XX rokov a chodí do XX. Nerozumie, prečo sa matka naučila po nemecky,
a deti nenaučila a teraz chodia do X. triedy. Brusel II bis je procesné nariadenie upravujúce príslušnosť
súdu. Nie je to hmotnoprávny predpis ustanovujúci, ako sa mení alebo určuje obvyklý pobyt maloletého,
tým je Zákon o rodine. Pokiaľ Zákon o rodine hovorí, že obvyklý pobyt maloletého je možné zmeniť iba

na základe dohody rodičov, tak iná možnosť nie je. Nariadenie Brusel IIbis pri procesných ustanoveniach
hovorí, že pokiaľ je dieťa neoprávnene v cudzej krajine a nadobudne tam obvyklý pobyt, tak môže
právomoc prejsť na súd danej krajiny. Podľa slovenského právneho poriadku však nikdy nemôže dôjsť
k zmene obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča. Preto sa môže stať, že rakúsky súd sa môže
domnievať, že má právomoc podľa svojich vnútroštátnych predpisov, ale podľa slovenského poriadku,

ten obvyklý pobyt je stále na Slovensku.

31. Dňa 11.04.2024 založila povinná do spisu písomné vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného na
pojednávaní dňa 26.3.2024. Uviedla, že maloletý J. navštevuje triedu X.Q., ale A., čo v podstate
znamená to isté, ako keby bol R. na Slovensku. Budúci rok bude v triede X.Q., t.j. ekvivalent J. v

Slovenskej republike, a tým bude mať ukončenú J. povinnú školskú dochádzku a bude sa uchádzať o
vyšší stupeň vzdelávania na gymnáziu. Na vysvedčení má maloletý J. takmer zo všetkých predmetov
jednotky. Matka spolu s mal. deťmi navštevovali psychologické poradenstvo u L. J. A., ktorého sa
zúčastňoval aj otec, takže akékoľvek jeho tvrdenie o nespolupráci matky je znova zo strany otca
zavádzajúce pre účely súdneho konania. To, že deti odmietajú otca, nie je pričinením matky, ale

práve správaním otca, ktorý keby zmenil správanie voči nim a aj matke, je pravdepodobné, že by aj
deti pristupovali k nemu iným spôsobom. Čo sa týka realizácie styku, chodievali pravidelne v zmysle
rozhodnutia s výnimkou chorôb a sviatkov, čo preukazujú fotografiami (č.l. 532 a nasl. súdneho spisu),
otec sa tam však nikdy neukázal. Keby mal otec skutočný, reálny záujem o stretávanie sa s deťmi,
pokúsil by sa popracovať na svojom správaní, taktiež sa s nimi skontaktovať aj písomne (pohľadnica, list,

aťd.). Ku dnešnému dňu tak neučinil, ani k narodeninám, meninám, Vianociam. Otec v zápisnici zo dňa
26.03.2024 uviedol, že kontaktoval matku prostredníctvom SMS, pričom nedoložil o tom skutočný dôkaz;
posledné dve SMS sú z októbra 2020. Žiadne iné SMS zo strany otca matke zaslané neboli. Uvedené
svedčí o skutočnosti, že otec nemá reálny záujem o výkon styku s deťmi, ale iba účelovo koná so snahou
privodiť deťom a matke psychickú nepohodu. Poukazuje aj na to, že obe maloleté deti nadobudli obvyklý

pobyt v členskom štáte (Rakúsko) a zdržiavali sa v ňom najmenej jeden rok po tom, ako sa subjekty
vykonávajúce opatrovnícke právo dozvedeli alebo mohli dozvedieť o mieste ich pobytu (tri roky) a deti
sa zžili s novým prostredím a je splnená jedna z podmienok, že príslušný nositeľ opatrovníckeho právanepodal do jedného roka, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, žiadosť
o návrat dieťaťa.

32. Z vyššie uvedeného, t.j. z obsahu tunajšieho spisu ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 49P/126/2019-519 zo dňa 14.2.2023 vyplýva, že povinná - matka maloletých - spoločne s deťmi
bývajú od roku 2020 v Rakúsku, od 3.9.2021 tam podľa lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej
republiky majú všetci traja nahlásený trvalý pobyt (a zároveň odhlásený trvalý pobyt z adresy L. XX/X,
E.);podľapotvrdeniaS.VolksschuleQ.J.T.,H.K.XX,XXXXI.(č.l.471anasl.súdnehospisu) tamobaja

maloletí od školského roku 2022/2023 navštevujú aj školu, od roku 2023 získali povolenie na pobyt
a maloletému J. bol v Rakúsku vydaný aj občiansky preukaz. Okrem uvedeného maloletí v Rakúsku
navštevujú krúžky, majú tam sociálne zázemie aj kamarátov, sú zapojení do zdravotného a sociálneho
systému v Rakúskej republike. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
15.04.2024 poberala matka prídavok na každé z detí do 30.6.2023 a žiadosť o odňatie od 01.07.2023
podala z dôvodu uplatnenia nároku v inom členskom štáte EÚ. Maloleté deti sa s matkou dlhodobo

zdržiavajú na adrese G. H. C. XX, I., Rakúska republika. Pod pojmom obvyklý pobyt sa podľa judikatúry
medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, chápe miesto, ktoré odzrkadľuje istú
mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území daného štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky v školskej dochádzke, jazykové

znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Na základe vyššie
uvedeného súd ustálil, že obvyklým pobytom maloletých detí je Rakúsko, t.j. iná krajina Európskej únie
ako Slovensko, a že deti sa s novým prostredím zžili. Nakoľko nebolo preukázané, že otec by bol
udelil súhlas s presťahovaním maloletých detí do Rakúska, súd dospel k jednoznačnému záveru, že
maloletédetibolidoRakúskapremiestnenématkouneoprávnene.Otecvšakneiniciovaldojednéhoroka

návratové konanie v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, pričom najneskôr v októbri
2022 dopytom u riaditeľa Základnej školy L. A. zistil, že deti už nielenže bývajú v Rakúsku, ale tam aj
navštevujú školu, t.j. že matka deti definitívne premiestnila do Rakúska bez jeho súhlasu. Otec v konaní
vo veci samej vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 49P/126/2019 uviedol, že: „návratové konanie
neinicioval, keďže by to bolo zbytočné. Pozná tie rozhodnutia, ale pokiaľ by sa maloletý vyjadril, že sa

nechce vrátiť, tak by to akceptovali. Účel návratového konania nie je žiadny, keďže by to platilo len do
skončenia tohto konania.“

33. Je pravdou, že v zmysle článku 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zmena obvyklého pobytu
dieťaťa počas prebiehajúceho konania sama o sebe v zásade nemá za následok zmenu právomoci

v prebiehajúcom konaní, avšak len s výnimkou okolností uvedených v článku 9, 10 a 12 citovaného
nariadenia.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutkovézisteniajevšakzrejmé,ževdôsledkunekonaniaotca
došlo v priebehu tohto konania k strate právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 10 cit. nariadenia,
keďže najneskôr od októbra 2022 maloleté deti preukázateľne majú obvyklý pobyt v Rakúsku, hoc aj
na základe ich neoprávneného premiestnenia matkou. Za zmienku stojí, že podľa záverov rakúskeho

súdu mali maloleté deti obvyklý pobyt v Rakúsku už v čase podania návrhu matkou na nahradenie
súhlasu otca so školou v konaní sp. zn. XXXX//XXX-XX, t.j. ku dňu 3.3.2022. Podstatné z hľadiska
aplikácie článku 10 citovaného nariadenia, ktoré upravuje kritériá súdnej právomoci, je to, že otec na
základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia, plne si vedomý skutočnosti o presťahovaní detí matkou
do Rakúska bez jeho súhlasu, nevyužil možnosť domáhať sa na rakúskom súde nariadenia návratu

detí na územie Slovenskej republiky v lehote jedného roka. Preto najneskôr od októbra 2022 nadobudli
deti obvyklý pobyt v Rakúsku a najneskôr do októbra 2023 sa mohol otec domáhať ich návratu, čo však
vedome neurobil, a tunajší súd tak toho času už nemá právomoc ďalej vo veci konať.

34.Súdkargumentáciiobochrodičovpodotýka,ževposudzovanejveciniejemožnéaplikovaťčlánok20

cit. nariadenia - ako to tvrdil oprávnený, pretože tento článok upravuje úplne odlišnú situáciu, a ani článok
9 cit. nariadenia - ako to tvrdila povinná, ktorý sa týka výlučne prípadov oprávneného presťahovania.
Ak je totiž premiestnenie dieťaťa - ako je tomu aj v posudzovanej veci - výsledkom nezákonného
premiestnenia na základe jednostranného rozhodnutia nositeľa rodičovských práv a povinností,
neuplatňuje sa článok 9, ale článok 10 cit. nariadenie. V posudzovanej veci nemožno aplikovať ani

pojem Zákona o rodine, ktorým je „bydlisko maloletého dieťaťa určené zákonným spôsobom“, pretože
tento pojem je výlučne kategóriou vnútroštátneho práva a má význam z hľadiska posudzovania miestnej
príslušnosti vnútroštátneho, t.j slovenského súdu, nie však z hľadiska posudzovania medzinárodnej
právomoci, kde je rozhodujúcim kritériom „obvyklý pobyt dieťaťa“. S poukazom na článok 2 ods. 4,článok 41 ods. 1 a článok 47 ods. 1, 2 cit. nariadenia podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia
otca, že v inom členkom štáte nie je možné vykonať uznesením nariadené neodkladné opatrenie len
preto, že nejde o „rozsudok“.

35. V neposlednom rade súd konštatuje, že deti sa nesporne nenachádzajú na území Slovenskej
republiky, súd teda nemôže fyzicky odňať deti matke. Podstata (faktickej) realizácie výkonu rozhodnutia
o úprave styku vymedzená v § 386 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku však spočíva v tom,
že súd odníme dieťa tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený

čas, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, kto má podľa rozhodnutia právo styku. V danom prípade
výkonu rozhodnutia má ísť o odňatie maloletých detí v časoch vymedzených v exekučnom titule matke
ako povinnej a ich odovzdanie otcovi ako oprávnenému. Ak sa ale maloleté deti fakticky a dlhodobo
nachádzajú v Rakúsku, kde majú bydlisko, navštevujú školu, krúžky - inými slovami na území Slovenskej
republiky sa nezdržujú, potom súd nemá ako uskutočniť samotný výkon rozhodnutia. Maloleté deti sa
teda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, pričom slovenský súd nemá právomoc vykonať

rozhodnutie naúzemícudziehoštátu-Rakúskejrepubliky(porov.uznesenieKrajskéhosúduvBratislave
č.k. 18CoE/153/2022-235 zo dňa 30.11.2022). Pre úplnosť súd konštatuje, že ani v prípade trvania
právomoci by tunajší súd nemohol aplikovať postup podľa § 383 ods. 1 písm. b) CMP, keďže matka
nepoberá prídavky na deti v Slovenskej republike, a neúčelná je aj aplikácia § 380 CMP, keďže
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce má len veľmi

obmedzenú - ak vôbec nejakú - možnosť poskytnúť tunajšiemu súdu súčinnosť pri zisťovaní informácií o
dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov u matky,
ktorá žije v inom štáte. Jedinou možnosťou, ktorú by súd v prípade trvania právomoci mohol využiť,
je ukladanie pokút matke v zmysle § 382 CMP, čoho dôvodnosť však spochybnil v priebehu konania
samotný oprávnený, ktorý na pojednávaní dňa 11.1.2024 vyhlásil, že : „On sa tam tiež nedostavuje,

lebo nie je načo“.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia a konanie zastavil, a to z dôvodu objektívnej nemožnosti uskutočniť výkon
rozhodnutia podľa § 386 ods. 1 CMP, ale najmä z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, ktorou je

nedostatok právomoci tunajšieho súdu na ďalšie konanie vo veci. Maloleté deti majú obvyklý pobyt na
území Rakúskej republiky, kde spoločne s matkou dlhodobo bývajú a kde navštevujú aj školu. Tunajší
súd preto nemá právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci výkonu neodkladného opatrenia v časti
styku otca s maloletými deťmi, ktorú má rakúsky súd ako súd členského štátu Európskej únie.

37. Pre úplnosť súd konštatuje, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť
vec tomuto súdu, pričom oprávnenému nič nebráni domáhať sa výkonu rozhodnutia o úprave jeho
styku s maloletými deťmi v Rakúsku. Napokon súd konštatuje, že o návrhu matky na odklad výkonu
rozhodnutia nerozhodol, nakoľko zastavenie konania z procesného hľadiska konzumuje aj prípadný
odklad výkonu rozhodnutia.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.