Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010158
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223010158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
2T/37/2023 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX vo I.,
trvale bytom K. XX, XXX XX
L.

u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/37/2023 zo dňa 10.10.2023 bol obžalovaný A. B. nar.
XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom K. XX, XXX XX L., uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 11.12.1998 až do 31.08.2017 v Bardejove a inde, si neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho
syna G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. XXXX/XX, N. - O. P., ktorý bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu v Bardejove sp.zn. 9C/31/98 zo dňa 13.11.1998 zverený do výchovy matky Q. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. XXXX/XX, N. - O. P., toho času bytom R. XX/XXX X, XXXX R., L., ktorýmbol zaviazaný prispievať na výživu syna G. sumou 300,-Sk / 9,96 € / vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám
matky, ako aj rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 1P/27/2004 zo dňa 03.02.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012, ktorým bolo zvýšené výživné na sumu 2.000,- Sk / 66,39 €/

mesačne od 02.02.2004 do 31.12.2008 a od 01.01.2009 do budúcna na sumu 66,39 € mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám matky, kde dlžné výživné na mal. G. za obdobie od 11.12.1998 do 03.02.2012
je vo výške 6.089,26 € a na bežnom výživnom od 04.02.2012 ku dňu 31.08.2017 dlhuje sumu vo výške
4.448,13 €, spolu takto na výživnom za obdobie od 11.12.1998 až do 31.08.2017 dlhuje na výživnom
sumu v celkovej výške 10.537,39 €.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr.
zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon
uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona okresný súd obžalovanému uložil povinnosť počas skúšobnej
doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 € k rukám matky dieťaťa Q. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. XXXX/XX, N. - O. P., t. č. R. XX/XXX X, XXXX R., L..

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice odvolanie obžalovaný proti výroku o náhrade škody
(protivýroku,ktorýmmubolauloženápovinnosťpočasskúšobnejdobyzaplatiťdlhnavýživnomvovýške
10.537,39 eur k rukám matky dieťaťa), ktoré následne písomne odôvodnil tým, že vyživovaciu povinnosť

voči synovi bol ochotný plniť v súdom stanovenej výške. Na základe jednotlivých rozhodnutí súdu
ohľadom povinnosti platiť výživné mu bola uložená povinnosť platiť výživné k rukám matky syna G. B..
Počasceléhoobdobia,kedymalplatiťvýživnénasyna,munebolaznámaadresabydliskamatky,tátomu
nikdy neposkytla informácie, kde sa zdržuje, resp. na akú adresu alebo aký účet má posielať jednotlivé
platby výživného. Dokonca v určitom období bolo po matke vyhlásené aj pátranie prostredníctvom siete

Interpol. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, je
podľaTrestnéhozákona,potrebnézavinenie,ktoréspočívavtom,žepáchateľvedel,žemôžespôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobne pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť). Odvolateľovi
tiež nie je známe, akým závažnejším spôsobom konania sa dopustil spáchania uvedeného trestného
činu. Na základe vyššie uvedeného je, podľa odvolateľa, zrejmé, že sa nedopustil trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko z jeho strany
nedošlo k zavineniu vo vzťahu k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Čo sa týka

výšky náhrady škody uloženej mu v rozsudku, nesúhlasí s výškou škody, nakoľko dlh na výživnom
je v značnej časti premlčaný. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné
sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté
dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomtozákonestanovenej.Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie
je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia
sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí
táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po
právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za

ňu zodpovedá. Odvolateľ ďalej dôvodil tým, že okresný súd mu rozsudkom uložil povinnosť nahradiť
škodu, ktorá pozostáva z dlžného výživného v sume 10.537,39 eur. Uvedená suma bola vypočítaná ako
dlžné výživné za obdobie od 11.12.1998 do 31.08.2017. Podľa názoru odvolateľa sa právo na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného premlčuje a týmto vznáša námietku premlčania ohľadom celého dlhu vo
výške 10.537.39 eur, či už titulom premlčania práva na pravidelne opakujúce sa dávky, alebo premlčania

náhrady škody (keďže odvolanie podáva proti výroku o náhrade škody). Z uvedených dôvodov odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 a nasl. Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
škody zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol, resp. zmenil tak, odkáže
poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa§371ods.1Tr.poriadku.Krajskýsúdvdanomprípadenezistiactakéchyby,ktorébyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné iba čiastočne, aj to z iných, ako namietaných dôvodov.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým súdom
ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o povinnosti počas
skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom, ktorý je súčasťou výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody
dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
iného a spáchal čin po dlhšiu dobu, naplnil ako po objektívnej, tak aj subjektívnej stránke obligatórne
náležitosti súdeného prečinu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí

súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré
musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.
zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zákona).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy, podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len
taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy

trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,
musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.Za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom
ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 207 ods. 3 Tr. zákona je 1 rok až 5 rokov), t. j.

ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona).

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 2 prvej vety Tr. zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3
a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník;
spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Povinnosť

podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona spočíva v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané
výživné.

Po sumarizácii správania sa obžalovaného podľa správ z miesta trvalého bydliska a hodnotení jeho
trestnoprávnej a priestupkovej minulosti, následne pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal okresný

súd na základné kritéria pri ukladaní trestu upravené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona a teda
najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Následne
okresný súd ustálil prevažujúci pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona (priznanie
sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu), oproti nezisteným okolnostiam

priťažujúcim a po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu
podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby vo výmer 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo
výmere 24 mesiacov bude trestom postačujúcim na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Na posilnenie
účelu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody bola obžalovanému uložená podľa § 50 ods. 2

Tr. zákona povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 eur k rukám
matky dieťaťa.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že okresný súd pri
ukladaní trestu obžalovanému správne poukázal na príslušné ustanovenia Trestného zákona, zásady

ukladania trestov v § 34 Tr. zákona, osobitne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona potrebu prihliadať najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval. Aj krajský súd považuje uložený podmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 12 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a
generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje
závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne
dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, preto zodpovedá zásadám

ukladania trestov uvedených osobitne v § 34 Tr. zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je však potrebné poukázať na to, že okresný súd obžalovanému
uložil podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo
výške 10.537,39 eur k rukám matky dieťaťa Q. B.. Syn obžalovaného G. B. dosiahol plnoletosť dňom

17.06.2015, z uvedeného dôvodu obžalovaný dlh na výživnom obžalovaný už nie je povinný platiť
k rukám matky dieťaťa Q. B., ale priamo svojmu synovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd na podklade odvolania obžalovaného z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil celý výrok o treste a následne krajský súd postupom podľa

§ 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol o uložení trestu pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zákona bez existencie priťažujúcej okolnosti a za použitia a § 38 ods. 3 Tr. zákona
trest obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom naskúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť, aby
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Majúc na zreteli potom vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za
ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu
a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby

uloženýtrestsúčasneinýchodradilodpáchaniatrestnýchčinovazároveňvyjadrovalmorálneodsúdenie
páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že takto uložený trest, vrátane trestu zákazu
činnosti, predstavujú trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne
individualizovaný.

Pokiaľ obžalovaný namietal v odvolaní, že pri určení zameškaného výživného nebolo zohľadnené

premlčanie, tak odvolací súd uvádza, že inštitút premlčania práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia
výživného v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine (právo na výživné ako také sa podľa zákona o rodine
nepremlčuje) je inštitútom rodinného, resp. občianskeho práva a nemá relevantný vzťah k odvetviu
trestného práva. Pokiaľ Trestný zákon vyhlási určité konanie za trestné (pri trestnom čine zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona je neplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vyživovať iného

priamo obsahom objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu), možné premlčanie takého
konania sa posudzuje podľa ustanovení Trestného zákona o premlčaní trestného stíhania, ku ktorému
v prejednávanej veci nedošlo.

Také konštatovanie obdobne platí aj ohľadom povinnosti uloženej obžalovanému zaplatiť zameškané

výživné v skúšobnej dobe podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, k čomu odvolací súd uvádza, že ide o povinnosť
viažucu sa k uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody a majúcu vzťah k zistenému dlhu
na výživnom uvedenom v skutkovej vete rozsudku (ide o trestnoprávny inštitút, ktorý je prostriedkom
trestného práva na dosiahnutie účelu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý má
obžalovaného viesť k tomu, aby v skúšobnej dobe viedol riadny život, pričom hodnotenie plnenia

uložených primeraných obmedzení a povinností je jedným z kritérií, na základe ktorých súd rozhodne
o tom, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo nie). Skutočnosť,
že podľa Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, je z pohľadu trestného práva irelevantné, pretože ide o inštitút
občianskeho,resp.rodinnéhopráva,atedauloženiepovinnostiobžalovanému,ktorémuboltrestodňatia

slobody podmienečne odložený, zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, nemožno stotožňovať
so súdnym konaním o určenie výživného podľa Zákona o rodine, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie
vyplývajúce z druhej vety § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedená problematika už bola výslovne aj
posudzovaná ustálenou súdnou praxou týmto spôsobom s rovnakým záverom (II. ÚS 314/17).

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol
vo veci tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.