Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2222010224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 22.11.2023 pod sp. zn. 4T/26/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa
11.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom: D. E., F. G. XXXX/XX,
t. č. v ÚVTOS Želiezovce,

u k l a d á

Podľa§212ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 20.07.2020 v čase okolo 13:40 hod. v meste D. E. H. H. E. I. XXXX/X na parkovisku pred Strednou
poľnohospodárskou a potravinárskou školou spoločným konaním s doposiaľ ďalšou nestotožnenou
osobou vnikli do tam zaparkovaného motorového nákladného vozidla značky Citroen Berlingo,
striebornej metalízy, r. v. 2005, EVČ: D. a to tak, že nezisteným predmetom vypáčili zámok na

zadných dverách odkladacieho priestoru vozidla, odkiaľ odcudzili 1 ks karbobrúsku zn. Makita, 1 ks
akumulátorové vŕtacie kladivo zn. Makita, 1 ks príklepovú vŕtačku zn. Makita, 1 ks rázový uťahovák
zn. Parkside s príslušenstvom, batériami a nabíjačkami, čím majiteľovi J. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. H. L. M. XXX spôsobili škodu na odcudzení vo výške 780,- € a poškodením dverí spôsobiliškodu vo výške 50,- €, pričom obvinený A. B. bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 0T/21/20 zo dňa 21.02.2020 právoplatného dňa 21.02.2020 za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a taktiež obvinenému D. E.

bola príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda dňa 01.02.2021 uložená bloková pokuta
nezaplatená na mieste č. 12110286 vo výške 30,- € a to za priestupok proti majetku podľa § 50 zák.
č. 372/1990 Zb.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 36

písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k povinnosti spoločne a nerozdielne
s dedičmi nebohého odsúdeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, zaplatiť náhradu
spôsobenej škody poškodenému J. K., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom J. H. L. XXX, vo výške
780,- Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 206-207 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to vo vzťahu
k výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Odvolanie proti rozsudku podal (po uplynutí zákonnej lehoty) samostatným písomným podaním zo dňa
21.02.2024 i obžalovaný A. B., a to i napriek tomu, že sa práva na podanie odvolania po vyhlásení
rozsudku vzdal, pričom toto odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o náhrade škody, vzal následne späť
na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 11.06.2024, čo predseda senátu odvolacieho súdu podľa
§ 312 ods.4 Tr. por. vzal na vedomie svojim uznesením zo dňa 11.06.2024 pod sp. zn. 3To/49/2024.

Čo sa týka odvolania okresného prokurátora, tento vo svojich písomných dôvodoch namietal, že postup
okresného súdu, ktorý mimoriadne zmiernil trest obžalovanému ako 25 x súdne trestanému recidivistovi,
ktorý sa evidentne živí trestnou činnosťou a ktorého doterajší výkon trestu neviedol k náprave, je
nesprávny, neprimerane mierny a preto navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť

mu trest v strede trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora uviedol (skrátene), že postup súdu
pri ukladaní mimoriadne zníženého trestu plne korešponduje s kritickým postojom obžalovaného

k spáchaniu trestnej činnosti ako i s individuálnou a preventívnou funkciou trestu a preto navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť v zmysle jeho písomného návrhu.

Obžalovaný spolu s obhajcom navrhli odvolanie okresného prokurátora s poukazom aj na ich písomné
vyjadrenie ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že
odvolanieokresnéhoprokurátoraječiastočnedôvodné,pretožejemožnépopreskúmanívecipovažovať
postup okresného súdu v zmysle § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zákon v podobe uloženia trestu
obžalovanému po jeho mimoriadnom znížení za neprimerane mierny.Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd stotožnil v podstatnom rozsahu s
argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v jeho odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň

potrebné uložiť obžalovanému trest v čiastočne prísnejšej forme.

Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu - § 34
ods. 4 Trestného zákona. V prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti

nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené.

Vyplýva to z doterajšej súdnej trestnosti obžalovaného, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný pácha trestnú
činnosť rôzneho charakteru už od roku 1971, doposiaľ má v registri trestov až 26 záznamov, z čoho je
zrejmé, že výkon trestu už v podstate nenapĺňa funkciu resocializácie ale skôr funkciu preventívnu.

Pokiaľ ide o použitie zmierňovacieho ustanovenia tým spôsobom, ako to aplikoval v danom prípade
okresný súd, odvolací súd uvádza, že zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017 ( na ktoré sa odvoláva i obhajoba), nestanovuje obligatórnosť
použitia § 39 Tr. zák. v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a takáto povinnosť nevyplýva ani zo
skutočnosti, že v bežnej praxi tak súdy postupujú. Splnenie podmienok uvedených v § 39 Tr. zák. je

nutné zvážiť vzhľadom na všetky individuálne okolnosti prípadu a najmä pomery páchateľa, pričom je
zrejmé, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd ani neposkytol žiadne náležité
právne resp. skutkové argumenty , ktoré by takýto zákonný postup odôvodňovali. Zmiernenie trestu
u obžalovaného odôvodnil len veľmi všeobecne, pričom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na
základe ktorých dospel k záveru, že uloženie trestu v rámci ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre

obžalovaného neprimerane prísne.

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, osobnostné charakteristiky
obžalovaného ako i potreby ochrany spoločnosti, jedine uloženie dlhšieho nepodmienečného trestu
odňatia slobody (aj keď uloženého skôr pri spodnej hranici trestnej sadzby a nie v jej strede, ako sa

domáhal prokurátor), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto
trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovaný by si mal v danej súvislosti uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené
negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od charakteru trestného
činu ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami
a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza

verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,

jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v
neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Na základe odvolania prokurátora, preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. d/, e/, ods.2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie
okresného súdu napravil tak, že obžalovanému na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku a zároveňpodľa § 212 ods.2 Trestného zákona za použitia poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Trestného
zákona a priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a keďže obžalovaný pred spáchaním

predmetnej trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, v zmysle
§ 48 ods.2 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale

i generálnej prevencie.

Z uvedených dôvodov, keďže okresným súdom mimoriadne znížený trest odňatia slobody nemožno
považovať za daných okolností za primeraný, potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.