Rozsudok – Záložné právo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-6C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200568
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4623200568.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A.XXX,A.,protižalovanýmv1/rade:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,Bratislava,IČO:
35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739,
v 2/ rade: Expres Reality, s.r.o., so sídlom SNP 876/6, Hlohovec, IČO: 48 045 314, o určenie, že záložné
právo na nehnuteľnosti nevzniklo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa
01.07.2016 medzi žalovaným v 1/ rade (predtým Československá obchodná banka, a. s.) a žalovaným
v 2/ rade, k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom

Topoľčany, katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie C., parcely registra „C“ parc. č. 4/1
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
24 m2, parc. č. 5 - záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 - záhrada o výmere 322 m2, stavba so súp. č.
XXX ako „rodinný dom,“ postavený na parcele č. 4/1, na sumu uvedenú v zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016, evidovaná Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor pod V2399/2016, n e v z n i k l o .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade v plnom rozsahu. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.03.2023 podal žalobca na tunajšom súde žalobu voči žalovaným v 1/ a v 2/rade, domáhajúc
sa určenia, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 01.07.2016
medzižalovanou1/(predtýmD.E.F.,G.)ažalovanýmv2/radeknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XX pre katastrálne
územie C. parcely registra „C“ č. 4/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 - záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 - záhrada o
výmere 322 m2, stavby so súp. č. XXX ako „rodinný dom" postavený na parcele č. 4/1, na sumu uvedenú
v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016, evidovaná
Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V2399/2016, nevzniklo.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že oznámením zo dňa 13.02.2023 pod č. 6.858.659 mu žalovaný 1/ oznámil,
že je záložným veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 12.09.2022 medzi

záložným veriteľom a postupcom Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140. Zároveň
žalovaný 1/ žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.07.2016, ktorou bola zabezpečená pohľadávka
zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie č. 460872 zo dňa 01.07.2016. Predmetné záložné právo sadotýka nehnuteľností, evidovaných v katastri nehnuteľností vedených Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor na LV č. XX pre katastrálne územie C.: parcely registra „C“ č. 4/1 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 -

záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 - záhrada o výmere 322 m2, stavba - súpisné číslo 108 ako „rod.
dom" postavený na parcele č. 4/1.

1.2. V súčasnej dobe je k nehnuteľnostiam, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, s tým, že v časti C na LV je
vedený zápis: Záložné právo v prospech Československá obchodná banka, a.s. Bratislava, Michalská

18, IČO 36 854 140 k nehnuteľnostiam parc. č. 4/1, 4/2 ,5, 6 a k stavbe rod. dom s. č. XXX na pare. č.
4/l na sumu uvedenú v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa
01.07.2016 - V 2399/16 - 178/16;- zmena vlastníka podľa V 2644/16 - 191/16; - zmena vlastníka podľa V
2208/2017 - 150/2017;- zmena na základe postúpenia pohľadávky - záložným veriteľom sa stáva EOS
KSI Slovensko, s.r.o. /IČO 35724803/ s účinnosťou od 20.9.2022 na základe Z 3545/2022 - 10/2023.

1.3. Vyššie uvedené záložné právo však bolo zapísané v súvislosti s úverom poskytnutým tretej osobe,
a to na zabezpečenie pohľadávky vo vzťahu k tretej osobe, t. j. nevlastníkovi nehnuteľností, ktorý
nevlastník nehnuteľností podpísal a uzavrel aj spornú záložnú zmluvu (zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam). Žalobca uvádza, že zmluvu o zriadení záložného práva považuje za
(absolútne) neplatný právny úkon, keďže túto záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam neuzavrel vlastník

nehnuteľností, ale tretia osoba, ktorá na uzavretie zmluvy nemala od vlastníka žiadne splnomocnenie
a na uzavretie takejto zmluvy ani iné oprávnenie. Záložca sa nikdy nestal vlastníkom zakladaných
nehnuteľností. Teda v zmysle uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalobca ako výlučný vlastník vyššie
uvedených nehnuteľností nikdy neuzavrel záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, takúto zmluvu nikdy
nepodpísal, nikdy teda na takýto právny úkon ani nedal súhlas, nikdy nikoho na takýto právny úkon ako

vlastník nehnuteľností nesplnomocnil.

1.4. Ak bola teda záložná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a nevlastníkom
nehnuteľností, podanou žalobou sa žalobca dovoláva určenia (absolútnej) neplatnosti záložnej zmluvy,
v súvislosti s ktorou bol vykonaný a je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre kat. úz. C. zápis,

ktorú záložnú zmluvu navrhuje v rámci posúdenia predbežnej otázky súdom určiť za neplatnú.

1.5. Je zrejmé, že uzavretá záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola
uzavretá na strane záložcu osobou, ktorá nemala na uzavretie záložnej zmluvy oprávnenie a táto nebola
teda uzavretá vlastníkom zakladanej nehnuteľnosti a týmto sa ani nikdy táto osoba nestala a nebol daný

súhlas na založenie nehnuteľností ich skutočným vlastníkom. Na vznik záložného práva sa okrem iného
vyžaduje, aby záložca bol vlastníkom zálohu alebo aby so založením veci vyslovil súhlas jej vlastník
(uvedená situácia však nikdy nenastala). Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že predmetná, žalobou
napadnutá, záložná zmluva bola na strane záložcu uzavretá osobou, ktorá nie je a ani nikdy nebola
vlastníkom dotknutých „zakladaných“ nehnuteľností a nikdy nebol daný súhlas na zriadenie záložného

práva k predmetným nehnuteľnostiam skutočným vlastníkom veci. Podanou žalobou sa teda okrem
vyriešenia predbežnej otázky určenia neplatnosti záložnej zmluvy žalobca domáha primárne určenia, že
záložné právo na základe predmetnej záložnej zmluvy k uvedeným nehnuteľnostiam nevzniklo (a teda
na nehnuteľnostiach ani neviazne).

1.6. Určením, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného (pôvodne ČSOB, a.s.) na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nevzniklo, a že na predmetných nehnuteľnostiach záložné
právo v prospech žalovaného neviazne sa môže dosiahnuť výmaz záložného práva zapísaného
v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností a iba takýmto spôsobom sa zmení právne postavenie
žalobcu ako vlastníka nehnuteľností a nebude ďalej ohrozené alebo neisté. Naliehavý právny záujem

je daný a právne postavenie žalobcu by sa stalo istým a nebolo by ohrozené iba v tom prípade, ak
by žalobca požadoval určenie, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného na predmetných
nehnuteľnostiach nevzniklo.

2. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému návrhu

súdu vyhovel vydaním uznesenia č. k. TO-6C/17/2023–37 zo dňa 21.03.2023, ktorým uložil žalovanému
v 1/ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností
vedenomOkresnýmúradomTopoľčany,katastrálnyodbornaLVč.XXprekatastrálneúzemieC.:Parcely
registra „C' : parc. č, 4/1 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 Zastavaná plochaa nádvorie o výmere 24 m2, pare. č. 5 Záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 Záhrada o výmere 322 m2,
Stavby : súpisné číslo XXX ako „rod. dom" postavený na parcele KN-C Č. 4/1, podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016, evidovaná Okresným úradom

Topoľčany, Katastrálny odbor pod V 2399/2016, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/17/2023. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.04.2023.

3. Žalovaný v 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručeného tunajšieho súdu dňa

06.04.2023 navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
407/2016 z 12.12.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/205/2009 z
29.06.2010, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/287/2019 zo 16.12.2019. Vznesenú námietku pasívnej
vecnej legitimácie zdôvodnil tým, že obdobne ako v sporoch o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, aj v konaní o určenie neexistencie záložného práva (resp. že záložné právo nevzniklo)

svedčí pasívna vecná legitimácia výlučne tomu, v prospech koho je záložného právo, ktoré je zapísané v
katastri nehnuteľností, zriadené. Týmto subjektom je tak vždy len záložný veriteľ, v prospech ktorého je
záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, prípadne jeho právny nástupca na základe postúpenia
zabezpečenej pohľadávky, ako je tomu v prípade žalovaného v 1/ rade. Výsledok sporu o určenie,
že záložné právo na nehnuteľnosti nevzniklo, bude mať vplyv na právne postavenie žalobcu ako i

žalovaného, u ktorého ide o rozhodnutie v otázke či má alebo nemá svoju pohľadávku zabezpečenú
záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti vo vlastníctva žalobcu. Na druhej strane žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na nehnuteľnostiach nevzniklo, voči žalovanému
v 2/ rade, ako pôvodnému záložcovi, ktorý tak nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti vo
vzťahu k predmetu tohto konania a výrok rozhodnutia jeho právne postavenie neovplyvní.

4. Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa
04.05.2023 uviedol, že medzi žalovaným v 1/ rade a postupcom, spoločnosťou Československá
obchodná banka, a.s. od ktorého žalovaný v 1/ rade nadobudol pohľadávku, na základe ktorej vzniklo
záložné právo, o určenie neexistencie ktorého sa vedie toto konanie, sa viedli rokovania o spätnom

postúpení pohľadávky, na základe ktorých došlo k dohode o spätnom postúpení pohľadávky zo
žalovaného v 1/ rade späť na postupcu. Žalovaný v 1/ rade z uvedených dôvodov považuje za neúčelné
zaujať k prípadu a k žalobe stanovisko, keďže v dohľadnej dobe žalovaný v 1/ rade už nebude v konaní
pasívne vecne legitimovaný, keďže nebude záložným veriteľom.

5. Žalobca podaním zo dňa 22.05.2023 k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade uviedol, že v prípade ak
žalovaný v 1/ rade preukáže, že nie je pasívne vecne legitimovaný, bude žalobcom vykonaná zmena
žaloby v časti označenia žalovanej strany.

6.Kvyjadreniužalovanéhov2/radežalobcauviedol,žezáložnéprávo,ktoréhoneexistenciesapodanou

žalobou domáha, bolo v katastri nehnuteľností zapísané na základe aktívnej činnosti žalovaného v 2/
rade a bolo v katastri zapísané v súvislosti s úverom poskytnutým tretej osobe, ktorý žalovaný v 2/ rade
ako nevlastník nehnuteľností podpísal a uzavrel aj spornú záložnú zmluvu. Opätovne uviedol, že zmluvu
o zriadení záložného práva považuje za (absolútne) neplatný právny úkon, keďže túto záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam neuzavrel vlastník nehnuteľností, ale tretia osoba žalovaný v 2/ rade, ktorý na uzavretie

zmluvy nemal od vlastníka žiadne splnomocnenie a na uzavretie takejto zmluvy ani iné oprávnenie.
Záložca uvedený v záložnej zmluve (žalovaný v 2/ rade) sa nikdy nestal vlastníkom zakladaných
nehnuteľností. K zmluve o zriadení záložného práva a okolnostiam, za ktorých k jej uzavretiu došlo, sa
žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadril. Nakoľko však zmluvnou stranou
na strane záložcu je v spornej záložnej zmluve uvedený žalovaný v 2/ rade, má žalobca za to, že

účastníkom konania je na strane žalovanej aj žalovaný v 2/ rade, nakoľko výlučne tento má možnosť
sa vyjadriť k spornej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a vyriešením predbežnej
otázky v spore je otázka platnosti/neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzavrel práve žalovaný v 2/ rade
na strane záložcu. Z uvedeného dôvodu má za to, že žalovaný v 2/ rade je pasívne vecne legitimovaný
vo veci posúdenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorú uzavrel

na strane záložcu.

7. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že momentálne ešte nedisponuje podkladmi, ktoré by preukazovali jeho
nedostatočnú pasívnu vecnú legitimáciu (nakoľko proces spätného postupovania pohľadávok žalovanývykonáva organizovane, t.j. v určitých presne stanovených termínoch a po splnení presných krokov),
avšak, ako žalovaný v 1/ rade uvádzal vo svojich skorších vyjadreniach, k dohode medzi postupcom a
žalovaným v 1/ rade došlo.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.10.2023, na ktoré sa nedostavili žalovaný v 1/ a v 2/
rade, pričom žalovaný v 2/ rade svoju neúčasť ospravedlnil v písomnom vyjadrení k žalobe s tým, že sa
pojednávaní nebudú zúčastňovať. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe.

8.1. Právny zástupca žalovaného v 1/rade uviedol, že už došlo k dohode medzi jeho právnym
predchodcom a ním o vrátení predmetnej pohľadávky, avšak aktuálne sa ešte čaká na finálny podpis
zmlúv, pričom žalovaný v 1/ rade čaká na stanovisko zo strany jeho právneho predchodcu ohľadom
možného termínu ukončenia postupu vrátenia pohľadávky. Z uvedeného dôvodu navrhol odročiť
pojednávanie aj s poukazom na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nie je sporné len čo do postupu
jej vrátenia, ale aj z dôvodu, že zo strany žalobcu neboli preukázané podmienky platného postúpenia

pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý je súd aj bez ohľadu na námietky strán
sporu, povinný skúmať z úradnej povinnosti v zmysle judikatúry NS SR.

9. Súd pojednávanie odročil na deň 26.01.2024, na ktorom pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný v 2/
rade, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, nežiadal o odročenie pojednávania. Žalobca uviedol,

že na podanej žalobe trvá. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade uviedol, že na poslednom pojednávaní
poukazoval na rokovanie o spätnom postúpení pohľadávky, avšak k tomu nedošlo z časových
dôvodov Československej obchodnej banky. Podklady boli pripravené, rieši sa pripomienkovanie finálne
a záverečné podpisy. Avšak k reálnemu podpisu zmluvy k dnešnému dňu nedošlo. Uviedol, že podstatou
žaloby je určenie existencie záložného práva od jeho počiatku, a teda, že záložné právo nikdy nevzniklo,

a preto prijatím takéhoto záveru by bolo nutné ustáliť, či právny poriadok vôbec dovoľuje platne postúpiť
neexistujúce právo, ktoré nikdy nevzniklo. Dáva na zváženie žalobcovi, aby zvážil rozšírenie žaloby na
postupcu, čím by sa rýchlejšie vyriešila sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie. Je si vedomý toho,
že žalovaný v 1/ rade je vedený v katastri na LV č. XX, na základe zmluvy o postúpení. No s ohľadom
na prípadné určenie neexistencie tohto záložného práva by akýkoľvek výkon záložného práva zo strany

žalovaného bol automaticky absolútne neplatný.

10. Na pojednávanie dňa 10.04.2024 sa nedostavili žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Právny zástupca
žalovaného v 1/ rade bral termín pojednávania na vedomie, neúčasť žalovaného v 1/ rade ospravedlnil
a žiadal súd, aby v záujme hospodárnosti konania, s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci

rozhodol na základe predložených dôkazov bez účasti sporových strán. Žalovaný v 2/ rade mal
doručenie riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaných
v 1/ a v 2/ rade. Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá. Návrhy na dokazovanie nemá. Iné k veci
neuvádza.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam z 01.07.2016, výpisu z LV č. XX pre kat. úz. C. ku dňu 02.03.2023, oznámenia
žalovaného v 1/ rade o začatí výkonu záložného práva z 13.02.2023 a ostatných listinných dôkazov
a zistil tento skutkový stav:

12. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti súd zistil, že dňa 01.07.2016 bola uzavretá
zmluva o zriadení záložného práva medzi Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom
Michalská18,Bratislava,IČO:36854140akozáložnýmveriteľom,aspoločnosťouExpresReality,s.r.o.,
so sídlom SNP 876/6, Hlohovec, IČO: 48 045 314 ako záložcom a H. I. J., bytom K. XXXX/X, C., ako
dlžníkom. Z článku II. bodu 1. vyplýva, že zmluvné strany zriaďujú záložné právo k nižšie uvedeným

nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich zo
zmluvy o poskytnutí úveru, reg. č.460872, zo dňa 01.07.2016 vo výške 76.000,- eur v súlade so
splatnosťou podľa zmluvy o úvere, a to na zabezpečenie splatenia úverovej pohľadávky zo zmluvy
a príslušenstva. Z článku III. bodu 1. vyplýva, že predmetom zabezpečenia boli nehnuteľnosti: rodinný
dom Hrušovany, súpisné číslo XXX, na parc. CKN č. 4/1 a parc. CKN č. 4/1 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 záhrada o
výmere 96 m2, parc. č. 6 záhrada o výmere 322 m2, všetko zapísané na LV č. XX podľa výpisu z LV
zo dňa 27.06.2016, katastrálne územie C.. Spoluvlastnícke podiely: Expres Reality, s.r.o. IČO: 480 453
14, podiel 1/1.13.Zpredloženéhooznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávazodňa13.02.2023vyplýva,žežalovaný
v 1/ rade, ako záložný veriteľ, oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva, a to v zmysle

ustanovenia § 151l OZ, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 12.09.2022, medzi
záložným veriteľom a postupcom: Československá obchodná banka, a.s. IČO: 36 854 140. Oznámenie
sa týka predmetných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XX.

14. Z informatívneho výpisu z LV č. XX súd zistil, že žalobca je vedený ako výlučný vlastník

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., parcely registra „C“ č. 4/1 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 - záhrada
o výmere 96 m2, parc. č. 6 - záhrada o výmere 322 m2, stavby so súp. č. 108 - rod. dom, postavený
na parcele č. 4/1, v celosti. Ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.
4C/69/2019-451 v spojení s rozsudkom KS Nitra 25Co/93/2021-583 z 09.11.2022.

15. Z časti C: ŤARCHY vyplýva zápis: Záložné právo v prospech Československá obchodná banka, a.s.
Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140 k nehnuteľnostiam parc. C č. 4/1, 4/2 ,5, 6 a k stavbe rod. dom
s. č. XXX na parc. č. 4/l na sumu uvedenú v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.
č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016 - V 2399/16 - 178/16;- zmena vlastníka podľa V 2644/16 - 191/16; -
zmena vlastníka podľa V 2208/2017 - 150/2017;- zmena na základe postúpenia pohľadávky - záložným

veriteľom sa stáva EOS KSI Slovensko, s.r.o. /IČO 35724803/ s účinnosťou od 20.09.2022 na základe
Z 3545/2022 - 10/2023.

16. Z registra tunajšieho súdu vyplýva, že vo veci sp. zn. TO-4C/69/2019 bola dňa 13.12.2019 podaná
žaloba žalobcom A. B. proti žalovaným v 1/ rade Expres Reality, s.r.o. IČO: 48 045 314, v 2/ rade

H. I. J., A., bytom K. XXXX/X, C. a v 3/ rade J. L., bytom G. XXXX/XX, I. – M.. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy V1607/2016 uzavretej so žalovaným v 1/ rade ako
aj neplatnosti kúpnej zmluvy V2644/2016 uzavretej medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade a V2208/2017
uzavretej medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v kat. úz. C., zapísaným na LV č. XX z dôvodu, že uvedené kúpne zmluvy považuje za

neplatné právne úkony a zároveň sa domáhal určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

16.1. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.09.2021 č.k. 4C/69/2019-451 bolo
v odseku I. určené, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. C. zapísaných na LV
č. XX ako parcely registra C parc.č. 4/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc.č. 4/2

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc.č. 5 záhrada o výmere 96 m2, parc.č. 6 záhrada o
výmere 322 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. 4/1. V odseku II. súd žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol. V odseku III. súd žalobu
v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. V1607/2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v
1/rade, kúpnej zmluvy č. V2644/2016 uzavretej medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade a kúpnej zmluvy č.

V2208/2017 uzavretej medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C., zapísaným na LV č. XX, zamietol. V odseku IV. súd žalovaným
v 1/ a v 2/rade priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. V odseku V. bolo rozhodnuté,
že žalobca a žalovaný v 3/rade navzájom nemajú na náhradu trov konania právo.

16.2. Z odôvodnenia rozsudku, a to odseku 5. vyplýva, že súd zistil, že žalovaný v 3./rade je výlučným
vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. Hrušovany zapísaných na LV č. XX (č.l. 19) a špecifikovaných
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva predchádzala kúpna
zmluva V 1607/2016 uzavretá dňa 10.05.2016 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1./rade
Expres reality, s.r.o., ako kupujúcim, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného

v 1./rade, za kúpnu cenu 90 000 eur s tým, že časť kúpnej ceny mala byť zaplatená tak, že kupujúci
zaplatí za predávajúceho dlhy, ktoré viazli na nehnuteľnostiach a zvyšok kúpnej ceny vo výške 25 000
eur ako aj vo výške 24 486,71 eura zaplatí kupujúci predávajúcemu bankovým prevodom alebo priamym
vkladom na účet predávajúceho. Ďalšou kúpnou zmluvou V2644/2016 uzavretou dňa 01.07.2016 medzi
žalovaným v 1./rade ako predávajúcim a žalovaným v 2./rade, H. I. J., ako kupujúcim boli predmetné

nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalovaného v 2./rade za kúpnu cenu 95 000 eur s tým, že časť
kúpnej ceny vo výške 19 000 eur mala byť vyplatená na účet predávajúceho a zvyšná časť kúpnej
ceny vo výške 76 000 eur mala byť zaplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého
kupujúcemu. Žalovaný v 2./rade dňa 30.06.2017 uzavrel kúpnu zmluvu V2208/2017 so žalovaným v 3./rade, J. L., ako kupujúcim, ktorou predmetné nehnuteľnosti previedol do vlastníctva žalovaného v 3./
rade za kúpnu cenu 95 000 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 10 000 eur mala byť vyplatená
kupujúcim predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, druhá časť kúpnej ceny vo výške

10 000 eur mala byť vyplatená kupujúcim predávajúcemu do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vkladom
na jeho účet a tretia časť kúpnej ceny vo výške 75 000 eur mala byť vyplatená kupujúcim predávajúcemu
najneskôr do 30.09.2017 na jeho účet s tým, že predávajúci z týchto prostriedkov zabezpečí splatenie
svojho záväzku z hypotekárneho úveru.

16.3. Z odôvodnenia rozsudku, a to odseku 18. okrem iného vyplýva, že kúpnu zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade, bolo treba považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/22/2017 zo dňa 24.10.2017).
Záveru súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade na základe
vyššie uvedeného zodpovedá aj zistený skutkový stav, keď z výpovede a tvrdení žalobcu ako aj z
výpovede N. N. M. v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že kúpnu cenu mal tvoriť súčet dlhov

žalobcu, ktoré viazli na prevádzaných nehnuteľnostiach a podľa samotnej kúpnej zmluvy to tvorilo sumu
40.513,29 eura a nie suma 90.000,- eur ako bola následne do kúpnej zmluvy N. M. zakomponovaná.
Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalobca zmluvu podpísal na notárskom úrade,
pretože s touto sa riadne neoboznámil pred jej podpisom a ani mu nebol odovzdaný žiaden exemplár
z podpísanej kúpnej zmluvy. N. N. M. v trestnom konaní vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mal

finančné problémy vo výške 40.000,- eur, čo bola asi tretinová cena z hodnoty nehnuteľnosti, pričom B.
G. M. (spoločník a konateľ žalovaného v 1/ rade) stanovil kúpnu cenu na 90.000,- eur a to bez akejkoľvek
dohody so žalobcom. Kúpna cena bola rozdelená na niekoľko častí, pričom fiktívna časť kúpnej ceny
bola približne 50.000,- eur. Aj následné konanie žalobcu a sprostredkovateľa uzavretia kúpnej zmluvy
po jej podpise nasvedčuje tomu, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá iná kúpna cena ako sa

nachádza v samotnej zmluve, keďže fiktívna časť kúpnej ceny bola síce žalobcovi zaslaná na jeho účet,
ale tento ju následne v dôsledku podvodného konania sprostredkovateľa a ním vymyslených dôvodov
vrátil a naspäť sa dostala ku kupujúcemu, resp. B. G. M..

16.4. Z odseku 19. uvedeného rozsudku okresného súdu vyplýva, že okrem vyššie uvedeného súd

posúdil kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade za neplatnú podľa § 39 OZ aj
z toho dôvodu, že svojím účelom odporuje zákonu a to normám trestného práva, keďže k jej uzavretiu
došlo podvodným konaním kupujúceho resp. osôb, ktoré sprostredkovali uzavretie kúpnej zmluvy v
prospech kupujúceho. Je nesporné, že v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade sa vedie trestné stíhanie proti N. N. M., B. G. M. a žalovanému v 1/ rade pre obzvlášť

závažný zločin podvodu ako aj založenia a zosnovania zločineckej skupiny, pričom jedným zo skutkov,
pre ktoré sú tieto osoby trestne stíhané sú aj okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2016, na
základe ktorej žalobca previedol nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XX na žalovaného v 1/
rade. V trestnom konaní N. N. M. v rámci svojej výpovede podrobne popísal, akým spôsobom došlo k
založeniu a zosnovaniu zločineckej skupiny a následne k jej podvodnému konaniu, výsledkom ktorého

bolo uzatváranie právnych úkonov s osobami v tiesni, čím aj žalobcovi bola spôsobená škoda vo výške
okolo 50.000,- eur.

16.4.1. V odseku sa ďalej uvádza, že z uvedených dôvodov súd kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom
a žalovaným v 1./rade považoval za neplatný právny úkon, pričom na základe takéhoto absolútne

neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a to ani v prípade, že na jeho
podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú
osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľnosti

ako vlastník nehnuteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021).
Keďže kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade je v dôsledku podvodného
konania žalovaného v 1./rade a osôb s ním spojených považovaná za absolútne neplatný právny úkon,
tak na základe tohto právneho úkonu sa žalovaný v 1./rade nemohol stať vlastníkom predmetných
nehnuteľností, i keď na základe uzavretej kúpnej zmluvy bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností a s poukazom na vyššie citovanú právnu zásadu nemo plus iuris...
potom žalovaný v 1./rade nemohol platne previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
na žalovaného v 2./rade a tento následne nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovaného
v 3./rade. V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádzak právnym následkom ňou predpokladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza
k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného

znamená, že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt. V dôsledku neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade a následného neplatného prevodu vlastníckych
práv na žalovaných v 2./ a 3./rade zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca, ktorý
preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a preto súd jeho žalobe o určenie
vlastníckeho práva smerujúcej proti žalovanému v 3./rade vyhovel a určil žalobcu za výlučného vlastníka

predmetných nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku. Toľko z rozsudku Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. 4C/69/2019 zo dňa 28.09.2021.

16.5. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 09.11.2022 č.k. 25Co/93/2021-583 odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a V. výroku potvrdil.

16.6. Najvyšší súd SR, rozsudkom sp. zn. 5Cdo/60/2023 zo dňa 27.03.2024, dovolanie žalovaného v 3/
rade ako nedôvodné zamietol (zistené z registra tunajšieho súdu).

17. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení k 01.07.2016, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ v znení k 01.07.2016, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 151a OZ v znení k 01.07.2016, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa § 151b ods. 1 až 4 OZ v znení k 01.07.2016, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

22. Podľa § 151c ods. 3 OZ v znení k 01.07.2016, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

23. Podľa § 151d ods. 1 až 6 OZ v znení k 01.07.2016, záloh môže byť vec, právo, iná majetková

hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj
súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje
až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na
právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor,
ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

24. Podľa § 151e ods. 2 OZ v znení k 01.07.2016, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo, ktoré malo vzniknúť na základe
zmluvy o zriadení záložného práva dňa 01.07.2016 medzi právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade
(ČSOB, a.s.) ako záložným veriteľom a žalovaným v 2/ rade, ako záložcom, nevzniklo. Žaloba podaná
žalobcom je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP, a teda pre úspešné uplatnenie žaloby je
nevyhnutné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý

právny záujem na určení je daný, ak rozhodnutie o určení môže privodiť zmenu právneho postavenia
žalobcu alebo ak bez takéhoto určenia by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. Žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal, aby žalovaný v 1/ rade nebol v katastri nehnuteľností zapísaný k nehnuteľnostiam
v jeho vlastníctve ako záložný veriteľ, je prípustná podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pretože
dospel k záveru s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2ObdoV/11/2019 a sp. zn. 7Cdo/132/2019), že v prípade takejto žaloby, ktorá je schopná odstrániť
existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení daný. Určovacia žaloba môže byť v tomto prípade prostriedkom
ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neexistencie práva je daný, keďže vyhovením podanej žalobe bude daný dôvod pre zápis v katastri

nehnuteľností - výmaz záložného práva, čím sa odstráni neisté postavenie žalobcu.

26. K námietke žalovaného v 1/ rade ohľadom povinnosti súdu zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky súd uvádza, že súd je povinný ex offo skúmať pasívnu legitimáciu žalovaného a taktiež
je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade,

že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. Námietky žalovaného v 1/ rade s poukazom na
ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za neopodstatnené. K tomu
súd dodáva, že žalovaný v 1/rade k svojim tvrdeniam nepredložil, resp. ani neuviedol žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, práve naopak, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2023
uviedol, že medzi ním a postupcom, spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., od ktorej

nadobudol pohľadávku, na základe ktorej vzniklo záložné právo, sa viedli rokovania o spätnom
postúpení pohľadávky. Na pojednávaní dňa 27.10.2023 tvrdil, že už došlo k dohode medzi jeho právnym
predchodcom a ním o vrátení pohľadávky, ktoré tvrdenie však nebolo preukázané.

27. Žalovaný v 2/ rade namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, z dôvodu, že v konaní

o určenie, že záložné právo nevzniklo, pasívna vecná legitimácia svedčí výlučne tomu, v prospech koho
je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, prípadne jeho právnemu nástupcovi. K uvedenému
súd uvádza, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je má ten, kto je
subjektom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. Súd na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného v 1/ rade ako

záložný veriteľ a žalovaný v 2/ rade ako záložca uzatvorili dňa 01.07.2016 zmluvu o zriadení záložného
práva. Z uvedeného dôvodu súd uzatvára, že v danom prípade námietka pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v 2/ rade je nedôvodná, nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že záložné
právo na základe tejto zmluvy o zriadení záložného práva nevniklo a preto má za to, že žalovaný
v 2/ rade je subjektom, ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. K žalovaným v 2/ rade uvádzaným

rozhodnutiam Ústavného súdu I.ÚS 407/2019, a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 a
8Cdo/287/2019 uvádza, že tieto nie sú na daný prípad aplikovateľné, nakoľko sa týkajú neplatnosti
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,náhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
a náhrady škody spôsobenej odberom plynu bez platne uzavretej zmluvy.

28. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným v 2/ rade bola v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. TO-4C/69/2019 posúdená
ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že svojím účelom
odporujezákonu-normámtrestnéhopráva,keďžekjejuzavretiudošlopodvodnýmkonanímkupujúcehoresp. osôb, ktoré sprostredkovali uzavretie kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho. Rozsudkom zo
dňa 28.09.2021 č.k. 4C/69/2019-451, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 09.11.2022 č.k. 25Co/93/2021-583 súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XX. Na základe neplatného
právneho úkonu bola potom neplatná aj záložná zmluva ako právny titul a bez právneho titulu stráca
opodstatnenie aj zápis vecného práva do katastra nehnuteľností ako spôsob jeho nadobudnutia.
Uvedené právne závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 8Sžo/30/2007.
Zároveň zmluva o zriadení záložného práva nie je platným úkonom, pretože prejav vôle v nej vyjadrený

nie je prejavom vôle žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Keďže žalovanému v 2/
rade nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k založeným nehnuteľnostiam a ak uzavrel zmluvu o zriadení
záložného práva s právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade, je takýto úkon od počiatku absolútne
neplatný pre nedostatok dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzatvorenia.
Žalovaný v 2/ rade dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorú v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva nevlastnil, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako má sám v čase uzatvárania zmluvy

o zriadení záložného práva. Na základe uvedeného súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a v plnom
rozsahu jej vyhovel.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetná zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti nebola uzavretá skutočným vlastníkom týchto nehnuteľností. Pokiaľ aj

žalovaný v 2/rade pri uzatváraní tejto zmluvy predkladal výpis z LV č. XX a vyhlásil, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, vzhľadom na výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. TO-4C/69/2019 nebol skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto nemohol platne
uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Z ustanovenia § 39 OZ vyplýva,
že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom. Ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorú neplatnosť súd posudzoval
ako predbežnú otázku. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný v 2/rade dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorej
nebol skutočným vlastníkom, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako mal, preto je zmluva
o zriadení záložného práva od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor
so zákonom. Pretože zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je podľa § 39 OZ absolútne

neplatná, nakoľko bolo záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam, ktoré nepatrili záložcovi, tak záložné
právo k nehnuteľnosti nevzniklo. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, v ods. I.,
tohto rozsudku.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1/
a v 2/ rade v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).