Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011202
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011202.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX
v B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. písm. b), písm. j) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/80/2023-275 zo dňa 02.04.2024, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18.06.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/80/2023-275 zo dňa 02.04.2024 bol
obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. E. XX/XX, uznaný vinným zo spáchania

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
j) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v presne nezistenom čase, v rôznych obdobiach až do jeho zadržania dňa 20.05.2022, pôsobiac
minimálne na území Trnavského kraja, prevažne na území okresu Galanta, prípadne iných miestach,
si neoprávnene (bez príslušného povolenia) zadovažoval psychotropnú látku - metamfetamín, v
množstvách schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, ktoré prechovával pri sebe, resp. uskladňoval,

ukrýval, následne vážil, balil a ďalej predával v cene od 25 - 30 eur za gram, resp. za 30 - 40 eur za
kubík metamfetamínu viacerým osobám - odberateľom a takto konal za účelom finančného profitu, ktorý
bol čiastočne použitý na nákup ďalších psychotropných látok a čiastočne pre osobný prospech, pričom
obžalovaný cez rôzne kontaktné telefónne čísla, ale aj prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií
prijímalobjednávkyodširokejsieteodberateľov,ktorýchnavigovalnamiesta,naktorýchprávevykonával
predaj drog, čím obžalovaný konal v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde zaobchádzať s
omamnýmiapsychotropnýmilátkamimôželenfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,aksplnípodmienky
ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR,
pretože metamfetamín (účinná látka pervitínu) je zaradený v zmysle vyššie uvedeného zákona do II.
skupiny omamných a psychotropných látok, pričom takto konal minimálne v prípadoch, kedy obžalovaný
A. A. viackrát v nezistenom období rokov 2018 až 2021 predal opakovane metamfetamín rôznym

osobám, okrem iných minimálne osobám F. G., F. H., I. J., K. L., M. G., L. G. a rovnako i zadovážil
osobe I. G.,Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,

§ 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods.
4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím
§ 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 275-278.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o vine, výroku o treste ako aj konaniu, ktoré vydaniu
napadnutého rozsudku predchádzalo obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu na
č.l. 287.

Obžalovaný vo vzťahu k výroku o vine a konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo namieta
miestnu príslušnosť Okresného súdu Galanta na konanie v jeho veci. Podľa názoru obžalovaného
Okresný súd Galanta nebol príslušný konať v predmetnej veci a príslušným sa môže stať až po
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o návrhu obžalovaného podľa § 23 ods. 1 Trestného

poriadku, návrh odôvodnil tým, že k páchaniu trestnej činnosti dochádzalo aj na území mesta Senec,
preto mal byť príslušným na konanie Mestský súd Bratislava, resp. Krajský súd v Bratislave. Pokiaľ ide
o výrok o treste, v tomto rozsahu namieta výšku uloženého trestu poukazujúc na judikát R 44/2017 vo
vzťahu k analogickej aplikácii pri vyhlásení o vine obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Má za to, že znížený trest o jednu tretinu postačí na jeho nápravu. Vzhľadom na odvolaciu

argumentáciu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.06.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní,
dôvody odvolania nežiadal doplniť ani zmeniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného, relevantnými

lustráciami na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali žiadne
pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné, pretože napadnutý
rozsudok je vecne správny, zákonný a uložený trest je spravodlivý. Obhajca obžalovaného zotrval na
písomných dôvodoch odvolania a zároveň podal návrh na odňatie veci a prikázanie inému súdu, keďže

má za to, že na konanie je príslušný Krajský súd Bratislava. Obžalovaný súhlasil s prednesom svojho
obhajcu.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo

vzťahu k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých
základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tentozodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa
bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd
uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie obžalovaného síce smerovalo okrem výroku
o treste aj voči výroku o vine a konaniu, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, avšak
vzhľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2023 vyhlásenie o tom, že je
vinný zo spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, predmetom odvolacieho

prieskumu tak bol len výrok o treste a v kontexte námietky miestnej nepríslušnosti aj konanie, ktoré
vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že inštitút uznania viny
svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom o vine a právnej
kvalifikácií po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto
odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o
vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

Pokiaľ ide o výrok o treste, v konaní bolo nepochybne preukázané (aj s poukazom na vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným
zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Vzhľadom na súbeh trestných činov potom okresný
súd obžalovanému ukladal správne úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a pri ukladaní

vychádzal z trestného činu najprísnejšie trestného a trestnej sadzby 10 – 15 rokov (§ 172 ods. 6
Trestného zákona), pričom vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu obžalovaným aj správne zvýšil
dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona, a to na 12 rokov
a 4 mesiace.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu namietal voči výške uloženého trestu,
poukazujúcnato,ženanápravuobžalovanéhopostačíuloženietrestuodňatiaslobodynasamejspodnej
hranici trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (t.j.
trest vo výmere 8 rokov a 4 mesiace).

Trestnýzákonvychádzazozásady,žezákladnýmúčelomacieľomjeochranaspoločnostipredtrestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým
vtom,abysatrestnéčinybuďvôbecnepáchali,alebopáchalivčonajmenšejmiere.Ochranaspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má
uskutočňovaťprostredníctvomindividuálnejprevencie.Aksatedapáchateľovizabrániajvďalšejtrestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať
trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 z 8.11.2014)Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal vinu, spáchanie skutku oľutoval, čo súd premietol nielen
do mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ale aj
do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, popri vzhliadnutí dvoch

priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona. Tento postup vyvolal vo
vzťahu k obžalovanému výrazne priaznivú situáciu, kedy okresný súd síce vychádzal pri ukladaní trestu
z trestnej sadzby 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov (po postupe podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona),
avšak trest s poukazom na mimoriadne zníženie mohol ukladať znížený o jednu tretinu, a to už od dolnej
hranice vo výmere 8 rokov a 4 mesiace. Na rozdiel od obhajoby odvolací súd nevidel priestor na ďalší

zmiernenie v podobe zníženia trestu na samú spodnú hranicu (obžalovanému bol ukladaný trest len o 2
mesiace dlhší, ako trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby), a to najmä s poukazom na okolnosti
spáchania skutku a tiež osobu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobu obžalovaného treba vždy hodnotiť vo všetkých
súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu
jeho spáchania, následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení
osoby obžalovaného. Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných
súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na

základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému
trestnému činu (judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom

spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tohto možno označiť ako recidivistu, ktorý sa opakovane dopustil
závažnej trestnej činnosti. Doposiaľ bol celkom osemkrát súdne trestaný, a to pre rôznorodú

trestnú činnosť (majetkovú ako aj násilnú), pričom predchádzajúce tresty, či už podmienečné alebo
nepodmienečné zjavne nepresvedčili obžalovaného, aby svoj doterajší život prehodnotil a trestnej
činnosti sa nedopúšťal opakovane. V prípade prejednávanej trestnej veci išlo samo o sebe o skutočne
typovo závažnú trestnú činnosť, keď obžalovaný po dlhší čas zabezpečoval tzv. tvrdé drogy
(metamfetamín), ktorý vážil, delil, uskladňoval a následne ponúkal na predaj ďalším, najmenej

siedmym osobám. V prípade obžalovaného nešlo o konzumenta, ani o akýsi príležitostný predaj,
ale o systematický, premyslený a vysoko frekventovaný predaj omamných látok viacerým osobám.
Obžalovaný bol jedným z článkov siete, ktorá sa v Trnavskom kraji, najmä v okolí mesta Galanta
a Sereď zaoberala nákupom, distribúciou, varením, uskladnením a predajom tvrdých drog, pričom
utržený zárobok slúžil na nákup ďalších omamných látok a prekurzorov ako aj vlastnej spotrebe.

Obžalovaný patril do skupiny, ktorá mala vytvorenú širokú sieť odberateľov ako aj sieť osôb, od ktorých
omamné látky nakupovala, vedel koho a akými prostriedkami má osloviť za účelom kúpy či predaja, pri
predaji používali rôzne aplikácie za účelom zakrytia trestnej činnosti, rovnako používal rôzne spôsoby
odovzdania omamných látok (vrátane tzv. mŕtvych schránok). Išlo o vysoko koordinovaný predaj, osoby
podieľajúce sa na páchaní trestnej činnosti mali svoje úlohy, v rámci skupiny bola určená aj akási

hierarchia jej členov, zabezpečovali tiež rôzne priestory, v ktorých omamné látky uskladňovali a kde ich
aj varili.

Zhrnúc vyššie uvedené možno odvolací súd uzatvára, že uložením trestu odňatia slobody vo výmere 8
rokov a 6 mesiacov okresný súd využil prakticky takmer celý rozsah možného zníženia dolnej hranice

trestnej sadzby, čím obžalovanému výrazne znížil trest. Tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej
prevencie je uložený trest adekvátny, zákonný a spravodlivý.

Rovnako správne okresný súd rozhodol aj uložení ochranného dohľadu, o zaradení obžalovanej do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (aj v tomto smere došlo k zmierneniu, keď

okresný súd obžalovaného nezaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia), pretože vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu trpel
takou mierou narušenia, a jeho náprava by nebola možná aj v strednom stupni stráženia.S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd vyhodnotil námietku obžalovaného vo vzťahu
k neprimeranosti uloženého trestu ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o návrh na odňatie veci a prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave podľa § 23
ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd poukazuje, že obžalovaný dostal odpoveď na tento návrh
nielen v odôvodnení napadnutého rozsudku ale aj v uznesení tunajšieho odvolacieho súdu č.k.
3Tos/88/2024 zo dňa 28.05.2024, ktorým zamietol sťažnosť obžalovaného proti rozhodnutiu okresného
súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby.

Nad rámec dôvodov už prezentovaných, odvolací súd dodáva:

Úvodom odvolací súd vo všeobecnej rovine poukazuje na to, že inštitút prikázania a odňatia veci
prelamuje ústavnú zásadu, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi má byť
výnimočným opatrením a preto sa bude uplatňovať len vtedy, ak preň existujú podstatné dôvody.

Dôležitými dôvodmi pre odňatie veci a jej prikázanie inému (inak miestne nepríslušnému) súdu
treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci,
náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy
prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i
na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú zabezpečiť najmä dôveru občanov v nestranné,

objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe, či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané
dôležité dôvody pre delegáciu, nie je možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale
je treba zvažovať všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. septembra 2012, sp. zn. 3 Ndt 11/2012)

Návrh na odňatie a prikázanie veci podal obhajca obžalovaného po prvýkrát na hlavnom pojednávaní
dňa 02.04.2024 (č.l. 272 rub), na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Obhajca obžalovaného
navrhol odňať trestnú vec obžalovaného Okresnému súdu Galanta a prikázať ju Mestskému súdu
Bratislava I, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že podľa informácii, ktorými disponuje dochádzalo
k páchaniu trestnej činnosti aj v meste Senec. Po krátkom prerušení hlavného pojednávania súd vyhlásil

uznesenie (zápisnične zachytené na č.l. 273) o tom, že o návrhu nebude rozhodovať, vzhľadom na to, že
návrh nebol podaný bezodkladne, preto aj s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 6 Trestného
poriadku a tiež s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndt/19/2020 o návrhu obhajcu
nebude konať.

Odvolací súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
NS SR 1Ndt/19/2020 zo dňa 19.11.2020) uvádza, že je pravdou, že okresný súd nerozhodol o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku samostatným
rozhodnutím, avšak o takomto návrhu rozhodovať ani nemal vzhľadom na absenciu jednak základných
náležitostí vznesenej námietky a jednak skutočnosti, že návrh na odňatie veci nebol podaný

bezodkladne. V tomto prípade tak stačilo ak by o tomto postupe učinil záznam do zápisnice o hlavnom
pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktorým postupom sa okresný súd spravoval, keď o námietke
rozhodol uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2024, a tým sa vysporiadal
s procesným návrhom obhajcu obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu rozhodovaciu prax NS SR, ktorý už opakovane
konštatoval, že ak je oprávnenou osobou podaný návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods.
1 Trestného poriadku a je odôvodnený len procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu v konaní, o ktorom sa v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná, nie je logicky a ani
právne udržateľné rozhodovať o takomto návrhu podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozhodovanie

z materiálneho hľadiska o tom istom je v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku vylúčené -
neprípustné. V takom prípade sa o návrhu na odňatie veci nekoná (per analogiam) z dôvodov uvedených
v ustanovení § 32 ods. 6 Trestného poriadku a dotknutý súd nevydáva o tom žiadne rozhodnutie. Je
však nevyhnutné túto skutočnosť procesne zaznamenať (napr. záznamom do zápisnice o hlavnom
pojednávaní alebo verejnom zasadnutí) tak, aby bolo zrejmé, že návrh nezostal nepovšimnutý.

Uvedené možno analogicky vzťahovať na procesný návrh obžalovaného, ktorý síce obsahoval dôvod,
avšak nebol podaný kvalifikovaným spôsobom a bezodkladne.V súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že Trestný poriadok totiž v ust. § 23 a nasl. stanovuje
presné kritéria návrhu na odňatie a prikázanie veci (a tiež v § 31 kritéria pre vznesenie námietky
zaujatosti) tak, aby tento bol spôsobilý vyvolať konanie o odňatí veci, či vylúčení sudcu, prísediaceho,

prípadne inej osoby zúčastnenej v konaní. Tento procesný úkon musí byť vznesený bez meškania po
tom, ako sa strana trestného konania dozvedela o dôvodoch odňatia veci. Dôvody musia byť zrejmé
už v čase podania návrhu. Návrh na odňatia a prikázanie veci bol podaný takmer 4 roky po tom,
ako bola vo veci obžalovaného podaná obžaloba, pričom už v čase samotného súdneho konania
bol obžalovaný zastúpený advokátom JUDr. Gavalcom. Nie je zrejmé prečo a za akých okolností

sa dozvedel o páchaní trestnej činnosti v meste Senec až tesne pred pojednávaním, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok a na tomto pojednávaní (spolu s návrhom na prerušenie konania vzhľadom na
prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR o súlade novely Trestného zákona s Ústavou Slovenskej
republiky). Pokiaľ ide o samotný dôvod námietky miestnej príslušnosti, v tomto smere odvolací súd
dodáva, že obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, pričom zo skutkovej vety vyplýva, že obžalovanému
sa kládlo za vinu spáchanie skutku „...na území Trnavského kraja, prevažne na území okresu Galanta,

prípadne na iných miestach...“, a teda miesto spáchania trestnej činnosti bolo dané, vyhlásením o vine
obžalovaný validoval spáchaný skutok okrme iného aj v časti miesta jeho spáchania. V prípade, že by aj
k páchaniu trestnej činnosti dochádzalo na území mesta Senec ako uviedol obhajca obžalovaného, na
tomto mieste odvolací súd poukazuje na § 20 Trestného poriadku, podľa ktorého ak je daná príslušnosť
niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola

vec postúpená nepríslušným súdom. Obžaloba bola podaná prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava,
keďžekpáchaniutrestnejčinnostimalodochádzaťvprevažnejmiereprávevokolímestaGalanta,ateda
miestna príslušnosť Okresného súdu Galanta na prejednanie veci bola daná zákonným spôsobom.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak bola trestná činnosť spáchaná prípadne mimo územia
Trnavského kraja, pretože ani v takom prípade by nebol dôvodný záver o tom, že vec má prejednávať

výlučne Mestský súd Bratislava I.

Prejednanie trestnej veci Okresným súdom Galanta nemalo žiaden negatívny materiálny dopad na
postavenie obžalovaného, pričom vzhľadom na vyššie uvedené ani nebolo nutné o návrhu na odňatie
a prikázanie veci rozhodovať, a to ani v rámci odvolacieho konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.