Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212202794
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2212202794.46

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov:

1/ A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Juraj Kürti, advokát
so sídlom Lermontovova 911/3, Bratislava, 2/ A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X,
F., proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, zastúpená: Mgr. Patrik Gaal, advokát
so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štátu sa priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou v priebehu konania opakovane zmenenou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou nebohou C. K. a obdarovaným J. J. dňa 02.05.2005
a určenia, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. J. ako parc. L. XXXX – orná pôda vo výmere
XX.XXX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere
19.989 m2, parc. č. XXXX/X – ostatné plochy vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané

plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXXX
– orná pôda vo výmere XX.XXX m2 v podiele 1/1 a na LV č. XXXX v k.ú. J. ako parc. č. XXX – orná
pôda vo výmere X.XXX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“) v podiele 1/1 patria do dedičstva po nebohej C.
K., zomr. XX.XX.XXXX.

2. Pôvodná žalobkyňa sa podaním doručeným tunajšiemu súdu 17.02.2012, doplneným dňa 21.03.2012
a dňa 23.01.2024 domáhala vrátenia daru - spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku na

nehnuteľnostiach v kat. území J., vedených na LV č. XXX: parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere X.XXX
m2, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere X.XXX
m2, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere X.XXX m2, na LV č. XXXX: parc. č. XXX, orná pôda vo
výmere XX.XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere X.XXX m2, na LV č. XXXX: parc. č. XXXX/
X, orná pôda vo výmere XX.XXX m2, na LV č. XXXX: parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty vo výmere
X.XXX m2, na LV č. XXXX: parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXXX, orná pôda
vo výmere X.XXX m2, na LV č. XXXX: parc. č. XXX, orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXX,

orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXX, trvalé trávne porasty vo výmere X.XXX m2, parc. č.
XXXX, orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc.č. XXXX, orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX,
orná pôda vo výmere XX.XXX m2 - a určenia neplatnosti darovacej zmluvy, pričom v žalobe tvrdila,
že obdarovaný, nebohý J. J. nedodržal podmienky dojednané v darovacej zmluve, a to konkrétne, ževšetky úkony vzťahujúce sa na osobu a majetok darcu, starostlivosť a opateru zabezpečuje obdarovaný.
Žalobkyňa tvrdila, že už vyše 2 roky obdarovaný a jeho príbuzní ju nenavštevujú a sa o ňu nestarajú.
Ďalej uviedla, že po jej presťahovaní sa z Maďarska bývala v M. u svokrovcov syna nevlastnej sestry,

ktorí jej vybavovali jednoizbový byt v M.. Medzičasom ju rodina pôvodného žalovaného nahovárala, aby
sa odsťahovala k nim a následne prepísala nehnuteľnosti vo J. na pôvodného žalovaného. Následne
obdarovaný s rodinou ju umiestnili do domova dôchodcov. Sama uhrádza poskytovanie sociálnej služby
v domove dôchodcov, lieky, hygienické potreby, pričom všetky výdavky sa snaží uhrádzať z dôchodku vo
výške 219,- Eur a sociálnej výpomoci vo výške 34,45 Eur. Je pripútaná k lôžku, nevie sa o seba starať.

Obdarovaný a jeho rodina ju navštívili naposledy v roku 2009, pričom odvtedy sa o ňu nestarajú, a preto
sa cíti podvádzaná a oklamaná. Už cca. 3 roky ju navštevuje syn nevlastnej sestry 2-3 razy týždenne
a stará sa o ňu. Obdarovaný do podania žaloby nerešpektoval jej vôľu o vrátenie daru.

3. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 20.02.2013 uviedol, že so
žalobou pôvodnej žalobkyne nesúhlasí, keďže dôvody v nej uvedené nie sú založené na pravdivých

skutočnostiach. Poukázal na to, že do roku 1990 žila pôvodná žalobkyňa v Maďarsku. Po tom ako sa
ňu odmietol synovec starať, rozhodli sa s manželkou (t.j. žalovanou), že ju ako príbuzní vezmú k sebe
a poskytnú jej potrebnú starostlivosť. Od roku 1990 do februára 2001 pôvodnej žalobkyni nezištne
poskytovali prístrešie, stravu, ošatenie a zabezpečovali ďalšie základné životné potreby. Vzhľadom na
vysoký vek pôvodnej žalobkyne a s tým súvisiace fyzické a psychické zdravotné ťažkosti, jej od februára

2001 zabezpečili celodennú odbornú starostlivosť v Zariadení pre seniorov. Keďže nemala dostatočný
príjem na úhradu svojho pobytu v zariadení v priebehu roku 2012 pravidelne doplácali rozdiel do plnej
mesačnejúhradyzaposkytovanéslužby.Zdôvodudlhodobejstarostlivostiopôvodnúžalobkyňurodinou
pôvodného žalovaného sa pôvodná žalobkyňa rozhodla odvďačiť sa im a preto dňa 02.05.2005 bola
uzatvorená sporná darovacia zmluva. Ďalej poukázal na čl. VI. predmetnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že

dôvodom darovania bola ich starostlivosť o pôvodnú žalobkyňu od roku 1990, pričom predmetná zmluva
neobsahuje žiadny budúci záväzok zo strany pôvodného žalovaného ako obdarovaného viažuci sa
k osobe pôvodnej žalobkyne, ktorý by podmieňoval predmet darovania. Občiansky zákonník v platnom
znení nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od
obdarovaného. Poukázal na konštantnú judikatúru v tomto smere, na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.XXXX/XXX/XXXXasp.zn.XXXX/XX/XXXX.Daldopozornostisúdupotrebu
posúdenia procesnej spôsobilosti pôvodnej žalobkyne, keďže vzhľadom na jej pokročilý vek a zdravotný
stav sa prejavujú u nej znaky poruchy myslenia, narušenia rozumových schopností, ktoré vážnym
spôsobom môžu vplývať aj na jej spôsobilosť na právne úkony.

4. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.01.2014 uviedla, že bývala so svojou
matkou v Maďarsku, ktorá vlastnila na území Slovenska rozsiahle pozemky, a po smrti ktorej tieto
pozemky zdedili jej dve dcéry (pôvodná žalobkyňa a jej sestra). Po smrti matky sa pôvodná žalobkyňa
v decembri 1988 z nemocnice v Maďarsku skontaktovala so synovcom, A. E. D., požiadala o návštevu
a poprosila, aby ju presťahoval späť na Slovensko, kde sa narodila. V marci 1989 ju previezol do Šiah

a ubytoval dočasne u rodičov svojej manželky (svokrovcov) a vybavoval pre ňu byt. Starali sa o ňu bez
akejkoľvek finančnej náhrady. N. sa podarilo pre tetu vybaviť byt, na prvom poschodí, hneď nad ním,
aby jej mohli poskytovať starostlivosť. Pôvodná žalobkyňa a pôvodný žalovaný neboli v príbuzenskom
vzťahu. Konanie pôvodného žalovaného smerovalo výlučne k získaniu majetkového prospechu od
pôvodnej žalobkyne, keďže v roku 1992 bez informovania jej rodiny ju odviezli zo Šiah do obce Vydrany,

v roku 1995 ju odviezli do Maďarska a donútili predať vyššie uvedený rodinný dom a pozemky po matke
a vziať vkladnú knižku („lebo keď nie, tak ju vyhodia z auta“). Výťažok z predaja týchto nehnuteľností
ani z vlastnej knižky nedostala a zobral ich pôvodný žalovaný so žalovanou. V roku 1996 ju pôvodný
žalovaný zosobášil (vo veku 72 rokov) s I. E. s úmyslom, aby získala štátne občianstvo Slovenskej
republiky. V roku 2001 po smrti I. E. pôvodnú žalobkyňu pôvodný žalovaný umiestnil do Zariadenia pre

seniorov z dôvodu vysokého veku, z dôvodu fyzických a psychických ťažkostí. Dňa 02.05.2005 pôvodný
žalovaný donútil pôvodnú žalobkyňu k podpisu predmetnej darovacej zmluvy. Pôvodný žalovaný u nej
vzbudzoval svojím správaním strach a obavy, preto dokument podpísala. Ďalej poukázala na to, že textu
vôbec nerozumela, nechápala ho, nečítala ho, nakoľko bol v slovenskom jazyku. Dokument jej nebol
preložený, nerozumela mu a ani jej nebolo vysvetlené čoho sa týka a aké následky sú s podpisom

spojené. Pôvodný žalovaný jej však dal pokyn, aby dokument podpísala, pričom ona sa neopovážila
nepodpísať, bála sa ho a aj v súčasnosti má z neho strach. Nemá vedomosť, že by bol prítomný
notár, ktorý by mal pravosť podpisu osvedčiť dňa 17.05.2005. Právny úkon nebol urobený darkyňou
slobodne a vážne. Čas podpísania a podmienky za akých bol právny úkon uskutočnený pôsobilinásilne na mechanizmus vzniku vôle darkyne a obmedzovali ju vo výbere možností. V období akoby
podpísania dotknutej zmluvy mala darkyňa 81 rokov a bola v zariadení s ťažkým zdravotným stavom.
Konanie pôvodného žalovaného odôvodňuje motív, ktorý predmetnou darovacou zmluvou sledoval,

a to získať nepoctivým spôsobom v rozpore s dobrými mravmi majetok, na ktorý po smrti pôvodnej
žalobkyne mali nárok zákonní dedičia, potomkovia jej sestry. Pôvodný žalovaný sa vyhýba akémukoľvek
kontaktu s pôvodnou žalobkyňou a nezaujíma sa o ňu od spochybňovaného úkonu. Právny úkon –
darovacia zmluva zo dňa 02.05.2005 nespĺňa predpoklady platného právneho úkonu v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musí byť právny úkon urobený slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne a darovacia zmluva ako právny úkon sa pri zohľadnení konkrétnych okolností v zmysle §
39Občianskehozákonníkapriečidobrýmmravom.Zdôvodunesplneniatýchtozákonnýchpredpokladov
je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Právny úkon je neplatný z dôvodu nezrozumiteľnosti,
keďže pôvodná žalobkyňa vôbec neovláda slovenský jazyk slovom i písmom. V darovacej zmluve je aj
podmienka starostlivosti o pôvodnú žalobkyňu uvedená nejasne a nezrozumiteľne. Pôvodný žalovaný
vzbudil v pôvodnej žalobkyni strach, obavy a vyvolal také duševné rozrušenie, poruchu, psychické

rozpoloženie, neschopnosť obrany, že uvedený dokument podpísala. Je pritom nepochybné, že ak
účastník zmluvu uzavrie na základe psychického nátlaku, je jeho konanie postihnuté nedostatkom
slobody vôle.

5. Tunajší súd uznesením č.k. 6C/11/2012-101 zo dňa 27.01.2014, potvrdeným uznesením Krajského

súdu v Trnave č.k. 26Co/102/2014-126 zo dňa 28.04.2014, na návrh pôvodnej žalobkyne nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil pôvodnému žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
došlo k predaju, darovaniu, zámene, zaťaženiu, vloženiu ako nemajetkového vkladu do iného právneho
subjektu alebo prevodu akýmkoľvek spôsobom k nehnuteľnostiam špecifikovaným v uznesení, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

6.1. Na pojednávaní konanom dňa 20.01.2015 právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne uviedla, že
jednala s pôvodnou žalobkyňou osobne, ktorá trpí nedoslýchavosťou, ale inak si veľmi presne pamätá.
Nenavštevuje žiadnu psychiatrickú ambulanciu a neberie žiadne psychiatrické lieky. Paralyzuje ju
imobilita, preto sa nevie dostaviť na súd. Uviedla, že dňa 19.05.2015 navštívila pôvodnú žalobkyňu

žalovaná (manželka pôvodného žalovaného) a vyhrážala sa pôvodnej žalobkyni, pričom synovec
pôvodnej žalobkyne bol svedkom tohto incidentu.

6.2. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2015 právny zástupca pôvodného žalovaného poukázal na to,
že pôvodná žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala neplatnosť darovacej zmluvy. Spochybnil tvrdenia

právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne ohľadne popísaného incidentu so žalovanou a uviedol, že
pôvodnú žalobkyňu rodina pôvodného žalovaného navštevuje a priamo uhrádza aj náklady za pobyt
v danom zariadení. Ďalej poukázal na to, že žalovaný má priamo od pôvodnej žalobkyne informácie
o tom, že tá nemá záujem viesť tento spor a že ju v tejto veci ovplyvnil jej synovec.

7. Pôvodná žalobkyňa sa počas jej výsluchu dňa 29.01.2015 uviedla, že zabudla za akých okolností sa
presťahovala na Slovensko. Bol jeden muž, ktorý ju chcel zobrať za ženu. Mala príbuzných v Dunajskej
Strede. K pôvodnému žalovanému sa nasťahovala z dôvodu, aby získala štátne občianstvo. Zo začiatku
boli ku nej veľmi priateľskí, milí, a to kvôli pôdam a pozemkom. Minule však žalovaná v penzióne
povedala, že ak sa niečo stane s jej manželom, že ju zabije. Keď odišli, predali dom v Maďarsku.

Mala zlatý peniaz, ktorý dostala jej matka od svojho strýka. Otec žalovanej jej povedal, keď ešte žil,
aby na nikoho nič neprepisovala, ale keď zomrel, na druhý deň ju zobrali prepísať pozemky. Textu
zmluvy neporozumela lebo nevie po slovensky. Či jej niekto preložil obsah zmluvy, si nepamätala. Čoho
sa zmluva týka jej nevysvetlili. Zmluvu podpísala lebo bola nútená, keďže jej povedal, že ju vyhodí
na ulicu. Nepamätala si, či v čase podpísania zmluvy už bola obyvateľkou zariadenia pre seniorov

a či jej podpis osvedčovala notárka. Ďalej uviedla, že ju navštevuje syn jej súrodenca. Iní príbuzní ju
nenavštevujú. Pôvodný žalovaný a jeho manželka odkedy sa dozvedel, že je zadobre so synovcom, ju
vôbec nenavštevujú. So synovcom je zadobre už veľmi dávno, ešte keď jej matka žila. On ju doviezol
z Maďarska, k jeho svokrovcom. Odišla odtiaľ preto, lebo teta ochorela. Presťahovala sa k otcovi
žalovanej. Uviedla, že sa veľmi bojí pôvodného žalovaného a jeho manželky, t.j. žalovanej, lebo keď bol

minule v penzióne, tak vykrikoval a nadával na ňu. Na otázku, prečo trvá na tom, aby pôvodný žalovaný
vrátil jej pozemky späť uviedla, že preto, lebo si ich pýta späť. Ďalej uviedla, že sa cíti veľmi zle, myslela
si, že bude treba telefonovať, aby tu prítomní neprišli, lebo ona nevie prísť. Žalobu, ktorú podala písala
ona, ale nie je si istá, lebo má na izbe spolubývajúcu. Podpis na žalobe je jej. Napísať pre ňu žiadosťo vrátenie daru je zložité. Nevedela kto napísal návrh na vydanie rozkazu z marca 2012. Ona slovenský
jazyk vôbec neovláda. Na otázku, či sa niekedy rozprávala so svojim advokátom uviedla, že ona sa
s advokátmi nezaoberala. Ona sa toho bojí. Nepamätala si, či v jej mene komunikuje advokát. Rovnako

nevedela, či ju niekto žiadal, aby podala žalobu proti pôvodnému žalovanému. Na opätovnú otázku, či
sa chce súdiť so žalovaným uviedla, že nechce, aby sa pokračovalo, ani sa toho nedožije a nemá rada
úradné záležitosti.

8.Pôvodnýžalovanývovyjadrení,doručenomsúdudňa26.02.2015poukázalnaabsenciuvôlepôvodnej

žalobkyne viesť toto súdne konanie, pričom z uvedeného dôvodu nie je možné pokračovať v konaní.

9. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.06.2015 opätovne uviedol, že pôvodná
žalobkyňapredsúdomuviedla,ženemázáujembyťstranousporuaztohovyplýva,žeabsentujeaktívna
vecná legitimácia pôvodnej žalobkyne, ktorá navyše v značnom časovom predstihu pred realizovaným
výsluchom dňa 29.01.2015 počas osobného stretnutia s pôvodným žalovaným oznámila žalovanému,

že ona sa s ním súdiť nechce a nemá dôvod. Ďalej pôvodný žalovaný mal za to, že znalec vykonal
znalecký posudok nesprávne, v časovej tiesni s viacerými omylmi. Znalec nesprávne a nezrozumiteľne
určil mieru spôsobilosti vyšetrovanej byť účastníkom konania. Z dôvodu jazykovej bariéry neporozumel
vzťahovým súvzťažnostiam uvádzaným vyšetrovanou. Ďalej znalec na strane 11 sa najprv vyjadril, že
vyšetrovaná je vo fáze ťažkého stupňa demencie a následne na tej istej strane uvádza, že vyšetrovaná

trpí stredne ťažkým stupňom demencie a že je ešte schopná vykonávať právne úkony. Zistenia znalca
„schopná pochopiť podstatu prebiehajúceho konania“ sa v podstatnej miere odlišujú od výslovných
prejavov pôvodnej žalobkyne na výsluchu dňa 29.01.2015.

10. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom dňa 23.06.2015 cestou jej právneho zástupcu uviedla,

že opísala skutkový stav úplne a pravdivo. Pred samotným výsluchom pociťovala neprekonateľný strach
z pôvodného žalovaného, ktorý sa zintenzívnil najmä po návšteve, zo správania a zastrašovania jeho
manželky deň pred výsluchom. Strach sa umocnil počas noci pred plánovaným výsluchom, kedy sa
jej urobilo z nervozity nevoľno, nevedela, či úkon zvládne, necítila sa dobre, Napriek týmto ťažkostiam
výsluch v trvaní 1 hodiny dobrovoľne absolvovala. K okolnostiam pred podpísania darovacej zmluvy

zo dňa 02.05.2005 uviedla, že od roku 1989 bývala dočasne v M. u rodičov manželky jej synovca,
ktorý jej medzičasom vybavoval byt. Počas vybavovania formálnych náležitostí a vyprázdnenia bytu
však svokra vážnejšie ochorela, a preto sa pôvodná žalobkyňa rozhodla napísať kamarátovi z mladosti
bývajúcemu vo J.. Ten ju aj s I. E. previezol do Vydrian bez vedomosti rodiny. Pôvodný žalovaný nebol
rodinný príslušník pôvodnej žalobkyne, dokonca ani jej rodinný známy, pričom pôvodná žalobkyňa nikdy

nebývala priamo u pôvodného žalovaného, ale u I. E., s ktorým ju rodina žalovaného dňa 24.09.1996
zosobášila.Pôvodnážalobkyňavosvojejvýpovedichcelazároveňpoukázať,žebolamajetná,zdedilapo
svojej matke aj zlaté peniaze vysokej hodnoty, pričom peniaze mala uložené na vkladnej knižke, ktorú jej
podnátlakomzobralpôvodnýžalovanýsmanželkou.Nanekalýzámeržalovanéhoupozorňovalpôvodnú
žalobkyňu aj manžel I. E., ktorý v čase spolužitia prízvukoval a hovoril, aby na nikoho nič neprepisovala,

kým žije. V čase podpisovania darovacej zmluvy dňa 02.05.2005 bola pôvodná žalobkyňa obyvateľkou
zariadenia pre seniorov. Predmetná darovacia zmluva bola jednak spísaná v jazyku, ktorý absolútne
neovládalaajednakjejniktonevysvetlilčohosazmluvatýka,pričomnemalamožnosťvyjadriťsvojuvôľu,
nemala inú možnosť ako zmluvu podpísať. Pôvodná žalobkyňa bola veľmi dobre finančne zabezpečená
a nikdy nebola odkázaná na akúkoľvek pomoc zo strany pôvodného žalovaného. Bola tak reálne

schopná za majetok vo svojom vlastníctve sama si zabezpečiť profesionálnu opateru a starostlivosť.
Hoci pôvodná žalobkyňa vzhľadom na svoj vysoký vek, stupeň vzdelania, obdobie, v ktorom aktívne roky
svojho života prežila, nesporový spôsob života a nerozumenie pre ňu zložitej právnej terminológii, jasne
a zreteľne prejavila svoju vôľu prečo trvá na tom, aby jej pôvodný žalovaný vrátil pozemky a je pre ňu
nepodstatné akým spôsobom, procesom jej budú pozemky vrátené späť. Pre vedenie súdneho konania

nie je podstatné, čo pôvodná žalobkyňa žiadala v prvom neúplnom podaní na súd z roku 2012, ale cieľ,
výsledok – získanie späť nehnuteľností prevedených na pôvodného žalovaného neplatnou darovacou
zmluvou zo dňa 02.05.2005. Pôvodná žalobkyňa vo svojej výpovedi neuviedla výslovne, že by žiadala
vziať žalobu späť, je vecne legitimovaná v spore, a preto nie je žiadny dôvod na zastavenie konania.
S odkazom na znalecký posudok č. 66/2015 má stále jasné vedomie a celistvé neporušené vnímanie.

Nebola nikdy psychiatricky liečená, vyšetrovaná, ani neužívala psychofarmaká. Nebola nikdy pacientkou
psychiatričky C. O. P., ako účelovo a klamlivo tvrdil pôvodný žalovaný. Je schopná samostatne sa
rozhodovať, prípadne s podporou svojej rodiny v rozličných oblastiach svojho života.11. Tunajší súd uznesením č.k. 6C/11/2012-234 zo dňa 21.04.2016 zastavil konanie z dôvodu úmrtia
pôvodnej žalobkyne, predmetné uznesenie však Krajský súd v Trnave č.k. 9Co/8/2018-288 zo dňa
18.12.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že došlo k všeobecnému prechodu práv

a povinností pôvodnej žalobkyne na jej dediča.

12. Uznesením č.k. 6C/11/2012-300 zo dňa 18.04.2019 súd rozhodol o pokračovaní s dedičom pôvodnej
žalobkyne A. E. D. (ďalej aj „právny predchodca žalobcov 1/ a 2/“).

13.Uznesenímč.k.6C/11/2012-365zodňa04.11.2019súdo.i.pripustilzmenužalobyzodňa06.02.2017
nasledovne: I. Súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa 02.05.2005 uzatvorená medzi C. K., zomr.
XX.XX.XXXX a (pôvodným) žalovaným je neplatná. II. Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXXX v k.ú. J. ako parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo
výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/X – ostatné
plochy vo výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, parc.

č. XXXX – orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXXX – orná pôda vo výmere XX.XXX m2 v podiele
1/1 a na LV č. XXXX v k.ú. J. ako parc. č. XXX – orná pôda vo výmere X.XXX m2 v podiele 1/1 patria
do dedičstva po nebohej C. K., zomr. XX.XX.XXXX. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
súdneho konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

14. Uznesením č.k. 6C/11/2012-300 zo dňa 18.04.2019 súd rozhodol o pokračovaní s dedičmi nebohého
A. E. D., a to s A. B. C. D. ako žalobkyňou 1/ a A. E. D. (mladším) ako žalobcom 2/.

15. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.02.2022 uviedol, že pôvodnú žalobkyňu
poznali dlhé roky a s ich rodinou žila v obci Vydrany od roku 1990. Od toho času jej poskytovali

všemožnú pomoc a opateru. Niekedy v druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia im
pôvodná žalobkyňa oznámila, že by mala mať vo vlastníctve pozemky v okolí obce Vydrany, pretože
tieto jej mali byť zo strany štátu skonfiškované a žiadala o pomoc pri navrátení týchto pozemkov
do jej vlastníctva. Pozemky boli v dôsledku jeho snaženia v roku 2005 vlastnícky registrované na
meno pôvodnej žalobkyne. Krátko po nadobudnutí pozemkov do vlastníctva, pôvodná žalobkyňa ho

sama v penzióne, kde vtedy bývala, oslovila s tým, že si je vedomá ich starostlivosti a pomoci
rodiny za posledných vyše 15 rokov a že chce, aby pozemky, ktoré jej boli vrátené od Slovenskej
republiky, boli prepísané na jeho osobu, pretože mu ich chce darovať z vďačnosti za mnohoročnú
starostlivosť a pomoc. V tom čase už pôvodná žalobkyňa 4 roky nebývala v ich dome, ale bola
obyvateľkou Zariadenia pre seniorov v Dunajskej Strede. Detaily toho, kde bola vypracovaná darovacia

zmluva, si už nepamätal. Odvtedy prekonal množstvo chorôb a lekárskych zákrokov. Zmluva však
bola odsúhlasovaná pôvodnou žalobkyňou. Po uplynutí nejakého času od vyhotovenia zmluvy pôvodná
žalobkyňa ho ubezpečila, že to tak naozaj chce. Za účelom osvedčenia podpisu darkyne požiadali
notársku kanceláriu I. O. F.. Osvedčovanie podpisu bol vybavovaný v penzióne, muselo tak byť za
asistencie zamestnancov penziónu a asi aj s ich súhlasom. V prípade, že by niekto nechcel niečo

podpisovať alebo nechcel prijať návštevu, považoval za nemožné, aby napriek tomu podpis osvedčený
bol. V prípade podpísania dokumentu pod nátlakom, by určite došlo k porušeniu zákona zo strany
osvedčujúceho, ale tiež k porušeniu povinností zodpovedného a ošetrujúceho personálu penziónu. Jeho
rodina vždy len pomáhala pôvodnej žalobkyni a táto zmluva bola jej spôsob ako preukázať vďačnosť
jeho rodine. Pôvodná žalobkyňa veľmi dobre vedela čo podpisuje a rozumela tomu. Tá zmluva bola

jednak vôľa z jej strany a tiež jej dali dostatočný čas na to, aby si to riadne zvážila. Viackrát mu povedala,
že chce aby to tak bolo a že im vďačí za veľa. Platnosť zmluvy nenamietala ani v žalobe a vôbec tam
nie je napísané, že ju niekto nútil alebo že by sa bola niekoho bála. Tieto nepravdy sa objavujú až vo
vyjadrení advokátky zo dňa 15.01.2014. Faktom ale, vzhľadom na množstvo nesprávnych informácií
v jej vyjadrení, je, že táto právnička sa s pôvodnou žalobkyňou osobne ani prostredníctvom tlmočníka

nerozprávala. Pôvodná žalobkyňa pred presťahovaním sa na územie Slovenska bývala v Maďarsku,
v dedine Q.. Bývala v rodinnom dome pôvodne so svojimi rodičmi, nevydala sa, ostala slobodná. Po
smrti svojich rodičov bola odkázaná na pomoc svojich vzdialených príbuzných na Slovensku a na pomoc
svojich susedov v obci. Pôvodnú žalobkyňu navštevovali už aj pred jej presťahovaním sa. O jej pobyte
u synovca pôvodný žalovaný mal vedomosť z neskoršieho rozprávania pôvodnej žalobkyne toľko, že

žila v zlých pomeroch. Nemala dobré vzťahy s domácimi a zhoršil sa jej aj zdravotný stav. Po niekoľkých
týždňoch pobytu v obci Q. R. A. pôvodná žalobkyňa začala kontaktovať ich rodinu s prosbou o pomoc,
pričom v novembri 1990 písomne požiadala svokra pôvodného žalovaného a jeho švagra o poskytnutie
trvalého ubytovania u nich vo J.. Odvolávala sa na svoju neúnosnú situáciu ohľadne bývania. Podľa jejinformácie sa jej synovec alebo jeho tamojšia rodina odmietli o ňu ďalej starať. Následne so súhlasom
svokra I. E., švagor I. pricestoval do Q. R. A., aby ju navštívil. Pôvodná žalobkyňa ho už čakala
so zbalenými osobnými vecami. Ešte v ten deň bola privezená do J.. Od tohto obdobia jej rodina

pôvodného žalovaného poskytovala plnú starostlivosť. Keďže pôvodná žalobkyňa vo svojom živote
nepracovala, nemala nárok na dôchodkové dávky a dostávala len nízku sociálnu podporu. Po smrti jej
manžela, I. E. sa jej príjmom stal vdovský dôchodok. Od príchodu pôvodnej žalobkyne na Slovensko,
ju každý rok v priemere dvakrát viezli do jej rodnej dediny v Maďarsku, kde požiadali o vyšetrenie
lekárom a lekár jej zároveň predpísal potrebné lieky. Pôvodnej žalobkyni na území Slovenska pomohli

vybaviť všetky potrebné doklady pre jej tunajší život. Dňa 24.09.1996 sa zosobášila s otcom manželky
pôvodného žalovaného, s ktorým mali dobré vzťahy a ktorý už vtedy bol v pokročilom veku. Pomohli jej
vybaviť povolenie na pobyt a neskôr tiež štátne občianstvo. Pomáhali jej tiež vo všetkej komunikácii so
slovenskými úradmi, ale tiež s úradmi v Maďarsku. Výdavky súvisiace s akýmkoľvek úradným postupom,
stravovaním, hygienou, odievaním a všetkým potrebným pre jej život predstavovali nemalú sumu, a boli
vždy hradené zo strany jeho rodiny. Po smrti jej manžela, ďalej jej zabezpečili riadne lekárske vyšetrenia

na území Slovenskej republiky. Celoročne sa starali aj o jej odevy, tieto jej dali šiť na mieru u krajčírky.
Bývala s nimi v ich poschodovom rodinnom dome, kde mala k dispozícii centrálne vykurovanie, kúpeľňu,
záchod, elektrinu, vodu, plyn, telefón, televíziu atď. Všetky jej výdavky boli hradené rodinou pôvodného
žalovaného. V tomto čase si v podstate svoje príjmy z vdovského dôchodku šetrila pre seba. V roku 2000
pôvodný žalovaný kontaktoval poverenca obce Q., aby pomohol s predajom jej rodinného domu, ktorý

bol neobývateľný. Keď sa pôvodná žalobkyňa osobne stretla s uvedeným poverencom, vyjadrila sa mu,
že bola spokojná s podmienkami predaja a že je spokojná aj s bývaním u ich rodiny na Slovensku. V roku
2001 vzhľadom na vysoký vek pôvodnej žalobkyne a s tým súvisiace jej fyzické a psychické zdravotné
ťažkosti, jej zabezpečili celodennú odbornú starostlivosť v domove dôchodcov v Dunajskej Strede,
ktorá bola nevyhnutná, keďže trpela značným stupňom obezity, uprednostňovala sedenie a ležanie

napriek tomu, že chodiť vedela. Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval, pričom pôvodný žalovaný
s manželkou nemali vzhľadom na ich zdravotné a fyzické možnosti vyplývajúce aj z ich veku, možnosť
ju zakaždým dvíhať a riešiť jej presuny v rámci rodinného domu a vykonávať o.i. stály dozor nad jej
hygienou. Keďže pôvodná žalobkyňa nemala dostatočný príjem na úhradu svojho pobytu v zariadení pre
seniorov, doplácali jej rozdiel do plnej mesačnej úhrady. Pravidelne ju navštevovali, nosili jej hygienické

potreby, stravu, vitamíny, lieky, v podstate všetko čo potrebovala. Na ich návštevy sa tešila, lebo mali
dobré vzťahy. Tvrdenia, že si ona musela všetko nakupovať sú nepravdivé. Rovnako tvrdenia, že ju
od roku 2009 nenavštevovali sú taktiež nepravdivé. S ich pomocou si dokázala ušetriť peniaze, ktoré
mala na vkladnej knižke. To je dôkazom aj toho, že ju odbremeňovali prípadných nákladov a nie jej
peniaze alebo iný majetok brali. Navštevovali ju a pomáhali jej do konca jej života. Na otázku pôvodného

žalovaného v roku 2012 ako mohla podať takúto žalobu, povedala, že ona nie, to chce E.. Potom
povedala, že sa ona v tom nevyzná. Počas leta roku 2009 sa objavil synovec pôvodnej žalobkyne, ktorý
si od nej vypýtal vkladnú knižku a dal si údajne zriadiť dispozičné právo s vkladom na vkladnej knižke. Od
roku 2012 do smrti pôvodnej žalobkyne v roku 2015, jej nestačil vdovský dôchodok na pokrytie nákladov
v domove dôchodcov, preto bolo potrebné prispieť peniazmi na poskytovanú starostlivosť. Okrem toho

ju naďalej navštevovali, nosili jej potrebné veci, vybavovali nákupy. Výdavky spojené s jej pohrebom boli
tiež v plnej miere hradené zo strany rodiny pôvodného žalovaného.

16.Pôvodnýžalovanývovyjadrení,doručenomsúdudňa12.05.2022uviedol,ževšetkaichpomocspred
roku 1990 a následne od roku 1990 boli dôvodom, pre ktorý sa pôvodná žalobkyňa sama rozhodla,

že aspoň týmto spôsobom sa chce jemu a jeho rodine zavďačiť. To, že by mala mať na Slovensku
nejaké pozemky, bola informácia z rokov 1995 – 1998. Krátko po nadobudnutí pozemkov pôvodnou
žalobkyňou, ho ona sama v penzióne oslovila s tým, že chce, aby pozemky, ktoré jej boli vrátené štátom,
boli prepísané na pôvodného žalovaného. V tom čase už štyri roky nebývala s nimi v ich dome, ale
bola obyvateľkou zariadenia pre seniorov v Dunajskej Strede. Túto jej prosbu neskôr zopakovala aj keď

tam bola manželka pôvodného žalovaného. Prosbu teda musela prejaviť v roku 2005 a bolo to pri jeho
návšteve a tiež pri návšteve jeho manželky. Manželka pôvodného žalovaného tento postup, teda prepis
pozemkov na neho, nikdy nenamietala. Z vďačnosti za vyše 15 ročnú starostlivosť žiadala prepísať na
neho všetky tie pozemky. Detaily toho kde bola vypracovaná darovacia zmluva si už presne nepamätal.
Zmluva však bola objednaná skôr a potom podrobne odsúhlasená pôvodnou žalobkyňou. Niekoľkokrát

si ju prešli. Vedela, čo podpisuje a rozumela tomu. V konečnom dôsledku nikdy ani nespochybňovala,
že vedela, čo podpisuje. Pri osvedčovaní podpisu musel byť zamestnanec notárskeho úradu I. O. F.,
okrem toho tam bol on alebo jeho manželka, nepamätal si presne. Chodili za ňou do zariadenia na
návštevy často. Darovanie nehnuteľnosti mohla reálne iniciovať až keď sa stala vlastníčkou pozemkovpo ich reštitúcii. O pohnútkach pôvodnej žalobkyne, o ktorých vedel, sa už vyjadril. To, že pozemky
darovala po 4 rokoch jej pobytu v senior centre nasvedčuje tomu, že ona sama bola spokojná a plne
zabezpečená aj po roku 2001 v tomto zariadení. Z dôvodu zhoršenia ich zdravotného stavu, ako aj

z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa potrebovala permanentnú pomoc, vrátane dvíhania zo stoličky alebo
postele, ďalej starostlivosť o ňu nevedeli poskytovať osobne. Po dohode sa s ňou stala obyvateľkou
zariadenia pre seniorov, v ktorom bola spokojná, pričom ju naďalej navštevovali a nosili jej všetko
potrebné. Týždenne jej robili menšie nákupy. Ďalej poukázal na nepravdivé tvrdenia, ktoré sa nachádzali
v podaní, podanom cestou právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne. Pôvodným žalovaným tvrdené

skutočnosti vedia dosvedčiť svedkovia. Pôvodná žalobkyňa sa na neho a jeho rodinu mohla spoľahnúť
doslova vo všetkom. Po tom ako bol od súdu informovaný o podanej žalobe, išiel na návštevu k pôvodnej
žalobkyni a spýtal sa jej, čo to znamená a či naozaj ona podávala tieto listy na súd. To bolo v roku 2012.
Odpovedala, že ona takúto žalobu nechcela podať, chcel to jej synovec. Aj naďalej ju navštevovali až do
jej skonu v roku 2015. Mal vedomosť o tom, že keď pôvodná žalobkyňa umrela, jedna zo zamestnankýň
zariadenia jej synovca oslovila a žiadala ho, aby začal vybavovať veci potrebné pre pohreb. Podľa

toho, čo vedel, synovec pôvodnej žalobkyne mal v priestoroch zariadenia vykrikovať, že ona pre neho
nebola nikto a nech mu s tým dajú pokoj. Pohreb ako aj všetko ostatné zabezpečovala jeho rodina.
Synovec pôvodnej žalobkyne sa k hrobu počas pohrebu ani len nepriblížil. Ďalej poukázal na to, že
je zrejmé, že žalobcovia žiadne vecné stanovisko nemajú a z jeho odpovedí sa ich právnička bude
snažiť nejaké stanovisko vymyslieť dodatočne. Nepovažoval tento postup za správny. Ďalej uviedol,

že po nástupe pôvodnej žalobkyne do zariadenia ju prvých niekoľko rokov brávali k sebe, vozili do jej
rodnej obce, navštevovali s ňou lekára a chodili kam mala záujem. Toto všetko sa dialo v čase, kedy
ona sama chcela a bola na tom zdravotne tak, že sa s ňou dalo chodiť. Zamestnankyne zariadenia pre
seniorov komunikovali buď s pôvodným žalovaným alebo s jeho manželkou. Vecné bremeno týkajúce
sa pozemkov vzniklo až v roku 2010.

17.1. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že
trvajú na podanej žalobe v zmysle jej zmeneného petitu. Prioritne trvajú na určení, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni. Ponechávali na úvahu súdu, ako sa vysporiada
s navrhovaným výrokom I., t.j. či platnosť zmluvy posúdi predbežne alebo samostatným výrokom

v rozhodnutí. Je zrejmé, že úvodné podania boli písané osobou neznalou práva, z toho vplývajú aj
nesprávne použité právnické pojmy. Čo sa týka neplatnosti darovacej zmluvy, tieto už poukazovala
aj pôvodná žalobkyňa vo svojom podaní na vrátení daru a teda, že žalovaný nedodržal podmienky
tejto zmluvy, navyše pokiaľ boli vôbec tlmočené žalobkyni podmienky zmluvy, tak boli tlmočené iba
osobami, ktoré z tejto zmluvy mali prospech. S poukazom na posledný článok darovacej zmluvy, v znení

ktorého žalobkyňa mala uzatvoriť z dôvodu, že sa o ňu pôvodný žalovaný stará, mala za to, že sa
jedná o simulovaný právny úkon, keďže dôvodom darovania bolo protiplnenie, čo spôsobuj neplatnosť
darovacej zmluvy z dôvodu, že vôľa darkyne nesmerovala k bezodplatnému darovaniu nehnuteľnosti.
Toto vyplýva aj z jej podania, ktorou vyzýva pôvodného žalovaného k vráteniu daru s tým, že sa
o ňu nestarajú. Zároveň zo znenia tohto článku zmluvy nevyplýva správanie pôvodného žalovaného

v minulosti, ale sa to očakáva a prebieha naďalej. Vrátenie daru preto žiadala pôvodná žalobkyňa preto,
lebo z jeho strany sa cítila podvedená. Poukázala aj na skutočnosť, že podmienkou vrátenia pozemkov
vrámcireštitúciebolo,žežiadajúcaosobamuselabyťobčiankouSlovenskejrepublikyminimálne8rokov
alebo 5 rokov, ak sa vydá, z ktorého dôvodu práve uzavrela manželstvo s otcom manželky žalovaného.
Je zrejmé, že k uzavretiu manželstva nedošlo z dôvodu citovej väzby. Uvedené vyplýva aj z vyjadrení

samotnej žalobkyne, ktorá ho nikdy neoznačovala za svojho manžela, ale len ako svokra pôvodného
žalovaného. V roku 2004 nedošlo k zmene reštitučného zákona ako to uvádza pôvodný žalovaný vo
svojom vyjadrení, ale rok 2004 bol práve ten, kedy žalobkyňa dostala občianstvo, čo bol podklad na to,
že mohli začať konať. Mala za to, že zo strany pôvodného žalovaného išlo o vopred naplánovaný plán
s jasným motívom.

17.2. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 právny zástupca pôvodného žalovaného uviedol, že sa
pridržiava doterajších vyjadrení a podaní, s dôrazom na písomné vyjadrenie pôvodného žalovaného.
Poukázal na to, že pôvodné podania na strane žalobkyne sa opierajú o iné tvrdenia, než znie dodatočné
vyjadrenie jej právnej zástupkyne. Tiež poukázal na to, že im doteraz nie sú známe dôvody tvrdenej

neplatnosti darovacej zmluvy. Podotýkal, že na jej určenie, je navyše nevyhnutné preukázať naliehavý
právny záujem. Poukázal na úmysel darkyne vyplývajúci z poslednej vety darovacej zmluvy, ako aj na jej
samotnú výpoveď, v ktorej sa vyjadrila, že ona nemá záujem sa so žalovaným súdiť. Medzi podaniami
z roku 2012 a medzi podaním jej právnej zástupkyne je významný rozpor. Mal za to, že v prípadedarovacej zmluvy nejde o podmienený právny úkon a tvrdenie o nestaraní sa pôvodného žalovaného
o pôvodnú žalobkyňu je potom irelevantné.

17.3. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 svedkyňa I. O. F., notárka so sídlom v Dunajskej Strede
uviedla, že preverila podľa osvedčenia, o akú záležitosť ide. Išlo o overenie podpisu a zrejme nebol
žiadny problém, resp. jej to z osvedčenia nijako nevyplýva. Nevedela sa vyjadriť, či došlo k osvedčeniu
na úrade alebo mimo neho. Overovanie podpisov však vykonáva aj mimo úradu, ročne je to tak 10 až
15 prípadov. Nevedela o aký prípad ide vzhľadom na dlhú dobu. Overovanie mimo úradu vykonáva

ona, ale môže tam ísť aj zamestnanec. Hoci je podpísaná ona, mohol pri procese byť aj zamestnanec.
Všeobecne v rámci osvedčovania podpisu predloží dotknutá osoba občiansky preukaz a listinu, opýtajú
sa jej, či vie, akú listinu podpisuje. Ak povie, že áno, osvedčia jej podpis a ak povie, že nie, alebo
že nerozumie, povedia, o čo ide a teda napr. aká zmluva sa podpisuje alebo či je to splnomocnenie.
S dotknutou osobou komunikujú aj v maďarskom jazyku. Pokiaľ by žiadala dotknutá osoba pretlmočiť
podpisovaný úkon, tak síce to nerobia a neoverujú pravdivosť tvrdení v úkone uvedených, ale úkon

vysvetlia, hoci nie celý, doslova pretlmočia. Nemala skúsenosti s tým, že by niekto osvedčoval svoj
podpis pod viditeľným prejavom donútenia, zrejme by nejakým spôsobom dotknutá osoba prejavila, že
je do podpisu nútená. Mala za to, že osoba, ktorá by bola k podpisu nútená, by nenakreslila svoj podpis
tak, ako v tomto danom prípade, zrejme by spravila iba nejakú šifru. Je vylúčené, aby niekto dotknutej
osobe ďalší s podpisovaním pomáhal.

18. Uznesením č.k. 6C/11/2012-691 zo dňa 08.06.2023 súd rozhodol o pokračovaní s dedičkou
nebohého pôvodného žalovaného, I. J..

19. Žalovaná vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 19.03.2024 poukázala na to, že výsledky kontrolného

znaleckého posudku potvrdili omyly v stanovisku znalca prezentovanom v rozporovanom znaleckom
posudku č. 66/2015. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku konštatoval, že reakcie nebohej pôvodnej
žalobkyne sú typické pre osobu postihnutú už stredne ťažkou demenciou. Znalec tiež konštatoval,
že pôvodná žalobkyňa v roku 2015 bola dezorientovaná miestom a pravdepodobne aj situáciou
a časom. Vzhľadom na ďalšie zistenia v rámci kontrolného znaleckého posudku, na ktoré žalovaná

poukázala vo svojom vyjadrení, mala za to, že od počiatku absentovala žalovanou (ako aj pôvodným
žalovaným) namietaná aktívna vecná legitimácia pôvodnej žalobkyne, pričom na tento nedostatok bol
súd opakovane upozornený. Nie je zrejmé, kto žalobu podal a následne ju menil. Z vyhlásení pôvodnej
žalobkyne vyplýva, že ona to nebola, dokonca, že predmetu konania nerozumie, že nemá záujem toto
konanieviesť,ženikohosvojímzastupovanímnepoverilaaženevieotom,ženiektovjejmenevykonáva

nejaké úkony pred súdom. Z informácií vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania, ale tiež priamo
z informácie od pôvodnej žalobkyne vyplynulo, že začatie a vedenie tohto súdneho konania nebolo
realizované z vôle pôvodnej žalobkyne, ale bolo iniciované a technicky realizované zo strany tretej
osoby. Uvedený predpoklad je preukázaný tiež potvrdením o zdravotnom stave pôvodnej žalobkyne
zo dňa 29.02.2012 vystavené C. O. P. a psychiatrickým vyšetrením pacientky, podľa ktorých dokladov

trpela pôvodná žalobkyňa organickou poruchou sprevádzanou zníženou mierou kognitívnych funkcií
porušenou allopsychickou orientáciou, poruchami správania, myslenia resp. vnímania.

20.1. Na pojednávaní dňa 06.05.2024 právny zástupca žalobkyne 1/ o.i. uviedol, že meritom veci nie
je otázka, či pôvodná žalobkyňa bola schopná zúčastniť sa súdneho konania, pochopiť jej význam

a vyjadriť sa vecne k predmetnej žalobe, ale otázka je, či pôvodná žalobkyňa uzavrela zmluvu dňa
02.05.2005 s pôvodným žalovaným dobrovoľne a bez nátlaku. Poukázal na vetu z vyjadrenia pôvodnej
žalobkyne, z výpovede zo dňa 29.01.2015: „A. v penzióne povedala, že keď sa niečo stane s manželom,
že ma zabije.“ „Bola som nútená, povedal, že tak ma vyhodí na ulicu“. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že v celom konaní ide o tvrdenia proti tvrdeniam a meritom je zodpovedať otázku, či pôvodná

žalobkyňa uzavrela zmluvu s pôvodným žalovaným dobrovoľne alebo nie. Keďže už ani pôvodná
žalobkyňa ani pôvodný žalovaný sa tohto konania nezúčastnia, bude aj pre súd veľmi náročné sa
prikloniť k argumentácii žalobcov alebo žalovaného. Z dokazovania okrem iného vyplýva, že v konaní
boli vypracované znalecké posudky, ktoré sa vyjadrili k tomu či pôvodná žalobkyňa bola alebo nebola
schopná pochopiť zmysel tohto konania. Podstatné je však to, či bola schopná darovaciu zmluvu zo

dňa 02.05.2005 uzavrieť a či tento právny úkon vykonala dobrovoľne, pričom podľa právneho názoru
právneho zástupcu žalobkyne 1/, tento právny úkon dobrovoľne nevykonala. Znalecké posudky túto
skutočnosť nevyvrátili. Vzhľadom na uvedené by súd nemohol rozhodnúť inak ako tak, že darovacia
zmluva je neplatná. Podľa vyjadrenia žalobkyne 1/ vzhľadom na zdravotný stav a vek žalovanej,bude pravdepodobne toto konanie pokračovať s právnymi nástupcami, teda s dedičmi žalovanej,
pričom podľa vyjadrenia žalobkyne 1/ bude s právnymi nástupcami žalovanej možné uzavrieť dohodu
a pravdepodobne toto konanie skončiť zmierom.

20.2. Na pojednávaní dňa 06.05.2024 právny zástupca žalovanej poukázal na obštrukcie zo strany
žalobcov. Ďalej poukázal na nezrovnalosti týkajúce sa podanej žaloby, od ktorej sa jej právna zástupkyňa
odklonila, pričom to bolo v roku 2012, keď už pôvodná žalobkyňa zrejme nebola mentálne spôsobilá
podľa znaleckého posudku na tento úkon. Informácie právnej zástupkyni poskytovala nie pôvodná

žalobkyňa, ale iná osoba.

21. Žalovaná vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.06.2024 sa pridržiavala všetkých svojich vyjadrení,
navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Poukázala na v konaní vykonané dôkazy,
ako aj na skoršie návrhy na doplnenie dokazovania. Osobitne zdôraznila, že žalobcovia nepredložili
žiadne právne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

22.1. Právny zástupca žalobkyne 1/ na pojednávaní konanom dňa 19.06.2024 v záverečnej reči
uviedol, že trvajú na všetkých podaných návrhoch, stanoviskách a dôkazoch a majú za to, že najmä
s poukazom na výpoveď samotnej pôvodnej žalobkyne, ktorá napriek vysokému veku bola schopná
pochopiť a porozumela skutkovému stavu, prejavila svoju vôľu. V zmysle zásad morálky a spravodlivosti

mal za to, že toto vyjadrenie pôvodnej žalobkyne je kľúčové a nemôže byť opomenuté. Navrhol, aby súd
určil, že darovacia zmluva je neplatná.

22.2. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 19.06.2024 v záverečnej reči uviedol,
že strana žalovaných sa pridržiava svojich písomných vyjadrení s tým, že neexistoval žiaden iný prejav

pôvodnej žalobkyne ako bol jej výsluch 29.01.2015, ktorý bol predčasne ukončený z dôvodu, že na
väčšinu otázok neudávala konkrétne odpovede, nepamätala si alebo nevedela. Na poslednú otázku
ohľadne toho, či má záujem súdiť sa s pôvodným žalovaným odpovedala, že nechce. Navrhol žalobu
zamietnuť a strane žalovanej priznať náhradu trov konania.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom a vyjadreniami právnych zástupcov
strán sporu na pojednávaniach, oboznámením sa s návrhom pôvodnej žalobkyne zo dňa 17.02.2012,
darovacou zmluvou zo dňa 02.05.2005, podaním pôvodnej žalobkyne zo dňa 21.03.2012 a jej prílohami,
vyjadrením pôvodného žalovaného zo dňa 20.02.2013 a jeho prílohami, zápisnicou o pojednávaní zo
dňa 05.03.2013, podaním pôvodného žalovaného zo dňa 13.03.2013, zápisnicou o pojednávaní zo

dňa 12.12.2013, doplnením žaloby zo dňa 23.01.2014, lekárskymi správami (č.l. 86-88), projektom
pozemkových úprav Q. J., čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím N. E. S. N. číslo vkladu J. XXXX/XX zo dňa 13.01.2011, Zmluvou
ozriadenívecnéhobremenazodňa01.12.2010,uznesenímtunajšiehosúduč.k.6C/11/2012-101zodňa
27.01.2014, odvolaním voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, uznesením Krajského súdu

v Trnave č.k. 26Co/102/2014-126 zo dňa 28.04.2014, uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-132
zo dňa 27.06.2014, odvolaním pôvodného žalovaného voči uzneseniu č.k. 6C/11/2012-132, vyjadrením
pôvodnej žalobkyne zo dňa 15.01.2015 a jeho prílohami, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 20.01.2015
zápisnicou zo dňa 29.01.2015, podaním pôvodnej žalobkyne zo dňa 02.02.2015, uznesením tunajšieho
súdu č.k. 6C/11/2012-166 zo dňa 25.02.2015, vyjadrením pôvodného žalovaného zo dňa 26.02.2015,

znaleckým posudkom C. C. N. č. 66/2015, vyjadrením pôvodného žalovaného zo dňa 11.06.2015,
vyjadrením pôvodnej žalobkyne zo dňa 23.06.2015 a jeho prílohami, uznesením tunajšieho súdu č.k.
6C/11/2012-214 zo dňa XX.XX.XXXX, T. U. Q. V., W. W. S. L. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.01.2016,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 21.04.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-234 zo dňa
21.04.2016, odvolaním právneho predchodcu žalobcov voči uzneseniu č.k. 6C/11/2012-234, vyjadrením

pôvodného žalovaného zo dňa 26.08.2016, vyjadrením pôvodného žalovaného zo dňa 16.09.2016,
vyjadrením právneho predchodcu žalobcov zo dňa 14.11.2016, návrhom na zmenu žaloby zo dňa
06.02.2017, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/8/2018-288 zo dňa 18.12.2018, uznesením
tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-300 zo dňa 18.04.2019, sťažnosťou pôvodného žalovaného voči
uzneseniu č.k. 6C/11/2012-300, uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-322 zo dňa 25.07.2019,

uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-335 zo dňa 11.09.2019, uznesením tunajšieho súdu č.k.
6C/11/2012-365 zo dňa 04.11.2019, vyjadrením pôvodného žalovaného zo dňa 25.11.2019, podaním
Centra právnej pomoci (č.l. 399-409), zápisnicou o pojednávaní zo dňa 22.10.2020, úmrtným listom
právneho predchodcu žalobcov, uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-476 zo dňa 09.08.2021,zápisnicou o pojednávaní zo dňa 15.12.2021, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 09.02.2022, vyjadrením
pôvodného žalovaného zo dňa 11.02.2022 a jeho prílohami (č.l. 551-568), zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 07.03.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 04.04.2022, podaním Zariadenia pre seniorov

Dunajská Streda zo dňa 08.04.2022, výpisom z osvedčovacej knihy notárky (č.l. 620), vyjadrením
pôvodného žalovaného zo dňa 12.05.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 18.05.2022, znaleckým
posudkom C. P. R. č. 09/2022, úmrtným listom pôvodného žalovaného, uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. XXX/XXX/XXXX, Dnot 256/2022 zo dňa 27.03.2023, uznesením tunajšieho
súdu č.k. 6C/11/2012-691 zo dňa 08.06.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.02.2024, vyjadrením

žalovanej zo dňa 19.03.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 25.03.2024, podaním žalovanej zo dňa
26.03.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 06.05.2024, podaním žalobcu 2/ (č.l. 817), vyjadrením
žalovanej zo dňa 06.06.2024, podaním žalovanej zo dňa 12.06.2024, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

24. Pôvodná žalobkyňa, toho času už nebohá C. K., sa na územie Slovenska presťahovala z Maďarska

v roku 1990, pričom zo začiatku bývala u svokrovcov jej synovca (t.j. otca - právneho predchodcu
žalobcov 1/ a 2/) v obci Q. R. A. (toho času časť Mesta Šahy) a následne na základe jej žiadosti vo
J. u otca žalovanej, I. E., za ktorého sa neskôr vydala (č.l. 564). Za pomoci pôvodného žalovaného,
t.j. nebohého manžela žalovanej, získala slovenské štátne občianstvo (č.l. 563) a následne jej boli
Slovenskou republikou v reštitúcii vydané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania (a sú bližšie

špecifikované v bode 1. rozsudku). Po úmrtí pána E. všestrannú starostlivosť o pôvodnú žalobkyňu
zabezpečoval pôvodný žalovaný spolu so svojou manželkou, t.j. žalovanou, a to až do roku 2001, kedy
došlo k jej umiestneniu do Zariadenia pre seniorov v Dunajskej Strede vzhľadom na jej vysoký vek
a postupne sa zhoršujúci zdravotný stav, ako aj na vek a zdravotné ťažkosti pôvodného žalovaného
a žalovanej, ktorí podľa ich udania už nezvládali potrebnú starostlivosť pôvodnej žalobkyni ďalej

poskytovať.

25. Štyri roky po umiestnení pôvodnej žalobkyne do Zariadenia pre seniorov v Dunajskej Strede došlo
medzi pôvodnou žalobkyňou ako darkyňou a pôvodným žalovaným ako obdarovaným k uzatvoreniu
darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005 (č.l. 2-5). V predmetnej zmluve je okrem zmluvných strán

vymedzenýpredmetdaru,atospoluvlastníckypodieldarkynenanehnuteľnostiach(bližšiešpecifikované
v bode 2.), ktorý darkyňa darovala obdarovanému a obdarovaný dar s vďakou prijal. V článku VI. zmluvy
sa o.i. uvádza, že táto zmluva je prejavom slobodnej a vážnej vôle účastníkov. Dôvodom jej uzavretia je
skutočnosť, že obdarovaný je zaťom nebohého manžela darkyne. Všetky úkony vzťahujúce sa na osobu
a majetok darkyne, starostlivosť a opateru zabezpečuje obdarovaný, preto darkyňa sa mu takto mieni

odvďačiť. Účastníci zmluvy vyhlásili, že zmluvu prečítali a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.
Na zmluve sa nachádza vlastnoručný podpis darkyne aj obdarovaného, pričom z osvedčenia pravosti
podpisu notárky I. O. F. vyplýva, že po zistení totožnosti pôvodnej žalobkyne, tá listinu pred ňou dňa
17.05.2005 vlastnoručne podpísala.

26. Po uzatvorení spornej darovacej zmluvy pôvodný žalovaný a žalovaná naďalej navštevovali pôvodnú
žalobkyňu a poskytovali jej potrebnú pomoc (vrátane materiálnej pomoci). O tejto skutočnosti svedčia aj
listinné dôkazy z č.l. 551-567, z ktorých o.i. vyplýva, aj to, že pôvodný žalovaný so žalovanou doplácali
rozdiel do plnej mesačnej úhrady za poskytované služby Zariadeniu pre seniorov v Dunajskej Strede,
keďže dôchodok (vybavený taktiež pôvodným žalovaným a žalovanou) nepostačoval na úhradu jej

pobytu.

27. Pôvodnú žalobkyňu - okrem pôvodného žalovaného a jeho manželky (t.j. žalovanej) - približne od
roku 2009 začal navštevovať aj jej synovec, právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ v Zariadení pre seniorov
v Dunajskej Strede.

28. Pôvodná žalobkyňa dňa 03.09.2015, t.j. už v priebehu tohto konania zomrela (č.l. 565), pričom všetky
náklady s jej pohrebom znášali pôvodný žalovaný a žalovaná (č.l. 557).

29. Prebiehajúce konanie sa začalo návrhom na začatie konania, podpísaným pôvodnou žalobkyňou,

doplneným podaním zo dňa 21.03.2012 a následne podaním zo dňa 23.01.2014, pričom Krajský súd
v Trnave v uznesení č.k. 26Co/102/2014-126 zo dňa 28.04.2014 (strana 3) uviedol, že návrh na
neplatnosť darovacej zmluvy je novým návrhom vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí skorších
podaní. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru za právne relevantné možno považovať podaniepôvodnej žalobkyne (t.j. žalobu), podané cestou jej právnej zástupkyne, ktorou sa domáhala neplatnosti
darovacej zmluvy, argumentujúc tým, že ju podpísala, lebo sa pôvodného žalovaného bála. Právny úkon
teda neurobila slobodne a vážne. Navyše textu darovacej zmluvy vôbec nerozumela, keďže neovládala

slovenský jazyk. Mala za to, že pôvodný žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko konal s
motívom získať predmet daru nepoctivým spôsobom.

30. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 66/2015 (č.l. 177-189) znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, C. C. N.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva,

že pôvodná žalobkyňa bola v čase vypracovania znaleckého posudku v podstatnej miere schopná
pochopiťpodstatuprebiehajúcehosporuajehoúčel,zhľadiskapsychiatrického.Včasevyšetreniatrpela
ľahkým až maximálne začínajúcim stredne ťažkým stupňom zmiešanej demencie. V tejto fáze bola ale
stále z hľadiska psychiatrického relatívne orientovaná, vedela mená členov rodiny, vedela udať aj ich
vek, verbálna produkcia bola u nej primeraná, bola ešte schopná vykonávať právne úkony a byť ku nim
spôsobilá v podstatnej miere. Znalec ďalej konštatoval, že neobjektizoval, že by pôvodná žalobkyňa bola

psychiatricky liečená či vyšetrovaná, žiadne relevantné lekárske nálezy nezistil ku dňu 15.04.2015. Jej
sociálny status bol ale determinovaný a limitovaný vysokým vekom, imobilitou, inkontinenciou.

31. Z (kontrolného) znaleckého posudku C. P. R. č. 09/2022 (č.l. 642-664), znalca z odvetvia
zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria vyplýva konštatovanie znalca, že odpovede pôvodnej

žalobkyne v rámci jej výsluchu súdom sú typické pre osobu postihnutú (už) stredne ťažkou
demenciou. Z jej výsluchu podľa znalca sa dá predpokladať, že u pôvodnej žalobkyne boli prítomné
psychopatologické fenomény: dezorientácia miestom a pravdepodobne aj situáciou a časom, na otázky
miestami odpovedala, že nevie resp. nedokázala na ne odpovedať, často sa odklonila od pôvodne
položenej otázky resp. nepokračovala v línii na začiatku svojich odpovedí. Zrejme niektoré otázky

ani nepochopila. Exhauscia. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa trpela ľahkým až počínajúcim stredne ťažkým
postihnutím intelektových a mnestických funkcií v roku 2012 ako to vyplýva z lekárskej správy C. O. P.
zo dňa 15.02.2012, tak z hľadiska časového vývoja obvyklého klinického obrazu demencie zmiešanej
etiológie je pravdepodobnejšie, že pôvodná žalobkyňa v roku 2015 už trpela stredne ťažkou demenciou
zmiešanej etiológie. Pri demencii stredne ťažkého stupňa sú narušené kognitívne schopnosti (pamäť,

orientácia, chápanie, uvažovanie, schopnosť učenia, reči a úsudku) až takou mierou, že postihnutý
z forenzne psychiatrického hľadiska nie je schopný vykonávať právne úkony a byť nimi viazaný. Rozpor
týkajúcisaznaleckéhoposudkuC.C.N.avýsledkuvýsluchupôvodnejžalobkynejemožnévysvetliťtým,
že v čase výsluchu pôvodná žalobkyňa už trpela skôr stredne ťažkou demenciou, pričom znalec C. C. N.
v dobe vypracovania svojho znaleckého posudku nemal k dispozícii žiadny objektívny nález z minulosti,

na základe ktorého by mohol hodnotiť vývoj postihnutia kognitívnych schopností posudzovanej po
časovej osi.

32. Po pripustení zmeny žaloby uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/11/2012-365 zo dňa 04.11.2019
sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú okrem určenia neplatnosti darovacej zmluvy aj určenia, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni.

33. Z dedičského uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, Dnot 256/2022 zo dňa 27.03.2023
(č.l. 685-690), je zrejmé, že po nebohom pôvodnom žalovanom sporné nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná.

34. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

35. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

36. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.37. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

41 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

43. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca
a žalovaný.

44. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

45. Podľa § 77 ods. 1 až 3 CSP Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie,
na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí
vystupujú na jednej strane. Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd
so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

46. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

47. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

48. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

49. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

50. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

51.1. Súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s procesnou prípustnosťou žaloby,

ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že 1/ darovacia zmluva zo dňa 02.05.2005 je neplatná a 2/
určenia, že sporné nehnuteľnosti v podiele 1/1 patria do dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni.
KeďžežalobavpreskúmavanomprípadebolapodanázaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,bolo
potrebné otázku jej prípustnosti posudzovať podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 vetaprváCivilnéhosporovéhoporiadku,porovnajajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa
18.12.2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018). Pokiaľ ide o zmenu žaloby, pripustenú uznesením tunajšieho súdu
č.k. 6/11/2012-365 zo dňa 04.11.2019, k tomuto došlo za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto

bolo potrebné posúdiť prípustnosť aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny
poriadok účinný v čase začatia konania na súde stanovoval, čoho sa môže žalobca domáhať žalobou,
teda, aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie sa určenie môže týkať
len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom určenia môže

byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej
procesným predpisom. Iné určenie, než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne
určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu
prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa. Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto
mánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem,ktorýspočívavtom,žeprávnepostaveniežalobcu
je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. V súdenom spore sa

pôvodná žalobkyňa pôvodnou žalobou domáhala určenia neplatnosti špecifikovaného právneho úkonu
konkrétne darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005, teda ide o žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania. Podľa ustálenej súdnej
judikatúry platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo
vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem

(porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004).

51.2. Pokiaľ ide o pripustenú zmenu žaloby, ku ktorej došlo za účinnosti Civilného sporového poriadku,
súd sa zaoberal jej prípustnosťou z pohľadu nového procesného kódexu. Tak ako súd uviedol aj vyššie,
žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú o.i. určenia neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy

zo dňa 02.05.2005), čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP.
Žaloba v zmysle tohto ustanovenia je však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva
z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri

určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo
je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či
je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom vecí žalovaná, alebo niekto iný. Žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný.
Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005 zamietol, keďže určenie

neplatnosti právneho úkonu nevyplýva z osobitného predpisu. Zároveň vyriešenie otázky neplatnosti
právneho úkonu má charakter predbežnej otázky pri nároku na určenie že veci (sporné nehnuteľnosti)
patria do dedičstva po nebohej žalobkyni, ktoré taktiež bolo predmetnom sporu.

51.3. Čo sa týka navrhnutého určovacieho žalobného návrhu, že sporné nehnuteľnosti patria do

dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni, podľa § 137 písm. c) CSP, súd žalobu v tejto časti považuje za
procesne prípustnú. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie
sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv
na rozhodnutie súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Cdo/26/2007 zo dňa 16.12.2008, v ktorom je vyslovený názor, že „výrok rozsudku,
ktorýmsanavrhovateľdomáhaurčenia,žeurčitévecipatriadodedičstvapoporučiteľovi,plnerešpektuje
úpravu zakotvenú v § 80 písm. c) O. s. p. (porovnaj dikciu tohto ustanovenia: „či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je“), t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať
právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods.

1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia)“. Podľa názoru súdu z tejto judikatúry,
ktorá je použiteľná aj za účinnosti CSP, vyplýva, že dedič má naliehavý právny záujem na určení, či
určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Takémuto chápaniu žaloby o určenie, že vec patrí do
dedičstva zodpovedá aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo
dňa 16.12.2010, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 32/2011.

52.1. Súd sa ďalej mal vysporiadať aj s otázkou vecnej legitimácie, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávnehooprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je
pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného

práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta.

52.2. Určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej
smrti, môže žalobou uplatňovať (je aktívne vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa
takéto určenie týka. Takouto osobou je ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym
nástupcom. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Teória i
súdna prax rozlišuje dva významy pojmu dedič - do právoplatného skončenia dedičského konania sa za
dediča považuje každý, kto prichádza do úvahy ako potenciálny nadobúdateľ dedičstva alebo jeho časti

(dedičského podielu) po poručiteľovi. Po skončení dedičského konania je dedičom už len ten, kto na
základe výsledku dedičského konania skutočne nadobúda dedičstvo po poručiteľovi alebo jeho časť. To
platí aj v prípade, ak sa po skončení dedičského konania dodatočne objaví majetok poručiteľa (prípadne
vec,oktorejjespor,čibolavčasesmrtimajetkomporučiteľa)-aždoskončeniadodatočnéhodedičského
konania je potrebné za dedičov tohto tzv. novoobjaveného majetku potrebné považovať všetkých, ktorí

prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia poručiteľa. Dokiaľ nebolo ohľadom veci, o ktorú sa vedie
spor s treťou osobou (osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom), rozhodnuté v dedičskom konaní, vo
vzťahu k tejto veci sú všetci (aj potenciálni) dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Ak sa dedič voči
tretej osobe domáha určenia, že vec patrí do dedičstva, domáha sa riešenia otázky okruhu dedičstva,
teda určenia majetku, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Určovací rozsudok by však

bol záväzný len pre strany konania, nie pre ostatných potenciálnych dedičov (§ 228 ods. 1 CSP). Taký
rozsudok by nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a
treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby (ostatných dedičov) bez toho,
že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle § 460
Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda už smrťou poručiteľa a do prejednania dedičstva (resp.

prejednania novoobjaveného majetku) sa všetci dedičia považujú za spoluvlastníkov vecí patriacich do
dedičstva. Vlastníctvo však zaväzuje (čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), teda vlastníctvo zahŕňa
nielen práva, ale aj povinnosti (o. i. povinnosť udržiavať vec v takom stave, aby nepredstavovala riziko
pre ostatných alebo pre životné prostredie; ak ide o nehnuteľnosť, povinnosť platiť daň z nehnuteľností a
pod.), preto nie je možné pripustiť, aby súd o vlastníctve (hoci ide len o vlastníctvo potenciálne, resp. do

rozhodnutia v dedičskom konaní spoločné s inými dedičmi) rozhodoval bez účasti všetkých, ktorých sa
týkajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vlastníctva (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/69/2019 zo dňa 25.02.2020).

52.3. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ sú právni nástupcovia po jedinom zákonom dedičovi

po nebohej pôvodnej žalobkyni, súd opierajúc sa o vyššie uvedené právne úvahy ustálil, že
žalobcovia 1/ a 2/ sú aktívne vecne legitimovaní v spore, pričom žalovaná ako právna nástupkyňa
pôvodného žalovaného, t.j. obdarovaného, ktorá je vlastníčkou sporných nehnuteľností, je pasívne
vecne legitimovaná v tomto spore.

52.4. Osobitne vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodnej žalobkyne
(ktorá je už síce v tomto štádiu konania bezpredmetná, a to aj vzhľadom na v bode 51.
uvedenú procesnú neprípustnosť žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy) súd považuje za potrebné
poznamenať, že pôvodná žalobkyňa ako darkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby
o neplatnosť darovacej zmluvy voči pôvodnému žalovanému ako obdarovanému. Bez pochýb existoval

hmotnoprávny vzťah medzi pôvodnými stranami sporu, vyplývajúci z hmotného práva, a to na základe
uzatvorenej darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005. Z uvedeného dôvodu predmetná námietka žalovanej
(a pôvodného žalovaného) nebola opodstatnená. V danom prípade bolo možné jedine uvažovať
o možnom nedostatku plnej procesnej spôsobilosti pôvodnej žalobkyne s prihliadnutím najmä na závery
(kontrolného) znaleckého posudku C. P. R.. Nedostatok procesnej spôsobilosti je však odstrániteľnou

vadou konania a nepredstavuje prekážku, pre ktorú je potrebné konanie obligatórne zastaviť, pričom
pôvodná žalobkyňa bola až do jej smrti zastúpená advokátkou Centra právnej pomoci. Súd je toho
názoru, že konanie nebolo zaťažené vadou, pričom tak ako súd už uviedol, táto námietka je irelevantnápresúdprirozhodovaníodôvodnostižalobyvčastiourčenie,čispornénehnuteľnostipatriadodedičstva
pôvodnej žalobkyne.

52.5. Z ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke okruhu sporových strán
v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva vyplýva, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom
majetku poručiteľa sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v určovacom spore majú títo
postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak
musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej

legitimácie (R 49/82, R 65/2003, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/94/2018, sp. zn. 3Cdo/178/2006, sp. zn. 3Cdo/222/2010, sp. zn. 4Cdo/120/2009, sp. zn.
2Cdo/45/2008, sp. zn. 8Cdo/28/2019). Treba konštatovať, že ak ide o nútené procesné spoločenstvo,
pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné (§ 77 CSP).

52.6. V danom prípade žalobca 2/ dňa 07.05.2024 doručil súdu podanie, ktoré podľa jeho obsahu bolo

možné vyhodnotiť ako späťvzatie žaloby, keďže v ňom žalobca 2/ oznamoval súdu svoje rozhodnutie
nepokračovať ďalej v konaní. S týmto procesným úkonom žalobcu 2/ nevyjadrila súhlas žalobkyňa 1/,
ktorá naopak, trvala na podanej žalobe. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ tvoria v danom prípade nerozlučné
spoločenstvo, na späťvzatie žaloby bol potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 77
ods. 2 CSP). Keďže žalobkyňa 1/ súhlas so späťvzatím žaloby nevyjadrila, späťvzatie žaloby žalobcom

2/ nemá žiadne právne účinky, a preto o tomto späťvzatí súd nerozhodoval ani samostatným uznesením,
ani samostatným výrokom tohto rozsudku.

53. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva nebohej pôvodnej žalobkyne
zdôvoduneplatnostidarovacejzmluvyzodňa02.05.2005uzavretejpôvodnoužalobkyňouakodarkyňou

a pôvodným žalovaným ako obdarovaným. Dôvody neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy vymedzila
ešte pôvodná žalobkyňa cestou jej právnej zástupkyne, keď tvrdila, že predmetná darovacia zmluva
uzatvorenádňa02.05.2005jeabsolútneneplatnázdôvodu,ženebolaurobenáslobodne,vážne,určitea
zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), ako aj z dôvodu jej rozporu so zákonom a dobrými mravmi
(§39Občianskehozákonníka).Súdtakotázkuneplatnostidarovacejzmluvyriešilakopredbežnúotázku,

rozhodnú pre posúdenie nároku žalobcov 1/ a 2/ na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
nebohej pôvodnej žalobkyne.

54. Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne
a dobrovoľne (t.j. bez toho, aby na tom mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za

poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je
predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienka bezodplatnosti znamená, že obdarovaný
nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať
protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu); darovacia zmluva má preto povahu jednostranne
zaväzujúcej zmluvy (je teda neprípustná darovacia zmluva, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty,

alebo protiplnenia od obdarovaného). Ak je darom vec nehnuteľná, vlastnícke právo sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, čím dochádza k naplneniu vecno-právneho účinku darovacej zmluvy.

55. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona

(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už
bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (porovnaj rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/96/1995, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 39/1998). Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu

vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/144/2010 zo
dňa 30.03.2011, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27.04.2021). Ďalej súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jedným zo základných princípov výkladu
zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť

zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy mala byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a
je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézuuprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy.
Výklad právneho úkonu s ohľadom na vôľu účastníkov zmluvy v čase uskutočnenia právneho úkonu za
účelom odstránenia neurčitosti alebo zrozumiteľnosti právneho úkonu pripúšťa aj rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2021 zo dňa 31.07.2012 a preferenciu výkladu právneho
úkonu podľa vôle zmluvných strán potvrdil opäť Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS
640/2014 zo dňa 01.04.2015.

56.1. Žalobcovia ich tvrdenia opierali o písomné podania pôvodnej žalobkyne ako aj jej tvrdenia pred

súdom v rámci jej výsluchu 29.01.2015. Súd pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že vzhľadom na
vážny zdravotný stav pôvodnej žalobkyne, nemožno prihliadať na jej výsluch. V priebehu konania boli
vypracované dva znalecké posudky znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
a to C. C. N. a C. P. R.. Súd po preskúmaní týchto znaleckých posudkov sa stotožnil so závermi znalca
C. P. R., keďže (kontrolný) znalecký posudok menovaného znalca považoval za presvedčivý, vnútorne
logický a objektívny, a to napriek tomu, že pôvodná žalobkyňa v čase vypracovania tohto znaleckého

posudku už nežila, a preto nebola znalcom osobne vyšetrená. Naproti tomu znalecký posudok C. C.
N. súd považoval za neúplný s prihliadnutím na skutočnosť, že menovaný znalec nemal vedomosť
o skoršom vyšetrení pôvodnej žalobkyne psychiatričkou C. O. P., ktorá už v roku 2012 diagnostikovala
u nej demenciu zmiešanej etiológie. Z tohto pohľadu súdu sa javí ako správny záver znalca C. P.
R. spočívajúci v tom, že pokiaľ pôvodná žalobkyňa trpela ľahkým až počínajúcim stredne ťažkým

postihnutím intelektových a mnestických funkcií v roku 2012, tak z hľadiska časového vývoja obvyklého
klinického obrazu demencie zmiešanej etiológie je pravdepodobnejšie, že pôvodná žalobkyňa v roku
2015 už trpela stredne ťažkou demenciou zmiešanej etiológie. Pri demencii stredne ťažkého stupňa
sú podľa znalca narušené kognitívne schopnosti (pamäť, orientácia, chápanie, uvažovanie, schopnosť
učenia, reči a úsudku) až takou mierou, že postihnutý z forenzne psychiatrického hľadiska nie je schopný

vykonávať právne úkony a byť nimi viazaný.

56.2. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalovaná (resp. jej právny predchodca) rozporovala iba závery
znaleckého posudku C. C. N., pričom so závermi znalca C. P. R. sa stotožnila. Žalobcovia závery
znaleckých posudkov nerozporovali. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že medzi stranami

sporu bola zhoda na správnosti záverov znalca C. P. R.. Ak potom súd prijal záver menovaného znalca
o tom, že pôvodná žalobkyňa v čase jej výsluchu bola dezorientovaná miestom, pravdepodobne aj
situáciou a časom, pričom zrejme niektoré otázky ani nepochopila a na niektoré nedokázala odpovedať,
súd na tvrdenia pôvodnej žalobkyne počas tohto výsluchu nemohol prihliadať.

56.3. Aj z obsahu samotnej zápisnice o výsluchu je zrejmé, že si pôvodná žalobkyňa nepamätala
okolnosti uzavretia darovacej zmluvy dňa 02.05.2005. Uviedla, že bola nútená zmluvu podpísať,
keďže žalovaný sa jej vyhrážal tým, že ju vyhodí na ulicu, hoci v roku 2005 už bola umiestnená
vZariadenípreseniorovvDunajskejStrede.Rovnakosinepamätala,žejejpodpisnapredmetnejzmluve
osvedčovala notárka, aj keď táto skutočnosť vyplýva priamo zo samotnej zmluvy. Nevedela vysvetliť ani

to, z akého dôvodu žiada späť darované pozemky. Nepamätala si právnu zástupkyňu, ktorá ju v konaní
zastupovala a s ktorou preukázateľne skôr komunikovala (č.l. 398-402 – pre úplnosť súd poznamenáva,
že právnej zástupkyni sa pôvodná žalobkyňa dňa 14.01.2013 nezmieňovala o tom, že by bola donútená
k podpísaniu darovacej zmluvy, ale uviedla, že ich žiada späť, lebo sa o ňu žalovaný nestará a cíti sa
preto oklamaná).

56.4. Osobitne k incidentu, kedy žalovaná mala kričať na pôvodnú žalobkyňu a vyhrážať sa jej, súd
uvádza, že aj keď takéto správanie sa žalovanej možno hodnotiť ako nemorálne - najmä v kontexte toho,
že sa jednalo o v tom čase už starú a evidentne vážne chorú osobu -, nemá tento incident žiaden vplyv
na platnosť darovacej zmluvy, keďže k nemu došlo už v priebehu tohto konania.

57. Po preskúmaní spornej darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005, súd mal za to, že z formálneho aj
z obsahového hľadiska je zmluva perfektná a je v súlade so zákonom. V uvedenej zmluve mala darkyňa
v úmysle darovať pôvodnému žalovanému ako obdarovanému presne špecifikované nehnuteľnosti a
je nesporné, že takýto zmluvný typ upravuje platná legislatíva s tým, že táto vyžaduje predovšetkým

splnenie podmienky bezodplatnosti, čo účastníci predmetnej darovacej zmluvy podľa názoru súdu
rešpektovali. Čo sa týka poslednej vety článku VI. zmluvy, z nej nevyplýva žiaden budúci záväzok
pôvodného žalovaného, iba konštatovanie, že „všetky úkony ..., starostlivosť a opateru a zabezpečuje
obdarovaný, preto darujúca sa mu takto mieni odvďačiť“. Pôvodný žalovaný sa teda nezaviazalposkytovať darkyni starostlivosť aj po uzatvorení zmluvy (hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že darkyni rodina žalovanej naďalej (najmä materiálnu) starostlivosť poskytovala). Darovacia zmluva je
nepodmienená.

58. Podľa názoru súdu, žalobcom sa nepodarilo v konaní preukázať, že právny úkon (t.j. darovacia
zmluva zo dňa 02.05.2005) nebola žalobkyňou urobená slobodne a vážne (§ 37 Občianskeho
zákonníka), že sa pôvodného žalovaného bála a bola ním donútená zmluvu podpísať.

59. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka konania zmluvy alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy nátlaku,
a to priamo fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. K fyzickému donúteniu pôvodnej žalobkyne
rozhodne nedošlo, ktorú skutočnosť potvrdila aj notárka I. O. F., ktorá osobne resp. prostredníctvom
zamestnancanotárskehoúraduosvedčovalapodpispôvodnejžalobkynenazmluve.Ajkeďsimenovaná
notárka presné okolnosti osvedčovania podpisu nepamätala, uviedla, že sa vo svojej praxi nestretla

pri osvedčovaní podpisu konaním pod viditeľným prejavom donútenia, pričom vylúčila aj to, aby niekto
dotknutej osobe s podpisovaním pomáhal. Čo sa týka bezprávnej vyhrážky, tá musí byť takého
druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu sa použila,
vzbudila dôvodný strach. Súd je toho názoru, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by sa pôvodná
žalobkyňa pôvodného žalovaného skutočne bála. V tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy.

Tak ako súd uviedol aj vyššie, pôvodná žalobkyňa v čase uzatvorenia spornej darovacej zmluvy už
nebývala v spoločnej domácnosti s pôvodným žalovaným a žalovanou (teda nebola úplne odkázaná
na pôvodného žalovaného a jeho rodinu), ale sa nachádzala v Zariadení pre seniorov v Dunajskej
Strede, pričom nešlo o uzavreté zariadenie, ale o také, v ktorom je klientom zabezpečený voľný
pohyb. Pôvodná žalobkyňa síce už aj v tej dobe (t.j. v dobe uzavretia darovacej zmluvy) bola osobou

vo vyššom veku so zdravotnými problémami, ale nebola úplne imobilná (chodiť vedela aj v čase jej
vyšetrenia znalcom C. N., ktorá skutočnosť je zrejmá aj z jeho znaleckého posudku) a bezvládna.
Navyše disponovala pravidelným príjmom a zrejme aj úsporami, ktoré mala na vkladnej knižke. Ak by
pôvodná žalobkyňa mala skutočný strach z pôvodného žalovaného, mohla sa kedykoľvek spojiť so
svojou vzdialenou rodinou (t.j. synovcom), mohla sa zdôveriť ošetrujúcemu personálu, resp. žiadať,

aby pôvodnému žalovanému neumožnili návštevy. Nič z toho súd preukázané nemal. Žiaden dôkaz,
z ktorého by súdu vyplývalo akékoľvek hrubé správanie sa pôvodného žalovaného voči pôvodnej
žalobkyni súdu predložený nebol. Išlo tu len o skutkové tvrdenie pôvodnej žalobkyne, trpiacej stredne
ťažkou formou demencie, popreté pôvodným žalovaným. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobcovia
(ani pôvodná žalobkyňa) nenavrhli vykonať žiaden dôkaz, naproti tomu pôvodný žalovaný sa snažil

svoje tvrdenia preukázať rôznymi listinným dôkazmi a bol pripravený tieto svoje tvrdenia preukázať
aj svedeckými výpoveďami. Za tohto stavu súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali, že by pôvodná žalobkyňa bola donútená k podpisu predmetnej darovacej zmluvy.

60. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle
patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Súd vykonaným
dokazovaním nemal za preukázané, že pôvodná žalobkyňa ako darkyňa nechcela urobiť predmetný
právny úkon, neprejavila vôľu a nechcela spôsobiť jeho právne následky. Je možné konštatovať, že ak
aj pôvodná žalobkyňa mala vnútornú výhradu, na tú sa pri posudzovaní právneho úkonu neprihliada.

Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. S
poukazom na citované ustanovenie je potrebné uviesť, že žalobcovia vôbec neuviedli, prípadne aký
iný právny úkon by mala predmetná darovacia zmluva zastierať. Vôbec nebolo preukázané, že vôľou

pôvodnej žalobkyne nebolo uzavrieť predmetnú darovaciu zmluvu. Pôvodný žalovaný ako obdarovaný
tiež nemal žiadnu vedomosť o uzatvorení inej ako darovacej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému aj tento
dôvod neplatnosti darovacej zmluvy považuje súd za nepreukázaný a neopodstatnený.

61. Vo všeobecnosti platí, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah

alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo
použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý prejav je
zrozumiteľný z výrazovej stránky, ale jeho obsah nie je určitý (R 25/1993). Obsah darovacej zmluvy zo
dňa 02.05.2005 je určitý a ani žalobcovia nevymedzili, v čom by mala spočívať jej neurčitosť.62. V konaní bolo nesporné, že pôvodná žalobkyňa neovládala slovenský jazyk. Predovšetkým sa
žiada ozrejmiť, že námietkou nedostatočnej znalosti jazyka, v ktorom sa právny úkon uskutočňuje, sa

spochybňuje splnenie základnej podmienky jeho platnosti – zrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). O nezrozumiteľný prejav vôle spôsobujúci neplatnosť právneho úkonu pôjde vtedy, ak
jazyk, v ktorom bol prejav vôle urobený, je nezrozumiteľný druhému účastníkovi právneho vzťahu,
ktorému bol adresovaný. Ide o nezrozumiteľnosť relatívnu (voči niekomu), oproti nezrozumiteľnosti
absolútnej (voči všetkým). Dôsledkom nezrozumiteľnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť.

Samotná okolnosť, že právny úkon je prejavený v cudzom jazyku, ešte neznamená, že je neplatný pre
nezrozumiteľnosť. Takúto neplatnosť nespôsobuje ani to, ak účastník nerozumie jazyku, v ktorom sa
právny úkon robí, ak bol účastník oboznámený s jeho obsahom. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti,
treba pri výklade prejavu vôle prihliadnuť aj na to, za akých okolností bol prejav vôle urobený a či za
týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, o aký právny úkon ide a aké práva alebo povinnosti mali
podľa neho vzniknúť (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.08.2015, sp.

zn. 32 Cdo 1323/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/10/2022 zo dňa 28.02.2023).
Tvrdenia, prednesené pôvodnou žalobkyňou súdu v súvislosti s nezrozumiteľnosťou darovacej zmluvy
z dôvodu neovládania slovenského jazyka, sú ale vnútorne rozporné. Kým pôvodná žalobkyňa svojimi
prvými podaniami zo dňa 17.02.2012 a zo dňa 21.03.2012 dožadovala vrátenia daru, odkázala na
konkrétne zmluvné ustanovenie a vyjadrila sklamanie z toho, že sa o ňu pôvodný žalovaný údajne

v rozpore s darovacou zmluvou nestará a ju nenavštevuje, v ďalšom podaní už tvrdila, že textu zmluvy
vôbec nerozumela. Je síce nespochybniteľné, že pôvodná žalobkyňa nerozumela slovenskému jazyku,
avšak s prihliadnutím na dokazovaním zistené skutočnosti, dospel súd k záveru, že pôvodná žalobkyňa
bola oboznámená s obsahom darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2005. O tejto skutočnosti svedčí aj
vyjadrenie notárky I. O. F., ktorá bežne aj v iných veciach komunikuje s účastníkmi a vysvetľuje im

podstatný obsah právneho úkonu aj v maďarskom jazyku, preto je takmer vylúčené, že by v prípade
nebohej darkyne uvedeným spôsobom nepostupovala. Z tohto dôvodu potom neobstojí argumentácia,
že nebohá darkyňa nevedela čo podpisuje, keďže nepoznala obsah zmluvy z dôvodu, že neovládala
slovenskýjazyk.Rovnakoneobstojíaniargumentácia,žeobsahzmluvyboltlmočenýosobami,ktorémali
z tohto právneho úkonu prospech, keďže notárka ako úradná osoba, ktorá vysvetlila a pretlmočila obsah

zmluvy, nemala z právneho úkonu žiaden prospech. Vychádzajúc z týchto argumentov, súd nepovažoval
za preukázanú nezrozumiteľnosť predmetnej darovacej zmluvy.

63. Súd ďalej skúmal, či darovacia zmluva zo dňa 02.05.2005 nie je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) s prihliadnutím na tvrdenie, že zo strany pôvodného žalovaného

išlo o vopred pripravený plán a konal so zámerom pripraviť pôvodnú žalobkyňu jej majetku tak, aby
po jej smrti na tento majetok nemohli mať nárok zákonní dedičia. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s
dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle
od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo
musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na

cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné takýto výkon
procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok zmenu alebo
zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje akýkoľvek

rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej
spoločnosti neakceptovateľná. Zásah takej intenzity pritom súdu preukázaný nebol. Aj v kontexte širších
súvislostí, pôvodný žalovaný spolu so žalovanou zabezpečili potrebnú pomoc a starostlivosť pôvodnej
žalobkyni od roku 1990 (kedy ešte nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností a údajne rodina žalovanej
aninemalavedomosťotýchtonehnuteľnostiachpôvodnejžalobkyne)atopraktickydojejsmrtiroku2015

(teda aj po roku 2005, kedy došlo k darovaniu nehnuteľností). Presné okolnosti uzatvorenia predmetnej
darovacej zmluvy, najmä to, kto inicioval uzatvorenie zmluvy a za akých okolností, ustáliť nebolo možné
jednak z dôvodu, že si tieto skutočnosti samotná pôvodná žalobkyňa nepamätala a taktiež aj pôvodný
žalovaný si pamätal len to, že išlo o želanie pôvodnej žalobkyne, ktoré tlmočil najprv jemu a následne ajjeho manželke. Pre záver o rozpore s dobrými mravmi musia existovať určité okolnosti, ktoré sú svojou
povahou výnimočné, pričom podľa názoru súdu v danom prípade také okolnosti zistené a preukázané
neboli.

64. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, - podľa
ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou – súd uvádza, že žiaden dôkaz nenaznačuje, že by pôvodná darkyňa nebola spôsobilá
na sporný právny úkon v roku 2005. Jej spôsobilosť na predmetný úkon neskúmali ani znalci. Iba

samotný vysoký vek a ťažký zdravotný stav pôvodnej žalobkyne však nepostačuje pre záver, že by bola
nespôsobilá na právny úkon.

65. Súd napokon skúmal aj to, či by v prejednávanom spore sporná darovacia zmluva mohla byť
považovaná za neplatnú podľa § 49a Občianskeho zákonníka vzhľadom na prvé podania pôvodnej
žalobkyne, v ktorých uviedla, že sa cítila oklamaná, nakoľko si myslela, že sa o ňu bude pôvodný

žalovaný po uzavretí darovacej zmluvy starať. Ak by aj pôvodná žalobkyňa podpísala darovaciu zmluvu
s predstavou, že týmto jej bude poskytnuté protiplnenie, išlo by na jej strane len o omyl v motívoch svojho
konania (v dôvode, kvôli ktorému sa rozhodla darovať svoje nehnuteľnosti pôvodnému žalovanému),
teda o omyl v pohnútke, ktorý je podľa poslednej vety § 49a Občianskeho zákonníka pre platnosť
právneho úkonu nepodstatný.

66. Súd ďalej konštatuje, že súčasní žalobcovia nenavrhovali a nepredkladali súdu dôkazy, preto
súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že neuniesli dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia
v spore. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 185 CSP, podľa
ktorého strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie ustanovuje

dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané,
je zamietnutie žaloby.

67. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaná na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania netrvala, preto
súd tieto dôkazy nevykonal.

68. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že darovacia zmluva zo dňa
02.05.2005 nie je neplatný právny úkon, a preto sporné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohej

pôvodnej žalobkyni, súd tak žalobu v časti o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohej pôvodnej žalobkyni pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami, zamietol.

69. V prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

70. Záverom súd reagujúc na záverečnú reč žalobkyne 1/ poznamenáva, že odvolávať sa v tomto konaní
na zásady morálky je nesmierne cynické v kontexte toho, že žalobkyňa 1/ navrhla počkať s konečným

rozhodnutím do úmrtia v súčasnosti ťažko chorej žalovanej s tým, že ona sa už dohaduje s jej „právnymi
nástupcami“, s ktorými budú vedieť uzatvoriť zmier. Možno uzavrieť, že v danom spore boli zistené aj
skutočnosti a kroky zainteresovaných subjektov, ktoré síce nemali priamy súvis s prejednávanou vecou,
ale z hľadiska morálky ich možno považovať za nesprávne - aj súd mal z tohto pohľadu určité výhrady
- (napr. spôsob získania štátneho občianstva pôvodnou žalobkyňou, ale aj neochota zákonného dediča

zariadiť pohreb pôvodnej žalobkyne atď.), úlohou súdu však nie je moralizovať, ale posúdiť dôvodnosť
žaloby a na základe dôkazov rozhodnúť o veci zákonne a spravodlivo. Súdu sa pritom po vykonanom
dokazovaní za zákonné a spravodlivé javilo žalobu zamietnuť.71. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

73. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v konaní
(výrok II.). Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu

trov konania voči žalobcom 1/ a 2/. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257
CSP súd na strane žalobcov nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcom tvrdená a preukázaná.

76. Nakoľko súd uznesením 6C/11/2012-214 zo dňa 22.09.2015 priznal znalcovi C. C. N. odmenu spolu
vo výške 416,92 Eur, ktorú vyplatil zo štátnych prostriedkov, vznikli štátu trovy (vo výške 416,92 Eur).

Spoukazomnauvedené,súdpriznalštátunárokvočivkonaníneúspešnýmžalobcom1/a2/nanáhradu
trov štátu v rozsahu 100 % (výrok III.).

77. S odkazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania a trov štátu rozhodne súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.