Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4418201164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/
X, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: COFIDIS, so sídlom
Parc de la Haute Borne, avenue E. XX, F.´ A. G. XXX XX, H. C., ktorá prevádzkuje svoju činnosť v
Slovenskej republike prostredníctvom spoločnosti COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 595 628, právne zastúpená:
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie

7 420,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 27. januára 2023, č. k. 18Csp/26/2018-705, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 27. januára 2023, č. k.
18Csp/26/2018-705, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia

sumu vo výške 10 727,59 eur na účet číslo: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods.
1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1

ods. 2, 3, § 11 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25f ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 259, § 290, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou

doručenou na súd prvej inštancie dňa 05. 03. 2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 7 420,72 eura.4. V priebehu konania podaním zo dňa 25. 10. 2018 právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd pripustil
zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo
výške 11 765,11 eura. O návrhu na zmenu petitu súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré bolo

vyhlásené na pojednávaní dňa 14. 12. 2018 tak, že návrh na zmenu petitu pripustil. Vzhľadom k tomu, že
proti vyhlásenému uzneseniu nie je prípustné odvolanie a vzhľadom na prítomnosť právnych zástupcov
sporových strán na pojednávaní súd prvej inštancie upustil od písomného vyhotovenia vyhláseného
uznesenia.

5. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 07.
06. 2019, č. k. 18Csp/26/2018-368 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre, ako
súd odvolací, uznesením zo dňa 28. 04. 2021, č. k. 5CoCsp/13/2020-478 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v danej veci vydal dňa
29. 10. 2021, č. k. 18Csp/26/2018-496 rozsudok pre zmeškanie, ktorý však uznesením zo dňa 11. 04.
2022, č. k. 18Csp/26/2018-525 zrušil.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie poukázal na právne nástupníctvo spoločnosti
COFIDIS ako žalovaného po spoločnosti BANCO COFIDIS S.A., okolnosti uzavretia zmluvy medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, charakter uzavretej zmluvy (spotrebiteľská zmluva),
skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva nebola podľa jeho názoru uzavretá individuálne a zmluvný úrok

súd dostatočne odôvodnil v bodoch 45 až 51 prvého rozsudku vo veci samej, pričom tieto neboli
spochybnené ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, a preto sa k týmto skutočnostiam opätovne
nevracal.

7. Následne súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),

sa opätovne venoval posúdeniu správnosti hodnoty výšky RPMN uvedenej v zmluve. Aj po ďalšom
konaní pred súdom prvej inštancie tento nemal jednoznačne preukázané, že výpočet RPMN zo strany
žalovaného bol uvedený v zmluve správne. Žalovaný viackrát v konaní pred súdom uvádzal, že do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použil údaj o mesačnej splátke vo výške 256,38 eura, t. j.
výšku mesačnej splátky zníženú o poplatok za trvalý príkaz (259,38 eura- 3,00 eurá). Právna zástupkyňa

žalobkyne uviedla, že do výpočtu RPMN sa zahŕňa mesačná splátka vo výške 259,38 eura, a nie
ako uvádza žalovaný vo svojom poslednom podaní mesačnú splátku vo výške 256,38 eura s tým, že
žalovaný od mesačnej splátky, ktorá je uvedená v danej zmluve o úvere odpočítal poplatok za trvalý
príkaz vo výške 3 eurá.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za účelom zistenia správnosti stanoveného údaja RPMN
uvedeného v zmluve o úvere vykonal dokazovanie prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
Vzhľadom na koncentračnú námietku vznesenú právnym zástupcom žalovaného súd poukázal na
ustanovenie § 259 CSP.

9. Národná banka Slovenska na základe žiadosti súdu prvej inštancie vykonala kontrolný výpočet RPMN
uvedenej v predmetnej zmluve o úvere. Po prepočítaní hodnoty RPMN dospela k výsledku hodnoty
RPMN vo výške 30,25 % za predpokladu, že čerpanie úveru bolo v celkovej výške 9 978 eura dňa
13. 07. 2012, dátum prvej splátky bol 20. 07. 2012, konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 06. 2019.
Jednalo sa o 84 rovnakých mesačných splátok vo výške 259,38 eura, v splátke by bol započítaný

mesačný náklad na poistenie a na spracovateľský poplatok. Banka uviedla aj kontrolný prepočet RPMN
v prípade ak by do nákladov v spojení so spotrebiteľským úverom vstupoval aj poplatok podľa bodu 19
Všeobecných podmienok a to poplatok za trvalý príkaz a ak by nebol zahrnutý v mesačnej splátke vo
výške 259,38 eura. Hodnota RPMN by bola v takom prípade 30,86 %. Banka teda prepočítala RPMN
pre obidva prípady, pričom ani v jednom prípade sa hodnota RPMN vypočítaná žalovaným uvedená v

zmluve (28,85 %) nezhodovala s výsledkami kontrolných prepočtov NBS. Keďže z kontrolného výpočtu
RPMN Národnou bankou Slovenska vyplýva, že hodnota RPMN predstavuje 30,25 %, resp. 30,86 %,
potom údaj o RPMN vo výške 28,85 % je nesprávny. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel
k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na skutočnosť, že celá zmluva vrátane všeobecných
podmienok, údajov o poistení a štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere je písaná
drobným takmer nečitateľným písmom. Jedná sa o zložitý právny text, ktorý žalobkyňa ako spotrebiteľnemala šancu za pol hodiny (čas, ktorý mala k dispozícii na konzultáciu o zmluve podľa výpovede
svedkyne I. pochopiť a správne vyhodnotiť). Takýto postup právneho predchodcu žalovaného nie je v
súladesdobrýmimravmi.Preto,žezmluvaobsahovalaustanovenia,ktoréneboliindividuálnedojednané

(poistné), preto, že v zmluve nebola správne uvedená RPMN, a preto, že zmluva nebola uzatvorená v
súlade s dobrými mravmi (drobné písmo), súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobkyňou považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

11. Konajúci súd mal jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni

úver vo výške 9 978,- eur, a že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu vo výške 21 787,92
eura. Pretože súd považoval spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkovú (aj pri akceptovaní
právneho názoru súdu druhej inštancie, že nárok poskytovateľa úveru na spracovateľský poplatok je
daný), rozdiel medzi týmito dvoma položkami, teda sumu 11 765,11 eura je potom potrebné považovať
za bezdôvodné obohatenie žalovaného - jednalo sa o plnenie žalobkyne v prospech žalovaného bez
právneho dôvodu.

12. V ďalšom súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa sa o skutočnostiach, ktoré mali
spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy dozvedela najskôr až v deň, keď podpísala plnú
moc svojmu právnemu zástupcovi. Od žalobkyne ako od osoby neznalej práva nemožno spravodlivo
požadovať, aby dokázala posúdiť jednotlivé ustanovenia zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva

sama. Je jednoznačné, že žalobkyňa podpísala splnomocnenie na právne zastupovanie svojmu
právnemu zástupcovi dňa 13. 02. 2018. Žaloba bola na súd podaná dňa 05. 03. 2018, teda v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe.

13. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu skúmal začiatok plynutia

subjektívnej a objektívnej premlčacej doby zvlášť u každej zaplatenej splátky, začínajúc tou splátkou,
na základe ktorej začalo vznikať bezdôvodné obohatenie. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že sumu 9 978,- eur, teda výšku úveru bez úrokov a bez poplatkov zaplatila ku dňu 18. 09.
2015. Splátka, ktorú žalovaná zaplatila dňa 19. 10. 2015 a všetky ďalšie splátky sú potom podľa názoru
súdu bezdôvodným obohatením žalovaného. Pri akceptovaní dvojročnej subjektívnej premlčacej doby

boli splátky zaplatené dňa 19. 10. 2015, 19. 11. 2015, 18. 12. 2015 a 19. 01. 2016 premlčané. Súd prvej
inštancie tak z dôvodu premlčania žalobu zamietol v časti zaplatenia sumy 4 krát 259,38 eura, t. j. štyri
premlčané splátky spolu v sume 1 037,52 eura a žalobe vo zvyšnej časti (11 765,11 eura – 1 037,52
eura = 1 0727,59 eura) vyhovel.

14. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262
ods. l CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 82 %, súd jej preto priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 82 %.

15. Proti tomuto rozsudku v časti jeho vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania podala včas

odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a zároveň prizná žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. V podanom
odvolaní žalobkyňa poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s názorom súdu, že subjektívna premlčacia doba začala

žalobkyni plynúť až dňom nasledujúcim po podpísaní plnej moci dňa 13. 02. 2018, vzhľadom na čo tak
subjektívnapremlčaciadobabolazachovaná,keďžežalobabolapodanánasúddňa05.03.2018.Avšak
v rozpore s vlastným tvrdením súd následne v bode 68. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol,
že splátky zaplatené dňa 19. 10. 2015, 19. 11. 2015, 18. 12. 2015 a 19. 01. 2016 sú už premlčané
vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej doby. Uvedené však nedáva zmysel, nakoľko subjektívna

doba začala žalobkyni plynúť až dňa 15. 02. 2018, vzhľadom na čo by jej uplynula až ku dňu 15. 02.
2020. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnila na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

16. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo 877/2001,

pričom uviedla, že v prípade, ak by malo dôjsť k uplynutiu 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, tak tá
by sa začala počítať od splátky, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 19. 10. 2015, vzhľadom na čo by koniec
lehoty pripadal na deň 19. 10. 2018, pričom však žaloba už bola podaná dňa 05. 03. 2018, čo znamená,
že objektívna premlčacia doba bola taktiež zachovaná. Avšak súd prvej inštancie z nepochopiteľnýchpríčin v odôvodnení rozsudku uviedol len začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby (a to v rozpore s
vlastnýmtvrdenímvbode67.),kobjektívnejpremlčacejdobesaanilennevyjadril,taktiežaninepomýšľal
nad tým, že v prípade objektívnej premlčacej doby by malo ísť o dobu 10-ročnú. Žalobkyňa má za to,

že dostatočným spôsobom preukázala tú skutočnosť, že podaním žaloby na príslušný súd dňa 05. 03.
2018 jej bola zachovaná tak subjektívna premlčacia doba (ktorá by jej bola uplynula až dňa 13. 02.
2020), tak aj objektívna premlčacia doba (v prípade 3 – ročnej premlčacej doby by posledným možným
dňom na podanie žaloby bol deň 19. 10. 2018 (pre prípad prvej splátky bezdôvodného obohatenia)
a v prípade 10-ročnej premlčacej doby by to bol deň 19. 10. 2025). Súd v odôvodnení rozsudku sa

s uvedenými námietkami nedostatočným spôsobom vysporiadal, respektíve k premlčaniu 10-ročnej
objektívnej premlčacej doby sa ani len nevyjadril.

17. K žalobkyni podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že sa nestotožňuje so
záveromsúduprvejinštancieažalobkyneotom,žesubjektívnapremlčaciadobazačalažalobkyniplynúť
až dňom nasledujúcim po podpísaní plnej moci u jej právneho zástupcu. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. Námietky žalobkyne ohľadom nesprávneho
posúdenia premlčania v jej neprospech zo strany súdu považuje žalovaný za nedôvodné a mylné.
Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobkyne, že v predmetnom prípade mal súd aplikovať 10-
ročnú premlčaciu dobu, z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného. Podotkol, že
takýto úmysel nebol žiadnym spôsobom preukázaný a z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne

skutočnosti, ktoré by úmyslu žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne nasvedčovali. Uviedol, že je
obchodným subjektom, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov, z dôvodu čoho je získanie
majetkového prospechu v podobe odplaty za poskytnutie úveru logickým výsledkom podnikateľskej
činnosti žalovaného. Tvrdenie o úmyselnom obohacovaní sa žalovaného je zároveň v logickom rozpore
so skutočnosťou, že ešte aj po podaní žaloby žalobkyňa dobrovoľne pokračovala v úhrade mesačných

splátok úveru. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

18. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že
je obchodným subjektom s predmetom činnosti týkajúcim sa poskytovania úverov, pretože právny

predchodca žalovaného v rámci povoleného predmetu činnosti poskytoval úvery z vlastných zdrojov.
Vzhľadom na túto skutočnosť bol právny predchodca žalovaného povinný pri vykonávaní uvedenej
činnostipostupovaťsnáležitouodbornoustarostlivosťoupridodržiavanívšeobecnezáväznýchprávnych
noriem v súlade s dobrými mravmi. Právny predchodca žalovaného porušoval zákon aj tým, že zmluvy,
ktoré uzavieral s klientmi neobsahovali obligatórne zákonné náležitosti, obsahovali ustanovenia, ktoré

sú v rozpore s dobrými mravmi a taktiež nesprávne určenú výšku RPMN. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že
zo strany žalovaného nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení ohľadne prípadného premlčania
nároku žalobkyne, má žalobkyňa za to, že tento jej nárok je medzi stranami tohto sporu považovaný za
nesporný. Taktiež má za to, že dostatočne jasným spôsobom preukázala to, že subjektívna premlčacia
lehota jej neuplynula.

19.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobkyneuviedol,žestvrdeniamižalobkynenesúhlasí.Žalovaný
nie je nebankovým subjektom, ale pobočkou zahraničnej banky. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný
uzatvára imperfektne zmluvy uviedol, na základe ktorých prijímal plnenie bez právneho nároku, uviedol,
že zo strany žalobkyne ide o účelové tvrdenie v snahe navodiť dojem úmyselného konania. Úmysel však

nestačítvrdiť,aleúmyselbezdôvodnesaobohatiťmusíbyťajpreukázaný,čovtomtoprípadezaťažovalo
žalobkyňu. K námietke premlčania uviedol, že táto nie je skutkovým tvrdením, ale hmotnoprávnou
námietkou podľa ust. § 152 CSP, ktorou sa súd po jej vznesení musí zaoberať bez ohľadu na to, či
sa k tejto námietke protistrana vyjadrí alebo nie, a preto považuje žalovaný toto tvrdenie žalobkyne za
irelevantné.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané

odvolanie žalobkyne smerujúce voči zamietajúcej časti výroku a súvisiacemu výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania vyhodnotil ako nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, platného v inkriminovanom
čase, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa§451ods.1OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
22. Odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania pri akceptovaní svojej zákonnej povinnosti
skúmať, či zo strany žalobkyne napadnutý prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom

výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutej v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru,
že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle vyššie citovaného ustanovenia netrpí,
a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na
rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Taktiež je
potrebné sa stotožniť aj s rozsahom zisteného skutkového stavu konajúcim súdom prvej inštancie s jeho

následným správnym právnym posúdením podľa odcitovaných ustanovení všeobecného právneho
predpisu hmotnoprávnej povahy (OZ) v rámci bodov 38. až 49. špeciálneho právneho predpisu (zákon
o spotrebiteľských úveroch) v rámci bodov 50. až 54. všeobecného právneho predpisu procesnej povahy
(CSP) v rámci bodov 55. až 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o samotný proces
hodnotenia v tomto spore nazhromaždených dôkazov, tak tento je potrebné zo strany konajúceho

súdu považovať za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že tieto dôkazy boli
vyhodnocované jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko vyšlé počas
konania najavo.
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne
stotožňuje s právnymi závermi konajúceho prvoinštančného súdu, ktoré aj v dôsledku rešpektovania

záväzného právneho názoru zaujatého odvolacím súdom (§ 391 ods. 2 CSP) následne primäli súd prvej
inštancie k objektívnemu a predovšetkým spravodlivému rozhodnutiu ohľadom uplatneného žalobného
nároku žalobkyňou.
24. Na margo žalobkyňou ako odvolateľkou uplatnenou námietkou v ňou podanom odvolaní týkajúcou
sa nesprávneho právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania žalovaným zo strany súdu prvej

inštancie poznamenáva, že túto námietku považuje za absolútne neopodstatnenú. V prípade začatia
plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby u žalobkyne bol súdom správne stanovený dňom 13. 02.
2018, počiatok plynutia tejto doby, kedy žalobkyňa podpísala splnomocnenie pre právne zastupovanie
pre svojho advokáta, čo v spore ani samotná žalobkyňa nespochybnila. Pokiaľ v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku, t. j. v jeho bode 67. okrem iného súd uviedol, že žaloba bola na súd podaná

v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby dňa 05. 03. 2018, mal tým na zreteli výšku bezdôvodného
obohatenia v sume 10 729,59 eura, ktorú aj výrokom napadnutého rozsudku žalobkyni ako nepremlčanú
priznal. Iný však bol osud splátok splatných v mesiacoch október až december r. 2015 a splátky splatnej
v januári 2016 (spolu v sume 1 037,52 eura), ktorých premlčanie bolo posudzované vo vzťahu k týmto
jednotlivým splátkam. Na rozdiel od nesprávneho právneho názoru odvolateľky v jej odvolaní, v zmysle

ktorého 2-ročná subjektívna premlčacia doba mala v danom prípade plynúť žalobkyni do budúcna, t.
j. od 13. 02. 2018 a mala skončiť dňa 13. 02. 2020, čo znamená, že pri podaní jej žaloby dňa 05.
03. 2018 nemohol byť jej nárok premlčaný, súd prvej inštancie v súvislosti s namietaným premlčaním
právne relevantným spôsobom vychádzal zo začiatku plynutia premlčacej doby 13. 02. 2018, avšakspätne 2 roky k tomuto dňu, pričom opodstatnene vyhodnotil 5 splátok spolu v sume 1 037,52 eura
za premlčané, a v tejto časti uplatneného nároku žalobu správne zamietol. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku žalobkyne týkajúcu sa aplikácie 10-ročnej premlčacej doby na prejednávanú vec z dôvodu

úmyselného bezdôvodného obohatenia, tak z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by preukazovali úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne.
25. V kontexte uvedeného, odvolací súd považoval podané odvolanie žalobkyne za nedôvodné
a rozhodol o ňom tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1,§262ods.1,2a§396

ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich 100 % náhradu priznal plne úspešnému žalovanému v tomto konaní
proti neúspešnej žalobkyni. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).