Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 69C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203663
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124203663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobkyne A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XX, E., pr. zastúpenej F. C. G., advokátkou so sídlom Winterova
2, Piešťany, IČO: 37 843 338 proti žalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, F. o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B. C., J. G., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX,
ktoré vzniklo dňa XX.XX.XXXX uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev F. K. B., zväzok
XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X s a z r u š u j e .

II. Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov za trvania manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, strany sporu uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré manželstvo doposiaľ trvá. Po uzavretí manželstva manžel žalobkyne začal
vykonávať podnikateľskú činnosť. Od 17.01.2024 je osobou podnikajúcou na základe živnostenského
oprávnenia. Jeho podnikateľská činnosť môže mať značný vplyv na majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,žalobkyňachcepretozabrániťnegatívnemuvplyvuneúspešnéhopodnikania
na spoločný majetok manželov. Žalobkyňa zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby súd predmetnú vec

rozhodol bez nariadenia pojednávania.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu súhlasí.
Medzi stranami tak neboli sporné žiadne skutkové okolnosti sporu. Žalovaný vo vyjadrení zároveň
uviedol, že súhlasí s tým, aby súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

3. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím

vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci obe strany sporu súdu zhodne uviedli, že súhlasia
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, súd nenariaďoval pojednávanie a dňa 27.05.2024
verejne vyhlásil rozsudok.

5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu a výpisu zo

živnostenského registra žalovaného. Takto zistil nasledovný skutkový stav:6. Z pripojeného sobášneho listu mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa 12.03.2022,
manželstvo je zapísané v knihe manželstiev F. K. B. , vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X a ich manželstvo t.č. trvá.

7. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú
činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom H. C., IČO: 56016719,
s miestom podnikania I. XXXX/XX, F. s účinnosťou od 17.01.2024 doposiaľ.

8. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

9. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, ktoré je inak ako právny inštitút nerozlučne spojené
s existenciou manželstva. Dôvod na jeho zrušenie je pritom daný priamo zákonom. Podmienkou je,
aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aktívnu legitimáciu na podanie
návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené
žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či

v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú
činnosť a či návrh podala nato oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené,
súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy.
(R 23/1991).

10. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom
podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

11. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané
všetky podstatné skutkové okolnosti prejednávanej veci a síce, že manželstvo strán sporu v súčasnosti
trvá ako aj to, že žalovaný po uzavretí manželstva začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia a v tejto činnosti t.č. pokračuje. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky

zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia §
148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení

s ustanovením § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Dôvody hodného osobitného zreteľa súd vzhliadol v osobitosti tohto konania - zrušenie BSM počas
trvania manželstva a rodinnoprávnom vzťahu strán konania (manžel - manželka) a preto o nároku na

náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).