Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu a Poriadok vo verejných veciach
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/34/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010431
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010431.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD .a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné na
verejnom zasadnutí dňa 28. mája 2024 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 3T/82/2023 zo dňa 29.01.2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.3T/82/2023zodňa29.01.2024bolobžalovanýA.B.,uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona
a prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že
dňa 02.03.2022 v čase o 22.40 hod viedol ako vodič motocykel továrenskej značky Honda CB 600F
Hornet s evidenčným číslom C. v meste D. po ul. E., v smere od Penziónu Anka ku základnej
škole, kde v meste D. F. G. E. H. I. k panelovému domu č. XXXX bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hriňová, kde počas kontroly nepredložil žiadne
doklady potrebné na vedenie motocykla, napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného
dopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvLučencievidovanéhopodspisovou
značkou ORPZ-LC-ODI2-102/2021-P zo dňa 12.10.2021 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
v trvaní 36 mesiacov, t. j. do 05.01.2025, kde toto rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.01.2022,
pričompočastejtokontrolybolhliadkouvyzvaný,abysapodrobildychovejskúškenazistenieprítomnosti
alkoholu v organizme, ktorú neodmietol a vykonal ju s negatívnym výsledkom, nakoľko javil známky
požitiainýchnávykovýchlátokbolvyzvaný,abysapodrobilodberukrviainéhobiologickéhomateriáluza
účelom zistenia užitia iných návykových látok, s čím menovaný súhlasil a odber krvi a iného biologického
materiálu mu bol následne odobratý v zdravotníckom zariadení na Urgentnom príjme Nemocnice s
poliklinikou vo Zvolene dňa 02.03.2022 v čase o 23.40 hod., z odobratej vzorky biologického materiálu
mu bol následne plynovou chromatografiou v spojení s hmotnostnou spektrometriou v krvi dokázaný
pozitívny nález metamfetamínu, a to v hodnote 1 495/ml v krvi spolu s jeho aktívnym metabolitom
amfetamínom v hodnote 195/ml v krvi a podľa znaleckého posudku Prof. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD.,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo A. B. nebol v žiadnom prípade
schopný viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba, či iných účastníkov cestnej premávky (bol
v stave vylučujúcom spôsobilosť) a uvedený vplyv možno prirovnať k vplyvu etanolu extrémne veľmi
vysoko nad 1 g/kg (promile),
a viedol ako vodič motocykel aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom sp. zn. 2T /138/2021 vydaného
OkresnýmsúdomLučenecodsúdenýpreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.
1 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnoudobou v trvaní 20 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu štyri roky, trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2021,
Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l),
písm. n), 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 9 /deväť/ mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) rokov.
Proticitovanémurozsudkupodalobžalovanýdovýrokuotresteodvolaniedňa9.2.2024,ktorédodatočne
dňa 14.3.2024 písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Úvodom uviedol, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne je pre neho
neprimerane prísne. Poukázal, že ku všetkým skutkom sa priznal a oľutoval ich, pričom si uvedomuje,
že zlyhal a do budúcnosti sa vynasnaží, aby viedol riadny život bez porušovania zákonov. Toto trestné
konanie je pre neho dostatočným ponaučením. Má za to, že jeho odsúdenie je tvrdé za trestnú činnosť,
pri ktorej nespôsobil ani škodu a ani nikomu fyzicky neublížil. Súd pri určovaní trestu a jeho výmery
síce vzhliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré boli v rovnováhe, avšak bral do úvahy
skutočnosť, že sa trestnej činnosti dopustil v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Stotožňuje sa s tým, že súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
trvaní 6 rokov, avšak uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní deviatich mesiacov považuje
za neprimerane prísny a domnieva sa, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačí aj iný druh
trestu, napríklad trest domáceho väzenia, peňažný trest alebo trest povinných prác. Uloženie týchto
alternatívnychtrestovpovažujezhľadiskajehonápravyzavhodnejšie,pretoževýkonnepodmienečného
trestu ho opätovne vyradí z pracovného procesu. Navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmal v rozsahu uvedenom v § 317 Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že napadnutý
rozsudok zruší v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku zmení rozhodnutie súdu o uloženom treste a uloží mu peňažný trest, resp. trest povinnej práce
alebo trest domáceho väzenia.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania. Dodal, že obžalovaný zabezpečuje starostlivosť o svojho otca, ktorý je vážne chorý a je
odkázaný na jeho pomoc, pričom žijú v spoločnej domácnosti. Preto žiada súd, aby zohľadnil aj túto
skutočnosť, aby prípadný trest nebol na ťarchu aj jeho otca.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu považuje v celom rozsahu za zákonný a trest za primeraný. Navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásil, že mu je ľúto, čo sa stalo. Poukázal na to, že sa stará
o svojho otca, ktorý je v zlom zdravotnom stave.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 29.01.2024 obžalovaný v súlade s
ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadkupostupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo
vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle §
317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K osobe
obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný. Odvolací súd konštatuje, že okresný
súd správne priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného
zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval; napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti súdu.. Odvolací súd, sa taktiež stotožnil so záverom okresného súdu, keď
u obžalovaného vzhliadol aj dve priťažujúcu okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák., pretože
spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami
obžalovaného, že okresný súd mu uložil neprimerane prísny trest. Pretože obžalovaný súčasne spáchal
viac trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje
páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera
trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 289 ods. 3 Tr. zák., umožňujúci obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej
aj generálnej prevencie, obžalovanému uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
v trvaní deviatich mesiacov, nemožno považovať za neprimerane prísny. Takto vymeraný trest okresný
súd správne vyslovil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa predmetnej úmyselnej
trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keď bol trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/138/2021 zo dňa 13.12.2021, odsúdený pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 20 mesiacov (do 31.08.2023) a v
takom prípade podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., nie je možné výkon trestu podmienečne odložiť. Na základe
rozvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery
keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov so zaradením do ústavu minimálnym
stupňom stráženia, keď použil ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému súdom prvého stupňa,
aj odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sústavne porušuje záujmy
spoločnosti, chránené Trestným zákonom, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu osoby
obžalovanéhojenevyhnutnýpriamyvýkontrestuodňatiaslobody,keďžedoposiaľukladanétrestynemali
na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel. Preto v danom prípade nie sú splnené podmienky na
uloženie alternatívnych trestov v podobe peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
trestudomácehoväzeniapodľa§53Trestnéhozákonaakoajtrestupovinnejprácepodľa§54Trestného
zákona. Pokiaľ obžalovaný žiadal zmiernenie trestu aj kvôli zdravotnému stavu svojho otca, tak táto
okolnosť nie je takého charakteru, ktorá by vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného mohla byť
dôvodom na uloženie alternatívneho trestu. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov
ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá
požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na
vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a represívny.
Zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo
výmere 6 rokov.Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.