Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201927
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121201927.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom v D., E. F. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Hriadel-Heger & Partners
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Odborárska 21, IČO 51 643 359, za ktorú koná JUDr. Pavol Heger, proti
žalovaným 1/ DELTA INKASO, spol. s r. o., so sídlom v Trnave, Paulínska 24, IČO 34 107 231, právne

zastúpenému advokátskou kanceláriou Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v
Trnave, Kapitulská 6, IČO 51 436 108, za ktorú koná Mgr. Ing. Marián Galbavý, 2/ AQUASTAV, a. s., so
sídlom v Bratislave, Račianska 30/A, IČO: 35 848 448, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Trnave, Kapitulská 6, IČO 51 436 108, za
ktorú koná Mgr. Ing. Marián Galbavý, 3/ A. G., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v D., H. XXXX/XX,
4/ F. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., H. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2022, č.k. 21C/9/2021-234,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,

že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F., ako:
- parcela reg. „C“ č. 752/46, orná pôda o výmere 369 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/50, orná pôda o výmere 167 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/51, orná pôda o výmere 185 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/286, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/287, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2,

- parcela reg. „C“ č. 752/305, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/306, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/307, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/201, orná pôda o výmere 142 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/202, druh pozemku - orná pôda o výmere 31 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/281, ostatná plocha o výmere 80 m2,

- parcela reg. „C“ č. 752/282, ostatná plocha o výmere 73 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/283, ostatná plocha o výmere 73 m2,
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F., ako:
- parcela reg. „C“ č. 752/48, orná pôda o výmere 158 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/285, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/288, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2,

zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F., ako:
- parcela reg. „C“ č. 752/49, orná pôda o výmere 159 m2,- parcela reg. „C“ č. 752/289, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2,
- parcela reg. „C“ č. 752/284, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2.
Podanú žalobu odôvodnila tým, že ako žalobkyňa v právnom postavení predávajúceho a spoločnosť

Ice Honour Development a. s., v právnom postavení kupujúceho, spolu dňa 28.08.2015 uzatvorili kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod výlučného vlastníckeho práva k pozemkom, zapísaným
na LV XXXX, k. ú. F., ako parcely registra „C“ č. 752/46 o výmere 588 m2, orná pôda, č. 752/48 o
výmere 495 m2, orná pôda, č. 752/49 o výmere 469 m2, orná pôda, č. 752/50 o výmere 474 m2, orná
pôda, č. 752/51 o výmere 450 m2, orná pôda, s tým, že aktuálne sú tieto parcely evidované v katastri

nehnuteľností vyššie uvedeným spôsobom. Za uvedené nehnuteľnosti si zmluvné strany dohodli kúpnu
cenu vo výške 247.600,00 eur, ktorá mala byť uhradená najneskôr do 31.12.2015. Nakoľko kupujúci
v stanovenej dobe neuhradil ani len čiastočne dohovorenú kúpnu cenu, došlo k odstúpeniu od zmluvy
dňa 25.06.2018, ktoré ale dlžník neprevzal v odbernej lehote a toto sa tak vrátilo späť žalobcovi s
poznámkou adresát neznámy dňa 25.09.2018. V čase po splatnosti kúpnej ceny potom došlo k ďalším
prevodom vlastníckych práv k predmetu kúpnej zmluvy, predmetné pozemky sú aktuálne evidované v

katastri nehnuteľností pre vlastníkov žalovaných 1/ až 4/. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval,ževdanejvecižalobkyňaodstúpilaodkúpnejzmluvy,predmetomktorejbolodplatnýprevod
konkrétnych nehnuteľností, a to pre nezaplatenie kúpnej ceny. V dôsledku toho mala byť kúpna zmluva
zrušená od počiatku a pre žalobkyňu mal nastať stav, kedy bude v evidencii nehnuteľností uvedená
ako vlastníčka prevádzaných nehnuteľností, čo v dôsledku ďalších právnych skutočností nebolo možné.

Preto mal súd prvej inštancie za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol daný. Ako
predbežnúotázkuposúdil,čidošlokplatnémuodstúpeniuodzmluvy.Uviedol,žedôvodnéodstúpenieod
zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo
zmluvy, žalobkyňa mala možnosť reagovať na nezaplatenie kúpnej ceny odstúpením od kúpnej zmluvy
alebo prípadne aj súdnou cestou zaplatenie kúpnej ceny vymáhať. Podľa súdu prvej inštancie na tom nič

nemenískutočnosť,žeažpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobkyňaodstúpilaodspornej
kúpnej zmluvy neúčinne a neplatne. Konštatoval, že v danej veci žalobkyňa využila zmluvne dohodnutú
možnosť odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu. To, že k úhrade kúpnej ceny
nedošlo, nebolo medzi stranami sporné. Poukázal na to, že písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa
25.06.2018 bolo doručované kupujúcemu, spoločnosti IHD, 21.09.2018, zásielka sa vrátila 25.09.2018

s oznámením pošty, že adresát nie je známy. Mal za to, že bez ohľadu na to, ako došlo k tejto situácii,
nie je možné konštatovať, že doručovaná zásielka sa dostala do sféry dispozície adresáta. Dôvodil, že
žalobkyňa síce použila adresu kupujúceho zo zmluvy, ale po uvedenej relácii pošty mala ešte možnosť
doručiť písomné odstúpenie od zmluvy niektorému zo štatutárnych zástupcov na adresu, zistiteľnú z
obchodného registra, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že odstúpenie od

zmluvy žalobkyňou nebolo účinné. Z vykonaného dokazovania ďalej vyvodil, že žalobkyňa na základe
kúpnej zmluvy z 28.08.2015 odplatne previedla spoločnosti IHD pozemky, v čase prevodu kvalifikované
ako orná pôda, a to za 100,00 eur za 1 m2, celkom za sumu 247.600,00 eur. Podľa textu kúpnej
zmluvy mal kupujúci kúpnu cenu zaplatiť do 31.12.2015. Kupujúci kúpnu cenu neuhradil v tejto lehote a
neuhradil ju doteraz. Na úhradu kúpnej ceny vyzvala žalobkyňa kupujúceho písomne 11.05.2018, teda

takmer po troch rokoch. Z obsahu tejto výzvy vyplýva, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode,
že pokiaľ kupujúci v stanovenej lehote dobuduje v lokalite E. I. D. - F. inžinierske siete, úhrada kúpnej
ceny sa bude môcť započítať s cenou tohto diela. Žalobkyňa uviedla, že kupujúci mal vybudovať
inžinierske siete nielen na pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpy, ale aj na pozemkoch, ktoré zostali
v jej vlastníctve. Kupujúci inžinierske siete začal budovať, financoval ich z vlastných prostriedkov, do

31.12.2015 ich ale nedostaval a napokon ich výstavba bola dokončená aktivitou manžela žalobkyne a
spoločnosti žalovaného 1/. Kúpnu cenu žalobkyňa nevymáhala skôr, pretože podľa jej slov J., zástupca
spoločnosti IHD, ju stále ubezpečoval, že siete dokončí. Žalobkyňa poprela, že by kúpna cena mala
byť započítaná do ceny inžinierskych sietí, naproti tomu svedkovia J. a K. v zásade zhodne uviedli,
že žalobkyňa im bude postupne predávať pozemky, na ktorých spoločnosť IHD postaví inžinierske

siete a po ich kolaudácii sa ich hodnota započíta s kúpnou cenou. K úhrade kúpnej ceny za pozemky
nedošlo, pretože nedošlo ani k úhrade za inžinierske siete. Rovnako svedok Závodný uviedol, že mal
vedomosť o tom, že kúpna cena za pozemky sa vykompenzuje cenou inžinierskych sietí. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že písomná zmluva o dielo nebola a hoci po formálnej stránke písomnú formu
nemusela mať, jej existencia v písomnej podobe by jasne vymedzila práva a povinnosti zmluvných strán

a nedošlo by k takej chaotickej a neprehľadnej situácii, ako sa to stalo v tomto prípade. Dôvodil, že
je zjavné, že ohľadne splatnosti kúpnej ceny medzi zmluvnými stranami existovali aj iné, podrobnejšie
dohody, opätovne nebol vyhotovený písomný dodatok k splatnosti kúpnej ceny, ktorý by vyhovoval tak
formálne ako by aj vyjasnil situáciu. Uviedol, že žalobkyňa sa necítila byť viazaná splatnosťou kúpnejceny už pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy, čo dokladá fakt, že aj napriek nezaplateniu kúpnej ceny
v čase, uvedenom v kúpnej zmluve, uzatvorila ďalšiu kúpnu zmluvu na predaj pozemkov 17.06.2016 za
kúpnu cenu 228.360,00 eur. Dokladať to má aj začatie výstavby inžinierskych sietí a aj keď možnosť

započítania žalobkyňa poprela, súd prvej inštancie mal za to, že je ťažko hľadať iný dôvod, pre ktorý
nezačala vymáhať kúpnu cenu z celkom troch kúpnych zmlúv v celkovej hodnote 523 751,00 eur skôr.
Vyslovil názor, že dohodnutú cenu 100,00 eur za 1 m2 v spornej kúpnej zmluve za ornú pôdu by
bolo možné považovať za prehnanú, keby sa už pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepočítalo s tým, že po
výstavbe inžinierskych sietí už hodnota pozemku bude viac zodpovedať hodnote, uvedenej v kúpnej

zmluve. Skutočné podmienky splatnosti a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny pre rozpornosť výpovedí
považoval za nepreukázané s tým, že tento stav je ale nepochybne výsledkom toho, že okrem kúpnych
zmlúv bolo všetko v ústnej podobe, čo vzhľadom na finančné objemy je ťažko pochopiteľné a na
čom sa významnou mierou podieľala žalobkyňa samotná. Uviedol, že nepochopiteľnú neprehľadnosť
situácie ešte dotvára fakt, že štatutárnym zástupcom spoločnosti IHD bol v určitom období manžel
žalobkyne, podľa jeho vyjadrenia bol zakladajúcim členom tejto spoločnosti a táto spoločnosť vznikla za

tým účelom, aby sa postarala o výstavbu inžinierskych sietí, čo bolo niekedy v roku 2012. Žalobkyňa
odstúpila od kúpnej zmluvy 25.06.2018 a návrh na zmenu zápisu datovala dňom 18.12.2020. Opätovne
bola dlhodobo nečinná a aj v dôsledku tejto nečinnosti došlo k podstatným zmenám vo vlastníctve
sporných pozemkov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho
práva vo svoj prospech a pokiaľ by jej bolo vyhovené, došlo by k situácii, kedy bude vlastníčkou

pozemkov s postavenými inžinierskymi sieťami, za výstavbu ktorých nezaplatila. Mal za to, že žalobkyňa
opomenula konať tak, aby v zmluvných vzťahoch, ktorých sa účastnila, nedochádzalo k významným
rozporom. Konštatoval, že výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia

musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon
práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podstatnou pre súd prvej inštancie bola skutočnosť, že
splatnosťkúpnejcenytak,akobolauvedenávspornejkúpnejzmluvenebolaskutočnouvôľouzmluvných
strán a ak toto znenie kúpnej zmluvy bolo základom pre odstúpenie od zmluvy, ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi a odstúpenie od kúpnej zmluvy z 25.06.2018 je preto absolútne neplatný

právny úkon. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali, že došlo k novácii, teda k nahradeniu pôvodného záväzku
novým, niečo také preukázané nebolo, zmluva o dielo rozhodne nenahradila kúpnu zmluvu. Z vyššie
uvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciepovažovalspornéodstúpenieodzmluvyzaneúčinnéaneplatné,
preto žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa ďalej podrobne zaoberať tým, či
žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobromyseľne, ale vo všeobecnej rovine zdieľa

názor, uverejnený ako R 27/2002, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 2 OZ - ak
nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak - zmluva od počiatku ruší, no len s účinkami
medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje vlastnícke právo nadobudli v
dobrej viere, ako došlo k odstúpeniu od zmluvy, požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv
a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcimi z pojmu

demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, a nezaniká. (Nález ÚS ČR, sp. zn. PL.
ÚS 78/06.)

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, resp. aby tento zmenil a žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Uplatnila
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery). Súdu prvej inštancie vytýkala, že
ako jeden z dvoch dôvodov pre zamietnutie žaloby uviedol, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa

25.06.2018 bolo neúčinné, keďže toto sa nemalo dostať do dispozičnej sféry kupujúceho. K uvedenému
uviedla, že ide o argument, ktorý zo strany žalovaných odznel až prostredníctvom stručnej zmienky
pri záverečnej reči právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 20.10.2022. Až do
uvedenej doby pritom ani jeden zo žalovaných a ani svedkov na to, že by sa odstúpenie nemalo
dostať do dispozičnej sféry kupujúceho, vôbec nepoukazoval a celá ich obrana bola postavená na

úplne iných tvrdeniach, v ktorej súvislosti poukazovala na ich podania. Uviedla, že uvedenú skutočnosť
nenamietali ani svedkovia J. a K. ako členovia predstavenstva spoločnosti Ice Honour Development
a.s. na pojednávaní dňa 16.05.2022, ktorí s odstúpením pracovali ako sa faktickou informáciou, pričom
svoju argumentáciu v rámci svojej výpovede smerovali úplne iným smerom a ani náznakom neuviedli,že by sa odstúpenie nedostalo do ich dispozície, resp. do dispozície spoločnosti IHD a.s. Možno teda
konštatovať, že otázka toho, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry spoločnosti IHD
a.s. nebola až do 20.10.2022, kedy odzneli záverečné reči, medzi stranami vôbec sporná. Námietka

spočívajúca v nedoručení odstúpenia od zmluvy odznela až pri záverečnej reči právneho zástupcu
žalovaného 1/ a 2/ dňa 20.10.2022, ktorá však má slúžiť ako zhrnutie návrhov a vyjadrenie sa k
dokazovaniu a právnej stránky veci a nie ako priestor na uvádzanie nových tvrdení, k čomu však zo
strany žalovaného 1/ a 2/ nedošlo a ich právny zástupca počas záverečnej reči prišiel s úplne novými
tvrdeniami, týkajúcimi sa doručovania odstúpenia od zmluvy. Uviedla, že nemala možnosť na tieto

tvrdenia reagovať a súd prvej inštancie svojvoľne prijatím argumentácie žalovaného zo záverečnej
reči neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Zároveň zdôraznila, že žiadne ustanovenie právneho poriadku žalobkyni povinnosť zaslať odstúpenie
na súkromné adresy členov orgánov spoločnosti neukladá a ani nespája jej nesplnenie s neúčinnosťou
odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy poslala na jej známu a v obchodnom registri uvedenú
adresu spoločnosti, kde spoločnosť mala ako podnikateľský subjekt, nesúci riziko podnikania (spojené

aj s neprevzatím zásielok) zabezpečiť riadne prijatie zásielok a ak tak neurobila, nemôže byť uvedené
v žiadnom prípade aplikované na ťarchu žalobkyne. V súvislosti s uplatnením inštitútu dobrých mravov
poukázala žalobkyňa, že ide o svojvôľu prvostupňového súdu, keďže ani jeden zo žalovaných rozpor s
dobrými mravmi počas konania nenamietal. Mala za to, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. má
miesto len vo výnimočných prípadoch, pričom judikatúra súdov nepovažuje výkon práva za rozporný s

dobrými mravmi napríklad aj v prípadoch uplatnenia žaloby na určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa
je preto toho názoru, že už len z tohto dôvodu nemalo dôjsť k zamietnutiu podanej žaloby z dôvodu
údajného konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa rezolútne odmieta, že by sa z jej strany malo
jednať o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom argumentáciu súdu považuje za svojvoľnú
a účelovú. Je tiež presvedčená, že súd či už vedome alebo neúmyselne (v dôsledku toho, že si riadne

neprečítal podania žalobkyne), odignoroval viaceré skutočnosti, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia o rozpore
s dobrými mravmi a opäť sa svojvoľne priklonil najmä k žalovaným 1/ a 2/, ako by išlo o akúsi slabšiu
zmluvnú stranu. V ďalšom podrobne poukazovala na sumarizáciu a chronológiu dôležitých udalostí
v spore s tým, že už počas konania pred súdom prvej inštancie opísala, akým spôsobom sa situácia
vyvinula až do štádia, na základe ktorého bola nútená podať predmetnú žalobu. Opätovne uviedla, že

vznik sporu možno datovať spätne cca do roku 2012, kedy bol manžel žalobkyne, p. L. C., ako známy
hokejista, oslovený zástupcami spoločnosti Ice Honour Development a. s., a to za účelom realizácie
developerskej činnosti. Uviedla, že nakoľko jej manžel nebol a nie je v tejto oblasti odborne zdatný,
dohoda bola taká, že žalobkyňa poskytne p. K. pozemky, pričom následne dôjde k založeniu a vzniku
spoločnostiIHDa.s.,ktorábudepoužitánarealizáciuinvestičnéhozámeruavýstavbuinžinierskychsietí.

Do uvedenej spoločnosti bol ako predseda predstavenstva ustanovený práve p. C., a to predovšetkým
kvôli tomu, že ide o verejne známu osobu, čo malo zvyšovať kredibilitu tejto spoločnosti. Ďalej uviedla,
že ešte pred založením spoločnosti pritom došlo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2012 k prevodu
vyššie spomenutých pozemkov vo vlastníctve žalobkyne o výmere 20.556 m2 na osobu p. A. K. za sumu
10.000,- eur. Ako už odznelo počas konania, išlo o pozemky, ktorých reálna hodnota bola úplne iná

(cca. 1.500.000,- eur) a tieto tak slúžili ako protihodnota za vybudovanie IS v lokalite Na ohradách pre
stranu IHD a. s. Žalovaní 1/ a 2/ sa snažia tento prevod prezentovať ako predaj bezcenných pozemkov,
na ktorých nebolo možné stavať, faktom však je, že mali už vtedy obrovskú hodnotu a v súčasnosti sú
zastavané rodinnými domami. Po dohodnutí zámeru a prevode pozemkov došlo k vydaniu stavebných
povolení a potom aj k prevodu práv a povinností z nich zo strany žalobkyne (resp. spoločnosti GreenLot

s.r.o.) na spoločnosť IHD a.s., a to na základe Dohody o prevode práv a povinností 1 až 4. Spoločnosť
IHD a. s. sa zaviazala, že v lokalite „E. I.“, D. - F. vybuduje IS. Súčasťou ani jednej z týchto dohôd
nebola žiadna zmienka o odplatnosti ich vybudovania. Stavebníkom sa stala spoločnosť IHD a. s.,
ktorá mohla predmetné inžinierske siete vybudovať len prostredníctvom stavebných spoločností alebo
živnostníkov na základe zmluvy o dielo. Žalobkyňa nemohla uzavrieť so žiadnou stavebnou realizačnou

spoločnosťoužiadnuzmluvuodielonavýstavbuinžinierskychsietí.Totosmeldržiteľprávzostavebného
povolenia, a to bol IHD a.s.. a neskoršie žalovaný 1/. Poukazovala ďalej na to, že ani v jednej z kúpnych
zmlúv zo dňa 12.05.2015, 28.08.2015 a 17.06.2016 taktiež nebola zmienka o tom, že by mala byť
voči IHD a.s. realizovaná úhrada za vybudovanie inžinierskych sietí, prípadne, že by malo dôjsť k
zápočtu s kúpnou cenou. Práve naopak, v každej zmluve bola riadne dohodnutá výška kúpnej ceny a jej

splatnosť. Žalobkyňa verila, že jej kúpna cena uhradená bude. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k vymáhaniu
kúpnej ceny nepristúpila z dôvodu, že spoločnosť IHD a. s. bola v zjavných finančných problémoch
a k odstúpeniu od zmluvy zas predovšetkým preto, že ak by tak učinila, spoločnosť IHD a.s. by ako
stavebník mohla zablokovať ich výstavbu aj na obdobie niekoľkých rokov, resp. úplne. Siete pritompotrebovala mať dobudované nielen kvôli sebe, ale aj kvôli tomu, že v danej lokalite predala pozemky aj
iným osobám, ktoré by jej vzniknutý stav zosobňovali. Uviedla, že k výzve zo dňa 11.05.2018 pristúpila
žalobkyňa z dôvodu, že už pre ňu neexistovalo iné východisko. Doplnila, že ani voči uvedenej výzve,

kde je jednoznačne uvedená výška dlžnej sumy z titulu neuhradenej kúpnej ceny, neprišla zo strany
spoločnosti IHD a.s. žiadna reakcia, kde by bolo uvedené, že by požadovaná kúpna cena mala byť
započítaná s vybudovaním inžinierskych sietí na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobkyňou a
spoločnosťou IHD a.s. Spoločnosť IHD a.s. sa tak nikdy žiadneho zápočtu nedomáhala. Vzhľadom na to,
že prvostupňový súd sa stotožnil, že v danom prípade údajne museli existovať aj iné dohody, a to najmä

zmluva o dielo na vybudovanie IS, s ktorou existenciou operujú žalovaní, žalobkyňa uviedla, že i keď
zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu, musí obsahovať niektoré podstatné náležitosti. V prípade
zmluvy o dielo ide totiž o zmluvu odplatnú, čo znamená, že dohoda o cene tvorí jednu z jej podstatných
náležitostí a ak cena dohodnutá nebola, treba poskytnú cenu primeranú, resp. obvyklú. Platí tiež, že ak
nie je dohodnuté inak, platí sa cena po dokončení diela, čo v podstate tvrdia aj žalovaní, podľa ktorých
malo k zápočtu prísť do dokončení IS. Žalovaní nedoložili to, že by pohľadávka na úhradu odmeny za

vybudovanie sietí bola účtovaná a ani to, že by v tejto súvislosti vystavili akýkoľvek účtovný doklad. Na
to, aby si zhotoviteľ mohol započítať pohľadávku s kúpnou cenou za pozemky, by následne tiež musela
byť uzavretá dohoda / zmluva o započítaní, ktorá by vzhľadom na výšku pohľadávok a povahu IHD a.s.
a žalovaného 1/ nepochybne mala písomnú formu. Prípadne by tiež musel byť vyhotovený písomný
dodatok ku kúpnym zmluvám na pozemky upravujúci podmienky splatnosti kúpnej ceny. Takýto dodatok,

rovnako ako dohoda o zápočte, však neexistuje, a ani nikdy nebol žiadnou stranou inicializovaný. V
súvislosti s údajným zápočtom poukázala na to, že podľa žalovaného 1/ a spoločnosti IHD a. s. sa
pohľadávka z kúpnej ceny mala započítať s cenou diela po dokončení IS. Uvedené považuje buď za
hrubé klamstvo, alebo dokonca aj za možný pokus o podvodné jednanie. Vzhľadom na splatnosť kúpnej
ceny na základe kúpnej Zmluvy zo dňa 28.08.2015, ktorá bola 31.12.2015, plynutie premlčacej doby

a skutočný termín dokončenia / skolaudovania IS, by totiž v prípade takejto dohody, s poukazom na
znenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítanie ani nebolo možné. Spoločnosť IHD a. s.
a žalovaný 1/ by totiž nechali pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny premlčať a táto by sa tak stala
nezapočítateľnou. Mala za to, že aj z uvedeného je zrejmé, že ak by takáto dohoda existovala, musela
by súčasne byť minimálne prostredníctvom písomného dodatku posunutá splatnosť kúpnej ceny. Ak by

IHD a. s. a žalovaný 1/ so žalobkyňou takúto dohodu mali, mohlo by zas ísť o podvodné konanie, keďže
vzhľadom na svoje odborné kapacity by IHD a. s. a žalovaný 1/ museli vedieť, že premlčanú pohľadávku
na zaplatenie kúpnej ceny nebude možné započítať a týmto spoločnostiam tak ostanú pozemky bez
zaplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa taktiež poukázala na predbežný právny názor vyslovený súdom
prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.04.2022, že zmluva o dielo nemá s vecou súvis a môže byť

v tejto súvislosti vyvolaný iný spor. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádzal, že má byť zjavné, že okrem
úhrady kúpnej ceny mali existovať aj iné dohody, pričom tieto nemali mať písomnú formu, situácia sa
stala neprehľadnou a chaotickou, čo dáva na vrub žalobkyni, žalobkyňa poukazovala na to, že okrem
nepreukázania existencie odplatnej zmluvy o dielo a dohôd o zápočte, neboli preukázané (rovnako
ako pri domnelej zmluve o dielo) ani len ich základné náležitostí. Súdu prvej inštancie vytýkala, že

mu nebránilo uvedené, aby si na základe toho sám dotvoril skutkový a právny stav a tento prispôsobil
v prospech žalovaných, z ktorých dvaja sú obchodnými spoločnosťami. Ak by však aj uvedené dohody
skutočne existovali, za neexistenciu prípadnej písomnej formy, ktorá by jasne upravovala vzájomné
práva a povinnosti, zodpovedá predovšetkým spoločnosť IHD a.s., ako obchodná spoločnosť, ktorá by
ako podnikateľský subjekt mala dbať o to, aby mala pohľadávku vo výške niekoľko stotisíc eur riadne

písomne zachytenú a zaúčtovanú, rovnako ako aj žalovaný 1/, ktorý túto pohľadávku prevzal. Pokiaľ
súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobkyňa sa údajne nemala cítiť viazaná splatnosťou kúpnej ceny
podľa obsahu zmluvy, keďže napriek jej nezaplateniu v lehote splatnosti, uzatvorila ďalšiu kúpnu zmluvu
na predaj pozemkov a aj to, že došlo k začatiu výstavby inžinierskych sietí, žalobkyňa opakovanie
uvádza, že vo veci dochádzalo k viacerým nenaplneným sľubom a zavádzaniu zo strany zástupcov

spoločnosti IHD a. s. a časový harmonogram jej krokov musel reflektovať aj to, že stavebníkom IS bola
uvedenáspoločnosť,akotoužbolovysvetlenévyššie.Rovnakoniejezákonnoupovinnosťoužalobkyne,
aby aj v prípade omeškania s úhradou kúpnej ceny, začala táto ihneď po uplynutí lehoty splatnosti
podnikaťvočidlžníkoviprávnekroky(uvedenéuviedlaajnamargotoho,žežalobkyňapodpísalasIHDa.
s. tretiu Kúpnu zmluvu zo dňa 17.06.2016). Pokiaľ súd prvej inštancie dohodnutú kúpnu cenu považoval

za prehnanú, uviedla, že z jej strany bola jednoznačne, a to na základe listín a faktov preukázaná výška
a splatnosť kúpnej ceny a aj ďalšie podmienky kúpnej zmluvy, ktoré boli dohodnuté na základe vážne
a slobodne prejavenej vôle zmluvných strán. Je preto klamstvom, že by neboli preukázané skutočné
podmienky zaplatenia kúpnej ceny. Ďalej poukázala na to, že so spoločnosťou IHD a.s. uzatvorilaaj ďalšie dve kúpne zmluvy, a to dňa 12.05.2015 a 17.06.2016, predmetnom ktorých boli pozemky
v rovnakej lokalite a v konečnom súčte tak bolo žalobkyňou na spoločnosť IHD a. s. prevedených
7.734 m2 za celkovú sumu 523.751,- eur, čo predstavuje cenu 67,72 eur/m2 pozemkov

s vydanými stavebnými povoleniami na všetky inžinierske siete, čo bola v tom čase primeraná cena.
Opakovane zdôrazňovala, že ak existovali akékoľvek iné dohody, bolo na žalovaných, aby uvedené
preukázali, k čomu však nedošlo. Súd napriek tomu rozhodol na základe domnienok a hypotéz a nie na
základe reálne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že k nepochopiteľnosti
a neprehľadnosti situácie prispieva aj skutočnosť, že manžel žalobkyne bol určitý čas činný aj v rámci

spoločnosti IHD a. s., poukázala na to, že osoba manžela žalobkyne bola zneužitá zo strany p. J. a p.
K.. Pán C. nemá žiadne ekonomické, technické a ani právne vzdelanie a nemá ani žiadne praktické
skúsenosti s developerskou činnosťou. Je tak zrejmé, že jeho hlavnou úlohou bolo prepožičanie tváre
a dobrého mena pre podnikateľské aktivity spoločnosti a nepodieľal sa na jej reálnom riadení. Mala
za to, že jej nemožno dávať za vinu, že vo veci došlo k ďalším prevodom nehnuteľností za situácie,
keď boli tieto prevody vykonané zo strany spoločnosti IHD a. s., ktorá si bola vedomá existencie

neuhradenej kúpnej ceny a z toho vyplývajúcich dôsledkov. Časť nehnuteľností pritom bola prevedená
na žalovaného 1/, ktorý bol (a dodnes je) so spoločnosťou IHD a. s. v priamom obchodnom spojení a
vedel o jej ekonomickej a právnej situácií prakticky všetko. Akýkoľvek stav, ktorý by nastal v prípade
vyhovenia žalobe, by tak nebol zapríčinený žalobkyňou, ale predovšetkým spoločnosťou IHD a.s. a
žalovaným 1/. Záverom súdu prvej inštancie vytýkala, že na jednej strane uvádza, že žalobkyňa mala

opomenúť konať tak, aby v zmluvných vzťahoch, ktorých bola účastníkom, nedochádzalo k významných
rozporom, no celú vinu za vzniknutú situáciu kladie iba na jej vrub. Absolútne pritom ignoruje a nijak
sa nevysporiadava s rozsiahlou argumentáciou žalobkyne v rámci prvostupňového konania. Namiesto
toho si súd dotvára skutkový stav v jej neprospech, neprihliada na neunesenie preneseného dôkazného
bremenažalovanýmiavecposudzujeakokonanievrozporesdobrýmimravmizostranyžalobkyne.Bola

to pritom práve žalobkyňa, ktorá bola terčom nielen protiprávneho, ale aj vysoko amorálneho konania,
ktoré má byť prostredníctvom tohto právneho inštitútu sankcionované. Žalobkyňa rozhodne nepodala
svoju žalobu so zlým úmyslom, ale iba hájila svoje práva jedinou pre ňu dostupnou cestou, keďže sa
sama stala obeťou sofistikovaného, a pravdepodobne podvodného, jednania.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého
rozsudku. Vykonané dokazovanie považujú za dostatočné a odôvodnenie rozsudku za racionálne
a presvedčivo odôvodnené. Tvrdenia k neúčinnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj priložené prílohy
k odvolaniu považujú za v rozpore so zásadou koncentrácie podľa § 153 a § 154 CSP. Žalovaní
tvrdenia ani prílohy žalobkyne nepovažujú za novoty v zmysle ust. § 366 CSP, nakoľko tieto skutočnosti

žalobkyňa mala a mohla použiť pred konaním na prvoinštančnom súde. Uviedli, že skutočnosť, že
namietali neúčinnosť odstúpenia od zmluvy až v záverečnej reči im nemôže byť na ťarchu. Na strane
žalobkyne bola povinnosť preukázať tvrdenie, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené do dispozície
žalovaných. Zdôrazňovali, že žalobkyňa mala o skutočnosti, že odstúpenie nedošlo do dispozičnej sféry
spoločnosti Ice Honour Development, a.s. IČO: 46 878 696 (ďalej tiež ako „IHD“), vedomosť ihneď

po vrátení poštovej zásielky. O tom, že táto skutočnosť je sporná, resp. nie je preukázaná, mohla
žalobkyňa vedieť najneskôr doručením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. apríla 2021, č.k.
21C/9/2021-44, v ktorom konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa
tak mala vedomosť, že riadne doručenie odstúpenia od zmluvy je sporné, resp. súd ho nepovažuje za
preukázané. Žalovaní zdôrazňovali, že kúpna zmluva s p. K. a žalobkyňou uzatvorená 4. júna 2012 bola

kúpnou zmluvou medzi dvoma fyzickými osobami, ktorá p. K. okrem uhradenia kúpnej ceny k ničomu
nezaväzovala a neobsahovala žiadne iné podmienky. Tvrdenia žalobkyne, že pozemky zo zmluvy
s pánom Bachratým slúžili ako protihodnota za vybudovanie IS v lokalite Na ohradách pre stranu IHD
neboli nijako preukázané. Aj v prípade, že by bola hodnota prevádzaných pozemkov vyššia ako uhradil
p. K., kúpna cena bola výsledkom dohody medzi žalobkyňou a p. K. a kúpna zmluva bola vyjadrením

ich slobodnej vôle. Pán K. vystupoval v tomto obchodnom vzťahu ako súkromná osoba a nebol nijako
oprávnený zaväzovať spoločnosť IHD, ktorá v čase kúpy pozemkov pánom Bachratým ani neexistovala.
V prípade, že by existovala dohoda, o ktorej hovorí žalobkyňa, mohli takúto dohodu žalobkyňa a IHD
uzavrieť písomne, keďže manžel žalobkyne bol od vzniku spoločnosti predsedom predstavenstva IHD.
V rámci dohôd o prevode práv a povinností 1 – 4, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, nie je nijaká

zmienka, že by žalovaní mali vybudovať IS v danej lokalite bezodplatne. Z vykonaného dokazovania
nijako nevyplýva, že by spoločnosť IHD mala vybudovať IS bezodplatne. Z konštatovania žalobkyne
o možnom započítaní úhrady kúpnej ceny za vykonanie diela IS za predpokladu, že IS budú vybudované
riadne a včas – teda do 31.12.2015 vyplýva, že žalobkyňa si uvedomovala záväzok spoločnosti IHDuhradiť kúpnu cenu za pozemky, ale zároveň si uvedomovala svoj záväzok uhradiť cenu za vybudovanie
IS. Čiže existovali dve vzájomné pohľadávky, ktoré by sa mohli stretnúť. Ak by to malo byť tak ako vo
svojej výpovedi uviedla žalobkyňa, že neexistovala zmluva o dielo a že IHD mala na základe zmluvy

s p. Bachratým vybudovať IS v lokalite o rozlohe 19 500 m2 na svoju zodpovednosť a vlastné náklady,
nebolo by možné konštatovať žiadne započítanie, nakoľko by spoločnosti IHD vznikli 2 záväzky voči
žalobkyni: vybudovanie IS a úhrada kúpnej ceny – pohľadávky by sa nemali ako stretnúť, pretože by
tam nebol žiadny záväzok žalobkyne. A z tohto dôvodu by možnosť započítania v predžalobnej výzve
v žiadnom prípade nemohla byť. Rovnako za nelogické považujú vyzývanie protistrany na splnenie

záväzku dokončiť vybudovanie IS ku 1. decembru 2015 v máji 2018. Pokiaľ žalobkyňa namietala
zneužitie tváre a dobrého mena pána C. na podnikateľské aktivity IHD a konštatovala, že sa na reálnom
riadení IHD nepodieľal, žalovaní 1/, 2/ uviedli, že p. C. bol riadne zvolený za predsedu predstavenstva
IHD. Uviedli, že spoločnosť IHD mala dvoch štatutárov – predsedu (p. C.) a podpredsedu predstavenstva
(p. Bachratý), pričom ako vyplýva z výpisu OR SR, konať za spoločnosť IHD mohli iba spoločne. Bez
aktívneho podieľania sa na chode, IHD nemohla vstúpiť do žiadneho zmluvného vzťahu, preto tvrdenia

žalobkyne považujú žalovaní za účelové, v snahe spochybňovať a zľahčovať postavenie a vplyv p. C.
na chod IHD. Žalovaní 1/, 2/ ďalej uviedli, že k výstavbe IS pristúpili na základe gentlemanských dohôd,
nakoľko manžel žalobkyne bol od vzniku IHD predsedom predstavenstva a následne členom dozornej
rady IHD. Pokusom o uzavretie zmluvy o dielo aj v papierovej podobe došlo v priebehu roku 2015,
k podpisu zmluvy však zo strany žalobkyne nedošlo. Aj napriek tejto skutočnosti IHD pokračovala vo

výstavbe IS v danej lokalite. IS sú skolaudované a vo vlastníctve žalovaného 1/. Na záver poukazovali
na kúpnu cenu za pozemky v jednotlivých zmluvách s tým, že žalovaní zaplatili za pozemky zo zmluvy
uzatvorenej dňa 28.08.2015 a 17.06.2016 vyššiu kúpnu cenu ako tretie osoby a ešte mali podľa
žalobkyne v lokalite bezodplatne vybudovať IS. V takom prípade by žalovaní vlastne zaplatili za IS
dvakrát – prvýkrát pri úhrade kúpnej ceny za pozemky (keďže kupovali pozemky v cene, ako keby tam

boli vybudované IS) a druhýkrát vybudovaním IS na svoje náklady. V prípade, že by existovala dohoda
medzi žalobkyňou a IHD na bezodplatnom vybudovaní IS IHD, nepristúpila by predsa IHD ku kúpe
pozemkov za cenu, v ktorej je započítaná aj cena IS. K takejto dohode by predsa nepristúpil ani nováčik
na developerskom trhu, nieto skúsené osoby v oblasti developingu, akými podľa žalobkyne a jej manžela
boli páni J. a K..

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).

6. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným
v bode 1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré sú v súčasnosti zapísané v katastri

nehnuteľností na vlastníkov – žalovaného 1/, 2/, 3/ a 4/. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalobkyňa v právnom postavení predávajúceho a spoločnosť Ice Honour
Development a. s., v právnom postavení kupujúceho, dňa 28.08.2015 uzatvorili kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol odplatný prevod výlučného vlastníckeho práva k pozemkom, zapísaným na LV
XXXX, k. ú. F., ako parcely registra „C“ č. 752/46 o výmere 588 m2, orná pôda, č. 752/48 o výmere

495 m2, orná pôda, č. 752/49 o výmere 469 m2, orná pôda, č. 752/50 o výmere 474 m2, orná pôda,
č. 752/51 o výmere 450 m2, orná pôda, aktuálne sú tieto parcely evidované v katastri nehnuteľností
spôsobom uvedeným v podanej žalobe. Žalobkyňa pre nezaplatenie kúpnej ceny od kúpnej zmluvy
odstúpila. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posudzoval, či došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, čo medzi stranami sporné nebolo. Sporným však bola platnosť

odstúpeniaodzmluvy,ktorésúdprvejinštancieposúdilakoneplatnéaneúčinné.Neúčinnosťodstúpenia
od zmluvy vzhliadol v tom, že písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.06.2018 bolo doručované
kupujúcemu, spoločnosti IHD, dňa 21.09.2018, zásielka sa vrátila 25.09.2018 s oznámením pošty, že
adresát nie je známy. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že bez ohľadu na to, ako došlo k tejto situácii,
nie je možné konštatovať, že doručovaná zásielka sa dostala do sféry dispozície adresáta s tým, že

žalobkyňa síce použila adresu kupujúceho zo zmluvy, ale po uvedenej relácii pošty mala ešte možnosť
doručiť písomné odstúpenie od zmluvy niektorému zo štatutárnych zástupcov na adresu, zistiteľnú z
obchodného registra, čo sa však nestalo. Zároveň považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za absolútne
neplatný právny úkon s tým, že podstatnou pre súd prvej inštancie bola skutočnosť, že splatnosť kúpnejceny, tak ako bola uvedená v spornej kúpnej zmluve, nebola skutočnou vôľou zmluvných strán a ak
toto znenie kúpnej zmluvy bolo základom pre odstúpenie od zmluvy, mal zato, že ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato, že skutočné podmienky splatnosti a spôsobu zaplatenia kúpnej

ceny pre rozpornosť výpovedí preukázané neboli, pričom mal zato, že na tom sa významnou mierou
podieľala žalobkyňa samotná. Žalobkyni vytýkal jej dlhodobú nečinnosť, aj v dôsledku ktorej došlo
k podstatným zmenám vo vlastníctve sporných pozemkov. Dôvodil, že žalobkyňa opomenula konať
tak, aby v zmluvných vzťahoch, v ktorých sa účastnila, nedochádzalo k významným rozporom. Naviac
domáhasaurčeniavlastníckehoprávavosvojprospechapokiaľbyjejbolovyhovené,došlobyksituácii,

kedy bude vlastníčkou pozemkov s postavenými inžinierskymi sieťami, za výstavbu ktorých nezaplatila.
V uvedenej súvislosti poukázal na to, že subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade
so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t.j. nesmie
ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nakoľko odstúpenie od zmluvy
považoval za neúčinné a neplatné, žalobu zamietol.

7. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažuje odstúpenie žalobkyne od zmluvy
uzatvorenej dňa 25.06.2018 za neplatné.

8. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté
(§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad

uzavretia zmluvy v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka) a ďalej
predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka), či za iné
porušenie zmluvných povinností (napr. § 597, § 623, § 679 Občianskeho zákonníka). Okrem prípadov
zákonom stanovených je možno od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už
pri uzavretí kúpnej zmluvy alebo dodatočne.

9. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane,
ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy
dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva
od okamihu, keď jej dôjde, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Jeho účinnosť nie je podmienená

súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy.

10. V danej veci, tak ako už bolo konštatované, skutočnosť, že kupujúci reálne neuhradil kúpnu cenu
v dohodnutej výške, nebola medzi stranami sporná a žalobkyni tak vzniklo právo na odstúpenie od
zmluvy podľa čl. 6 bod 6.2 kúpnej zmluvy. Žalobkyňa písomne odstúpila od zmluvy dňa 25.06.2018, ktoré

podanie bolo doručované kupujúcemu – spoločnosti IHD a.s. na adresu J. X, XXX XX K., ktorú mala
v danom čase evidovanú ako sídlo v obchodnom registri. Zásielka sa žalobkyni vrátila dňa 25.09.2018
s oznámením pošty – adresát je neznámy.

11. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát

malobjektívnumožnosťsasňouoboznámiť.Pokiaľjeobsahomzásielkyprávnyúkon,potomsazásielka
považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.
Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či

sa s ním adresát skutočne oboznámil.

12.Vzhľadomnaskutočnosť,žepísomnéodstúpenieodzmluvybolodoručovanénaadresukupujúceho,
ktorá bola zapísaná ako sídlo spoločnosti v obchodnom registri a táto zásielka bola vrátená z dôvodu,
že adresát je neznámy, dostalo sa odstúpenie od zmluvy do jeho dispozície bez ohľadu na to, že táto

mu doručená nebola, odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy nie je možné, tak ako to posúdil súd prvej
inštancie, považovať za neúčinné.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za absolútne neplatný právny
úkon s poukazom na to, že splatnosť kúpnej ceny, tak ako bola uvedená v spornej kúpnej zmluve, nebola

skutočnou vôľou zmluvných strán a ak toto znenie bolo základom pre odstúpenie od zmluvy, ide o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa aj s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje.14.Vzmyslesúdomprvejinštancieaplikovaného§39OZneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

16. Dobré mravy slovenský právny poriadok nedefinuje, ale možno ustáliť, že ide o základné všeobecne

uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi.
Najvyšší súd v R 5/2009 definoval dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré
zodpovedá základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Rozpor s dobrými mravmi
zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj v prípade, ak účastníci o nej nevedeli a to od počiatku
ex tunc. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 242/07 je pritom potrebné uplatniť prioritu
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak

sú možné obidva výklady.

17. Prioritne je potrebné uviesť, že jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z článku 2 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, ktorá je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je
odvodzované všetko právo, je zásada „pacta sunt servanda“, čo znamená, že platná zmluva je rovnako

a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
alebozozákona.Jednásatedaozásaduzáväznostizmlúv,resp.zmluvysamusiadodržiavať.Povinnosť
rešpektovať autonómiu vôle platí nielen pre súdy, ktoré právo interpretujú a aplikujú, ale aj pre zmluvné
strany, ktoré túto vôľu určitý čas akceptovali (pacta sunt servanda), ide o všeobecný právny princíp
právneho štátu.

18. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci prioritne z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v
právnom postavení predávajúceho a spoločnosť Ice Honour Development a. s., v právnom postavení
kupujúceho, spolu dňa 28.08.2015 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod
výlučného vlastníckeho práva k pozemkom, zapísaným na LV XXXX, k. ú. F., ako parcely registra „C“ č.

752/46 o výmere 588 m2, orná pôda, č. 752/48 o výmere 495 m2, orná pôda, č. 752/49 o výmere 469
m2, orná pôda, č. XXX/XX o výmere 474 m2, orná pôda, č. 752/51 o výmere 450 m2, orná pôda.

19. Z predmetnej kúpnej zmluvy je nepochybne zrejmá osoba predávajúceho a kupujúceho. V čl. 3
v spojení s čl. 2 zmluva definuje predmet kúpy, v čl. 3 prejav vôle predávajúcej nehnuteľnosti previesť na

kupujúceho,včl.4kúpnazmluvaobsahujekúpnucenuvcelkovejvýške247.600,-euradátumsplatnosti
kúpnej ceny. V čl. 6 sú ustanovenia týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Kúpna zmluva bola predávajúcou
a kupujúcim riadne podpísaná. Tým, že kupujúci podpísal kúpnu zmluvu, je možné vyvodiť, že svojím
úkonom vyjadril viazanosť obsahom zmluvy. Žalovaný si bol tak vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej
mu zo zmluvy – zaplatiť kúpnu cenu v stanovenom termíne, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil situáciu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že žalobkyňa opomenula konať tak,
aby v zmluvných vzťahoch, ktorých sa účastnila, nedochádzalo k významným rozporom a keď mal za
to, že splatnosť kúpnej ceny, tak ako bola uvedená v spornej kúpnej zmluve, nebola skutočnou vôľou
zmluvných strán. Prípadné iné dojednania ohľadne splatnosti a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny totiž
v konaní jednoznačne preukázané neboli, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie pre rozpornosť výpovedí

a chýbajúcu písomnú formu. Uvedené nemožno pripisovať len na ťarchu žalobkyne, ktorá v zmluvnom
vzťahu vystupovala ako fyzická osoba. Kupujúcim, ktorý mal zaplatiť kúpnu cenu bola právnická osoba
so skúsenosťami v uvedenej oblasti, na strane ktorej možno vyžadovať vyššiu obozretnosť v zmluvných
vzťahoch, a to pri ich uzavretí, dodržiavaní ustanovení, ako aj vedomosť následkov ich nedodržania, a to
aj s dopadom na prípadné ďalšie prevody. Ak vzhľadom na svoje postavenie práve kupujúci prípadné

iné dojednania nevymedzil v písomnej forme, postupoval vo veci nanajvýš nedostatočne obozretne. Nič
na tom nemení ani obsah výzvy na mimosúdne vyriešenie sporu. V danej veci je preto rozhodujúcim,
že zaplatenie kúpnej ceny v konaní žiadnym spôsobom preukázané, ale ani tvrdené nebolo, v dôsledku
čoho vzniklo žalobkyni právo na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 6 bod 6.2 kúpnej zmluvy, ktoré právo
žalobkyňa v zmysle v súlade so zákonom využila a od kúpnej zmluvy odstúpila.

20. Odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny (§ 48 v spojení s § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka) má účinky ex tunc, teda odstúpením od zmluvy (riadne doručeným druhejzmluvnej strane) sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

21. V uvedenej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nakoľko odstúpenie od zmluvy má i vecno-právne
účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnoví vlastnícke právo prevodcu.
Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej
nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. V danej
veci od uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou IHD, a.s. došlo k ďalším prevodom

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na tretie osoby. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej
inštancievdôsledkuprijatiavyššieuvedenéhonesprávnehoprávnehozáveruoneúčinnostianeplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy potom už jednotlivo pri každom zo žalovaných nezaoberal, nakoľko, tak
ako uviedol súd prvej inštancie, vzhľadom na zamietnutie žaloby nepovažoval za potrebné sa ďalej
zaoberať tým, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobromyseľne. V uvedenom
smere nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci s tým, že dobrá viera musí

byť hodnotená veľmi prísne, a to s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci.

22. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie ustálil, že odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy
je platným právnym úkonom a jeho následkom je zrušenie kúpnej zmluvy.

23. Poukazom na uvedené odvolací súd pre naplnenie dôvodov na zrušenie daných ust. § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 CSP, pričom s poukazom na dôvody zrušujúceho rozhodnutia sa z dôvodu
hospodárnosti ďalšími dôvodmi odvolania odvolateľky nezaoberal.

24. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude teda odstrániť zistené nedostatky špecifikované
v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie v závislosti od
produkovaných návrhov stranami, pričom bude postupovať v súlade s procesnými predpismi
upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne stranám možnosť
realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP, argumenty produkované

stranami (tiež v odvolacom konaní) a zistené skutočnosti starostlivo vyhodnotí podľa zásad § 191 CSP
a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so
zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby odôvodnenie vytváralo dostatočné skutkové a
právne východiská pre uskutočnenie jeho prieskumu v prípadnom ďalšom odvolacom konaní.

25. Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný (§ 391 ods. 2 CSP).

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí (§ 396
ods. 1, 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).