Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203257

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4419203257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13C/41/2019

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.D.,
zastúpenom: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Komárno, M.R. Štefánika 6, proti žalovanému:
E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenému: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové
Zámky, M.R. Štefánika 30, o určenie neexistencie dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa15. novembra 2023 pod č.k.13C/41/2019-610 takto

r o z h o d o l :

13C/41/2019

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

13C/41/2019

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že dlh žalobcu voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nimi dňa 14.11.2018
neexistuje z dôvodu, že takúto zmluvu nikdy uzavrieť nechcel. Nikdy jej obsah nedohadoval a bol
podvedený, keď ho žalovaný úmyselne oklamal tvrdiac, že uzatvára kúpnu zmluvu na vozidlo Cadilac.
Rozsudkom pod č.k. 13C/41/2019-368 zo dňa 25.2.2022 žalobe vyhovel a určil, že dlh žalobcu voči
žalovanému zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 14.11.2018 neexistuje, keď uzavrel, že žalobca uvedenú

zmluvu o pôžičke uzavrel so žalovaným v omyle, nemal v úmysle uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale kúpnu
zmluvu na motorové vozidlo a že k odovzdaniu peňazí z pôžičky v sume 200 000 € nedošlo. Krajský
súd Nitra uznesením 25Co/48/2022-409 zo dňa 12.8.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil
mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.1.2. Z dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu pripojených
dokladov správ, zistil skutkový a právny stav:
Z notárskej zápisnice H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX I. H. A. J. D. dňa 14.12.2018

zistil, že ňou žalobca vyhlásil, že dňa 14.11.2018 podpísal zmluvu o pôžičke so žalovaným, ktorou sa
dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku v sume 200 000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému
vrátiť do jedného mesiaca od podpísania zmluvy (t.j. do 12.12.2018) s odmenou 2 500 eur do 31.1.2019,
t.j. v uvedenej lehote žalovanému vrátiť sumu 202 500 eur. Dlžník svoj dlh uznal a pre prípad, že sa
tak nestane, súhlasil žalobca s tým, aby notárska zápisnica bola podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č.

233/1995 Z.z. vykonateľným exekučným titulom. Uvádza sa v nej, že dlžník do uvedeného dňa pôžičku
nevrátil a došlo k dohode o tom, že dlžník svoj dlh vráti do 31.1.2019. V zápisnici nie je uvedené,
že by v zmysle § 53 Notárskeho poriadku bolo potrebné do konania o jej spísaní pribrať tlmočníka z
dôvodu, že by žalobca neovládal slovenský jazyk, ani o tom, že by obsah zápisnice bol pretlmočený.
Zo správy exekučného súdu a z upovedomenia o začatí exekúcie zo 6.6.2019 zistil, že Okresný súd
Banská Bystrica vedie exekučné konanie medzi oprávneným E. F. a povinným A. B. o vymoženie sumy

200 000 eur s prísl. pod č.k. 53Ek/280/2019 (355 EX 261/2019), v ktorom povinný podal návrh na odklad
exekúcie zo dňa 21.5.2019 (z dôvodu, že je presvedčený, že bol podvedený a podal preto aj trestné
oznámenie - opísal rovnaké skutočnosti ako v žalobe v merite tejto veci), ktorý návrh bol uznesením
súdu zo dňa 10.7.2019 zamietnutý. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.11.2018 uzavretej medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zistil, že ňou žalovaný požičal žalobcovi sumu 200 000 eur,

ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť sumu 202 500 eur do 12.12.2018. Uvádza sa v nej, že
k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo pri podpise zmluvy, čo dlžník potvrdil svojím podpisom.
Zmluva obsahuje podpisy strán sporu, z nich podpis dlžníka je overený na Obecnom úrade Obid dňa
14.11.2018. Z potvrdenia Obce Obid zo dňa 20.5.2019 zistil, že úrad potvrdil, že dňa 14.11.2018 obec
osvedčila podpis žalobcu ako dlžníka na zmluve o pôžičke. Z potvrdenia a súhlasu Tipos a.s. Bratislava

zo dňa 9.5.2017 zistil, že žalobca vyhral v hre Loto sumu 956 100 eur, o vyplatenie ktorej požiadal na
tam uvedený účet. Z výpisu z účtu žalobcu č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zistil, že dňa 10.5.2017
naň bola pripísaná suma 956 100 eur od spoločnosti Tipos a.s. V priebehu septembra 2017 až októbra
2018 žalobca na iné svoje sporiace a investičné účty previedol vysoké sumy v státisícoch eur. Ku dňu
14.11.2018 v deň podpisu spornej zmluvy o pôžičke, sa na účte žalobcu nachádzala suma 5 706,98 eur.

Následne súd prvej inštancie citoval výpovede strán, svedkov D. C., notárky JUDr. Zuzany Kanásovej,
K. L. D., J. B., M. A. a zmluvy uzavreté medzi žalovaným ako dlžníkom a jeho sestrou N. F. ako veriteľom
dňa9.11.2018.Znej zistil,žežalovanémusestrapožičalasumu50000eur,ktorúsadlžníkzaviazalvrátiť
do 30.1.2019. Zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a J. B. ako veriteľom dňa 5.11.2018
zistil, že žalovanému ňou bola poskytnutá pôžička v sume 74 000 eur, ktorú pôžičku sa zaviazal vrátiť

do 1.1.2019. Zo správy Nemocnice AGEL Komárno s.r.o. zo dňa 25.1.2023 zistil, že po medikácii bol
žalobcovi dňa 25.6.2020 doporučený prísny zákaz alkoholu. Zo správy Medires s.r.o., Nové Zámky
zo dňa 27.2.2023 zistil, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu je záznam zo dňa 17.4.2019, v ktorom
žalobca uviedol, že denne vypije asi liter vína a liter piva, pálenku nepije a rovnaký údaj je uvedený aj
dňa 28.4.2021. V danom čase bol žalobca sledovaný pre etyltoxickú hepatopatiu (choroba pečene) a v

dňoch 15.2.2023 - 16.2.2023 bol v súvislosti s tým hospitalizovaný na chirurgickom oddelení.
1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ),§ 3 ods.1 OZ , § 34 ,§ 37 ods. 1, 2 OZ a uviedol, že
z vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že dňa 12.11.2018 došlo medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k podpisu zmluvy o pôžičke, ktorou žalovaný požičal žalobcovi

sumu 200 000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť spolu s odmenou 2 500 eur do
12.12.2018 . Uvádza sa v nej, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo pri podpise zmluvy, čo
dlžník potvrdil svojím podpisom. Zmluva obsahuje podpisy strán sporu, z nich podpis dlžníka je overený
na Obecnom úrade Obid dňa 14.11.2018. Z notárskej zápisnice N 179/2018, NZ 55442/2018, NCRls
56033/2018 spísanej notárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou dňa 14.12.2018 mal preukázané, že žalobca

pred notárom vyhlásil, že dňa 14.11.2018 podpísal zmluvu o pôžičke so žalovaným, ktorou sa dohodli,
že veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku v sume 200 000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť
do jedného mesiaca od podpísania zmluvy (t.j. do 12.12.2018) s odmenou 2 500 eur do 31.1.2019, t.j.
v uvedenej lehote žalovanému vrátiť sumu 202 500 eur. Dlžník svoj dlh uznal a pre prípad, že sa tak
nestane, súhlasil žalobca s tým, aby notárska zápisnica bola podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č.

233/1995 Z.z. vykonateľným exekučným titulom. Uvádza sa v nej, že dlžník do uvedeného dňa pôžičku
nevrátil. Došlo k dohode o tom, že dlžník dlh vráti do 31.1.2019. V zápisnici nie je uvedené, že by v
zmysle § 53 Notárskeho poriadku bolo potrebné do konania o jej spísaní pribrať tlmočníka z dôvodu, že
by žalobca neovládal slovenský jazyk, ani o tom, že by obsah zápisnice bol pretlmočený.1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu o pôžičke uzavrel v omyle
vyvolanom žalovaným, tvrdiacim, že podpisujú papiere týkajúce sa kúpy áut, zmluvy si neprečítal,
iba podpísal, nevedel po slovensky, žalovanému veril, no ten ho podviedol. Tvrdil, že peniaze požičať

nepotreboval, pretože ich mal dosť z výhry v hre Loto (čo preukazoval výpismi z fondu, kde ich
investoval). Tvrdil, že notárka mu nič nevysvetlila, nerozumel o čom sa medzi sebou bavia, pretože
neovláda slovenský jazyk ale zápisnicu podpísal, mysliac, že ide o auto. Žalovaný mu žiadne peniaze
nepožičal a neodovzdal. Spochybňoval, že by mu žalovaný ako neznámej osobe požičal takú vysokú
sumu, a že by osoby, od ktorých si mal predmetných 200 000 eur požičať sám žalovaný, mu boli za

podmienok, ktoré žalovaný uvádzal, takúto sumu požičali. Uvádzal, že ako osoba nadmerne požívajúca
alkoholické nápoje bol neustále pod ich vplyvom a preto konal tak ako konal.
1.5. K uvedeným námietkam súd prvej inštancie uviedol, že z pripojených trestných spisov vyplýva, že
trestnékonaniatýkajúcesapredmetnejpôžičky,resp.konaniažalovaného,ktorýmmalpodviesťžalobcu,
boli právoplatne zastavené. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovi poskytol pôžičku potvrdzovala
predložená zmluva o pôžičke z 12.11.2018 a notárska zápisnica zo 14.11.2018 a výpovede svedkov

(osôb, ktoré mali pôžičku poskytnúť žalovanému) F., B. a D.. Tvrdenia žalovaného o uzavretí zmluvy o
pôžičke a jeho tvrdenia o uznaní dlhu formou notárskej zápisnice žalobcom, teda tvrdenia o tom, že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu došlo (ktoré tvrdenia žalobca popieral) preukazoval
žalovaný zmluvou o pôžičke a notárskou zápisnicou (obe obsahovali overený podpis dlžníka - žalobcu).
Na strane žalovaného stoja dôkazy vyššej sily, presvedčivejšie a také, ktoré žalobca v konaní nevyvrátil.

Ide o listiny s jeho vlastnoručným a overeným podpisom. Podpísal ich, netvrdil, že by ich nebol
podpísal. Tieto listiny preukazujú, že žalobca si mal od žalovaného požičať sumu 200 000 eur, čo nielen
potvrdil svojím podpisom na zmluve o pôžičke dňa 12.11.2018 ale aj dňa 14.12.2018 (teda s odstupom
približne jedného mesiaca) do notárskej zápisnice. Oproti tomu žalobca v konaní buď preukazoval
skutočnosti, ktoré nie je možné exaktne overiť (požívanie alkoholu, resp. že peniaze mal a nepotreboval

si požičiavať), resp. tvrdil skutočnosti, o ktorých žalovaný tvrdil opak (že si listiny neprečítal, resp. že im
nerozumel, lebo nevie po slovensky a že žalovaný mu žiadne peniaze neodovzdal), dôkazy predkladané
žalobcom boli významným spôsobom spochybnené.
1.6. K tvrdeniu žalobcu o konaní v omyle konštatoval, že v tomto smere ide tvrdenie proti tvrdeniu, keď
žalobca tvrdil, že si listiny neprečítal (resp. mu neboli prečítané) a nevedel čo v nich je, žalovaný tvrdil, že

to bolo naopak. V tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy, minimálne notárska zápisnica bola
notárkou prečítaná. Nie je totiž uveriteľné tvrdenie žalobcu, že tomu tak nebolo, jej prečítanie je totiž
esenciálnou podstatou vyhotovenia takého notárskeho úkonu. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že nevie,
čo podpisuje, nepreukázal.
1.7. K obrane žalobcu, že peniaze nepotreboval, uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca po

výhre založil niekoľko sporiacich účtov, ktoré následne zrušil, stal sa tichým spoločníkom autobazáru,
do ktorého kupoval motorové vozidlá. Opravil dom, kupoval veci, autá. Tieto právne úkony vykonával
sám, z vlastnej vôle, bol spôsobilý na ich vykonanie. Z uvedeného a celkového jeho správania sa
javí, že je pre neho priaznivejšie postavenie človeka nevedomého, nechápajúceho a nerozumejúceho
slovenskému jazyku. Po vydaní exekučného príkazu ihneď podal návrh na odklad exekúcie z dôvodu

podania žaloby, že dlh neexistuje. Uvedomoval si, čo mu hrozí a podnikol potrebné kroky. Vypovedal
o tom, že sám vykonáva cez účet peňažné transakcie. Svedkovia vypovedali o jeho dobrote a naivite,
ale nie o tom, že by bol obmedzený alebo nevedel posúdiť čo robí, ktoré okolnosti nezodpovedajú ním
tvrdenej nevedomosti. Nie je možné určiť akým množstvom finančných prostriedkov v danom období
žalobca disponoval (pretože niektoré z nich investoval), ale je treba konštatovať, že pokiaľ mal prístup k

väčším, vyšším sumám, nevylučuje to možnosť, že si chcel požičať ďalšie prostriedky, najmä s ohľadom
na to, akým spôsobom, ako rýchle, aké sumy a na aké účely z výhry míňal.
1.8. K tvrdeniu žalobcu o tom, že bol neustále pod vplyvom alkoholu a pod jeho vplyvom došlo k
zneužitiu jeho osoby, konštatoval, že súd (aj z osobnej skúsenosti so žalobcom) nepochyboval o tom,
že žalobca je alkoholik, ktorý je pod vplyvom alkoholu pravidelne každý deň. Podporujú to tvrdenia jeho

samotného a správy uvedené v bodoch 35 a 36 rozsudku. Nie je zrejmé do akej miery požívanie alkoholu
spôsobilo, že žalobca sa správal spôsobom, akým sa správal. Ani skutočnosť, že sa pre požitie alkoholu
a prípadne aj kvôli jeho nízkemu intelektu nezaujímal o svoje práva a podpísal všetko, čo mu bolo
predložené bez toho, aby si to prečítal a s obsahom listín sa oboznámil, nerobí tieto listiny neplatnými.
Ani prípadné znalecké dokazovanie v tomto smere po 5 rokoch nemôže tento nedostatok odstrániť a

preto dokazovanie v tomto smere nevykonal.
1.9. K tvrdeniu žalobcu o tom, že neovládal slovenský jazyk, v ktorom bola spísaná zmluva o pôžičke a
notárska zápisnica, uviedol, že je sporné, do akej miery žalobca slovenský jazyk ovláda. Tvrdil síce, že
nerozumel tomu, čo je v zmluve o pôžičke uvedené. V súdnom konaní žiadal o tlmočníka a ten mu bolustanovený aj v trestnom konaní ČVS: ORP-387 KN-KN-2019. Z jeho reakcií na otázky pred súdom je
možné posúdiť, že slovenskému jazyku do istej miery rozumie. Bol opakovane počas trestných konaní
vypočúvaný. Vspisochsanenachádzažiadnazmienkaotom,žebynechápalpoloženéotázky.Rovnako

jeho neschopnosť nevyplýva z výpovede overovateľa jeho podpisu na obecnom úrade a výpovede
notárky spisujúcej notársku zápisnicu. Pokiaľ by žalobca nechápal zmysel právnych úkonov, najmä
notárskej zápisnice, určite by nedošlo k jej podpísaniu. Nemožno bez ďalších dôkazov prisvedčiť jeho
tvrdeniu, že nevedel ,čo podpisuje. Také dôkazy však predložené súdu neboli.
1.10. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že listinné dôkazy na strane žalovaného sú jednoznačné,

svedčia o tom, že k pôžičke došlo, naproti tomu dôkazy predkladané v konaní žalobcom sú
nejednoznačné a nedostatočné a nepostačujú k tomu, aby súd bez akejkoľvek pochybnosti mohol
konštatovať neplatnosť zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice.
1.11. S tvrdeniami žalobcu o tom, že jeho vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke nebola vážna, pretože pri jej
uzavretí bol uvedený do omylu, nevedel, že podpisuje pôžičku, nečítal zmluvu a myslel, že podpisuje
kúpnu zmluvu na vozidlo Cadillac sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že predmetný právny úkon

nie je neplatný podľa § 49a OZ. Žalobca v konaní v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno a
nepreukázal, že by bol tento právny úkon urobil v omyle ,vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela vedieť. Nebolo preukázané, že žalovaný tento omyl vyvolal alebo o ňom vedel, ani to, že by
vôbec žalobca ako dlžník zo zmluvy o pôžičke bol v omyle v tom, že podpisuje inú ako zmluvu o pôžičke.

1.12. Pri platnosti uznania dlhu súd prvej inštancie skúmal, či tento úkon bol vykonaný v súlade so
zákonom. Konštatoval, že v notárskej zápisnici nie je poznámka o tom, že by žalobca, ktorý do nej
uznával svoj dlh, nevedel po slovensky, že by bol žiadal o tlmočníka a že by bol tlmočník pribratý, resp. že
bybolobsahnotárskejzápisnicežalobcovipretlmočený.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcasanevyslovil
vzmysle,žebynerozumeltomu,očovdanejchvíliidealebo,ženevie,čopodpisuje.Vopačnomprípade

by nepochybne bol obsah úkonu pretlmočený do jazyka maďarského. V rovnakom zmysle o spísaní
notárskej zápisnice vypovedala JUDr. Kanásová, ktorá tento úkon ako notárka spísala. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by jeho vôľa uznať dlh z pôžičky do notárskej zápisnice nebola vážna, nepreukázal, že
by bol uvedený do omylu alebo že by nevedel, čo podpisuje. Je ťažko uveriteľné, že mohol s odstupom
mesiaca dvakrát podpísať prijatie pôžičky na tak vysokú sumu bez toho, aby si prečítal, čo podpisuje.

1.13.ZvýpovedísvedkovB.,D.aF.malzapreukázané,žeformoupôžičkyposkytližalovanémufinančné
prostriedky v celkovej výške 200 000 eur. Žalovaný v čase poskytnutia pôžičky (12.11.2018) disponoval
takouto finančnou sumou. Podľa zmluvy o pôžičke z uvedeného dňa túto sumu žalobca aj od žalovaného
prevzal. Skutočnosť, že žalovanému svedkovia B., D. a F. požičali spolu 200 000 eur, svedkovia potvrdili
vo svojich výpovediach, svedčia o tom písomné zmluvy o pôžičkách. K spochybneniu žalobcu k výpovedi

svedkyne F. dodal, že žalobca nepreukázal, že by k pôžičke a ku odovzdaniu peňazí v jeho prospech
nedošlo. Neuniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní ním tvrdených skutočností a nepreukázal,
že by zmluva o pôžičke zo dňa 12.11.2018, uznanie dlhu formou notárskej zápisnice dňa 14.12.2018
boli neplatné. Nepreukázal skutočnosť, že by k odovzdaniu peňazí z tejto pôžičky v sume 200 000 €
žalovaným v jeho prospech nebolo došlo. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobcapodalprotirozsudkuodvolaniepodľaust.§365ods.1písm.e),f),h)CSPSrozhodnutímsúdu

prvej inštancie nesúhlasil, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhoval, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že pre vznik pôžičky nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale
to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. Citoval zo záverov Ústavného

súdu SR obsiahnutého v uznesení č.k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017, že ,,ak má mať notárska
zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka
na to, aby v čase jej podpisovania dlžníkom a zároveň vyjadrením súhlasu dlžníka s jej vykonateľnosťou
(t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom
ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za

vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiaden dlh neexistoval.“ Ústavný súd SR
dospelkrovnakémuzáveruajvosvojichpredchádzajúcichrozhodnutiachII.ÚS667/2014,ÚS261/2015,
I. ÚS 349/2016.Od počiatku tvrdil, že jeho dlh voči žalovanému titulom pôžičky vo výške 200 000 eur neexistuje. Preto
je vylúčené, aby do notárskej zápisnice uznal neexistujúci dlh. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, pretože zmluva o pôžičke zo dňa 14.11.2018 uzavretá medzi

ním a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, § 49a Obč. zákonníka a § 657 a nasl. Obč. zákonníka.
2.1 Zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 49a Obč. zákonníka,
nakoľko tento právny úkon urobil v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a žalovaný, ktorému bol právny úkon určený, tento omyl úmyselne vykonal. Dokazovaním

sa preukázalo jeho tvrdenie, že žalovaný ho uviedol pri podpise sporného právneho úkonu do omylu,
keď mu po celý čas tvrdil a ubezpečoval ho, že podpisuje zmluvu o kúpe osobného automobilu tov.
zn. Cadillac, za ktoré motorové vozidlo zaplatil kúpnu cenu. Uvedené konanie a podvodný úmysel
žalovaného potvrdil svedok J. aj pred OČTK.
2.2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo preukázanie jeho solventnosti a majetnosti v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke, nebola daná potreba ďalších finančných prostriedkov titulom pôžičky. Dňa 09.05.2017

vyhral sumu 956 100,60 eura v stávkovej hre Loto. V čase uzavretia právneho úkonu predmetom
ktorého mala byť pôžička v sume 200 000 eur t.j. dňa 14.11.2018, disponoval značnými finančnými
prostriedkami v správcovskej spoločnosti IAD Investments, s.r.o., v ktorej mal investovanú sumu vo
výške167530,38eur.SúčasnemalďalšiepeniazeinvestovanévSLSP,a.s.ajejslužbách,nasporiacom
účte,čopreukazujúpredloženévýpisyzjehobankovéhoúčtu.UsvojhobratrancaM.A.malvautobazáre

investovanú určitú sumu, z ktorej investície mu bola pravidelne na mesačnej báze vyplácaná nemalá
suma titulom podielu na zisku. Vykonaným dokazovaním bolo preto nesporne preukázané, že žiadnu
pôžičku nepotreboval, nakoľko bol dostatočne finančne zabezpečený. Procesná obrana žalovaného
spočívajúca v tom, že potreboval finančné prostriedky z dôvodu nutnej investície do autobazáru nebola
preukázaná, resp. bola vyvrátená svedkom M. A.. Svedok O. J. potvrdil jeho tvrdenie, že sa so

žalovaným nepoznali, a tým vyvrátil tvrdenie žalovaného, že sa mali poznať už roky, a preto sa rozhodol
požičať mu peniaze. Svedok J. uviedol, že by si nebral pôžičku od neznámeho, a že by si v prípade
potreby požičiaval peniaze od neznámej osoby.
2.3. Namietal preukázanie finančných prostriedkov žalovaného poskytnutými pôžičkami svedkov.
SpochybnilvýpoveďatvrdeniasvedkyneN.F.–sestryžalovanéhospoukazomnajejvýpoveďatvrdenia

pred súdom prvej inštancie pri výsluchu dňa 13.09.2023, kde uviedla, že poskytla v roku 2018 pôžičku
svojmu bratovi vo výške 50 000 eur. Ako pôvod peňazí uviedla kúpnu cenu z predaja domu v Mužli
vo výške 54 000 eur s tým, že túto sumu mala doma v hotovosti. Uvedená suma podľa jej vyjadrenia
bola zaplatená na účet J. B., ktorý je priateľom jej brata – žalovaného, nakoľko ona bankový účet v
tom čase nemala. Uviedla, že keď prišli peniaze titulom uvedenej kúpnej ceny na účet, vybral ich a

brat jej ich priniesol. V trestnej veci vedenej na OR PZ Komárno pod ČVS: ORP-387/KN-KN-2019 pri
svojom výsluchu dňa 18.08.2022 svedkyňa v rozpore s vyššie uvedeným uviedla, že v roku 2018 mala
vedený účet v peňažnom ústave VÚB banka, avšak nevedela uviesť číslo tohto účtu. Majiteľa čísla
účtu, na ktoré mala byť zaplatená kúpna cena z predaja jej nehnuteľnosti v Mužli podľa predloženej
kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 nevedela uviesť s tým, že jej číslo účtu to nebolo. Žalovaný jej

mal priniesť peniaze titulom kúpnej ceny v hotovosti vo výške 55 000 eur bez upresnenia dátumu.
Uviedla, že u notára pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy dňa 02.07.2018 jej nebola odovzdaná
žiadna finančná suma. Predmetná kúpna zmluva je datovaná dňom 02.07.2018 s dodatkom č. 1 zo dňa
11.03.2019. Kúpna zmluva bola na vkladové konanie podaná dňa 18.01.2019. Vklad vlastníckeho práva
v prospech kupujúceho bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor

zo dňa 18.03.2019. V zmysle čl. III predmetnej kúpnej zmluvy bolo zaplatenie kúpnej ceny vo výške
55 000 eur dohodnuté tak, že suma 1 000 eur v hotovosti bola zaplatená dňa 06.03.2018 oproti podpisu
zmluvy o budúcej zmluve. Suma 42 640 eur mala byť zaplatená v prospech účtu č. IBAN: I., suma 2 000
eur mala byť predávajúcej N. F. odovzdaná v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, čo potvrdila svojim
podpisom a sumu 9 360 eur mal kupujúci zaplatiť predávajúcej v mesačných splátkach min. po 1 500 eur

najneskôr do 31.12.2018. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že majiteľom vyššie uvedeného bankového
účtu, v prospech ktorého mala byť zaplatená časť kúpnej ceny vo výške 42 640 eur, je G. G. (pozn.
sestra svedka A. G. a družka svedka J. B.). Výpoveď svedkyne F. sa javí byť nedôveryhodná, účelová a
absolútne spochybnená. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo bola suma zaplatená na iný účet ani to, kto
je jeho majiteľom. Z účtu, na ktorý bola zaslaná časť kúpnej ceny vo výške 42 640 eur dňa 08.08.2018,

takáto a ani iná podobná suma následne nebola vybratá, čo vyplýva z vyšetrovacieho spisu OR PZ
Komárno ČVS: L./D. a je veľmi dôležitým faktom vyvracajúcim teóriu a tvrdenia svedkyne a žalovaného.
Je preto absolútne nepreukázané, akým spôsobom a že žalobca odovzdal svedkyni peniaze, ktoré
mu ona následne mala podľa ich tvrdení požičať, keďže touto finančnou hotovosťou nemal možnosťžalovaný a následne potom ani svedkyňa disponovať. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplývajú úplne
iné skutočnosti ako svedkyňa F. pri svojich výpovediach uvádzala a preto považoval jej výpoveď za
nedôveryhodnú a účelovú. Tvrdenia svedkyne a žalovaného v tomto smere neboli preukázané, resp.

boli vyvrátené.
2.4. Žalobca poukázal na značné rozpory v tvrdeniach svedka K. L. D. ohľadne toho, že pri výsluchu
uvádzal, že žalovanému mal požičať sumu 90 000 eur niekedy v roku 2017, pri iných výpovediach pred
OČTK uvádzal rok 2018. Rok 2017 v rozpore s tvrdením žalovaného a neobstojí jeho procesná obrana,
nakoľkospornýprávnyúkonmedzižalobcomažalovanýmmalbyťuzavretýdňa14.11.2018.Ideorozpor

svedeckej výpovede svedka D. a tvrdenia žalovaného, že túto sumu si od svedka požičiaval krátko pred
týmto dátumom.
2.5. Jednoznačne pochybná a nevieryhodná bola výpoveď a tvrdenia tretieho svedka žalovaného J.
B., ktorý v trestnej veci vedenej na OR PZ Komárno pod ČVS: ORP-387/KN-KN-2019 dňa 14.12.2021
uviedol, že v minulosti žalovanému požičal peniaze. Malo ísť o sumy 2 000 eur, 1 500 eur a 4 000 eur. Z
uvedeného vyplýva, že nikdy žalovanému neposkytol vyššiu sumu titulom pôžičky, než sumu 4 000 eur.

Tieto sumy sa ani nepribližujú tvrdenej sume pôžičky vo výške 70 000 eur s tým, že v čase tejto pôžičky
mu mal žalovaný byť dlžný stále ešte s pôžičkou vo výške 4 000 eur. Skutočnosť o existencii dlhov voči
svedkovi v období rokov 2017-2019 žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu v súdnom konaní. Javí sa byť
teda nanajvýš pochybné, že v prípade existencie dlhov by mu svedok B. napriek tomu požičal ďalšiu
sumu vo výške 70 000 eur, ktorá presahuje sumy dovtedy požičiavané. Výpovede svedkov v kontexte

celkového vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie , pred OČTK v trestnej veci vedenej na OR
PZKomárnopodČVS:ORP-387/KN-KN-2019apredKRPZNitravoveciČVS:KRP-72/2-VYS-NR-2019
nepreukázali skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalovaným. Tvrdenia svedkov sú absolútne nevieryhodné
vzhľadom ku skutočnostiam vyplývajúcim a preukázaným v rámci vykonaného dokazovania.
2.6. Žalobca namietal, že listiny – zmluva o pôžičke a notárska zápisnica, na ktoré súd prvej inštancie

poukázal a označil ich ako dôkazy s vyššou právnou silou, bez akýchkoľvek iných podporných dôkazov
resp. po logickom vyvrátení všetkých ďalších dôkazov, nemôžu byť v žiadnom prípade podkladom
na rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného. Už samotné spochybnenie, resp. vyvrátenie obrany
žalovaného o tom, že disponoval sumou 200 000 eur ktorú odovzdal žalobcovi, oslabuje procesnú
obranu žalovaného do takej miery, že ním uvádzaná teória sa nemôže zakladať na pravde, nakoľko

nebola reálne možná.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie všetky vyššie uvádzané argumenty
a hodnotenie dôkazov v rámci svojho rozhodovania nijako neposudzoval, nezohľadňoval, neprihliadal
na nich v kontexte ďalších dôkazov a ani ich nevyhodnocoval, napriek tomu, že ide o veľmi
závažné pochybnosti ohľadne tvrdení žalovaného a jeho procesnej obrany. Súd prvej inštancie dôsledne

nevenoval pozornosť hodnoteniu aj týchto v jeho prospech preukázaných dôkazov a faktov a absolútne
ich nezohľadnil v kontexte s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy. Došlo k pochybeniu hodnotenia
skutkového a právneho stavu súdu prvej inštancie, z dôvodu ignorovania niektorých dôkazov a
preukázaných skutočností v jeho prospech.
2.7. Nesúhlasil s hodnotením jeho osoby v dôvodoch rozhodnutia namietajúc nevykonanie znaleckého

dokazovania za účelom skúmania jeho osobnosti, intelektu a rozumovej vyspelosti, chápania a
mentálnej úrovne. Súd prvej inštancie tento dôkaz nepripustil, pričom jeho závery o tom, že takáto rovina
prezentácie je pre žalobcu priaznivejšia, ostáva len v rovine úvah bez akéhokoľvek dôkazu. Nestotožnil
sa so závermi súdu o tom, že si uvedomoval, čo mu hrozí a po vydaní exekučného príkazu ihneď podal
návrh na odklad exekúcie a podnikol potrebné kroky.

2.8. Nestotožnil sa s konštatovaním, že aj keď mal prístup k väčším, vyšším sumám, nevylučovalo to
možnosť požičanie ďalších prostriedkov, najmä s ohľadom na to, akým spôsobom, ako rýchle, aké sumy
a na aké účely z výhry míňal. Toto hodnotenie predstavuje len úvahu súdu a predpoklad niektorých
skutočností bez toho, aby priamo vyplývali z vykonaného dokazovania.
2.9. Súd prvej inštancie ho vyhodnotil ako dlhodobého nadmerného konzumenta alkoholu. Považoval

za sporné, do akej miery ovláda slovenský jazyk. Absolútna neznalosť slovenského jazyka vyplýva
z toho, že po celý čas a pri každom úkone komunikuje a komunikoval pred súdom a pred orgánmi
činnýmivtrestnomkonanívjazykumaďarskomprostredníctvomtlmočníka.Jehoneznalosťslovenského
jazyka podporne potvrdili svedkovia A., J., G. . JUDr. Kanásová spisujúca spornú notársku zápisnicu
dňa 14.12.2018 uviedla, že jazyk maďarský neovláda. Samotný úkon na notárskom úrade bol vedený

v jazyku slovenskom.
2.10. Za zmätočné a rozporné považoval konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 54 rozsudku o tom,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke malo dôjsť dňa 12.12.2018 (k jej
vráteniu najneskôr do 12.12.2018) a dňa 14.12.2018 mal dlžník svoj dlh z tejto pôžičky čo do základu ivýšky uznať a vyhlásiť, že ho splatí do 31.01.2019. V rozpore s týmto konštatovaním súdu je však znenie
notárskej zápisnice spísanej dňa 14.12.2018, v zmysle ktorej sa v bode 1 uvádza, že ,,osoba povinná
predo mnou vyhlásila, že dňa 14.11.2018 podpísala zmluvu podľa 657 a nasl. Občianskeho zákonníka

o pôžičke finančných prostriedkov...“. Je zrejmé, že tu je stále daný rozpor v tom, kedy malo dôjsť k
uzavretiu spornej zmluvy o pôžičke, na ktorú odkazuje samotná notárska zápisnica ako exekučný titul.
Žiadal, aby odvolací súd určil, že dlh žalobcu voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 14.11.2018 predmetom ktorej je pôžička vo 200 000 eur neexistuje a žalovaný je povinný nahradiť
mu trovy konania.

3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu . Odvolanie považoval za nedôvodné. Žalobcom
namietané hodnotenie dôkazov považoval na nedôvodné, dôkazy boli vyhodnotené v súlade s CSP.
Rozsudok navrhol potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z

neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho

súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
8. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu

zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným

úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred

súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého
stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

10. Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou

potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť

vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

11. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému
výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo
ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností

každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich
špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súdy z povinnosti urobiť
všetko pre spravodlivé riešenie sporu.
Odmietnutie vykonať navrhované dokazovanie bez naplnenia niektorého z dôvodov uvedených vyššie,
ktoré dokazovanie by mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných

dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR (pozri III. ÚS 332/09). V takomto prípade by prichádzalo
do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku
47 ods. 3 Ústavy SR, keďže nevykonanie stranou navrhovaného dôkazu by ju oproti druhej strane
znevýhodňovalo.

12. Žalobca v konaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania , súd prvej inštancie jeho návrh
zamietol s odôvodnením, že prípadné znalecké dokazovanie po 5 rokoch od podpísania právnych
úkonov nemôže odstrániť ich podpísanie žalobcom, tvrdiacim ich podpísanie od vplyvom alkoholu,
nezaujímania sa o obsah právnych úkonov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

Žalobca navrhol vykonanie dokazovania vyžiadaním lekárskych správ o jeho závislosti na alkohole
a následne znalecké dokazovanie na skúmanie jeho intelektu, rozumovej vyspelosti a mentálnej úrovne
za účelom zistenia jeho závislosti na alkoholických nápojoch a na jej prípadný dopad na osobnosť,
správanieakonaniežalobcu.Odvolacísúdvbode2.6.svojhorozhodnutiacitovalodvolaniežalobcuproti
prvému rozsudku a nikde v rozhodnutí neuviedol, že súd prvej inštancie má vo veci nariadiť znalecké

dokazovanie.Navrhnutéznaleckédokazovanievzhľadomnalekárskesprávypotvrdzujúcealkoholizmus
žalobcu by neprinieslo žiadne zmeny v skutkovom stave. Pokiaľ bol žalobca v presvedčení o svojej
neschopnosti vzhľadom na alkoholizmus vnímať právne úkony, nič mu počas konania nebránilo doložiť
súdu znalecký posudok podporujúci jeho tvrdenie, pretože CSP preferuje predkladanie súkromných
znaleckých posudkov a súd nariaďuje znalecké dokazovanie len vo výnimočných prípadoch.

13. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 (obdobne § 120 ods. 1 veta prvá OSP), podľa ktorého strany označia dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zoskutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla
splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť

tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok,žeskutočnosť,ktorústranasporuvôbecnetvrdilaaktoránevyšlainakvkonanínajavo,nebude
predmetom dokazovania. Ak ide

o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že
rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j.

okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak
napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim
ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia,
že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia,

tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil
a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania
a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti
na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ

čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte
nevrátilpožičanépeniaze.Vtakomtoalebopodobnomprípadejenažalovanom,abytvrdilapreukazoval,
že pôžičku už vrátil.

14. Súd prvej inštancie rozhodnutia založil na unesení dôkazného bremena žalovaného na preukázaní
uzavretia zmluvy o pôžičke a následného uznania dlhu žalobcom. Odvolací súd sa s jeho názorom
stotožnil, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný predložil dva nezvratné dôkazy, zmluvu
o pôžičke, na ktorej bol overený podpis žalobcu na obecnom úrade a uznanie dlhu na notárskom
úrade. Oba listinné dôkazy preukázali poskytnutie pôžičky žalobcovi. Na týchto listinných dôkazoch súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na podporu preukázania poskytnutia pôžičky (že žalovaný
disponovalpeniazmi)vychádzalspísomnýchzmlúvopôžičkáchuzavretýchžalovanýmsposkytovateľmi
peňazí a ich výpoveďami v priebehu konania a v trestnom konaní. Žalobca namietal rozpornosť tvrdenia
svedkov, čím sa snažil preukázať, že žalovaný nemal peniaze a preto nemohlo dôjsť k poskytnutiu
peňazí žalovanému. Všetci svedkovia potvrdili poskytnutie pôžičiek žalovanému. Pokiaľ došlo k určitým

nezrovnalostiam v ich výpovediach, nemalo to vplyv na základné listinné dôkazy, zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi stranami a uznanie dlhu žalobcom. Odvolací súd len dodáva, že na strane žalobcu
dochádzalo k rozporom v jeho tvrdeniach, keď tvrdil, že auto kupoval od žalovaného, potom, že nevie,
komu patrilo, ale peniaze dal G., že za žalovaným ho vzal G., potom, že sa za ním vybral sám do
autoservisu, auto zostalo v servise.

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal omyl vo vôli
pre jeho neostražitosť, požívanie alkoholických nápojov, neovládanie slovenského jazyka. Žalobca
vypovedal, že všetky právne úkony týkajúce sa nakladania peňazí robil sám. Je zrejmé, že ich robila robí v slovenskom jazyku. Slovenský jazyk sa musel učiť na základnej škole. Z toho dôvodu jeho
tvrdenie, že nečítal kúpnu zmluvu, nevedel, čo podpisuje, sa vzhľadom na jeho obchodné aktivity javí
nelogické. Jeho tvrdenie nerozumenia uznania dlhu bolo vyvrátené notárkou spisujúcou daný právny

úkon, neovládajúcou maďarský jazyk. Počas konania nebolo preukázané robenie úkonov v stave
totálnej opilosti, pre ktoré by nemohol vnímať zmysel konania. Pokaľ by tomu tak bolo, nebol by
osvedčený jeho podpis na kúpnej zmluve a notárka spisujúca uznanie dlhu by s ním nekonala.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1, §

262 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

13C/41/2019

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).