Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424010112.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 14 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 364 odsek
1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a/

Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
28.03.2024, sp. zn. 2T/11/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.

(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v C. D., C. C. E. XXX pred pohostinstvom D. B. po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení s poškodeným F. G. pod vplyvom alkoholu vytiahol na

poškodeného F. G. nôž o dĺžke 15 cm a dĺžke čepele 6 cm v úmysle ho napadnúť, ktorý mu poškodený
F. G. vyrazil z ruky, na čo obvinený z miesta odišiel so slovami „za chvíľu sa stretneme Ty bastard“ a
následne toho istého dňa, v čase okolo XX:XX hod. sa obvinený vrátil pred pohostinstvo s plynovou
pištoľou značky F., kalibru 4,5 mm, výrobné číslo: XXXXXXXXX a opakovane strieľal na poškodeného
F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. I. X, B. a spôsobil mu dve strelné poranenia v čelovej oblasti,
strelné poranenie v oblasti tváre vľavo, strelné poranenie v oblasti krku a strelné poranenie v oblasti

chrbta, ktoré si vyžiadali liečenie do 7 dní.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., § 42 odsek 1 Trestného zákona a s použitím zásad podľa §
41 odsek 2 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody 4 roky, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm.

a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks vzduchovej
pištole B. F. J., J.. X,X A. K., výrobného čísla XXXXXXXXX s príslušenstvom, a to 4 ks plynových
bombičiek, 1 ks plastového kufríka a 154,9g kovových guľôčok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/6/2024 zo dňa 31.01.2024, právoplatným dňa 23.02.2024, akoaj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 5 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu - L. D. F., K., B. I. F., F. J. č. X,
IČO: XXXXXXXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, ihneď po vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný. Do zápisnice o hlavnom

pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o treste a ochrannom opatrení, ako aj proti
konaniu, ktoré týmto výrokom rozsudku predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu, namietal, že súd I. stupňa
pri hodnotení konkrétnych dôkazov a konkrétnych okolností skutkového stavu dospel k nesprávnym
záverom, v dôsledku čoho uložil neprimerane prísny trest odňatia slobody, pretože pri jeho ukladaní
nesprávne posúdil vec, keď neaplikoval § 39 Tr. zák. v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu SR

uverejneného pod č. R 44/2017, z ktorého zároveň citoval.
Zvýraznil, že vyhlásením o vine sa vopred vzdal práva na riadne dokazovanie, pričom, okolnosti prípadu
neboli natoľko závažné, aby súd I. stupňa ani len neuvažoval o tejto aplikácii. Dodal, že ku skutku
sa priznal, oľutoval ho, ospravedlnil sa poškodenému, prejavil záujem sa napraviť a podstúpiť liečbu.
Poukázal na to, že má zabezpečenú prácu, stará sa o družku a maloleté dieťa. Mal za to, že tieto

okolnosti mali byť hodnotené pri ukladaní trestu s poukazom na § 39 Tr. zák., ako dôvod na uloženie
trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov s jeho podmienečným odkladom, pri súčasnom uložení
napríklad maximálnej skúšobnej doby, najmä ak mu súd ukladal protialkoholické liečenie ústavné.
Z hľadiska základných zásad pri ukladaní trestu takýto trest označil za spravodlivý, ktorý by najmä
zohľadnil účel trestu a navyše by nezasiahol do jeho rodiny tak významným spôsobom, keďže iba on je

živiteľ a jeho rodina je na neho bytostne odkázaná. Zvýraznil, že už dostal obmedzenia a zákazy a už
výkonom väzby pochopil, kam sa dostal, a čo to znamená byť viazaný povinnosťami uloženými súdom.
Uviedol, že 7 rokov pred týmito problémami abstinoval, nemal problém so závislosťou, naopak, svoje
prehrešky z minulosti sa snažil odčiniť dôsledným plnením si práce, založením rodiny, finančného
zabezpečenia družky a dieťaťa. Mal ťažkú mladosť, ostal som na ulici a nie vlastnou vinou, nezvládol

to, ale sa pozbieral a žil slušne.
Ďalej uviedol, že trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov je v kontexte skutkových okolnosti prípadu
neprimerane prísny, nereflektuje ust. § 34 ods. 3, ods. 4. ods. 5 písm. c/ Tr. por. z hľadiska ukladania
jeho výšky. Tento trest neprimerane prísne zasahuje do jeho rodiny, jeho družka sa dlhodobo nevie
uplatniť na trhu práce, musela sa odsťahovať z prenájmu, pretože nedokázala platiť nájomné a odišla

žiť k jeho mame a nevlastnému otcovi M. F., ktorí finančne podporujú aj jeho družku a dieťa. Zvýraznil,
že nepotrebuje byť zavretý 4 roky, potrebuje pomoc rodiny, zamestnávateľa, prípadne lekárov a nie
kriminálne prostredie bez akéhokoľvek programu na resocializáciu. Podotkol, že z hľadiska trestu ako
morálneho odsúdenia, toto sa udialo už bezprostredne po spáchaní skutku, pretože jeho skutok bol
medializovaný.

V súvislosti s výrokom o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, namietal, že
k tomuto výroku dospel súd I. stupňa na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov, tento výrok označil
za nesprávny a v súvislosti s trestom odňatia slobody je neprimerane prísny. Namietal, že súd I. stupňa
pri ukladaní ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou vychádzal zo znaleckého posudku
(ďalej len ZP) č. 27/2023, ktoré závery len nekriticky prevzal, pričom vyhodnotil výsluch znalkyne ako

presvedčivý a odborný. S uvedeným vyjadril nesúhlas, pretože vôbec nebolo zrejmé, ako znalkyňa
mohla dospieť k týmto záverom z hľadiska jeho odborného posúdenia. Počas jej výsluchu sa zistilo,
že jediným zdrojom informácií, z ktorý vyvodila záver o závislosti na alkohole, bol „psychiatrický
diagnostický rozhovor, a skúmala podklady k ZP“. Uviedol, že znalkyňa strávila so ním doslova len zopár
minút, čo preukázal listinou o potvrdení návštevy znalkyne. Za tento čas znalkyňa nemohla ani len

objektívne dospieť k dostatočným podkladom na takýto záver. Mal za to, že znalkyňa len prekopírovala
záveryZPzinejtrestnej veciavčlenilaichdoZPč.27/2023.Aktedaznalkyňavychádzalazúplneprvého
pohovoru, ktorý so ním absolvovala a kde dobrovoľne opísal svoju minulosť, ktorú následne súd použil
pri hodnotení správnosti záverov posudku, uvedené významným spôsobom porušilo jeho ústavné právo
neprispieť k vlastnej kriminalizácii. Znalkyňa na otázku jeho obhajcu uviedla, že vychádzala výlučne z

informácií, ktoré jej o sebe povedal on sám. Znalkyňa teda konštatovala jeho závislosť nie na základe
objektívnych metód skúmania, ale na základe jeho subjektívnych vyjadrení, ktoré si nijako neoverila.
Zvýraznil, že ak by meradlom závislosti malo byt len to, že vyhľadáva alkohol, psychiatricky závislým
by bol takmer každý, kto vyhľadáva sociálne alkohol ako prípitok s rodinou, a pod. Jeho porušeniezákazu požívať alkohol uložený súdom nemohlo byť samo o sebe definičným znakom závislosti, navyše
keď abstinoval 7 rokov. Namietal, že nebol žiadnym spôsobom poučený, že jeho vyjadrenie je jediným
podkladom k záveru znaleckého posudku, ktorým si priťaží v rámci trestného konania, resp. že bude

použité, v jeho neprospech. Nebol poučený ani o tom, že nemá žiadnu zákonnú povinnosť podrobiť
s znaleckému skúmaniu. Žiadne iné objektívne metódy skúmania neboli realizované. Namietal tiež,
že znalecký posudok je zmätočný, nelogický, formalistický a ako taký nemohol byť podkladom na
rozhodovanieotreste.ZanepravdivéoznačiltvrdeniesúduI.stupňa,ženauloženieochrannéholiečenia
postačovalo, že skutok bol spáchaný za požitia návykovej látky. Zvýraznil, že nie je závislý, poukazujúc

na psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 25.07.2023, ktoré tvorí súčasť ZP č. 15/2023, podľa ktorého
je ,,bez známok závislosti od alkoholu a bez známok závislosti od iných návykových látok.“
Ďalej namietal absolútnu nepresvedčivosť a nezrozumiteľnosť záveru znaleckého posudku vo vzťahu
k potrebe ukladania ústavného liečenia, ak znalkyňa ani nie pred štyrmi mesiacmi pri vyhotovení ZP č.
15/2023 konštatovala ako postačujúce ochranne liečenie ambulantnou formou.
Súd I. stupňa okrem iného zamietol viaceré ním navrhované dôkazy, pričom tieto dôkazy mohli prispieť k

spravodlivejšiemu trestu, keďže spočívali v návrhoch výsluchov tých osôb, ktoré sa mohli reálne vyjadriť
aj k jeho správaniu a prípadne tomu, či spozorovali znaky závislosti, napr. jeho zamestnávateľ F. N.,
alebo nevlastný otec M. F.. Súd zamietol aj návrh na vykonanie opätovného znaleckého skúmania,
resp. skúmanie znaleckého ústavu, pretože tieto bez ďalšieho nepovažoval za potrebné, avšak označil
za zrejmé, že znalecké posudky trpia takými vadami nezrozumiteľnosti a nepresvedčivosti, že nemôžu

obstáť, a je dôvodné ich dať preskúmať ústavom, ak majú priamo tvoriť podklad o treste.
Vzhľadom uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesením, z dôvodov podľa § 321 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. e/ a § 322 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, okrem výroku o
vine a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na opätovné rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch
podaného odvolania. Predložil listinu, na základe ktorej je preukázateľné, že obžalovaný
prostredníctvom svojej družky uhradil spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti L. D. F., K., B. vo výške

667,35 eura. Dodal, že obžalovaný spáchanie skutku úprimne ľutuje a žiadal, aby odvolací súd prihliadol
aj na tieto skutočnosti. Zotrval na svojom návrhu na prerušenie trestného stíhania zo dňa 17.05.2024. V
konečnomnávrhužiadal,abyodvolacísúdvyhovelpodanémuodvolaniupodľajehopísomnýchdôvodov.

Zástupca krajského prokurátora považoval napadnutý rozsudok v jeho výroku o treste za zákonný,

odôvodnený a správny s tým, že s dôvodmi pre ktoré súd pri ukladaní trestu nepoužil tzv. zmierňovacie
ustanovenie § 39 Tr. zák. sa v celom rozsahu stotožnil. Trest odňatia slobody ukladaný za štyri trestné
činy na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby nepovažoval za neprimerane prísny. Ani v časti
podaného odvolania ohľadom uloženého ochranné liečenia nepovažoval rozsudok súdu I. stupňa za
nesprávny. Návrh obžalovaného na prerušenie trestného stíhania označil za nedôvodný. V konečnom

návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou – obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu zákazu ,,reformatio in peius“ – zákazu zmeny
k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 28.03.2024 pred súdom I. stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe a po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a dokazovanie
vykonával len v súvislosti s výrokom o treste, uplatnenom nároku na náhradu škody, ochrannom
opatrení. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané obžalovaným len čo do výroku o treste a proti

výroku o ochrannom opatrení, odvolací súd preskúmal len tieto výroky a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je potrebné zamietnuť ako nedôvodné.Odvolací súd poukazuje na skutkové a právne závery súdu I. stupňa, keď konanie obžalovaného právne
kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b)

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.

Čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o ukladanom treste, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa
vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a správne prihliadal na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ
ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., s
ktorými aj odvolací súd súhlasí, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák.
a preto odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.

K pomerom obžalovaného súd I. stupňa zistil, že obžalovaný je slobodný, je otcom maloletého dieťaťa,
do doby vzatia do väzby žil s družkou a týmto ich spoločným dieťaťom v spoločnej domácnosti v
meste Nové Zámky, odkiaľ o ňom neboli oznámené žiadne bližšie poznatky k jeho osobe a správaniu.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Nitra vyplývalo, že obžalovaný počas výkonu väzby nebol disciplinárne

odmenený ani potrestaný. Z pracovného posudku na obžalovaného bolo preukázané, že obžalovaný
pre bývalého zamestnávateľa - O. P.. F., vykonával pracovnú činnosť najskôr na základe zmluvy o
pracovnejčinnostianeskôrakosamostatnezárobkovočinnáosoba,pričomjehopovahabolahodnotená
ako pokojná, nekonfliktná a bezproblémová. Uvedená obchodná spoločnosť pritom deklarovala vôľu
opätovne zamestnať obžalovaného na dohodu o pracovnej činnosti. Obžalovaný má v evidencii

priestupkov výlučne postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy, v minulosti sa opakovane dopúšťal
trestnej činnosti, a to prevažne majetkovej trestnej činnosti, pričom vo veci Okresného súdu Levice sp.
zn. 3T/16/2015 bol i vo výkone trestu odňatia slobody, a to v roku 2015 (do 02.12.2015, kedy bol z výkonu
trestu odňatia slobody podmienečne prepustený). Vo všetkých predchádzajúcich trestných veciach
Okresného súdu Levice, evidovaných v odpise z registra trestov, sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol

odsúdený. Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 2T/6/2024 zo dňa 31.01.2024, právoplatným dňa 23.02.2024, a to z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a
bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu 30 mesiacov, tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky a ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantné. V nadväznosti na toto posledné odsúdenie správne preto súd
I. stupňa konštatoval, že u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k
tomuto poslednému odsúdeniu.
Odvolací súd dodáva, že správne je i konštatovanie súdu I. stupňa, že obžalovaný oba tieto skutky

spáchalpodvplyvomalkoholu,pričomskutokvprejednávanejvecidokoncavčasesúdommuuloženého
zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a zákazu návštev pohostinských zariadení ako
náhrady za väzbu.

Súd I. stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu len jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. l/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval.
Správne zistil aj existenciu priťažujúcej okolnosti, uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., teda, že spáchal
viaceré trestné činy, ale keďže súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za použitia
zásadypodľa§41ods.2Tr.zák.(tzv.asperačnázásada),potompoužitieuvedenejpriťažujúcejokolnosti
by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, teda v neprospech obžalovaného. Z hľadiska zásad na

ukladanie trestov súd I stupňa správne zistil z vykonaného dokazovania splnenie podmienok na uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 2T/6/2024 a správne ukladal súhrnný trest podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., vzťahujúceho sa na
trestný čin najprísnejšie trestný, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov, podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej

okolnosti a podľa § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. zák. správne najskôr znížil hornú hranicu trestnej sadzby o
jednu tretinu, t. j. na 8 rokov, a následne zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. o jednu tretinu, t. j. na 10 rokov a 8 mesiacov, pričom dolná hranica trestu odňatia slobody zostala
nezmenená. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov súd I. stupňa správnespolu s uložením súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. trest uložený obžalovanému skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/6/2024 zo dňa 31.01.2024, právoplatným
dňa 23.02.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd považuje súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov na samej
spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby za primeraný z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
a výchovného pôsobenia na obžalovaného. Uložený trest zohľadňuje na jednej strane vlastný kritický

postoj obžalovaného k trestnej činnosti a jeho oľutovanie, uhradenie spôsobenej škody, a na strane
druhej závažnosť trestnej činnosti, ako i nutnosť uloženia súhrnného trestu pre opakujúcu sa obdobnú
trestnú činnosť.

Obžalovaný sa odvolaním domáhal uloženia miernejšieho trestu, jeho mimoriadnym znížením pod dolnú
hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 Tr. zák., z dôvodov, že k spáchaniu trestného činu sa

priznal a oľutoval ho, ospravedlnil sa poškodenému, prejavil záujem sa napraviť, stará sa o maloletého
syna a družku, ktorí sú na neho odkázaní a už samotný výkon väzby bol pre neho poučením. Súd
prvého stupňa správne a zákonne zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí nezistenie podmienok pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, dôvodiac pomermi obžalovaného, ako aj okolnosťami
prípadu, na ktoré zdôvodnenie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a sumarizuje, že skutočnosti

tvrdené obžalovaným nepovažuje ani odvolací súd samé o sebe, ani vo vzájomnej súvislosti, za také,
ktoré by mohli odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, z dôvodov podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o priznanie sa obžalovaného a jeho
úprimné oľutovanie trestnej činnosti, ktorú spáchal, toto mu bolo primeraným spôsobom zohľadnené pri
samotnom ukladaní trestu odňatia slobody prihliadnutím na existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. l/ Tr. Zák. Pokiaľ obžalovaný poukazoval, že má maloletého syna a družku, ktorí sú na neho
odkázaní a chcel by sa podieľať na starostlivosti o syna, odvolací súd podotýka, že s týmto vedomím
mal a má obžalovaný viesť každodenný riadny občiansky život, pričom z výpisov z registra trestov
a spáchaných priestupkov uvedené nemožno konštatovať, že prejednávaný prípad by bol mimoriadnym,
ojedinelým a skratovým vybočením obžalovaného z riadneho života v rámci zákonných a morálnych

noriem, najmä za situácie, že predmetného skutku sa dopustil aj v prítomnosti tohto maloletého
syna a práve správanie sa obžalovaného v prítomnosti jeho syna viedlo poškodeného k tomu, aby
obžalovanéhoslovneupozornil.Navyšeobžalovanýsaskutkuvprejednávanejvecidopustilpodvplyvom
alkoholu a v zariadení pohostinského typu, a to napriek tomu, že mal v tom čase uložený zákaz návštevy
takýchmiest,akoajzákazpožívaniaalkoholuainýchnávykovýchlátokakonáhradyzaväzbuvsúvislosti

so skutkom z 08.07.2023, v trestnej veci Okresného súd Nové Zámky sp. zn. 2T/6/2024. Odvolací súd
len opakuje, že obžalovanému bol uložený súhrnný trest za dva skutky v reálnom súbehu, ktorými naplnil
znaky celkom štyroch trestných činov, z toho jedného zločinu, teda nebezpečnosť obžalovaného pre
spoločnosť pod vplyvom alkoholu mala gradujúcu tendenciu. Na podklade vyššie uvedených skutočností
iodvolacísúddospelkrovnakémuzáveruakosúdI.stupňa,ževprípadeobžalovanéhojenadosiahnutie

účelu trestu, zabezpečenie individuálnej aj generálnej prevencie, potrebné uloženie represívneho, t. j.
nepodmienečného, súhrnného, trestu odňatia slobody.

Súd I. stupňa správne a zákonne rozhodol o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď obžalovaného

na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin, vzhľadom na zahladenie odsúdenia obžalovaného vo veci Okresného
súdu Levice sp. zn. 3T/16/2015.

Pre úplnosť odvolací súd sumarizuje, aj keď tento výrok odvolaním napadnutý nebol, že súd I. stupňa
správne rozhodol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o treste prepadnutia veci - vzduchovej pištole
s príslušenstvom, patriacej obžalovanému a použitej pri čine. Pokiaľ išlo o zaistený nožík, rovnako
obžalovaným pri čine použitý, súd I. stupňa správne dôvodil, že tento mal podľa zadováženého
odborného vyjadrenia hodnotu 5 eur, ide o bezcennú vec, u ktorej prichádza po právoplatnosti tohto

rozsudku do úvahy jej zničenie, preto vo vzťahu k nej trest prepadnutia veci nevyslovil.Taktiež súd I. stupňa správne a zákonne, v súlade s ust. § 42 ods. 2 Tr. zák., opakoval uloženie trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky, zo zrušeného výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/6/2024, ktorý výrok rovnako nebol napadnutý odvolaním.

Obžalovaný podal odvolanie i proti výroku, ktorým mu súd I. stupňa uložil ochranné liečenie
protitoxikomanické ústavnou formou. Vo vzťahu k tomuto odvolaním napadnutému výroku odvolací súd
konštatuje, že ho považuje za správny, riadne a zákonne odôvodnený, jeho argumentáciu si odvolací
súd osvojuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby ju opakovať. Rovnako tak odvolací

súd konštatuje vo vzťahu k odmietnutiu obhajobou navrhovaného doplnenia dokazovania výsluchom
svedkov M. F. (nevlastného otca obžalovaného) a F. N. (bývalého zamestnávateľa obžalovaného), ktoré
vyhodnotil pre účely rozhodnutia o ochrannom opatrení ako nepotrebné.

K námietkam obžalovaného, že súd I. stupňa len nekriticky prevzal závery znaleckého posudku č.
27/2023, pričom vyhodnotil výsluch znalkyne ako presvedčivý a odborný, ale vôbec nebolo zrejmé, ako

znalkyňa mohla dospieť k uvedeným záverom z hľadiska jeho odborného posúdenia, pretože počas jej
výsluchu bol jediným zdrojom informácií, z ktorý vyvodila záver o závislosti na alkohole, bol psychiatrický
diagnostickýrozhovor,ktorýtrvalzopárminútaskúmalapodkladykZP,odvolacísúduvádzanasledovné.

Preskúmaním kompletného spisového materiálu v kontexte namietaného obsahu znaleckého posudku

č. 27/2023 odvolací súd konštatuje, že znalecké dokazovanie bolo vykonané riadne a zákonne, znalkyňa
pri vypracovávaní znaleckého posudku sa oboznámila s celým spisovým materiálom, ktorý podrobne
v znaleckom posudku aj zhodnotila.
Odvolací súd považuje za potrebné zopakovať, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu,
opakovane. Znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci bola pritom u obžalovaného diagnostikovaná

závislosť na alkohole a tiež aj škodlivé užívanie kanabioidov, pričom k tomuto istému záveru dospela
znalkyňa aj v rámci znaleckého skúmania tejto otázky v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného,
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 2T/6/2024. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní
v nadväznosti na písomné znalecké posudky odborne presvedčivo vysvetlila, z akého dôvodu u
obžalovanéhodiagnostikovalazávislosťnaalkohole,akoajdôvody,prektorépodľanejobžalovanýtouto

závislosťou trpel v minulosti a iba došlo u neho k recidíve pitia alkoholu, pričom uviedla, že fakt, že
obžalovaný dňa 14.10.2023 napriek súdnemu zákazu a už absolvovaným psychologickým sedeniam
v rámci opatrení po zadržaní vodičského preukazu, požil alkohol a navštívil pohostinské zariadenie,
svedčí o jeho neschopnosti vôľou riadenej abstinencie. Námietka dĺžky pohovoru so znalkyňou nie
je relevantná, nakoľko samotný rozhovor s obžalovaným nebol jediným podkladom pre vypracovanie

znaleckého posudku, znalkyňa pracovala s celým spisovým materiálom, na ktorý aj v znaleckom
posudku poukázala, resp. ho citovala, navyše diagnostiku vykonávala opakovane v krátkom časovom
odstupe od posledného vyšetrenia v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/6/2024
azáverypredchádzajúcichposudkovzohľadnila,nonebolijedinýmjejzdrojompodkladovprejejodborné
závery, ako bolo vyššie uvedené. Znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní súdu I. stupňa, svoje

závery podrobne vysvetlila.
Je nesporné, že obžalovaný dlhodobo užíval alkohol, čo potvrdil i vlastnými výpoveďami, a aj keď nejaké
obdobieabstinoval,opätovnesakpravidelnémuužívaniualkoholuvrátil,alkoholužívalnaprieksúdnemu
zákazu alkohol požívať, a to aj napriek tomu, že čiastočne absolvoval psychologické poradenstvo.
Odvolací súd rezultuje, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil pod vplyvom

alkoholu, čím bola splnená podmienka pre uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.
zák. a vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania alkoholu
v prípade obžalovaného je možné dosiahnuť len liečbou vo forme ústavnej, ktorej významnou súčasťou
je pôsobenie na psychické vlastnosti liečenej osoby a vytváranie trvalého odporu k alkoholu, prípadne
k iným návykovým látkam. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 74 ods. 1 Tr. zák.

vyplýva, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa
spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.

V súvislosti s ukladaním ochranného liečenia odvolací súd uzatvára, že pre spoľahlivé splnenie účelu
trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave odsúdeného, ako aj k účinnej

ochrane spoločnosti, je potrebné vychádzať najmä zo záverov odborne spôsobilých osôb (znalcov),
ktoré po vykonaní znaleckého dokazovania, vrátane vyšetrenia dotknutej osoby, majú k dispozícii všetky
dostupné poznatky o aktuálnom zdravotnom stave vyšetrovanej osoby, ale aj znalosti o prípadných
predchádzajúcich liečeniach a ich úspešnosti, na základe ktorých vedomostí môžu po komplexnompreskúmaní zdravotného stavu vysloviť závery nielen o potrebe vykonania ochranného liečenia, ale aj
o takej jeho vhodnej forme, ktorá splní Trestným zákonom sledovaný účel tohto ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu I. stupňa o náhrade škody, tento výrok zostal týmto rozhodnutím
nedotknutý.

Pokiaľ obžalovaný pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu, doručil dňa 20.05.2024 návrh na
prerušenie trestného stíhania v dôsledku novely Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024,

ktorej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 3/2024
zo dňa 28.02.2024, na ktorom návrhu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval, odvolací
súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.06.2024 oznámil procesným stranám, že tomuto návrhu
nevyhovuje, keďže nezistil splnenie zákonných podmienok na takýto postup v zmysle ustanovenia § 228
ods.2písm.e/Tr.por.,resp.§283ods.1Tr.por.Odvolacísúdtudávadopozornosti,žepodľauvedených
ustanovení Trestného poriadku by bolo možné prerušiť trestné stíhanie len vtedy, ak by uvedená novela

Trestného zákona už nadobudla účinnosť. Táto však mala nadobudnúť účinnosť až dňa 15. 03. 2024,
z čoho je zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil účinnosť ešte „neúčinného“ právneho
predpisu, a preto nebola splnená podmienka na aplikáciu tohto ustanovenia. Keďže predmetná novela
Trestného zákona nenadobudla účinnosť, že nie je možné podľa nej postupovať a na túto prihliadnuť.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.