Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820010034
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8820010034.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.06.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. B. C. z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/8/2020 zo dňa 16.06.2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B. C. - nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., bytom E.
G. XX, okr. Vranov nad Topľou,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- dňa 07.10.2018 asi o 18.30 hod. viedol dodávkové motorové vozidlo Fiat Ducato, evidenčného čísla D.
A.,pocesteoznačenejakocestavedľajšiasmeromodobceHencovcekukrižovatkeštátnejcestyVranov
nad Topľou - Michalovce, v úmysle odbočiť vľavo na hlavnú cestu smerom na Obec Nižný Hrabovec, okr.
Vranov nad Topľou, v ktorom prepravoval 8 osôb sediacich na samostatných sedadlách a pri vchádzaní
na hlavnú cestu neskoro spozoroval a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. VW
Golf Variant, evidenčného čísla D. H., ktoré viedol poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, prichádzajúcemu
po hlavnej ceste od Obce Nižný Hrabovec, kedy motorové vozidlo zn. VW v snahe vyhnúť sa zrážke,

prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy, kde ľavou prednou časťou narazilo do ľavej
bočnej časti motorového vozidla zn. Fiat, pričom pri zrážke v osobnom motorovom vozidle zn. WW
vodič-poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, utrpel tlakovú
zlomeninu 3. a 4. driekového stavca a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní najmenej 6 mesiacov
a jeho spolucestujúci poškodený J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou
utrpel pomliaždenie brucha v dolnej tretine s vdýchnutím žalúdočného obsahu do priedušnice s akútnym
zápalom priedušnice a dychovou nedostatočnosťou s dobou liečenia v trvaní 3-4 týždňov a v motorovom

vozidle zn. Fiat, poškodená L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela
trieštivú zlomeninu tela 3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do miechového kanála s
dobou liečenia v trvaní najmenej 4 mesiace, poškodená I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX,
okr. Vranov nad Topľou utrpela špirálovú trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov
a ďalšie zranenia s dobou liečenia najmenej 4,5 mesiaca, poškodená B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu kostí nosa a ďalšie zranenia s dobou liečenia
v trvaní 2-3 týždne, poškodená D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou

utrpela zlomeniny V. - VI. rebra vľavo s posunom a vniknutím vzduchu do ľavej priedušnice a ďalšie
zranenia s dobou liečenia najmenej 8 týždňov, poškodená B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX,okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu tela 12. hrudného stavca so znížením jeho výšky viac ako
o jednu tretinu s dobou liečenia najmenej 4 mesiace, poškodená D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu ľavej lopatky a ďalšie zranenia s dobou liečenia

v trvaní najmenej 8 týždňov, poškodená B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX, okr. Vranov nad
Topľou utrpela drobné zranenia, poškodená I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov
nad Topľou utrpela drobné zranenia a na motorovom vozidle zn. Fiat Ducato vznikla škoda spoločnosti
H. O. G., L.. C., vo výške 6.906 eur, na motorovom vozidle VW Golf Variant vznikla škoda pre I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou vo výške 4.220 eur, D. R. Q., L. vznikla

škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 20.936,33 eur, R. Q. K., L. vznikla
škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 11.498,48 eur a J. Q. vznikla škoda
na vyplatených nemocenských dávkach vo výške 1.778,10 eur,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinností uloženej mu podľa zákona
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukázaním na
§ 138 písm. h) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona,

a za to mu

u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zákona
ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na
2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX/XX, I. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom J., K. XX/XX, spoločnosť D. R. Q., L., so sídlom Q. H. X, A., IČO: XX XXX XXX,
spoločnosť K. R. Q., L., so sídlom S. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX a J. Q., pobočka F., so sídlom
E. B. T. U., XXXX/XX, XXX XX F., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/8/2020 zo dňa 16.06.2023 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 07.10.2018 asi o 18.30 hod. viedol dodávkové motorové vozidlo Fiat Ducato, evidenčného čísla D.
A.,pocesteoznačenejakocestavedľajšiasmeromodobceHencovcekukrižovatkeštátnejcestyVranov
nad Topľou - Michalovce, v úmysle odbočiť vľavo na hlavnú cestu smerom na Obec Nižný Hrabovec, okr.
Vranov nad Topľou, v ktorom prepravoval 8 osôb sediacich na samostatných sedadlách a pri vchádzaní
na hlavnú cestu neskoro spozoroval a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. VW

Golf Variant, evidenčného čísla D. H., ktoré viedol poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, prichádzajúcemupo hlavnej ceste od Obce Nižný Hrabovec, kedy motorové vozidlo zn. VW v snahe vyhnúť sa zrážke,
prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy, kde pravou prednou časťou narazilo do ľavej
bočnej časti motorového vozidla zn. Fiat, pričom pri zrážke v osobnom motorovom vozidle zn. WW

vodič-poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, utrpel tlakovú
zlomeninu 3. a 4. driekového stavca a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní najmenej 6 mesiacov
a jeho spolucestujúci poškodený J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou
utrpel pomliaždenie brucha v dolnej tretine s vdýchnutím žalúdočného obsahu do priedušnice s akútnym
zápalom priedušnice a dychovou nedostatočnosťou s dobou liečenia v trvaní 3-4 týždňov a v motorovom

vozidle zn. Fiat, poškodená L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela
trieštivú zlomeninu tela 3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do miechového kanála s
dobou liečenia v trvaní najmenej 4 mesiace, poškodená I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX,
okr. Vranov nad Topľou utrpela špirálovú trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov
a ďalšie zranenia s dobou liečenia najmenej 4,5 mesiaca, poškodená B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu kostí nosa a ďalšie zranenia s dobou liečenia

v trvaní 2-3 týždne, poškodená D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou
utrpela zlomeniny V. - VI. rebra vľavo s posunom a vniknutím vzduchu do ľavej priedušnice a ďalšie
zranenia s dobou liečenia najmenej 8 týždňov, poškodená B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX,
okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu tela 12. hrudného stavca so znížením jeho výšky viac ako
o jednu tretinu s dobou liečenia najmenej 4 mesiace, poškodená D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.

G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu ľavej lopatky a ďalšie zranenia s dobou liečenia
v trvaní najmenej 8 týždňov, poškodená B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX, okr. Vranov nad
Topľou utrpela drobné zranenia, poškodená I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov
nad Topľou utrpela drobné zranenia a na motorovom vozidle zn. Fiat Ducato vznikla škoda spoločnosti
H. O. G., L.. C., vo výške 6.906 eur, na motorovom vozidle VW Golf Variant vznikla škoda pre I. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou vo výške 4.220 eur, D. R. Q., L. vznikla
škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 20.936,33 eur, R. Q. K., L. vznikla
škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 11.498,48 eur a J. Q. vznikla škoda
na vyplatených nemocenských dávkach vo výške 1.778,10 eur,

za čo mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na
36 mesiacov. Súčasne bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov na dobu 36 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodení I. J., B., I. J. st., D., L., K. R. Q. a J. Q. F. boli s nárokom
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. C. dňa 27.06.2023, dôvody ktorého predložil

dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu. V nich po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku
uviedol, že ako v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom hovoril vždy pravdu, že je nevinný. Jeho
výpoveď na hlavnom pojednávaní bola pravdivá a ako tvrdil počas celého prípravného konania, vošiel
na hlavnú cestu po tom, čo sa presvedčil, že nemá žiadnu prekážku. Žiadne prichádzajúce vozidlo z
ľavej strany nevidel v čase, keď vošiel na hlavnú cestu.

Následne uviedol, že zásada prezumpcie neviny sa v moderných trestných procesoch považuje za
jednu z vedúcich zásad, na ktorých je proces založený. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva procesné
pravidlo „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obvineného. Podstatou pravidla „in dubio pro
reo“ je, že v prípade, ak nastanú pochybnosti v otázke viny a ani dôkazy nestačia na podopretie tvrdení a
preukázanie viny, prípadne dôkazy sú sporné, neúplné alebo si protirečia, nemožno odsúdiť osobu, proti

ktorej sa vedie trestné konanie. Ak nastane takáto situácia, je potrebné rozhodnúť v prospech takejto
osoby a oslobodiť ju spod obžaloby. Pravidlo in dubio pro reo odzrkadľuje nevyhnutnú potrebu, aby
orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania a následne súd v súdnom konaní rozhodli
iba vtedy, ak nastane ich silné vnútorné presvedčenie o vine osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie
na základe zákonných dôkazov.

Je presvedčený, že táto zásada nebola uplatnená v jeho konaní pred súdom. Počas celého konania
pred súdom prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na niekoľko pochybení, ktoré sú v jeho prospech.
Prvé pochybenie je v skutkovej vete rozsudku „kedy motorové vozidlo zn. VW v snahe vyhnúť sa zrážke
prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy, kde pravou prednou časťou narazil do ľavejbočnej časti motorového vozidla zn. Fiat“. To sa nezakladá na pravde a v znaleckom posudku znalca z
odboru doprava V. U. C. na strane 12 obrázok č. 4 je jednoznačne popísané a znázornené, že vodič,
motorového vozidla zn. VW Golf narazil do jeho vozidla už v jazdnom pruhu v smere na Nižný Hrabovec

svojou ľavou časťou vozidla a na obrázku č. 1 je odfotené motorové vozidlo VW Golf, kde má poškodenú
svoju ľavú stranu. Taktiež v skutku je uvedené, že „pri vchádzaní na hlavnú cestu neskoro spozoroval a
nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. VW Golf Variant“, ktoré skutočnosti sa taktiež
nezakladú na pravde na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní, pretože na základe znaleckého
posúdenia vošiel plynule na hlavnú cestu, nešlo žiadne vozidlo a k zrážke došlo až v jazdnom pruhu pri

jeho zaraďovaní doľava na Nižný Hrabovec a doňho narazilo vozidlo, ktoré išlo celým svojim objemom
v protismere. Okrem toho bol odsúdený, že mal porušiť dôležitú povinnosť uloženú v zákone, ale vo
výroku rozsudku sa neuvádza, akú dôležitú povinnosť mal porušiť a v ktorom zákone sa to uvádza.
V odôvodnení rozsudku sú uvedené jednotlivé výsluchy poškodených a svedkov. Z pohľadu obhajoby
poukazuje na výsluch poškodeného I. J., svedka J. A. a svedka T. L., ktorí vypovedali na hlavnom
pojednávaní po zložení prísahy a ich výsluchy hodnotí ako nedôveryhodné. O nedôveryhodnosti

výsluchov poškodeného I. J., svedka J. A. a svedka T. L. hovorí preto, lebo ich výpovede boli vyvrátené
samotným znalcom v znaleckom posudku a pri jeho výsluchu, na čo poukazoval aj jeho obhajca
v záverečnej reči, ale súd sa tým nezaoberal. Súd to len v krátkosti spomenul v odôvodnení rozsudku
na strane 26, kde uviedol, že tieto osoby popísali, ako vnímali prednehodový dej a kolíznu situáciu. Ale
súd sa vôbec nezaoberal dôveryhodnosťou ich výpovedi, ktoré boli vyvrátené znalcom.

Z výpovedi menovaných poškodeného a svedkov, ktoré boli vyvrátené znalcom, jednoznačne vyplývajú
ďalšie pochybenia v jeho prospech.
Svedok - poškodený I. J. a svedok J. A. na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že išli rýchlosťou 85 - 90
km/h,nebrzdili,10-15metrovpredzrážkouzmenilismerjazdyakzrážkedošlopristredovejčiare,pričom
vozidlo obžalovaného sa pohlo asi meter a potom zastavilo a opäť sa pohlo. Znalec pritom uviedol, že

poškodený I. J. mal prednárazovú rýchlosť 122 km/h, nárazovú rýchlosť 97 km/h, stopa č. 4 je brzdná
stopa, to znamená, že poškodený I. J. pred nárazom brzdil (pričom vo svojej výpovedi uviedol, že brzdilo
za ním vozidlo, ktoré riadil svedok L.) a túto variantu znalec jednoznačne vylúčil. Znalec tiež vylúčil,
aby 10 - 15 metrov pred zrážkou došlo k zmene smeru jazdy poškodeného, potvrdil, že k zrážke došlo
jednoznačne v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy poškodeného t.j. v protismere jeho jazdy, a to, že sa

vozidlo nepohlo, potvrdzujú poškodené osoby, ktoré boli v jeho vozidle. Spomenul výpoveď svedka T. L.,
ktorýokreminéhouviedol,žesapoholazastavil svojevozidlovpolovicijazdnéhopruhu,vktoromišielon
a potom som sa opäť pohol. Je toho názoru, že všetky tri výpovede sú nedôveryhodné a ich hodnotenie
samostatne, resp. v celku sú v jeho prospech, nakoľko sú z pohľadu obhajoby nedôveryhodné a súd
sa týmto vôbec nezaoberal.

Základným dôkazom pri dopravných nehodách je znalecké dokazovanie. Znalec V. U. C. vypracoval
znalecký posudok, dodatok k znaleckému posudku a bol vypočutý a toto dokazovanie je jednoznačne
v jeho prospech a to preto, že znalec na otázky prokurátorky uviedol, že: vozidlo Fiat Ducato bolo
celým svojim objemom v protismernom jazdnom pruhu, to znamená v pravom jazdnom pruhu na obec
Nižný Hrabovec, kde došlo k zrážke s vozidlom MV VW Golf (svedok J. a svedok A. uviedli na hlavnom

pojednávaní, že k zrážke došlo pri stredovej čiare). Ak by bol išiel vodič svedok J. povolenou rýchlosťou,
nemusel robiť žiaden vyhýbací manéver a nedošlo by k zrážke. Znalec tiež uviedol, že na mieste
dopravnejnehodybolastopač.4-šmykovástopa,ktorávedieažpomiestozrážky,čodokazuje,ževodič
motorového vozidla brzdil (pri svojom výsluchu vodič - J. uviedol, že nebrzdil). Znalec tvrdenie vodiča J.,
že asi 10 až 15 metrov zmenil smer jazdy pred zrážkou, posúdil, že to nie je možné, nakoľko nárazová

rýchlosť bola 97 km/h. S poukazom na nárazovú rýchlosť 97 km/h a brzdnú stopu, ktorá bola 20 metrov,
posúdil prednárazovú rýchlosť na 122 hm/h. V ďalšom poukázal na vyjadrenie znalca, že sa pridržiava
záveru svojho znaleckého posudku, že z technického hľadiska zapríčinil dopravnú nehodu vodič vozidla
VW Golf, že za tým si stojí. Aj v doplnenom znaleckom posudku znalec uviedol skutočnosť, že ak by
vodič motorového vozidla VW Golf išiel povolenou rýchlosťou, tak by k zrážke nedošlo. Uviedol že asi

55 metrov pred hranicou križovatky je povolená rýchlosť 90 km/h, to znamená, že vodič motorového
vozidla prechádzal okolo VBM rýchlosťou 122 km, kde je povolená rýchlosť 70 km/h.
V odôvodnení rozsudku na strane 26 posledný odstavec a na strane 27 sám súd konštatuje pochybnosti
na uplatnenie zásady in dubio pro reo, keď uvádza, že „je pravda, že vodič vozidla Golf sa pohyboval
rýchlosťou 122,69 km/h, je pravda, že znalec určil aj možnosť zabránenia vzniku dopravnej nehody,

pokiaľ sa týka aj zo strany motorového vozidla VW Golf.
Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že pri hodnotení dôkazov, kto nesie vinu na dopravnej nehode
či vodič motorového vozidla, ktoré nedalo prednosť, alebo vodič, ktorý išiel nepovolenou rýchlosťou. Tu
dospel súd k názoru, že vinníkom dopravnej nehody je on, lebo nedal prednosť v jazde. K tomuto uviedol,že počas celého trestného konania tvrdil, že žiadne vozidlo nevidel prichádzať z jeho ľavej strany a preto
vošiel na hlavnú cestu, ale zároveň poznamenal, že aj keby videl nejaké vozidlo vychádzať zo zákruty,
tak by aj tak vošiel na hlavnú cestu a by sa zaradil v smere na Nižný Hrabovec, lebo by bol presvedčený,

že ide povolenou rýchlosťou a bez problémov by prešiel jazdný pruh a by sa zaradil do jazdného pruhu v
smere na Nižný Hrabovec. Ako uviedol na hlavnom pojednávaní, uvedenou križovatkou jazdil každý deň.
Je potvrdené znaleckým posudkom, že k dopravnej nehode došlo v smere do Nižného Hrabovca, t.j.
vodič motorového vozidla VW Golf prešiel do protismeru a to v dôsledku veľkej rýchlosti a on zapríčinil
dopravnú nehodu. Tak ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku, kde

sa uvádza vo výroku uznesenia, že vodič motorového vozidla Golf Variant prešiel do protismeru z
nezistených príčin a spôsobil nehodu.
Súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné
s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti
svedčiace v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ ostanú po vykonaní

všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto
pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného v
súvislosti so zásadou in dubio pro reo (NS SR 6To 5/2015).
Najvyšší súd konštatuje v rozhodnutí 6To l8/2018 že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju
nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní

dôkazné bremeno. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku
dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. V tejto súvislosti považuje
za potrebné opätovne uviesť, že nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Zásada náležitého

zistenia skutkového stavu veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie
dôkazov svedčiacich proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného.
Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť.

Podstatou princípu in dubio pro reo je, že pokiaľ pretrvávali po vykonaní dokazovania dôvodne
pochybnosti o existencii relevantných skutkových okolnosti (napr. vo vzťahu ku skutku alebo zavinenie),
ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, súd je povinný rozhodnúť v prospech
obvineného (nález sp. zn. III. ÚS 1624/09). S poukazom na uvedené skutočnosti sa v trestnom konaní
vyžaduje, aby súdy dosiahli ten najvyšší možný stupeň istoty pri vyhlásení odsudzujúceho rozsudku.

Akékoľvek pochybenia v prospech obžalovaného, ktoré nastali v trestnom konaní a sú v prospech
obžalovaného by mali viesť k oslobodzujúcemu rozsudku.
Európsky súd pre ľudské práva tieto skutočnosti zhrnul slovami, že zásada prezumpcie neviny a
z nej plynúca zásada in dubio pro reo vyžadujú, aby sudcovia nevychádzali z predom získaného
presvedčenia,žeobžalovanýspáchalžalovanýskutok,aleabydôkaznébremenospočívalonaobžalobe

a aby prípadne pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného (rozsudok ESĽP vo veci Lavents proti
Litve zo dňa 28.11.2002 č. 58442/10). Pokiaľ súd nekoná na základe týchto požiadaviek, poruší právo
obžalovaného podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy.
Zásada prezumpcie neviny je vyjadrená v § 2 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého každý,
proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným

odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. V zmysle tejto zásady možno konštatovať, že každý občan je
bez viny, bezúhonný, pokiaľ nebude dokázaný opak. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva procesné
pravidlo „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obvineného. Vo svojom dôsledku prezumpcia
neviny znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. Táto skutočnosť
je zrejmá pri dôvodoch oslobodzujúceho rozsudku v zmysle § 285 písm. a) a c) Tr. poriadku, podľa

ktorého súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný alebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa týchto
ustanovení postačuje, aby nebolo dokázané, že sa skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný a súd
musí obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Samotný obvinený nie je povinný preukazovať svoju
nevinu. Postačuje, ak obžaloba nie je schopná uniesť dôkazné bremeno a nepodarí sa vinu obvinenému

preukázať v súdnom konaní bez dôvodných pochybností.
Spôsob, miera a rozsah dodržiavania prezumpcie neviny v priebehu každého štádia trestného konania
je výrazným atribútom charakteru trestného konania, rozsahu občianskych práv a slobôd v ňom i
postavenia občana vôbec. Účelom zásady prezumpcie neviny je nielen ochrana obvineného, ale jejedným z prostriedkov zákonnosti a spravodlivosti trestného konania ako zábrana neodôvodnenej
tvrdosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov, unáhleného a nedostatočne podloženého
rozhodovania o meritórnom rozhodnutí, o vine a treste.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vydal vlastný
rozsudok, ktorým by ho oslobodil spod obžaloby na základe zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský

súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by zakladali
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Po prieskume postupu konajúceho súdu na hlavnom pojednávaní je potrebné konštatovať, že tento je
v súlade s procesným predpisom. Konajúci súd umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému
mu obžalobou za vinu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom a mal možnosť
navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by podporili jeho obhajobu, pričom v rámci záverečnej reči
a posledného slova mu bolo umožnené predložiť argumentáciu o jeho nevine a to aj prostredníctvom

jeho obhajcu. Tieto zistenia nepreukazujú porušenie práva na obhajobu v rámci procesného postupu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, pritom v rámci
výsluchov poškodených, svedkov a znalca umožnil klásť otázky všetkým procesným stranám
zúčastneným na úkone súdu, preto o takto vykonané dôkazy mohol konajúci súd opierať svoje skutkové

zistenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie podrobný obsah vykonaného dokazovania, z ktorého
konajúci súd po jeho vyhodnotení vyvodil podstatné závery o priebehu skutkového deja. Z procesu
dokazovania uzavrel, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla Fiat Ducato vychádzajúci z vedľajšej

cesty na hlavnú cestu mohol vidieť motorové vozidlo VW Golf pohybujúce sa po hlavnej ceste od
oplotenia firmy Bukóza v čase, keď vchádzal na hlavnú cestu, a vo výhľade mu nič nebránilo na
vzdialenosť cca 116-117 m, t. j. v čase, keď VW Golf vyšiel spoza oplotenia Bukózy. Vodič vozidla VW
Golf sa v tom čase pohyboval rýchlosťou 122,69 km/hod., teda rýchlosťou vyššou, ako bola povolená
v danom úseku (90 km/hod.). Na tieto podstatné okolnosti poukázal aj pri právnom závere o nesplnení

si povinnosti obžalovaným dať prednosť vozidlu VW Golf, pretože obžalovaný mal dostatočný časový
rozsah aj dráhový limit od času, kedy mohol prvýkrát zbadať po hlavnej ceste prichádzajúce motorové
vozidlo VW Golf a preto bol povinný mu dať prednosť.

Obžalovaný namietal, že mal neskoro spozorovať a nedal tak prednosť v jazde osobnému motorovému

vozidlu zn. VW Golf prichádzajúcemu po hlavnej ceste, ktorá okolnosť je spochybnená vyjadrením
znalca, ktorý uviedol, že vošiel plynule na hlavnú cestu, kde nešlo žiadne vozidlo a k zrážke došlo
v jazdnom pruhu pri jeho zaraďovaní doľava a doňho narazilo vozidlo, ktoré išlo celým svojím objemom
v protismere.

Skutková okolnosť, že obžalovaný s motorovým vozidlom zn. Fiat Ducato, ktoré viedol, vychádzal
z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vľavo na obec Nižný Hrabovec, nie je sporná a spornou nie je ani
jazda motorového vozidla zn. VW Golf po hlavnej ceste v smere od obce Nižný Hrabovec na Vranov
nad Topľou, na ktorú odbočoval obžalovaný s motorovým vozidlom zn. Fiat Ducato. Faktom je tiež to,
že obžalovaný ako vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty na križovatku mal povinnosť dať prednosť

všetkým idúcim vozidlám po hlavnej ceste vzhľadom na osadenú značku upravujúcu prednosť v jazde
P1 podľa § 20 ods. ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.. Nedanie prednosti v jazde sa považuje za porušenie
dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, keďže nesplnenie si tejto povinnosti vedie takmer vždy ku
kolízii, resp. stretu motorových vozidiel, pri ktorých dochádza k spôsobeniu ujmy na zdraví, resp. na
živote iných osôb.

Konajúci súd svoj záver, že obžalovaný nedal prednosť so svojím motorovým vozidlom pri odbočovaní
vľavo z vedľajšej cesty vozidlu zn. VW Golf jazdiacemu po hlavnej ceste, vyvodil zo znaleckéhoposúdenia, že obžalovaný mohol prvýkrát zbadať motorové vozidlo zn. VW Golf vo vzdialenosti 116-117
m, vo výhľade naň mu nič nebránilo a preto bol povinný dať prednosť tomuto vozidlu.

S touto úvahou konajúceho súdu sa odvolací súd stotožnil, keďže obžalovaný sa so svojím motorovým
vozidlom nachádzal na vedľajšej ceste a mal reálnu možnosť vidieť, že z ľavej strany sa po hlavnej
ceste pohybuje motorové vozidlo, ktorému má dať prednosť. Zo znaleckého posudku z odboru dopravy
a z výsluchu znalca V. U. C. vyplýva, že v čase 3,52 s pred zrážkou vo vzdialenosti 116,85 m sa VW Golf
pohyboval rýchlosťou 122,69 km/hod. a v tom čase motorové vozidlo Fiat Ducato stálo v križovatke, vo

vzdialenosti9,01mpredmiestomzrážky.MotorovévozidloFiatDucatovchádzalonahlavnúcestuvčase
2,45 s pred zrážkou, v tom čase sa motorové vozidlo VW Golf nachádzalo vo vzdialenosti 80 m od miesta
zrážky. Z tohto priebehu prednehodového deja možno vyvodiť, že obžalovaný ako vodič s povinnosťou
daťprednosťvjazdevozidlámpohybujúcimsapohlavnejcestemalčasovýpriestorvnímať,žemuzľavej
strany prichádza motorové vozidlo VW Golf. Medzi možnosťou prvýkrát spozorovať vozidlo VW Golf
obžalovaným a vchádzaním obžalovaného na hlavnú cestu s motorovým vozidlo Fiat Ducato uplynul

čas 1,07 s, čo napovedá tomu, že obžalovaný zrejme pred vchádzaním na hlavnú cestu skontroloval
smer sprava (na Vranov nad Topľou) a nie zľava (smer na Nižný Hrabovec), odkiaľ prichádzalo motorové
vozidloVWGolfakamodbočoval.Zuvedenéhodôvoduoneskorenespozorovalprichádzajúcemotorové
vozidlo VW Golf, to však už vykonával odbočovací manéver. Skutočnosť, že obžalovaný s motorovým
vozidloFiatDucatovychádzalnahlavnúcestuplynule,nemávplyvnaposúdeniepovinnostidaťprednosť

v jazde, podstatným pre posúdenie porušenia povinností je vyhodnotenie dopravnej situácie v tom
smere, či obžalovaný si túto povinnosť mohol splniť.

V ďalšom obžalovaný namietal, že k stretu oboch vozidiel došlo v jeho jazdnom pruhu, t. j. že
vodič motorového vozidla VW Golf pohybujúceho sa po hlavnej ceste prešiel do protismeru. Ani táto

okolnosť nemá podstatný vplyv na vyslovené závery konajúceho súdu o tom, že obžalovaný si nesplnil
svoju povinnosť dať prednosť v jazde. Znalec V. C. posúdil z technického hľadiska možnosti vodiča
motorového vozidla VW Golf zabrániť zrážke s motorovým vozidlo Fiat Ducato, ktoré viedol obžalovaný,
vyhýbacím manévrom vľavo, čo hodnotí ako správnu reakciu vzhľadom na rýchlosť vozidla VW Golf,
pretože vodič tohto motorového vozidla nemohol so zreteľom na rýchlosť, ktorou jazdil, zastaviť do

miesta zrážky.

Odvolací súd však uznal námietku obžalovaného spočívajúcu v nesprávnom skutkovom tvrdení, že
motorové vozidlo zn. VW Golf pravou prednou časťou narazilo do ľavej bočnej časti motorového vozidla
zn. Fiat. Z obsahu predloženého spisového materiálu, predovšetkým z obhliadky miesta činu, pri ktorej

bolo zadokumentované aj poškodenie oboch vozidiel, či zo znaleckého posudku z odboru dopravy
plynie, že motorové vozidlo VW Golf narazilo do motorového vozidla zn. Fiat Ducato svojou ľavou
prednou časťou. Vo vzťahu k tejto namietanej okolnosti odvolací súd vykonal dokazovanie na verejnom
zasadnutí, aby ju svojím rozhodnutím mohol napraviť.

Z ďalšej odvolacej námietky obžalovaného vyplýva, že konajúci súd sa nezaoberal dôveryhodnosťou
výpovedí poškodených I. J. ml. a S. A. a svedka T. L. ohľadne rýchlosti, ktorou sa pohyboval vodič
I. J. ml. so svojím motorovým vozidlom, hoci on ich hodnotil v rámci obhajoby ako nedôveryhodné,
ktoré boli vyvrátené znaleckým posúdením. V tomto smere je potrebné dať do pozornosti odôvodnenie
napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že konajúci súd pri posúdení dopravnej situácie vychádzal

z rýchlosti motorového vozidla zn. VW Golf určenej znalcom. Z tohto hodnotiaceho postupu súdu
možno vyvodiť, že súd svedkom ohľadne rýchlosti 85 - 90 km/hod., ktorou sa malo pohybovať motorové
vozidlo zn. VW Golf, neuveril. Obdobný hodnotiaci postup je aj vo vzťahu k okolnosti brzdenia vodičom
- svedkom I. J. B., keď konajúci súd vychádzal z nárazovej rýchlosti 97 km/hod., čo svedčí o brzdení
svedkom I. J. B., a objektivizujú to brzdné stopy zadokumentované pri obhliadke miesta dopravnej

nehody. Túto uplatňovanú námietku tak považoval odvolací súd za neopodstatnenú.

Ak obžalovaný považuje znalecký posudok za jeden zo základných dôkazov pri dopravných nehodách,
odvolacísúdktomupoznamenáva,žeznaleckýposudokjeibajedenzdôkazov,naktorýsúdprihliadapri
hodnotení dokazovania, tento nemá prioritu medzi dôkazmi, aj keď podáva odborný pohľad na priebeh

nehodovéhodeja,ahodnotísanielenjednotlivo,aleajvovzájomnýchsúvislostiachsostatnýmidôkazmi.
Aj znalecký posudok totiž môže obsahovať nejasnosti alebo nepresnosti, ktoré sa konfrontujú so
zisteniami z iných dôkazov preukazujúcich skutočnosti rozhodné pre posúdenie priebehu nehodového
deja. Preto závery v ňom uvedené sa majú opierať o obsah dôkazov zadokumentovaných v spise.V nadväznosti na uvedené je potom nutné uviesť, že vybrané odpovede znalca na hlavnom pojednávaní
obžalovaným v odvolaní nemožno hodnotiť oddelene, ale vo vzájomných súvislostiach s inými

odpoveďami a závermi znalca a tiež aj s inými zisteniami plynúcimi z procesu dokazovania. K námietke
odvolateľa založenej na vyjadrení znalca, ktorý mal na hlavnom pojednávaní na otázku, či sa pridržiava
svojho znaleckého posudku, že z technického hľadiska zapríčinil dopravnú nehodu vodič vozidla VW
Golf, uviesť, že za tým si stojí, odvolací súd poznamenáva, že odvolateľ manipuluje s vyjadrením
znalca, pretože znalec sa síce vyjadril že si za tým, ako to uviedol v znaleckom posudku, stojí, avšak

zodpovedaltakotázkuobhajcučisapridržiavazáverovZP,žeztechnickéhohľadiskazapríčinildopravnú
nehodu aj vodič motorového vozidla VW Golf. Použitie gramatického výrazu „aj“ v kontexte otázky
obhajcu vyjadruje zlučovací vzťah, to znamená, že okrem vodiča VW Golf zapríčinil dopravnú nehodu
z technického hľadiska aj iný vodič.

Je potrebné si uvedomiť, že pri trestných činoch ublíženia na zdraví spáchaných v súvislosti s dopravnou

nehodou je každý následok spravidla výsledkom viacerých príčin. Ak je následok výsledkom viacerých
príčin, potom príčinou následku je každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal. Určitá činnosť,
okolnosť a podobne nestráca svoj charakter príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné
príčiny, okolnosti a podobne. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako
dôležitou príčinou následku. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom nie je prerušená

ani vtedy, ak pristúpi ku konaniu páchateľa iná okolnosť spolupôsobiaca na vznik následku, ovšem len
pokiaľzostávakonaniepáchateľatakouskutočnosťou,bezktorejbyknásledkunebolodošlo(R37/1975)
Konanie páchateľa má preto povahu príčiny u za predpokladu, že by okrem neho viedlo k následku
i konanie inej osoby. Keďže dôležitosť každého konania pôsobiaceho na vznik následku môže byť rôzna
(zásada gradácie príčinnej súvislosti), je dôležité, aby konkrétne konanie páchateľa bolo pre spôsobenie

následku príčinou dostatočne významnou (NS ČR 3Tdo 1615/2005).

Zpohľaduuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žeokremzistení,naktorépoukázalodvolateľ,jepotrebné
prihliadať aj na ďalšie zistenia. Medzi nimi je to napr. okolnosť, že obžalovaný sa vozidlom pohol 2,4
s pred zrážkou oboch vozidiel, kedy motorové vozidlo sa nachádzalo vo vzdialenosti cca 82 m pred

miestom zrážky a teda obžalovaný ho v tej dobe už musel registrovať. Jeho rýchlosť sa pohybovala okolo
2 m/s, o čom obžalovaný musel vedieť, že k extrémnemu zrýchleniu vozidla, ktoré viedol, dôjsť nemôže.

Uvedené sa viaže na zásadu tzv. obmedzenej dôvery v doprave, ktorá je založená na tom, že vodič
motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavaní dopravných predpisov ostatnými účastníkmi

premávky na pozemných komunikáciách, ak z konkrétnej situácie nevyplýva opak, čo znamená, že
vodič je povinný posúdiť konkrétnu dopravnú situáciu, ktorú vníma v danom momente svojimi zmyslami
(poveternostné podmienky, správanie sa iných účastníkov v cestnej premávke a pod.).

Súdna prax ustálila, že pri zodpovedaní otázky v prípade, ak pri vzniku dopravnej nehody spolupôsobili

viaceré príčiny porušením pravidiel tak zo strany obžalovaného ako aj poškodeného, je potrebné
hodnotiť osobitne každú príčinu z hľadiska jej významu pre vznik následku a určiť jej dôležitosť pre
spôsobený následok (primerane 3Tz 5/1971, primerane 2Tz/6/2006).

Porušenie povinnosti dať prednosť v jazde patrí k zásadným povinnostiam, pretože toto porušenie

už samo osebe vedie k bezprostrednému a reálnemu nebezpečenstvu stretu vozidiel. Ak totiž vodič
nedá inému prednosť v jazde, vždy to vedie ku kolíznej situácii, pretože smer jazdy oboch vozidiel sa
pretne. Na rozdiel od porušenia povinnosti dať prednosť v jazde porušenie povinnosti dodržať zákonom
stanovený limit rýchlosti sám o sebe nevyvoláva nebezpečenstvo stretu s iným vozidlom, preto toto
porušenie má pri posudzovaní príčin dopravných nehôd obmedzený význam, samozrejme v závislosti

od prekročenia limitu rýchlosti a ďalších okolností v dopravnej situácii, či iných majúcich vplyv na jazdu
(poveternostné podmienky). Vo všeobecnosti je teda možné konštatovať, že porušenie povinnosti dať
prednosť v jazde je povinnosťou z hľadiska jej opodstatnenosti dôležitejšou, než povinnosť dodržať
maximálnu dovolenú rýchlosť. Tomu napokon zodpovedá aj zákonné vymedzenie porušenia pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom uvedeným v § 137 ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. (účinnom v čase spáchania skutku) vodič ktorý prichádza do
križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj
prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávkyprichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom
útvare.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dať prednosť v jazde
povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle
zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Pri hodnotení významu porušenia povinností obžalovaným a poškodeným sa odvolací súd stotožnil

s postupom konajúceho súdu, ktorý pri určení zavinenia dopravnej nehody vychádzal zo zistenia, že
obžalovaný mal možnosť vidieť prichádzajúce motorové vozidlo po hlavnej ceste vo vzdialenosti 116-117
m a teda mal možnosť vyhodnotiť, či svoju povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim
po hlavnej ceste môže dodržať. Aj keď z výpovede obžalovaného a svedkýň plynie, že obžalovaný si
kontroloval, či sa po hlavnej ceste nepohybujú motorové vozidlá, aby im dal prednosť, z časovej relácie
vychádzania s motorovým vozidlom Fiat Ducato na hlavnú cestu ustálenej znalcom z odboru dopravy

možno usúdiť, čo už bolo spomenuté vyššie, že s motorovým vozidlom z vedľajšej cesty vychádzal
v čase, kedy prichádzajúce motorové vozidlo zn. VW Golf bolo od miesta zrážky 80 m a teda jeho vodič
nemohol ani plným brzdením do miesta zrážky zastaviť, musel meniť náhle smer a rýchlosť jazdy, čo
aj tak nepostačovalo na zabránenie dopravnej nehody. Týmto konaním obžalovaný si nesplnil svoju
povinnosť dať prednosť v jazde.

V skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným je uvedené porušenie jeho povinnosti slovne
okolnosťou „nedal prednosť v jazde“, čo postačuje na vymedzenie skutku s uvedením kvalifikačného
zákonného znaku „porušenie dôležitej povinnosti“. Je potrebné si uvedomiť, že zákonné znenie
povinností nie je skutkovou okolnosťou, tou je konanie páchateľa, preto sa popisuje v skutku spôsobom

zahŕňajúcim znaky trestného činu.

Ak aj poškodený nedodržal rýchlostný limit, toto porušenie rýchlosti nie je extrémnym, keďže rýchlosť
prekročil do 36,3 % maximálnej dovolenej rýchlosti, pritom išlo o cestu mimo obce. Odvolací súd
nebagatelizuje porušenie povinností poškodeným, ale tým len poukazuje na to, že nedodržanie rýchlosti

o preukázané percentuálne zvýšenie sa hodnotí z hľadiska hustoty dopravy a prítomných možných
rizikových faktorov (napr. chodci) prísnejšie v obci než mimo obce. Odhliadnuc od tohto kritéria,
nedodržanie rýchlostného limitu, ktoré porušenie sa považuje za menej závažné porušenie, nemalo
zásadný vplyv na vznik dopravnej nehody. Zásadným porušením povinnosti je nedanie prednosti v jazde
za súčasného porušenia ďalších povinností sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú

opatrnosť pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Aj keď sa na tejto dopravnej nehode
spolupodieľal i poškodený, rozsah porušenia jeho povinností nie je tak významný, aby to znižovalo
závažnosť porušenia povinnosti obžalovaným dať prednosť v jazde. Nedbanlivostné zavinenie teda
spočíva v tom, že obžalovaný mal a mohol vidieť poškodeného a v konkrétnych podmienkach dopravnej
situácie reálne mohol dať prednosť v jazde poškodenému. Ak obžalovaný spôsobil svojím konaním stret

motorových vozidiel s následkom spôsobenia zranení viacerým osobám, okrem iného aj ťažkú ujmu na
zdraví, konal tak v nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. b) Tr. zákona.

Ani odvolací súd neuplatnil zásadu „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, ktorá
vychádza z princípu prezumpcie neviny a ten vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie dôkazné bremeno za

dokázanie viny, preto obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Vyslovenie viny zo spáchania
trestného činu môže oprieť súd o proces dokazovania, výsledky ktorého bez rozumných pochybností
preukazujú, že dokazovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a skutkové okolnosti zahŕňajú
všetky znaky toho ktorého trestného činu. Iba ak existujú dôvodné pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti, ktorá je rozhodnou pre uznanie viny (vo vzťahu k priebehu skutkového deja, zavinenia či osoby

páchateľa), a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani doplnením ďalšieho dokazovania, vyvstáva
potreba aplikovať zásadu in dubio pro reo. Pokiaľ však spochybňovanú skutkovú okolnosť významnú
pre rozhodnutie možno objasniť napr. výsluchom svedkov, či znalca, resp. iným znaleckým posudkom,
nie je použitie uvedenej zásady opodstatnené. Ako to vyplýva z vyššie rozvedených zistení a z nich
vyvodených právnych úvah, pochybnosti o skutkovej okolnosti nedania prednosti v jazde neboli takého

charakteru, ako si to vyžaduje zásada in dubio pro reo.

Konajúci súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, keďže svojím konaním spôsobil inému z nedbanlivosti ťažkú ujmu nazdraví závažnejším spôsobom konania. Ak konajúci súd prekvalifikoval konanie obžalovaného z prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 ,4 Tr. zákona, ktorý zahrňuje v sebe následok vydania
viacerých osôb do nebezpečenstva smrti, či nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví, mal pri zmene

právneho posúdenia skutku aplikovať aj kvalifikačný moment stanovený v § 138 písm. j) Tr. zákona na
viacerých osobách, čo zodpovedá závažnejšiemu spôsobu konania § § 157 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Odvolací súd túto chybu konajúceho súdu nemohol napraviť, hoci vo veci rozhodol sám, pretože by sa
zhoršilo postavenie obžalovaného, ak by jeho konanie bolo posúdené i ďalším prísnejším kvalifikačným
momentom. Odvolanie podával iba obžalovaný vo svoj prospech a uvedenému postupu bránila zásada

uvedená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Prokurátorom bol skutok v obžalobe posudzovaný ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285
ods. 1, 4 Tr. zákona, ktorá právna kvalifikácia bola konajúcim súdom zmenená. Aj keď prokurátor
nepodal odvolanie proti výroku o vine, odvolací súd preto v stručnosti len konštatuje, že sa stotožnil
s argumentáciou predloženou konajúcim súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nad rámec tejto

argumentácie odvolací súd uvádza, že samotné porušenie dôležitej povinnosti obžalovaným, ktoré
spočívalovnedaníprednostivjazdenabežnejkomunikácii,zasituácie,kedyajdruhýúčastníkdopravnej
nehody mal podiel na príčine vzniku dopravnej nehody, nezodpovedá svojou závažnosťou zákonným
znakom objektívnej stránky uvedenej v § 284 ods. 1 Tr. zákona, na ktorú základná skutková podstata
§ 285 ods. 1 Tr. zákona odkazuje. Za všeobecné nebezpečenstvo podľa § 285 ods. 1 Tr. zákona totiž

možno považovať len takú situáciu, ktorá svojou povahou, rozsahom a intenzitou ohrozenia sa rovná
nebezpečenstvu požiaru, povodne, výbuchu, a teda ľudom hrozí bezprostredné nebezpečenstvo smrti,
ťažkej ujmy na zdraví, alebo škody veľkého rozsahu na cudzom majetku. Dopravná situácia, za ktorej
došlo k stretu motorových vozidiel, neumožňuje vyvodiť záver o vysoko závažnom konaní obžalovaného
rovnajúcom sa nebezpečenstvu vymedzenom ako všeobecné ohrozenie.

Následne odvolací súd posudzoval, či uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 36 mesiacov, je trestom primeraným,
zohľadňujúcim všetky okolnosti prípadu i osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Konajúci súd pri ukladaní trestu prihliadal na jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný spáchal
dva prečiny, čo zakladá použitie § 37 písm. h) Tr. zákona. Pri aplikácii
§ 38 ods. 4 Tr. zákona, na základe ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu
z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby, čo činí zvýšenie dolnej hranice o 16 mesiacov, t. j. na

2 roky 4 mesiace, konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, t. j.
na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Výkon tohto trestu podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zákona a určil mu skúšobnú dobu na 36 mesiacov. Trest zákazu činnosti bol uložený v trvaní
36 mesiacov z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Odvolací súd sa s takto uloženým trestom nestotožnil, pretože nezodpovedal zákonu, keďže
obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej 2 roky (28 mesiacov) a výkon
tohto trestu mal byť obžalovanému podmienečne odložený podľa iného zákonného ustanovenia § 51
ods. 1 Tr. zákona za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním, keďže vzal do úvahy,
že podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona boli splnené. Nejde o páchateľa, ktorý by bol zvlášť

narušený, hoci následky jeho činu nie sú nezanedbateľné, keďže viacerým osobám bola spôsobená
ťažká ujma na zdraví a ľahká ujma na zdraví. Okrem toho odvolací súd výmery uložených trestov,
ktorých druh vyhodnotil ako súladný s účelom vymedzeným v § 34 ods. 1 Tr. zákona, považoval za
neprimerané aj napriek tomu, že viacerým osobám bolo spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Zo zásad o ukladaní trestu stanovených v § 34 ods. 4 Tr. zákona plynie, že pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Zo spôsobu spáchania činu vyplýva nedbanlivostné zavinenie, pričom jeho miera je
znížená spolupôsobením poškodeného I. J. B., ktorý tak isto porušil predpisy na úseku cestnej premávky

v rozsahu, že nimi spoluzavinil vznik dopravnej nehody. Táto okolnosť mala vplyv na ukladanie trestu
obžalovaného, hoci došlo k spôsobeniu následku na zdraví viacerým osobám a to aj vážnejšieho
charakteru. Okrem toho odvolací súd vzal na zreteľ, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol,
a aj keď má v evidenčnej karte vodiča 5 záznamov, ide o záznamy staršieho charakteru (2015, 2016,2017, 2018), preto na nich neprihliadal, čo umožnilo hodnotiť doterajší spôsob života obžalovaného ako
bezúhonnýapriznaťmuajďalšiupoľahčujúcuokolnosťatoujevedenieriadnehoživotapodľa§36písm.
j) Tr. zákona. K takémuto postupu dospel odvolací súd na základe § 89a ods. 7 zák. č. 372/1990 Zb.

a § 138a ods. 10 zák. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorých po uplynutí doby 5 rokov od uhradenia
pokuty za priestupok/správny delikt sa údaje v evidencii priestupkov/správnych deliktov likvidujú/ničia.
Obžalovanému boli uložené za spáchané priestupky blokové pokuty, ktoré zaplatil na mieste, a preto
odvolací súd na ne neprihliadal, keďže od vykonania sankcií za ne uplynula doba viac ako 5 rokov. Išlo
pritom o 4 málo závažné priestupky, v jednom prípade išlo o priestupok závažnejší, keďže obžalovaný

prekročil v obci maximálnu povolenú rýchlosť stanovenú dopravnou značkou, za ktorú mu bola uložená
pokuta 50,- eur. Vzhľadom ale na evidenciu spáchaných 5 priestupkov v období rokov 2015 až 2018
s prihliadnutím na výkon povolania obžalovaným, ktorý bezprostredne súvisí s činnosťou vedenia
motorových vozidiel a u ktorého miera možnosti spáchať priestupok na úseku cestnej premávky bola
veľmi vysoká, porušovanie predpisov na úseku cestnej premávky spáchaním 4 priestupkov počas doby
5 rokov nemožno hodnotiť ako bežné, ale skôr ako výnimočné a to aj z pohľadu ich závažnosti, ak za

ne boli ukladané blokové pokuty vo výške 10,- a 20,- eur.

Spôsobené následky podľa názoru odvolacieho súdu neumožňovali uložiť obžalovanému alternatívny
druh trestu (napr. peňažný trest, trest povinnej práce), preto i odvolací súd uzavrel, že uloženie trestu
odňatia slobody je tým druhom trestu, ktorý zabezpečí jednak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.

Vzhľadom na rovnaký pomer priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže obžalovaný
spáchal dva trestné činy, čo zodpovedá § 37 písm. h) Tr. zákona, odvolací súd mohol trest odňatia
slobody ukladať v základnej trestnej sadzbe. Trestný zákon ustanovuje za prečin podľa § 157 ods. 2
sankciu odňatia slobody v rozmedzí od 1 roka do 5 rokov, pričom s prihliadnutím na spomenuté okolnosti
prípadu a bezúhonnú osobu obžalovaného, u ktorého sú možnosti jeho nápravy veľmi priaznivé, uložil

mu trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovanému
podmienečne odložený, pretože doterajší život obžalovaného poukazuje na veľmi priaznivé možnosti
jehonápravy,pričompreochranuspoločnostiniejenevyhnutné,abyobžalovanývýkontrestuabsolvoval
s obmedzením osobnej slobody. Za účelom preverenia, či podmienečne odložený trest splní svoj účel,
súd určil skúšobnú dobu na dva roky, v rámci ktorej sa má obžalovaný svojím správaním spolupodieľať

na svojej náprave.

Obžalovaný spáchal prečiny v súvislosti s činnosťou vedenia motorových vozidiel, preto popri treste
odňatia slobody s podmienečným odkladom mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 2 rokov. Aj pri určovaní výmery tohto trestu odvolací súd zohľadnil

mieru spoluzavinenia poškodeného I. J. B., ale tiež i dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a ňou je
doba 6 rokov, pričom obžalovaný nezavinil svojím konaním dĺžku tohto trestného stíhania.

Takto uložený trest považoval odvolací súd za primeraný nielen k všetkým okolnostiam prípadu, k osobe
obžalovaného a možnostiam jeho nápravy, ale tiež aj k spôsobeným následkom, pričom zmiernený trest

považuje súčasne za zadosťučinenie za neprimeranú dĺžku konania (čl. 13 a čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd).

Keďže poškodení I. J. B., I. J. st., D. L., K. R. Q. L., J. Q., pobočka F. si uplatnili nárok na náhradu
škody riadne a včas, odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku a následnom uznaní viny svojím

rozhodnutím bol povinný rozhodnúť o týchto nárokoch. Postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli
poškodení odkázaní na civilný proces, pretože je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie
o škode jednak z dôvodu určenia výšky škody so zreteľom na spoluzavinenie poškodeného I. J. ml. pri
vzniku dopravnej nehody a jednak so zreteľom na možnosti plnenia zo zákonného poistenia motorového
vozidla, na čo poukázal aj konajúci súd.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného zmiernením
jeho trestu a to spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo jednomyseľné.

jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.