Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124200107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté deti: I. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so
sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: I. o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:

Maloleté deti, I. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Matka je oprávnená a povinná zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný s účinnosťou od 05.01.2024 prispievať na výživu maloletej I. sumou 70 eur mesačne
a na výživu maloletého M. sumou 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 05.01.2024 do 29.05.2024 v sume 341 eur na
maloletú I. a v sume 341 eur na maloletého M. sa otcovi povoľuje splácať v 24 pravidelných mesačných

splátkach po 14,50 eur na každé dieťa, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

III. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.01.2023 sa matka domáhala úpravy vyživovacej povinnosti otca k
deťom. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom detí bola v riadnom partnerskom vzťahu, bývali spolu

v spoločnej domácnosti na F. v nájomnom byte, ktorý bol pridelený otcovi mestom U.a. Rozišli sa. Ona
je len poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na deti, jej príjem je veľmi slabý, obe
maloleté deti majú zvýšené náklady na starostlivosť, ošatenie, stravu. Preto žiadala určiť výživné po 70
eur mesačne na každé dieťa, nakoľko pri spoločnom spolunažívaní otec prispieval do domácnosti.

2. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, informatívneho stretnutia rodičov u koordinátorky
tunajšieho súdu sa nezúčastnil napriek tomu, že o termíne bol oboznámený matkou a kolíznou

opatrovníčkou.

3. Matka na informatívnom stretnutí uviedla, že o deti sa stará výlučne ona, otec by nevedel zabezpečiť
ich potreby. Otec posledné tri roky pije alkohol, mal sa aj liečiť ambulantne, ale nepodrobil sa sedeniam.Vie, že momentálne nepracuje. Minulý rok prispieval, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti v
septembri 2023. Od septembra do decembra 2023 jej poslal na obe deti 250 eur. Kúpil im aj darčeky pod
stromček, synovi kúpil aj čižmy. Otec týždeň predtým na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdil, že

sa dajú ešte dokopy. Jeho matka mu momentálne všetko platí, nájom, stravu, stará sa o neho aj napriek
tomu, že s ňou nebýva. Styk otca s deťmi nežiada upraviť, je ochotná sa s otcom vždy dohodnúť, ak
nebude pod vplyvom alkoholu. K zvýšeným výdavkom na maloleté deti matka uviedla, že deti sú často
choré, na lieky a vitamíny dáva viac. Výdavky na maloletú I. uviedla: strava 100 eur, strava v škôlke 25
eur, bývanie 117 eur, hygiena 15 eur, oblečenie 50 eur, pomôcky/potreby do školy 6 eur mesačne, lieky,

vitamíny 20 až 30 eur, hračky, výlety 30 eur mesačne. Výdavky na maloletého M.a: strava 75 eur, bývanie
117 eur, hygiena 15 eur, oblečenie 50 eur, plienky 20 eur, lieky, vitamíny 20 až 30 eur, hračky, výlety 30
eur mesačne. K otcovi maloletých detí uviedla, že je rozvedený, má aj iné vyživovacie povinnosti.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom oboch
rodičov, výsledkami lustrácie oboch rodičov v Sociálnej poisťovni, lustráciou otca v registri tunajšieho

súdu, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 12P/27/2018 - 75 zo dňa 12.09.2018, lekárskou správou
všeobecnej lekárky pre deti a dorast I.u, ako aj ostatným spisový materiálom na vec sa vzťahujúcim a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Rodičia na pojednávaní svojimi podpismi do zápisnice súdu potvrdili, že uzatvárajú dohodu v časti

osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, a v časti zastupovania maloletých detí a spravovania ich
majetku v bežných veciach výlučne matkou. Rodičia sa taktiež zhodli, že nežiadajú súdom upraviť
styk otca s maloletými deťmi. Nakoľko v týchto častiach obaja rodičia uzavreli dohodu, ktorá bola
v záujme maloletých detí, procesný opatrovník s uzavretou dohodou súhlasil, súd poučil rodičov o
dôsledku prevzatia nimi uzavretej dohody do rozsudku, o vykonateľnosti a právoplatnosti rozsudku v

týchto častiach, čomu obaja rodičia porozumeli a na uzavretej dohode zotrvali. Sporným medzi rodičmi
tak zostalo výlučne určenie výživného.

6. Matka na pojednávaní vypovedala, že maloletý M., ktorý je v pojednávacej miestnosti, má od
narodenia poruchy spánku, spal maximálne jednu hodinu denne, je sledovaný u detského psychiatra,

je neustále v pohybe, nepokojný. Je fixovaný na ňu, nevydrží bez nej ani 5 minút. Občas máva afekty,
pri ktorých veľmi plače aj kričí, začne sa kúsať, keď sa ho pýtajú prečo, sám nevie vysvetliť. I.ka
chodí do materskej školy, chodí do predškolskej prípravy, má odklad nástupu do školy. Na M.a má
predĺžený rodičovský príspevok na jeden rok, v auguste bude nový posudok a prehodnotenie dĺžky
trvanie rodičovskej dovolenky. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má zníženú kvalitu sluchu,

invalidita na 45%. Čo sa týka liekov a vitamínov, za posledných päť týždňov kupovala Tussirex od kašľu
2x, Bronchipret sirup, Olynth kvapky, Robitussin, ďalší sirup, celkovo v sume 53,50 eur. Kým spolu žili
do toho septembra 2023, otec zarábal týždenne 200 - 250 eur, doniesol na ruku. Žili spolu 5 rokov, za
celú dobu vedel mesačne zarobiť 1000 eur v čistom.

7. Otec na pojednávaní vypovedal, že s návrhom na 70 eur na každé dieťa nesúhlasí, pretože nemá
z čoho. Berie úrazovú rentu 275 eur a to ešte nevie, či mu ju schvália. Pracuje, ale z toho má tak 100
eur mesačne. V roku 2007 na neho spadol panelový betón, mal pracovný úraz, bolo zhodnotené, že na
75 % je neschopný práce. Úrazovú rentu berie od roku 2008. Po konfrontácii súdom k sume úrazovej
renty otec uviedol, že z úrazovej renty sa mu zráža výživné na iné dve deti, Z. Mali súdne konanie v

Piešťanoch asi 13 rokov dozadu a plus jedno konanie asi pred štyrmi rokmi o zvýšenie výživného na
obe deti. Okrem toho pracuje v DAK Service s. r. o., kde zbiera špaky a štuple do uší, v Bekaert-e v
Sládkovičove. Do Sládkovičova ho vozia. Chodí tam asi 2 krát za týždeň. Jeho výdavky sú: nájomné v
mestskom byte 300 eur, na stravu cca 100 eur, na raňajky chodí na charitu, niečo mu dá mama, ošatenie
a drogériu si berie z charity. Fajčí 10 - 12 cigariet denne, čiže jedna krabička za dva dni.

Na otázku súdu otec uviedol, že má ukončené základné vzdelanie, 10 - 12 rokov robil na stavbe, potom
mal ten pracovný úraz. Pracoval potom so železom v hale, bola to ťažká práca...

8. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec bol od 16.03.2021 do 31.12.2022
a od 01.01.2023 do 30.04.2023 zamestnaný u zamestnávateľa INSIGHT Support Service, s. r. o.,

so sídlom Horné Bašty 12, Trnava s vymeriavacím základom od 72,42 eur do 84,49 eur mesačne v
hrubom. Od 01.05.2023 do 31.01.2024 a od 03.05.2024 je otec zamestnaný v DAK service, s. r. o., s
dosahovaným mesačným vymeriavacím základom pre odvod poistného do Sociálnej poisťovne v sume
v priemere 79 eur v hrubom.Otec je tiež poberateľom opakovanej úrazovej renty aktuálne vo výške 430,40 eur.

9. Procesný opatrovník uviedol, že navrhuje dohodu rodičov v častiach úpravy ich práv a povinností

schváliť a určiť výživné zohľadňujúc vek detí a zdravotný stav, pri určení výživného vychádzať z
potenciálneho príjmu povinného otca.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §
24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode..

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu mal súd preukázané, že rodičia sa dohodli
na osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, tiež v zastupovaní ich detí a spravovaní majetku v
bežných veciach len matkou. V časti úpravy styku otca a maloletých detí nežiadali upravovať súdom.

Súd poučil rodičov o vykonateľnosti dohody nimi uzavretej pred súdom a poňatej do rozsudku, ako aj o
neúčinnosti právneho napadnutia nimi takto dobrovoľne uzavretej dohody.20. Predmetom konania tak zostalo výlučne súdne určenie výšky výživného otca k maloletým deťom,
od podania návrhu zo strany matky, konkrétne od 05.01.2024. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa
pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná

rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, ktoré rodič vynakladá a
uhrádza tretím osobám. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho
z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec stabilne dosahuje príjem zo závislej
činnosti, avšak príjem uvedený v Sociálnej poisťovni zo strany zamestnávateľov otca súd zhodnotil ako

nie pravdivým údajom. K tomuto záveru dospel súd z viacerých dôvodov: z lustrácie otca v registri
obyvateľov mal súd preukázané, že otec má celkovo štyri deti z dvoch vzťahov: syn AS., toho času
vo veku 22 rokov je plne zárobkovo činný, pri vykonanej lustrácii v Sociálnej poisťovni od 01.01.2022
(dva roky pred začatím tohto súdneho konania) mal súd preukázané, že plnoletý Z. dosahuje príjem z
výkonu zamestnania, preto otec nemá k nemu v čase rozhodovania súdu v tomto konaní vyživovaciu

povinnosť, keďže táto zanikla nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Otec má ďalej okrem
maloletej I.y a maloletého M.a syna zo vzťahu s I.. Ide o maloleté dieťa aktuálne vo veku 15 rokov. Z
vykonanej lustrácie v súdnom managemente mal súd preukázané, rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 12P/27/2018 - 75 zo dňa 12.09.2018 súd rozhodol o návrhu matky I. o zvýšenie výživného tak, že
schválil dohodu rodičov a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zvýšil výživné u vtedy maloletého

Z. zo sumy 95 eur mesačne na sumu 105 eur mesačne a zvýšil výživné u maloletého C. zo sumy 55
eur mesačne na sumu 65 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné sa otec zaviazal poukazovať vždy do
20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto súd zároveň zastavil konania o vzájomnom návrhu
otca na zníženie výživného a zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 3C/160/2010 - 68 zo dňa
14.07.2011 v časti určenia výšky bežného výživného. Keďže išlo o schválenie dohody rodičov, otca C.

rozsudok neobsahoval odôvodnenie. Súd preto vykonal lustráciu otca za obdobie od 01.01.2018 do
01.09.2018 a zistil, že v danom čase, kedy sa otec zaviazal prispievať na výživu Z.a a C.a zvýšeným
výživným (105 eur a 65 eur), otec nemal vedený žiaden príjem v Sociálnej poisťovni z výkonu závislej
činnosti zo zamestnania, príp. na základe dohody alebo z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti,
okrem poberania opakovanej úrazovej renty aktuálne vo výške 430,40 eur.

22. Súd tak mal preukázané, že pri vedenom oficiálnom nulovom príjme otca v čase rozhodovania súdu
v konaní sp. zn. 12P/27/2018, výlučne s poberaním opakovanej úrazovej renty v sume 430,40 eur, otec
uzavrel dohodu o zvýšenom výživnom na dve maloleté deti z iného vzťahu, celkovo vo výške výživného
v sume 170 eur mesačne, pričom v tom čase (1X.XX.XXXX) mala maloletá I.a jeden mesiac života (.

V čase rozhodovania súdu o návrhu matky maloletej I.y a M.a v tomto konaní bolo nesporným, že otec
viac ako dva roky nemá povinnosť prispievať na výživu Z.a Z.a, preto mu nevzniká výdavok v povinnosti
platiť výživné v sume 105 eur mesačne.

23. Tiež matka na pojednávaní uviedla, že otec bol za dobu ich päťročného vzťahu vždy schopný doniesť

do spoločnej domácnosti 1.000 eur (v čistom), pričom súd nemal dôvod neveriť tomuto tvrdeniu matky,
ktorá sa rozhodla s otcom mať i ďalšie dieťa, maloletého M.a, nepochybne aj preto, že otec bol schopný
uživiť seba, ju ako matku ich detí a ich spoločné deti. Preto súd neuveril tvrdeniu otca, že príjem otca je
menej ako 100 eur mesačne. Súd žiadal súd, aby vychádzať z údajov uvedených v Sociálnej poisťovni,
že zarába menej ako 100 eur v čistom mesačne, že otec sa živí tým, že pár hodín dvakrát týždenne

„zbiera špačky a štuple do uší“, pričom mu zamestnávateľ na vlastné náklady zabezpečuje dopravu do
miesta výkonu zamestnania z Trnavy do Sládkovičova a späť. Takéto tvrdenie otca k jeho zárobkovým
pomerom súd zhodnotil ako nie hodnoverným. Nakoniec súd zohľadnil aj neresť povinného otca, ktorý
fajčí cigarety so spotrebou min. 10 krabičiek o cene 5 eur za balenie mesačne.24. V súhrne tak mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu má otec fakticky tri vyživovacie povinnosti
a to k mal. C.ovi Z.ovi min. v sume 65 eur mesačne, tiež k maloletej I.e a maloletému M.ovi. Pokiaľ otcovi

zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému Z.ovi, naposledy súdom určené - schválené výživné v sume
105 eur mesačne, otec je v bližšie neurčenom rozsahu zamestnaný a z tohto zamestnania dosahuje
príjem iný než je uvedený v Sociálnej poisťovni, pri zohľadnení ním tvrdenej a matkou nesporovanej
invalidity nad 70 %, za čo poberá opakovanú úrazovú rentu v sume 430,40 eur (pre pracovný úraz
z roku 2007 do vzniku nároku na starobný dôchodok), a otec si finančne môže dovoliť vynakladať na

cigarety min. 50 eur mesačne, v takom prípade dospel súd k záveru, že v možnostiach a schopnostiach
otca je dosahovať mesačne príjem min. 1.000 eur v čistom, tak ako tomu bolo podľa tvrdenia matky za
ich spoločného žitia v jednej domácnosti.

25. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú
pohľadávku, ktorú si otec musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Súd pri určení
výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce

mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie
povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom
uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobne
v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý
rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality

má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové
riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne
možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam.

27. Matka tvrdila a dokazovala svoje zárobkové pomery ako súhrn sumy invalidného dôchodku vo výške
144,20 eur, predĺženého rodičovského príspevku v sume 345,20 eur na maloletého M.a a prídavkov
na dve deti v sume (2x60 eur) 120 eur, celkovo 609 eur. Matka taktiež na informatívnom stretnutí
riadne špecifikovala výdavky na maloleté deti, ktoré ustálila u maloletej I.y v sume 363 eur mesačne

a u maloletého M.a v sume 307 eur mesačne, nakoľko je už odplienkovaný (viď vyššie v odseku 3
odôvodnenia). V týchto sumách je zahrnutá už aj pomerná časť nákladov na bývanie (117 eur na osobu).
Matka tiež preukázala, že mal. M. je dieťa so stanovenou diagnózou porucha aktivity a pozornosti
a neorganická nespavosť. Otec žiadne z týchto tvrdení nesporoval. Súd tak dospel k záveru, že pre
spravodlivé usporiadanie pomerov, kde otec má vyššiu životnú úroveň ako matka, na ktorej sa majú

právo jeho deti podieľať, s ohľadom na vek oprávnených detí, 5 rokov u mal. I.y a 3 roky u mal. M.a,
na odôvodnené potreby mal. detí, a s ohľadom na osobné, majetkové a najmä potenciálne zárobkové
pomery povinného otca, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí
- tak ako matka žiadala - po 70 eur mesačne na každé dieťa, s účinnosťou od 05.01.2024, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15.teho dňa v mesiaci, vopred, k rukám matky. Takto určené

výživné zodpovedá primerane aj metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní
výživného, rešpektujúc vek detí, a najmä ich etapu života (maloleté deti v predškolskom veku).

28. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
05.01.2024 do rozhodnutia súdu 29.05.2024 v celkovej výške (61+280) 341 eur na každé dieťa, keďže

otec sa dobrovoľne na úhrade výživného k deťom do rozhodnutia súdu nepodieľal (so zohľadnením
nedoplatku na pomernej časti za január 2024 v sume 61 eur a nedoplatok za obdobie od februára
do mája 2024 - 4 mesiace x 70 eur = 280 eur), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v 24
pravidelných mesačných splátkach po 14,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhodysplátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky. Rozsudky týkajúce sa výživného sú
vykonateľné doručením.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, od ktorej generálnej
zásady mimosporového konania súd nevidel dôvod odkloniť sa a rodičia si ani nárok na náhradu trov
konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie u tých účastníkov, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie,

čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu (matka).

Proti tomuto rozsudku do výroku I. a III. odvolanie nie je účinné.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (u otca, u procesného opatrovníka) do výroku II., a IV. ako

závislého výroku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.