Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219428
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1712219428.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a

členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: M. R., G..
XX.XX.XXXX, K. M. XXXX/X, K., zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom:
Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: U. A., G.. XX.XX.XXXX, K. G. XXX/XX, A. W., zastúpenej:
Hudec s.r.o., so sídlom: Lazaretská 23, Bratislava a Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom:
Mariánske námestie 29/6, Žilina, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. septembra 2021, č.k. 5C/305/2012-663, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu ( výrok I.), žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( výrok II.) a výrokom III. zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením bývalého Okresného súdu O., č.k. 5C/305/2012-41 zo dňa 28.11.2012.
V dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého sa žalobca
domáhal, aby súd určil, že zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej
medzi žalovanou U. A. Q. Z. A. dňa 11.10.2010 (ďalej aj ako „zmluva o vyporiadaní BSM“) je voči
žalobcovi neúčinná. Na základe zmluvy o vyporiadaní BSM nadobudla žalovaná výlučné vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam:

- rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, okres: O., obec: A. W., k.ú.
A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, okres: O., obec: A. W.,
k.ú.: A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- rozostavaná stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, okres: O., obec: A.
W., k.ú. A. W., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, na
pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 385 m2, okres: O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaná na LV č. XXXX

vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere 385 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,- pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,

- pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 426 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W., k.ú. A.Ý.
W., zapísaný na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parc. č. XXXX/X, o výmere 552 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaného na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,

- pozemku, parc. č. XXXX/X, o výmere 401 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W., k.ú. A.
W., zapísaný na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 121 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,
- pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 187 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:

O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,
- pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 489 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra C, okres:
O., obec: A. W., k.ú. A. W., zapísaný na LV č. XXXX vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu,

2. Žalobu odôvodnil tým, že k ukráteniu žalobcu došlo konaním žalovanej v čase, keď žalobca mal
voči dlžníkovi Z. A. vymáhateľnú pohľadávku, uzavrela žalovaná s Z. A. zmluvu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uzavretím zmluvy strany znemožnili vymožiteľnosť danej
pohľadávky, pričom žalovaná vedela o úmysle ukrátiť uspokojenie žalobcu. Hmotnoprávne podmienky

na odporovanie zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli splnené, nakoľko
od uzavretia zmluvy ku dňu podania žaloby neuplynuli tri roky. Súd prvej inštancie uzneseniami č.k.
5C/305/2012-391 zo dňa 23.07.2018 a č.k. 5C/305/2012-472 zo dňa 23.01.2020 pripustil zmenu žaloby
žalobcu doručenej dňa 12.12.2017 a 14.01.2020. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že Správa katastra O. na základe rozhodnutia č. Z.-XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2010

povolila vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzatvorenej medzi U. A.M. Q. Z. A. zo dňa 11.10.2010, pričom prílohou rozhodnutia bola
zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010. Na pojednávaní
konanom dňa 16.10.2018 predložila právna zástupkyňa žalobcu zmluvu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.08.2010, pričom porovnaním oboch zmlúv súd prvej inštancie zistil,

že sa odlišujú v článku I., bode 1.3 zmluvy, nakoľko zmluva zo dňa 11.10.2010 na rozdiel od zmluvy zo
dňa 25.08.2010 neobsahovala údaj o rodinnom dome (postavenom počas manželstva na pozemkoch
zapísaných ma liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. O.) a v článku II., bod 2.1.3. zmluvy zo dňa 11.10.2010
absentoval údaj o špecifikácii nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom sa stal Z. A.. Zo svedeckej výpovede M..
W.V.,bývalejprávnejzástupkynežalovanejvkonaníorozvodmanželstvaavyporiadaníbezpodielového

spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie zistil, že v návrhu zmluvy z augusta 2020 bol rodinný dom
v A. W., ako aj rozostavaný rodinný dom na Cajle, ktorý do zmluvy informatívne zahrnula a vzhľadom na
to, že správa katastra zmluvu neprijala, vyhotovila zmluvu z októbra 2010, v ktorej rozostavaná stavba
nefigurovala.

3. Za tohto skutkového stavu, citujúc ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie
k záveru nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to, že odporovacia žaloba je prostriedkom, ktorým sa
veriteľ na súde môže domáhať, že právne úkony učinené dlžníkom ktoré z hľadiska veriteľa ukracujú
uspokojenie jeho pohľadávky a ktoré urobil dlžník práve s úmyslom poškodiť veriteľa, budú voči
nemu právne neúčinné. Zdôraznil, že v prípade, že by veriteľ nepodal odporovaciu žalobu na súd v

lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom (resp. po jeho účinnosti), jeho právo zaniká.
Na túto situáciu musí súd prihliadať ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu. Ďalej uviedol, že petit
odporovacej žaloby musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu,
a to uvedením účastníkov právneho úkonu, jeho dátumu a predmetu. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie preukázané, že žalobca podal dňa 14.11.2012 žalobu o určenie neúčinnosti zmluvy

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010, a následne žalobca dňa
12.12.2017 podal návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorému súd prvej inštancie vyhovel dňa
23.07.2018, čím sa predmetom konania stalo určenie neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.08.2010. Žalobca opätovne podal návrh na pripustenie zmenyžalobného petitu dňa 14.01.2020, ktorému súd prvej inštancie vyhovel dňa 23.01.2020, a predmetom
konania (tak ako v pôvodnej žalobe) bolo určenie neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010. Mal preto za preukázané, že žalobca sa domáhal určenia

neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010 až odo
dňa 14.01.2020, kedy súdu prvej inštancie doručil návrh na pripustenie zmeny žaloby. S poukazom na
to, že k uzatvoreniu zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi U.Ľ. A. Q.
Z. A. došlo dňa 11.10.2010 a právne účinky povolenia vkladu správou katastra nastali dňa 22.10.2010,
súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uplatnil v dôsledku zmeny žalobného petitu na súde odporovací

nárok dňa 14.01.2020 a žaloba bola teda podaná po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Ďalej uviedol,
že časť lehoty uplynula pred podaním žaloby, teda od 22.10.2010 do 13.11.2012. Podaním žaloby
lehota prestala plynúť a začala opäť plynúť dňa 12.12.2017, kedy žalobca podal návrh na zmenu
petitu, a definitívne uplynula dňa 19.11.2018, t.j. pred podaním žaloby plynula 2 roky a 23 dní a v
priebehu súdneho konania zvyšných 342 dní. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť,
že žalovaná a Z. A. uzatvorili dve zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a

to dňa 25.08.2010 a 11.10.2010, z ktorých však účinnosť nadobudla len zmluva zo dňa a to povolením
vkladu vlastníckeho práva správou katastra dňa 22.10.2010. Uviedol, že zmluvy sa nelíšia len dátumom
ich uzavretia, obsahovo nie sú totožné, rozdiel sa týka predmetu zmluvy, a to jednej nehnuteľnosti,
ktorá sa v zmluve z 11.10.2010 nenachádza. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že sa
jedná o dva odlišné právne úkony, pričom povinnosťou žalobcu bolo jednoznačným a nezameniteľným

spôsobom označiť odporovaný právny úkon a to uvedením účastníkov právneho úkonu, jeho dátumu a
predmetu sporu. Uviedol, že nárok bol síce žalobou uplatnený včas, teda pred uplynutím prekluzívnej
lehoty, avšak žalobca bez uvedenia dôvodu žalobu zmenil (podaním návrhu na zmenu žaloby dňa
12.12.2017), čím začala opäť plynúť prekluzívna lehota pre odporovateľnosť zmluvy z 11.10.2010, ktorá
márne uplynula dňa 19.11.2018. Keďže bol návrh na zmenu petitu, na základe ktorého sa predmetom

sporu opätovne stalo určenie neúčinnosti zmluvy zo dňa 11.10.2010, podaný až dňa 14.01.2020, teda
po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto v celom rozsahu žalobu zamietol.

4. K námietke žalobcu týkajúcej sa oneskorene vznesenej námietky žalovanej vo vzťahu k márnemu
uplynutiu prekluzívnej lehoty, súd prvej inštancie uviedol, že na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada

z úradnej povinnosti, a to v akomkoľvek štádiu konania. K argumentácii žalobcu, že nemal prístup ku
katastrálnemu spisu, a teda nemohol vedieť, na základe, ktorej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho
práva, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca už v žalobe uplatnil odporovací nárok voči zmluve z
11.10.2010, ktorú dokonca k žalobe pripojil ako listinný dôkaz. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie
stotožnilsargumentácioužalovanej,ženeskoršiazmenažalobynemôžebyťposudzovanáakonásledok

informačného deficitu na žalobcovej strane, prípadne ako následok iného ospravedlniteľného omylu,
naopak, žalobca bol zastúpený advokátom, preto si mal byť v priebehu celého sporu vedomý toho,
čo a akým spôsobom žaluje a ak v tomto smere pochybil, musí znášať procesné dôsledky s tým
spojené. Dodal, že návrh na zmenu petitu z 12.12.2017 obsahoval síce údaj o vkladovom konaní
č. Z.- XXXX/XXXX, čo však súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, keď v návrhu na zmenu

žalobného petitu bola jednoznačne označená zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovz25.08.2010.Súdprvejinštancienemalpreukázanéžalobcomtvrdenéúmyselnéprotiústavné
účelové konanie žalovanej strany, na základe ktorého boli do spisu doložené dve zmluvy, pričom dôvod
ich existencie nepovažoval za relevantný. Opätovne uviedol, že za podstatné považoval súd prvej
inštancie doručenie návrhu na zmenu petitu z 12.12.2017, v ktorom žalobca ako odporovací právny

úkon označil zmluvu zo dňa 25.08.2010. V danom čase tak mal žalobca vedomosť o dvoch zmluvách,
avšak nepostupoval v súlade so zásadou „práva patria bdelým“ a pred podaním žaloby nenavrhol
vyžiadať zmluvu, na základe ktorej došlo k vkladu vlastníckeho práva, aby mal vedomosť, ktorý právny
úkon mal v danom prípade odporovať. Dodal, že ak by žalobca konal s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou, oboznámil by sa prostredníctvom súdu s katastrálnym spisom a až následne by zvážil,

či je na mieste podať návrh na zmenu žalobného petitu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 65/2011. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s
argumentácioužalovanej,ževdanejvecimalžalobcaužvroku2012,keďpodalžalobu,nielenvedomosť
o obsahu odporovaného právneho úkonu, ale sám zmluvou z 11.10.2010 aj disponoval, nakoľko ju
predložil spolu so žalobným návrhom.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“),
na základe zásady úspechu s tým, že žalovaná mala vo veci plný úspech, pretože súd žalobu v celomrozsahu zamietol, a preto priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 C.s.p. zrušil neodkladné opatrenie
nariadené po začatí konania, keďže žalobu zamietol.

II. Odvolanie

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu, t.j. v rozsahu výroku I. až III.
odvolanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
Namietal ďalej, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu vo
veci samej bolo vydané bez toho, aby na to boli splnené procesné podmienky, pričom táto vada mala
vplyv na napádané rozhodnutie vo veci samej.

7. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožnil s právny posúdením súdu prvej inštancie, že petit
odporovacej žaloby musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu,
a to uvedením účastníkov právneho úkonu, jeho dátumu a predmetu, nakoľko podľa názoru žalobcu
odporovaný právny úkon nemusí byť vymedzený jeho dátumom, ak je vymedzený uvedením iných

znakov, ktoré odporovaný právny úkon jednoznačne identifikujú. S poukazom na ust. § 42a ods. 1 a
§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 132 ods. 1 C.s.p. uviedol, že žalobca má iba všeobecnú
povinnosť naformulovať žalobný návrh (petit), na ktorý sú kladené všeobecné požiadavky určitosti
a zrozumiteľnosti. Mal za to, že žalobca musí svoj nárok vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka
materiálnej vykonateľnosti rozsudku, pričom táto je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do

výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. V danom prípade petit žaloby podľa
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka obsahoval určité a zrozumiteľné vymedzenie odporovaného
právneho úkonu. Právny názor súdu prvej inštancie je založený na neprípustnej extenzívnej interpretácii
ust. § 132 ods. 1 C.s.p., a preto sa jedná o nesprávne právne posúdenie danej otázky súdom prvej
inštancie, resp. o neprípustnú sudcovskú tvorbu práva, ktoré viedlo k tomu, že napriek skutočnosti,

že zo žaloby, z návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ako aj z ďalších podaní žalobcu jasne vyplýva,
že žalobca sa v konaní snažil docieliť neúčinnosť právneho úkonu, ktorým žalovaná nadobudla od
dlžníka konkrétne nehnuteľnosti. Žalobca odporovaný úkon vymedzil celým radom identifikátorov (názov
úkonu, zmluvné strany úkonu, nehnuteľnosti, ktorých sa úkon týkal, nadobúdateľ vlastníckeho práva
na podklade predmetného úkonu, číslo vkladového konania a orgán, ktorý vklad vykonal) a súd prvej

inštancie považoval za rozhodujúci žalobcom nesprávne označený dátum odporovaného úkonu.

8. Ďalej namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovanie
jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď napriek
tomu, že návrh na pripustenie zmeny žaloby predložený žalobcom na pojednávaní dňa 12.12.2017

obsahoval nejednoznačné označenie odporovaného právneho úkonu, súd prvej inštancie nevyzval
žalobcu na objasnenie podania, ale sám určil odporovaný právny úkon. Dodal, že v predmetnom
návrhu sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď pri označení odporovateľného právneho úkonu uviedol
dátum 25.08.2010 namiesto dátumu 11.10.2010 uvedeného v žalobe. Cieľom predmetného návrhu
bolo rozšírenie žaloby o návrh na priznanie peňažnej náhrady, nie odporovanie inému úkonu, než aký

žalobca vymedzil v žalobe. Cieľom žalobcu bolo naďalej dosiahnutie relatívnej neúčinnosti právneho
úkonu, na základe ktorého žalovaná nadobudla od dlžníka konkrétne nehnuteľnosti. O uvedenom svedčí
skutočnosť, že v predmetom návrhu na zmenu žaloby žalobca označil odporovaný právny úkon aj
číslom vkladového konania, v ktorom bolo zapísané vlastnícke právo žalovanej na podklade zmluvy
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalovanou a dlžníkom dňa

11.10.2010. Namietal, že súd prvej inštancie na podklade predmetnej zrejmej nesprávnosti dospel k
záveru, že podaním predmetného návrhu na zmenu žaloby začala opätovne plynúť prekluzívna lehota
pre odporovateľnosť zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej
medzi žalovanou a dlžníkom dňa 11.10.2010 a táto lehota márne uplynula dňa 19.11.2018, keďže
podľa súdu prvej inštancie sa určenie neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uzatvorenej medzi žalovanou a dlžníkom dňa 11.10.2010 stalo predmetom konania opäť až
dňa 14.01.2020, kedy podľa súdu prvej inštancie žalobca údajne podal ďalší návrh na zmenu žaloby.
Podľa žalobcu, súd prvej inštancie pochybil, ak nevyzval žalobcu na objasnenie návrhu na zmenu
žaloby predloženého dňa 12.12.2017 a znemožnil tak žalobcovi uskutočňovanie jeho procesných právv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 13/2018 z 31.01.2019,
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018, sp. zn. II. ÚS 755/2017). Namietal,

že súd prvej inštancie bol povinný skúmať celý obsah žaloby, nielen petit, ktorý mal vykladať v
spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Namietal, že súd prvej inštancie svojvoľne reinterpretoval
predmetný návrh žalobcu a sám nesprávne určil odporovaný právny úkon, v dôsledku čoho bolo
žalobcovi znemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

9. Žalobca ďalej spochybnil, že na vydanie uznesenia č.k. 5C/305/2012-472 z 23.01.2020, ktorým súd
prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu podanom dňa 14.01.2020 tak, že pripustil zmenu žaloby
v časti zmeny označenia dátumu odporovanej zmluvy, neboli splnené procesné podmienky, nakoľko
návrh žalobcu nepredstavoval zmenu žaloby. Dôvodil, že žalobca svojim návrhom nerozšíril uplatnené
právo, neuplatnil iné právo, ani podstatne nezmenil, resp. nedoplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené

v žalobe a v návrhu na zmenu žaloby, o ktorom bolo už skôr rozhodnuté. Hoci žalobca predmetný
návrh označil ako „Návrh na pripustenie zmeny návrhu“, v predmetnom podaní neuviedol žiadne také
skutočnosti, na podklade ktorých by predmetné podanie bolo možné vyhodnotiť ako zmenu žaloby.
Súd je pritom viazaný obsahom podania, nie jeho označením. Z obsahu predmetného podania pritom
jasne vyplýva, že žalobca ním sledoval iba opravu označenia dátumu odporovaného právneho úkonu.

Žalobca takýmto spôsobom vlastne len iniciatívne opravil návrh na zmenu žaloby predložený súdu dňa
12.12.2017, a to bez toho, aby ho na to súd vyzval postupom podľa § 129 C.s.p., hoci tak bol súd povinný
urobiť. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 5 napádaného rozhodnutia,
že „na pojednávaní konanom dňa 14.01.2020 právna zástupkyňa žalobcu doručila do spisu návrh na
pripustenie zmeny návrhu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu.“

Súd predmetný návrh dezinterpretoval a nesprávne, v rozpore s ust. § 140 C.s.p. ho posúdil ako návrh na
zmenu žaloby, pričom vydal uznesenie o pripustení zmeny žaloby bez toho, aby k tomu existoval podklad
v zmysle § 140 ods. 1 alebo ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie nebol oprávnený predmetné uznesenie
o pripustení zmeny žaloby vydať, ale mal v konaní bez ďalšieho postupovať na podklade pôvodnej
žaloby, návrhu na zmenu žaloby predloženého súdu dňa 12.12.2017 a podania predloženého súdu dňa

14.01.2020, ktoré predstavuje opravu podľa § 129 C.s.p. Keďže súd prvej inštancie uznesením zo dňa
23.01.2020,č.k.5C/305/2012-472pripustilzmenužaloby,hocizostranyžalobcunebolourobenéžiadne
podanie, ktoré by odôvodňovalo taký procesný postup, pričom táto vada mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 C.s.p. S poukazom na vyššie uvedené
žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23.01.2020,
č.k. 5C/305/2012-472, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca, právne zastúpený advokátom, od začiatku
vedenia sporu dňa 14.12.2012 identifikoval odporovaný právny úkon ako „zmluvu o vyporiadaní BSM

uzavretej dňa 11.10.2010, na základe ktorej nadobudla žalovaná výlučné vlastnícke právo..." , a teda
sám žalobca identifikoval odporovaný právny úkon dátumom jeho učinenia, pričom zároveň túto listinu
súdu aj predložil. Ďalej dňa 12.12.2017 žiadal žalobca zmenu žaloby, pričom identifikoval odporovaný
právny úkon ako „zmluvu o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 25.8.2010, na základe ktorej nadobudla
žalovaná ...výlučné vlastnícke právo ...", ktorú súd uznesením z 23.7.2018 pripustil. Uviedla, že sám

žalobca identifikoval odporovaný právny úkon dátumom jeho učinenia, pričom zároveň túto (novú)
listinu súdu dňa 16.10.2018 aj predložil, pričom ju musel mať k dispozícii už pri zmene žaloby v
decembri 2017. Ďalej uviedla, že žalobca vykonal dňa 14.1.2020 „formálnu opravu“ a žiadal o ďalšiu
zmenu žaloby, pričom identifikoval odporovaný právny úkon ako „zmluvu o vyporiadaní BSM uzavretej
dňa 11.10.2010 ...., na základe ktorej nadobudla žalovaná ...výlučné vlastnícke právo ...", ktorú súd

uznesením z 23.1.2020 opäť pripustil. Žalovaná bola toho názoru, že v danej veci bolo nesporné, že
existujú 2 rôzne právne úkony, a to na základe zistení samotného žalobcu, ktorý v priebehu času žiadal
o určenie neúčinnosti raz jedného právneho úkonu, potom iného a potom opäť prvého z právnych
úkonov, ktoré vždy identifikoval dátumom prejavenej vôle v ňom obsiahnutom. Podľa žalovanej, samotný
žalobca potom vedome označil 2 rôzne právne úkony dlžníka, ktoré vždy identifikoval (od seba odlíšil)

práve dátumom, pričom dátum právneho úkonu je zásadným identifikátorom dvoch rozličných (hoc
podobných) právnych úkonov. Zhrnula, že otázka dátumu (dvojstranného) právneho úkonu, ktorému
žalobca odporuje, je významná z pohľadu hmotného práva, keďže nedodržanie prekluzívnej 3 ročnej
lehoty má za následok zánik práva veriteľa odporovať takémuto právnemu úkonu. Poznamenala, žedátum právneho úkonu pritom v danej veci nezisťoval súd, keďže dátum odporovaného právneho
úkonu jednoznačne určil už samotný žalobca. Uviedla, že žalobca si mal byť vedomý hmotnoprávnych
dôsledkov svojich procesných úkonov spojených so zmenou žaloby, ktorej sa sám domáhal a ktoré

zmeny napokon znamenali neúspech žalobcu v konaní v dôsledku zániku jeho práva odporovať
právnemu úkonu. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že jeho podanie z 12.12.2017 bolo „zrejme
nesprávne" a súd mal túto zjavnú vadu zistiť a vyzvať stranu konania na objasnenie nejasného podania
postupom podľa § 129 C.s.p. Zdôraznil, že žalobca je dominus litis, ktorý disponuje so žalobným
návrhom. Je toho názoru, že v prípade, ak súd pripustil návrh žalobcu na zmenu žalobného petitu, nie

je možné postup súdu hodnotiť ako zásah do práva na spravodlivý proces a uplatniť ako odvolací dôvod
§ 365 ods. l, písm. b) C.s.p.

11. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej pôvodnej argumentácii.

II. Právne posúdenie

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú
správnosť(§ 387 ods. 2 C.s.p.)

13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

16. Podľa § 140 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo (ods. 1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (ods. 2). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený

nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 3).

17. Za použitia vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd v preskúmavanej veci konštatuje,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe žalobcu vyhovené.

S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd
uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S
poukazom na uvedené, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo

238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré
boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.18. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanej určenia neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej dňa 11.10.2010 medzi žalovanou a jej bývalým
manželom Z.Í. A., na základe ktorej žalovaná nadobudla výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

uvedeným v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. K žalobe pripojil aj kópiu zmluvy o vyporiadaní BSM
zo dňa 11.10.2010. Nárok uplatnený v žalobe odôvodnil tým, že dňa 25.01.2010 uzatvoril s Z. A. (ďalej
aj ako „dlžník“) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca dlžníkovi peňažné prostriedky vo
výške 730.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi najneskôr do 31.01.2011.
Dlžník uznal svoj záväzok v Notárskej zápisnici č. G., G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX, ktorá sa stala

exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. K ukráteniu žalobcu došlo
konanímZ.A.(dlžníka)tým,ževčase,keďjepohľadávkažalobcuvykonateľná,uzatvorildňa11.10.2010
so žalovanou zmluvu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a tým zmenšil svoj
majetok a znemožnil vymožiteľnosť danej pohľadávky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX
2390/2012. Žalovaná nadobudla štyri mesiace pred splatnosťou zmluvy o pôžičke výlučné vlastníctvo
k prevažnej väčšine nehnuteľností patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku

ktorým mal dlžník v čase vyporiadania bezpodnielového spoluvlastníctva manželov výlučné vlastnícke
právo, a to aj napriek tomu, že si bol vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi. Žalobca súčasne v
žalobe uviedol aj prehľad nehnuteľností, ku ktorým v zmysle predmetnej zmluvy o vyporiadaní BSM
nadobudla výlučné vlastnícke právo žalovaná (čl. 4,5). Dlžník následne previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiamšpecifikovanýmvzmluveovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovako

aj spoločnosť DOMSTAVBA, spol. s r.o., v ktorej bol spoločníkom, na iné osoby. Žalobca ďalej odôvodnil
svoj nárok aj tým, že žalovaná musela vedieť pri vynaložení náležitej starostlivosti o úmysle dlžníka
ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností

rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu a v súlade s ust. § 42a a § 42b Občianskeho
zákonníka skúmal splnenie zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti zmluvy o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorými sú: existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
proti dlžníkovi, uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v posledných troch rokoch, úmysel dlžníka
právnym úkonom ukrátiť veriteľa, a že právnym úkonom aj skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa a správne dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vzhľadom
na uplynutie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby.

20. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva,
že žalobca podal dňa 14.11.2012 žalobu o určenie neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov z 11.10.2010, ktorú aj k žalobe pripojil (čl. 18). Na pojednávaní konanom
dňa 12.12.2017 žalobca predložil súdu písomný návrh na pripustenie zmeny návrhu ( č.l. 323 spisu),
ktorý odôvodnil tým, že v predmetnom konaní sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody
o vyporiadaní BSM, a že v súvislosti s majetkovými pomermi žalovanej nie je do budúcna možné
zabezpečiť existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v prípade ktorých by mohol byť žalobca v

prípade úspechu v súdnom spore uspokojený, ako aj vzhľadom na to, že podľa platnej právnej úpravy
nie je zmena žaloby možná v odvolacom konaní, žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu
v znení uvedenom v tomto písomnom podaní. Súd prvej inštancie požadovanému návrhu žalobcu na
pripustenie zmeny žalobného návrhu, tak ako ho špecifikoval žalobca v tomto písomnom podaní vyhovel
uznesením č.k. 5C/305/2012-391 z 23.07.2018 (č.l. 391 spisu) v nasledovnom znení:

21. „I. Zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená dňa 25.08.2010
medzi U. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XXX/XX, A. W. Q. Z. A.M., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XXX/XX,
A. W., na základe ktorej nadobudla žalovaná na základe vkladu Z.-XXXX/XXXX z 22.10.2010 výlučné
vlastnícke právo k:

- rodinnému domu označenému súpisným číslom XXX, postavenému na pozemku parcele č. XXXX/X,
okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- rodinnému domu označenému súpisným číslom XXX, postavenému na pozemku parcele č. XXXX/X,
okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom

Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- rozostavanej stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele č. XXXX/X, okres: O., obec: A. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenej Správou katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu, pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 385 m2, druh pozemku: zastavené plochya nádvoria, okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 385 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere

385 m2, okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A.Ý. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A.Ý. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 426 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 552 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A.Ý. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 401 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 121 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A.Ý. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- pozemku, parcelu č. XXXX/X, o výmere 489 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra C, okres: O.,
obec: A. W., katastrálne územie: A.Ý. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, je voči žalobcovi neúčinná.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu zodpovedajúcu vymáhanej pohľadávke

žalobcu vo výške, ktorá bude určená znaleckým posudkom najviac vo výške nevymoženej pohľadávky
žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“.

22. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 (č.l. 405 spisu) dodatočne predložil kópiu zmluvy

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstvo dňa 25.08.2010 (č.l. 399 spisu), táto zmluva
nebola prílohou návrhu na pripustenie zmeny petitu a z výpovede právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní vyplynulo aj, že v súvislosti s trestným konaním vyšlo na povrch, že boli uzatvárané zmluvy
(o vyporiadaní BSM) s rôznym dátumom, a že zmluva zo dňa 25.08.2010 bola založená protistranou v
niektoromkonaníalebop.A.M..Zvýpovedežalobcuďalejvyplynulo,ževsúvislostisniektorýmkonaním,

ktoré medzi stranami prebiehali a bolo ich viac, boli tieto verzie (zmlúv) predkladané buď žalovanou
alebo p. A. a pre vylúčenie pochybnosti navrhol súdu z príslušnej správy katastra alebo OU predložiť
znenie dohody, ktorá bola predmetom vkladu Z. - XXXX/.XXXX zo dňa 22.10.2010 (LV XXXX - k.ú. A. W.,
LV XXXX - k.ú. A. W.). Následne žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.01.2020 (č.l. 469 spisu) podal
návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu z 13.01.2020 (č.l. 464 spisu), čo odôvodnil skutočnosťou,

že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania o povolení vkladu bola zmluva o vyporiadaní
BSM uzavretá dňa 11.10.2010, a preto formálne opravuje doteraz pripustené znenie žalobného návrhu.
Súdprvejinštancieuznesenímč.k.5C/305/2012-472z23.01.2020(č.l.472spisu)pripustilzmenužaloby
v žalobcom navrhovanom znení:

23. „I. Zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená dňa 11.10.2010
medzi U. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XXX/XX, A. W. a Z. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XXX/XX, A. W.,
na základe ktorej nadobudla žalovaná na základe rozhodnutia Správy katastra O., č. Z.-XXXX/XXXX
výlučné vlastnícke právo k:
- rodinnému domu označenému súpisným číslom XXX, postavenému na pozemku parcele č. XXXX/X,

okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
- rodinnému domu označenému súpisným číslom XXX, postavenému na pozemku parcele č. XXXX/X,
okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- rozostavanej stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele č. XXXX/X, okres: O., obec: A.Ý. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenej Správou katastra O.,- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 385 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere
385 m2, okres: O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O.k, obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra O.,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 426 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra O.,

- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 552 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra O.,
- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 401 m2, druh pozemku: záhrady, okres: O., obec: A. W.,
katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu,

- pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 308 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra O.,
- pozemku, parcelu č. XXXX/X, o výmere 489 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra C, okres:
O., obec: A. W., katastrálne územie: A. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou

katastra O., je voči žalobcovi neúčinná.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu zodpovedajúcu vymáhanej pohľadávke
žalobcu vo výške, ktorá bude určená znaleckým posudkom najviac vo výške nevymoženej pohľadávky
žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“.

24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že trojročná prekluzívna lehota
na podanie odporovacej žaloby voči právnemu úkonu - zmluvy o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010 uzatvorenej medzi U. A. a jej bývalým manželom a
dlžníkom Z. A., na základe ktorej nadobudla žalovaná podľa rozhodnutia Správy katastra O., č. Z.-XXXX/

XXXX výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v predmetnej zmluve, začala plynúť
deň nasledujúci po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, t.j. 23.10.2010
(č.l. 409 spisu) do 13.11.2012 (do dňa podania žaloby) a následne od podania návrhu žalobcu na
pripustenie zmeny žalobného petitu dňa 12.12.2017, a ktorá uplynula dňa 19.11.2018, tak ako to správne
ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ sa žalobca ďalšou zmenou žalobného petitu z 14.01.2020 domáhal

svojho nároku, urobil tak po uplynutí 3 ročnej lehoty na podanie žaloby o určenie neúčinnosti zmluvy o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej dňa 11.10.2010.

25. Za takéhoto stavu, ak žalobca podal odporovaciu žalobu po uplynutí lehoty, ktorá je prekluzívnou
lehotou v zmysle § 42a od. 2 Občianskeho zákonníka, a na plynutie ktorej súd prihliada ex offo,

neobstojí tvrdenie žalobcu, že zo žaloby, z návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ako aj z ďalších podaní
žalobcu bolo zrejmé, čoho sa žalobca v konaní domáha a to aj s poukazom na jednotlivé identifikátory.
Odporovacia (tzv. negatórna) žaloba žalobcu z 14.11.2012 a následná zmena žalobného petitu z
12.12.2017 nie sú obsahovo identické, vzhľadom na to, že v zmene žalobného návrhu z 12.12.2017
absentuje špecifikácia nehnuteľnosti a to „(...)pozemku, parcele č. XXXX/X, o výmere 187 m2, druh

pozemku:zastavenéplochyanádvoria,okres:O.,obec:A.W.,katastrálneúzemie:A.W.,zapísanéhona
listevlastníctvač.XXXXvedenomSprávoukatastraprehlavnémestoSRBratislavu(...)“,atedasajedná
o iný odporovaný právny úkon žalobcu, preto námietka žalobcu, že sa jedná iba o nesprávne označený
dátum, resp. zrejmú nesprávnosť v zmene žalobného návrhu neobstojí. V prípade trojročnej objektívnej
hmotnoprávnej lehoty, ktorá je počítaná od momentu uzavretia odporovateľného právneho úkonu, bolo

potrebné označiť presný dátum uzavretia tohto úkonu aj napriek tomu, že vo výpise z listu vlastníctva
je uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva „dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa Z. XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2010“, pretože tento dátum je dôležitý
pre určenie začiatku plynutia trojročnej objektívnej lehoty.

26. Rovnako v tomto smere je irelevantná aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal postupom
podľa § 129 C.s.p. vyzvať stranu konania na odstránenie vád podania vzhľadom na to, že petit
žalobného návrhu bol naformulovaný všeobecne. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena návrhu na začatie
konania (žaloby) žalobcu je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavomtzv. dispozičného princípu sporového konania a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný
návrh. Odvolací súd nemohol priznať relevanciu ani odvolacej námietke žalobcu, že cieľom návrhu na
pripustenie zmeny žaloby zo dňa 11.12.2017 bolo rozšírenie žaloby o návrh na priznanie peňažnej

náhrady a nie odporovanie inému úkonu než aký žalobca vymedzil v žalobe, a na podklade ktorého
žalovaná nadobudla od dlžníka konkrétne nehnuteľnosti, nakoľko žalobca v návrhu na zmenu žaloby
označil odporovateľný právny úkon aj číslom vkladového konania, v ktorom bolo zapísané vlastnícke
právo žalovanej na podklade zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 11.10.2010. Odvolací súd konštatuje, že
žalobca už pri podaní žaloby dňa 14.11.2012 označil správne právny úkon, ktorého určenia neúčinnosti

sa žalobca podanou odporovacou žalobou domáhal. Súčasne k žalobe pripojil aj odporovaný právny
úkon, t.j. zmluvu o vyporiadaní BSM zo dňa 11.10.2010 a ako dôvod zmeny žaloby v písomnom podaní
zo dňa 14.11.2012 uviedol jednak to, že v súvislosti s majetkovými pomermi žalovanej nie je do budúcna
možné zabezpečiť existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v prípade ktorých by mohol byť
žalobca v prípade úspechu v súdnom spore uspokojený a jednak to, že podľa platnej právnej úpravy
nie je zmena žaloby možná v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobca tvrdil, že odporovaný právny úkon

označil číslom vkladového konania a z tohto dôvodu bol odporovateľný právny úkon identifikovaný
správne, tak s týmto sa nie je možné stotožniť, pretože ako správne žalovaná uviedla pred súdom
prvej inštancie, žalobca už po podaní žaloby mohol požiadať súd o vykonanie dokazovania v tomto
smere, teda žiadať, aby súd prvej inštancie pripojil katastrálny spis v predmetnom vkladovom konaní
a zistiť tak presné znenie dohody o vyporiadaní BSM, ak mal pochybnosti o predloženej dohode o

vyporiadaní BSM z 11.10.2010. Naviac je potrebné uviesť, že hoci žalobca prvý návrh na zmenu žaloby
podal až dňa 12.12.2017, keďže si zrejme nebol istý, na základe ktorej dohody o vyporiadaní BSM bol
povolený vklad do katastra nehnuteľností, žalobca až na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 navrhol
súdu prvej inštancie, aby z príslušnej správy katastra predložil znenie dohody, ktorá bola predmetom
vkladu Z. - XXXX/.XXXX zo dňa 22.10.2010 a v ten istý deň súd prvej inštancie aj požiadal Katastrálny

úrad o predloženie predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Splnomocnenkyňa právneho zástupcu
žalobcu dňa 07.01.2019 nahliadla do súdneho spisu, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s oznámením
Okresného úradu O., katastrálny odbor zo dňa 13.11.2018, prílohou ktorého bolo rozhodnutie Správy
katastra O. č.Z.-XXXX/.XXXX zo dňa 22.10.2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej k
nehnuteľnostiam na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11.10.2010 a ďalšou prílohou bola

zmluva a o vyporiadaní BSM zo dňa 11.10.2010. Ďalší návrh na pripustenie zmeny žaloby predložil
žalobca súdu až dňa 14.01.2020. Žalobcovi muselo byť zrejmé, že zmena žaloby má význam z
pohľadu aj hmotnoprávnych účinkov, najmä z pohľadu zastavenia (spočívania) plynutia premlčacej
lehoty. Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastanú od uplatnenie zmeneného návrhu na súde,
ktorýmdňomsazastavuje(prerušuje)plynutiepremlčacejlehotyprenárokuplatnenývzmenenejžalobe.

Hoci by zmena žaloby mala aj vady, hmotnoprávne účinky zmeny žaloby (spočívanie plynutia premlčacej
lehoty) aj tak nastanú (NS SR sp.zn. 6Cdo 202/2016, P. XX/.XXXX). Ak teda žalobcovi nebolo zrejmé
na základe akej konkrétnej dohody o vyporiadaní BSM bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej
nehnuteľnostiam, resp. aký bol dátum jej uzatvorenia, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo vyčkával
až do 16.10.2018, keď mu muselo byť zrejmé, že podaním návrhu na zmenu žaloby sa vystavil riziku

uplynutia objektívnej trojročnej lehoty v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka v dôsledku prerušenia
jej plynutia, a opätovne návrh na zmenu žaloby podal až dňa 14.01.2020, hoci katastrálny odbor OU O.
odpoveď na žiadosť súdu prvej inštancie doručil súdu už dňa 16.11.2018.

27. Odvolací súd zastáva názor, že z návrhu na zmenu žaloby bolo jednoznačne zrejmé čoho sa

týka a čo sa ňou sleduje, a teda v žiadnom prípade nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru o
nezrozumiteľnosti žaloby, keďže žalobca v návrhu na zmenu žaloby presne uviedol, voči ktorej dohode
o vyporiadaní BSM odporovacia žaloba smeruje a ktorú aj následne súdu predložil. Bol to žalobca, a nie
žalovaná, ktorý disponoval dvoma zmluvami o vyporiadaní BSM, hoci jedna z nich bola právne neúčinná
(dohoda o vyporiadaní BSM z 25.08.2010) a svedkyňa B.. W. V. aj objasnila dôvod tejto neúčinnosti, a

preto bolo na žalobcovi aby jasne, presne a dostatočne určito špecifikoval, čoho sa podanou žalobou
domáhal najmä v prípade, ak disponoval dvoma rôznymi zmluvami o vyporiadaní BSM. Žalobca teda
presne, určito a zrozumiteľne v písomnom podaní označenom ako návrh na zmenu žaloby zo dňa
11.12.2017 (doručeného súdu dňa 12.12.2017) vyjadril, čoho sa svojím podaním domáha a právny
úkon v petite odporovacej žaloby označil nezameniteľným spôsobom, ktorým v tomto prípade je aj

dátum uzavretia dohody o vyporiadaní BSM. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca už pri podaní žaloby
zmluvou o vyporiadaní BSM zo dňa 11.10.2010 disponoval a určenia neúčinnosti ktorej sa domáhal.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/105/2020 zo dňa 25.11.2021:
„ Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konaniea umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny
vzájomnejžaloby),abymodifikovalasvojžalobnýnávrh,ktorývšakniejeprostriedkomprocesnéhoútoku
alebo obrany. Zmenou žaloby sa nerozumie len zmena petitu žaloby, ale sa ňou rozumejú akákoľvek

podstatné zmeny, doplnenia a upresnenia návrhu.“ Navyše v danej veci mal žalobca ako strana sporu
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd dáva
do pozornosti žalobcovi zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t. j. „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou

a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne,
inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. V
tomto smere je irelevantnou aj ďalšia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, ak uznesením
č.k. 5C/305/2012-472 z 23.01.2020 pripustil zmenu žalobného petitu a toto uznesenie žiadal aj zrušiť.
Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na ust. § 381 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd nie
je viazaný odvolacím návrhom a námietky voči tomuto uzneseniu vyhodnotil ako odvolací dôvod podľa

ustanovenia § 365 ods. 2 C.s.p., na ktoré ustanovenie aj sám žalobca v podanom odvolaní poukazuje. To
znamená,žejednouzodvolacíchnámietokžalobcuvočirozhodnutiusúduprvejinštanciejeajuznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým bola pri pripustená zmena žaloby, keďže súd prvej inštancie návrh žalobcu,
ktorý sledoval opravu označenia dátumu odporovaného právneho úkonu, dezinterpretoval a nesprávne,
v rozpore s úpravou v ust. § 140 C.s.p. ho posúdil ako návrh na zmenu žaloby a vydal uznesenie o

pripustení zmeny žaloby. Súd prvej inštancie preto nebol oprávnený predmetné uznesenie o pripustení
zmeny žaloby vydať, ale podľa názoru žalobcu mal v konaní postupovať na podklade pôvodnej žaloby.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že svojím podaním sledoval opravu predchádzajúceho
žalobného návrhu, a to v časti označenia dátumu uzavretia podporovanej zmluvy a s týmto odvolacím
dôvodom sa vysporiadal vyššie. Je potrebné uviesť, že ak by aj žalobca mienil svojim odvolaním zrušiť

uznesenie, ktorým bola pripustená zmena žaloby, tak proti tomuto uzneseniu odvolanie v zmysle ust.
§ 357 nie je prípustné a naviac odvolanie voči tomuto uzneseniu by bolo podané aj oneskorene, ktoré
dôvody by zakladali odmietnuť odvolanie žalobcu voči tomuto uzneseniu podľa ust. § 386 písm. a), písm.
c) C.s.p.

28. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť zrušenie
alebozmenunapadnutéhorozhodnutia.Vtejtosúvislostipovažujezapotrebnézdôrazniť,žerozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej

inštancie aj riadil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami
oboch sporových strán, ktoré prezentovali v rámci svojej argumentácie v spore. Odvolací súd nemá
o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú dostatočne odôvodnené, logické a založené na
riadne vykonanom dokazovaní, správnom hodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

29. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich
náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil rešpektujúc zásady

formálnej logiky. Na základe uvedeného, obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd pripomína, že do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany stotožniť sa s jej právnymi názormi, návrhmi na
vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov súdom a obsahom základného práva na spravodlivý
proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na
úspech v konaní. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože

súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p,

30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednostiza výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V predmetnom prípade
bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

31. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).