Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721010241.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaných 2/ A. B.
a 3/ A. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29. mája 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaných 2/ A. B. a 3/ A. C. proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/32/2021 zo dňa 20.09.2023, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1T/32/2021 zo dňa 20.09.2023 v časti týkajúcej sa obžalovaných 2/ A. B. a 3/ A. C. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

II. Podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodov § 228 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, návrh
obžalovaného 2/ A. B. na prerušenie trestného stíhania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/32/2021 zo dňa 20.09.2023 boli obžalovaní 1/ D. E., 2/
A. B. a 3/ A. C. uznaní za vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom 2/ A. B. aj s poukazom na ust. § 47 ods.

2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

spoločne dňa 19.10.2019 v čase okolo 22.50 hod. v meste Detva, na Ul. Štúrova na ceste pri budove
športovej haly v úmysle prisvojiť si cudziu vec, fyzicky napadli poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX tak,
že obv. D. E. ako vodič osobného motorového vozidla značky Audi A6 e.v.č H., striebornej farby sa snažil
zablokovať F. G., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že vozidlo značky Škoda Octavia Combi, ev. č. I. XXXXX,

šedej metalízy, ktoré v tom čase šoféroval poškodený F. G. na čerpacej stanici Slovnaft v Detve ako aj na
ceste 1/16 po výjazde z čerpacej stanice, v odbočovacom pruhu na ulici Štúrova pred ním zastal a všetci
obvinení vystúpili z vozidla značky Audi, na čo poškodený F. G. zareagoval tak, že ho začal obchádzať,
pričom mu obvinený D. E. kopol do vozidla na spolujazdcovej strane, poškodený F. G. za križovatkou na
kraji zastavil svoje vozidlo a vystúpil z neho, kam sa premiestnili na vozidle aj obvinení a po tom sa všetci
traja obvinení postavili k poškodenému, na čo obvinený D. E. požadoval od poškodeného F. G. vrátenie

peňazí za tablet a obvinený A. B. ho pri tom minimálne jedenkrát udrel päsťou do tváre, následkom
čoho mu rozbil peru, následne sa všetci presunuli aj s vozidlami asi o 50 metrov na miesto mimo cesty
ku športovej hale a to takým spôsobom, že obvinený D. E. išiel s obvineným A. C. na vozidle zn. Audi
a k poškodenému F. G. sa ako spolujazdec posadil A. B., ktorý mu povedal, kde má preparkovať a počas
jazdy ho držal za golier bundy, na tomto mieste poškodený vystúpil z jeho vozidla, kde ku nemu pristúpil
obvinený A. C., ktorý ho udrel päsťou do tváre a obvinený A. B. ho stiahol na zem, kde ho držali na zemi

a obvinený D. E. ho začal prehľadávať, ako ho prehľadal tak povedal, že nič pri sebe nemá a obvinení
A. B. a A. C. poškodeného začali kopať na zemi, po chvíli obvinený D. E. povedal, aby ho nechali, na čosa poškodený postavil zo zeme a obvinený D. E. mu prehľadával úložné priestory vo vozidle a popri tom
hovoril, že či mu poškodený nedá namiesto peňazí autorádio, alebo niečo podobné, následne vytiahol
mobilný telefón zn. Huawei P20 live čiernej farby, ktorý bol uložený vo vozidle zn. Škoda pri riadiacej

páke a povedal, že tento telefón si berie, na čo mu F. G. schválne uviedol, že predmetný mobilný telefón
je požičaný od svokry a tá to bude hlásiť na políciu, na čo obvinený D. E. vytiahol zo svojho vozidla
papier, na ktorý začal písať vetu: „ja F. G. predávam telefón zn. Huawei D. E.“ a dal mu ho pod nátlakom
podpísať, na čo F. G. D. E. z jeho rúk mobilný telefón zobral, že si vyberie z neho SIM kartu a z miesta
utiekolprečazavolalpolíciu,včasekeďužpoškodenýnebolprisvojimmotorovomvozidlezn.Škoda,tak

obvinený D. E. jeho vozidlo uzamkol a z miesta spoločne s obvinenými A. B. a A. C. odišli, pričom kľúče
od vozidla si ponechali, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému F. G. škodu krádežou zväzku
kľúčov vo výške 495,98 Eur a fyzickým napadnutím mu spôsobili zranenia podľa znaleckého posudku
č. 130/2020 izolované povrchové poranenie v oblasti hlavy, pomliaždenie nosa, ktoré si nevyžaduje
špecifickú liečbu a nevyžaduje si ani práceneschopnosť.
Pričom obvinený A. B. sa uvedeného konania dopustil aj na priek tomu, že bol rozsudkom Okresného

súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 99/92 zo dňa 06. 08.1992, uznaný vinným z trestného činu lúpeže
podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (Zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších noviel a doplnkov), a bol mu
ložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do II. NVS,
a napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/142/04 zo dňa
15.03.2007 uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 140/1961

Zb. v znení neskorších noviel a doplnkov) a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 9 rokov so zaradením do II. NVS,

Za to okresný súd obžalovaného 1/ D. E. odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4, ods. 8 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42

ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatného 12.03.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 245
ods. 3 Tr. zákona na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola mu určená skúšobná doba

v trvaní 48 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaného 2/ A. B. odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona, §
46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad vo výmere

2 (dvoch) rokov.

Obžalovaného 3/ A. C. odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd uložil obžalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a

nerozdielne nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., škodu vo výške 597,98 Eur.

Rozhodnutie v časti týkajúcej sa obžalovaného 1/ D. E. nadobudlo právoplatnosť.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podali obžalovaní 2/ A. B. a 3/ A. C.
prostredníctvom svojich obhajcov odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnili.

Obžalovaný 2/ A. B. v podanom odvolaní uviedol, že odvolania podáva proti do všetkých jeho výrokov.
Má za to, že sa súd prvého stupňa pri vydávaní rozsudku nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, resp. ich vyhodnocoval „anblok“ v jeho neprospech. Pri odsúdení jeho
osoby prvostupňový súd vychádzal vykonaným dokazovaním z jediného priameho dôkazu, ktorým je
výsluch poškodeného F. G.. Pri tomto svedkovi, resp. poškodenom považuje za nevyhnutné uviesť,

že tento počas celého trestného stíhania menil svoje výpovede, a to v podstatných okolnostiach.
Poukázal, že zo znaleckého posudku č. 130/2020 Znaleckej organizácie s.r.o. jednoznačne vyplýva,
že poškodený utrpel iba povrchové pomliaždenie nosa, znalec vylúčil prítomnosť známok opakovaného
násilia voči fyzickej integrite poškodeného a ustálil, že išlo o jednorazový úder a náraz tak nízkej
intenzity, že k nemu mohlo dôjsť dokonca aj bez cudzieho zavinenia, nespôsobil podliatinu a ani
neprekonal elasticitu nosovej kosti. Predmetné zranenia príslušný znalec opísal z lekárskeho vyšetrenia

poškodeného vykonaného lekárom Nemocnice Agel vo Zvolene zo dňa 20.10.2019 o 06:23 hod.
ráno. Z ďalšieho znaleckého dokazovania, a to konkrétne zo znaleckých posudkov Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča č. 2019/3227 vyplýva, že zo získaných daktyloskopických
odtlačkov prstov z auta poškodeného bolo zistené stotožnenie iba s odtlačkami prstov poškodeného a
na mieste údajného skutku sa našli ohorky cigariet so stopami DNA obžalovaného E. a poškodeného.

Takže z odberu daktyloskopických stôp z interiéru auta poškodeného nebola takmer bezprostredne po
skutku zo strany príslušného kriminalistického experta zaistená žiadna stopa, ktorá by potvrdzovala
prítomnosť ktoréhokoľvek z obžalovaných v aute poškodeného. Vyslovil názor, že predmetné forenzné
dôkazy vyvracajú výpoveď poškodeného v tom zmysle, že tento objektívne nemohol utrpieť zranenia
ktoré popisoval vo svojich výpovediach jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.

Ku kamerovým záznamom zabezpečených uviedol, že poškodený svoju druhú výpoveď (24.02.2020)
vykonal preukázateľne po tom, ako boli do spisu tieto záznamy zabezpečené, a teda stále existuje
podozrenie, že svoju prvú výpoveď prispôsobil tomu čo je na nich zachytené. Má zato, že pochybnosti vo
výpovediach poškodeného sú tak závažného charakteru, že jeho výpoveď nie je možné považovať za
dôveryhodnú a už vonkoncom nie za konzistentnú a presvedčivú tak, ako to ustálil súd prvého stupňa.

Predmetné rozpory v samotných výpovediach poškodeného, ako aj ich rozpor vo vzťahu k výpovedi
svedka K. a znaleckých posudkov nemožno vyhodnocovať v neprospech jeho osoby odvolávajúc sa
na „oslabenie pamäťových stôp poškodeného“ alebo jeho prvotnú „domotanosť“, pretože sú absolútne
nelogické a akurát tak vytvárajú iba rozumné pochybnosti o hodnovernosti jeho svedeckej výpovede ako
takej. Pokiaľ súd prvého stupňa dokonca v hodnotení dôkazov uviedol, že „obhajoba, a to ani po výraznej

snahe, nepreukázala, že by poškodený vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a neuviedla ani
relevantný motív poškodeného na krivé obvinenia obžalovaných“, tak k uvedenému len uvádza, že nie
je povinnosťou ani obhajoby a ani obžalovaného, aby preukazoval svoju nevinu, resp. aby preukazoval
nepravdu vo výpovedi poškodeného, pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2010,
sp. zn. 5 To 20/2010.

V ďalšej časti sa obžalovaný 2/ A. B. vyjadril k právnej kvalifikácii, keď uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že sa nemohol dopustiť zločinu lúpeže, pretože úmysel spoluobžalovaného E.
vôbec stretnúť a zastihnúť poškodeného smeroval iba k uhradeniu dlhu, ktorý mal poškodený vo vzťahu
k obžalovanému E. za predaný tablet, čo prakticky všetci vo výpovediach zhodne potvrdili, a teda skutok

v obžalobe potom nie je správne kvalifikovaný a mal byť pri jeho osobe ako aj pri obžalovanom C.
kvalifikovaný ako prečin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. zák.. Ich úmysel preto pri skutku, tak ako
je opísaný v skutkovej vete, ktorý však popieram, nemohol smerovať k odcudzeniu cudzej veci násilím
ale k vymáhaniu dlhu tretej osoby – obžalovaného E. – čo aj sám poškodený vypovedal na hlavnom
pojednávaní, že mali chcieť od neho primárne peniaze pre obžalovaného E. za tablet. Teda nebola

preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu lúpeže, ktorá spočíva v úmysle zmocnenia
cudzej veci násilím. Takže ak by sa aj preukázal skutok, čo však popiera, hlavným motívom a úmyslom
nemohol byť fyzický útok na poškodeného smerujúci k odcudzeniu jeho mobilného telefónu alebo kľúčov
od auta alebo čohokoľvek ale práve uhradenie dlhu obžalovanému E..

Záverom navrhol, aby vzhľadom na jednu zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“,
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho osobe, čo do všetkých jeho výrokov
a následne sám rozhodol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, t.j. aby ho oslobodil spod obžaloby,nakoľkonebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeakoobžalovanýstíhaný,azaktorýbolokresným
súdom uznaný za vinného.
Obžalovaný 3/ A. C. v podanom odvolaní odôvodneného prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie

zahlásil z toho dôvodu, tak ako to uviedol už aj v priebehu hlavného pojednávania na svoju obranu,
že sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nedopustil, svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.. Poukázal,
že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, zotrval na svojej výpovedi z prípravného
konania, v rámci ktorého jednoznačne poprel skutok, ktorý sa mu dáva za vinu v obžalobe prokurátora.

Poškodeného nepoznal nebol s poškodeným nikdy v konflikte a nepoužil voči nemu žiadne násilie ani
vyhrážky. Od poškodeného nikdy nežiadal žiadne veci, ani od neho nezobral žiadne veci. Z vykonaného
dokazovania ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevyplýva že by
sa bol dopustil a naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva. Obžaloba postavila
obžalobu jeho osoby, na výpovedi poškodeného, kamerových záberov, zabezpečených stôp na mieste
kde sa skutok mal stať, ako aj výpovedi svedkov príslušníčky polície L. a svedka K.. Má za to, že súd

sa nedostatočne vysporiadal v rámci vyhodnotenia dôkazov s výpoveďou poškodeného. Poškodený
nevypovedal zhodne v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Jeho výpoveď je
zmätočná a nehodnoverná. Vo vzťahu k jeho osobe poukazuje na výpoveď poškodeného v prípravnom
konaní kde sám poškodený prejavil pochybnosti o jeho osobe, či vôbec bol pri skutku, a takto sa vyjadril
poškodený aj počas konfrontácie ktorá bola vykonaná medzi nimi v rámci prípravného konania. V rámci

hlavného pojednávania, počas svojej výpovede uviedol poškodený, že on ho nebil, neútočil na neho
a uviedol, že nevie čo on robil. Už z tejto výpovede poškodeného vyplýva, že sa nemohol dopustiť
zločinu lúpeže a to ani formou spolupáchateľstva, teda ani naplniť skutkovú podstatu zločinu lúpeže
vzhľadom na znenie tohoto ustanovenia. Z dôkazov ktoré boli zabezpečené v rámci dokazovania a to
kamerových záberov, nevyplýva že by bol vykonával voči poškodenému násilie, fyzicky, alebo že by

sa mu bol vyhrážal, že by od neho žiadal nejakú vec, prípadne že by od neho nejakú vec násilím
bral. Ani z týchto dôkazov voči jeho osobe nevyplýva žiadna trestná zodpovednosť, samotné dôkazy
teda nemôžu postačovať na uznanie jeho viny zo zločinu lúpeže. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa jedná o
ďaľšie dôkazy a to výpoveď svedkyne L., menovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že si veľmi na
tento skutok a deň nepamätá, len hmlisto vie že bola v ten deň na výjazde kde sa mal skutok stať.

Nevidelatamžiadneosoby,tedaobžalovaných1/až3/anisvedkaK..SvedokK.počasvýsluchuuviedol,
že keď v tento večer viezol poškodeného, nevidel na ňom žiadne zjavné ani závažné poranenia, teda
ani rozbitú peru. Po oboznámení sa s týmito výpoveďami, jednoznačne vyplývajú rozpory výpovedí
poškodeného s výsledkami dokazovania. V rámci svojich výpovedí poškodený uvádzal že obžalovaní
ho byli päsťami do tváre, že to bolo množstvo úderov, kopali ho, ktoré tvrdenia sú v značnom rozpore

s príchodom hliadky, úradným záznamom a výpoveďou svedka K. z ktorých dôkazov sa tieto výpovede
poškodeného vôbec nepotvrdili. Ani zo samotnej lekárskej správy sa tieto skutočnosti nepreukázali.
Poškodený menil výpovede, vzhľadom na priebeh dokazovania, čo spochybňuje hodnovernosť týchto
je výpovedí a následne aj hodnovernosť jeho osoby, keďže sa u neho nejedná o bezúhonnú osobu.
Súčasťoudokazovaniasúajznalecképosudkynazabezpečenéstopy,súvisiacesohorkamicigariet,ako

aj ohľadom poranenia poškodeného. Ani z týchto posudkov voči jeho osobe nevyplývajú závery, že by
sa skutku dopustil a naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže. Vyslovil názor, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, nevysporiadal sa s rozpormi svedeckých výpovedí poškodeného,
nevysporiadal sa ani s procesnými vadami konania, na ktoré vady poukázal obhajca obžalovaného
2/, v dôsledku čoho potom uznal jeho vinu zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.. Navrhol, aby krajský súd vo veci rozhodol tak, že by ho spod
obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a), príp. c) Trestného poriadku.
Obžalovaný 2/ A. B. prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 24.4.2024 podal vo
vecinávrhnaprerušenietrestnéhostíhania.Poukázal,žedňa8.2.2024bolaschválenánovelaTrestného
zákona, ktorej účinnosť bola pozastavená, a to uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2024.

Zmena Trestného zákona sa týka aj ustanovenia § 47 ods. 2, v časti ukladania trestu odňatia slobody na
doživotie páchateľovi okrem iného aj za dokonaný trestný čin lúpeže podľa § 188, ktorého sa formulácia
v časti týkajúcej sa zločinu lúpeže zmenila tak, že za slová § 188 sa vložili slová „odseku 3 a 4“. Aplikácia
tzv.zásadytrikrátadosťpritrestnomčinelúpeženovelouTrestnéhozákonasatedazúžilalennapoužitie
pri kvalifikovaných podstatách tohto zločinu podľa ods. 3 a 4. Poukázal, že v predmetnej trestnej veci

je skutok kladený mu za vinu kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
kde mu bol rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov aj za použitia v súčasnosti
účinného ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 228 ods. 2
písm. e) Trestného poriadku, policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor úniepozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie
alebo rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené má za to, že sú splnené obligatórne zákonné
podmienky na prerušenie trestného stíhania odvolacím súdom podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku.

Navrhol, aby krajský súd prerušil trestné stíhanie v tejto trestnej veci vo vzťahu k jeho osobe až do doby
pokiaľ Ústavný súd SR nerozhodne vo veci namietaného súladu trestného po poriadku s Ústavou SR.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaných boli podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaných 2/ A.
B. a 3/ A. C. sú dôvodné.

Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. na
neverejnom zasadnutí, pretože rozhodoval podľa § 321 ods. 1 Tr. por. a bolo zrejmé, že chybu nie je
možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú
právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vyššie citovanými základnými zásadami trestného konania sa súd prvého stupňa neriadil, keďže dôkazy
produkované na hlavnom pojednávaní vyhodnotil jednostranne a nevykonal všetky dostupné dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na konečné rozhodnutie.

Odvolací súd pripomína, že vina ako aj právna kvalifikácia skutku musia vychádzať z objektívne
preukázaných skutočností, pritom vina musí byť preukázaná bez rozumných pochybností.Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa je zistiteľné, že obžalovaní
2/ A. B. a 3/ A. C., popierajú spáchanie žalovaného trestného činu, pričom po poučení podľa § 257
ods. 1 písm. a) Tr. por. urobili aj vyhlásenie, že sú nevinný. Obžalovaní 2/ a 3/ síce nepopreli, že sa

inkriminovaný deň s poškodeným na mieste činu stretli, popreli však, že by poškodeného fyzicky napadli,
resp. že by sa mu vyhrážali, tak ako je to popísané v skutkovej vete obžaloby.

Zo spáchania žalovaného trestného obžalovaných usvedčuje svedok poškodený F. G..
Krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného (ných), súhrn priamych a nepriamych

dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo

druhej skupiny dôkazov.
Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazu výpoveďou svedka, krajský súd poukazuje na svoje rozhodnutie
sp. zn. 5To/9/2021 zo dňa 5. 10. 2021, v ktorom vyslovil stanovisko, podľa ktorého, pri hodnotení
vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či
si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach,

o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými
v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka – poškodeného
k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom,
susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.
Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku

trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už
z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným), ktoré by mohli mať na
výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá
skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Možné teda zhrnúť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci
vinu obžalovaných, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca
vyvrátený.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa v danom prípade nedostatočne venoval analýze výpovede

poškodeného vo všetkých smeroch. V záujme zaistenia spravodlivosti konania je však prirodzenou
požiadavkou adresovanou súdu prvého stupňa dôkladná analýza vierohodnosti výpovede poškodeného
F. G. a v tejto súvislosti, aby pribral do konania znalca z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická
psychológia dospelých za účelom psychologického rozboru osobnosti svedka poškodeného F. G.;
charakterizovať stupeň a úroveň jeho intelektu vrátane úrovne jeho pamäťových schopností; zistiť, či

svedok má sklony ku klamstvu, domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situácie a podobne; posúdiť, či
svedok má sklony ku skresľovaniu skutočnosti; posúdiť, či u svedka sa prejavujú sklony ku konfabulácii,
atď..

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, keďže dôkazy vyhodnotil len jednostranne

bez potrebnej analýzy, preto odvolací súd odvolanie obžalovaných akceptoval.

Povinnosťousúduprvéhostupňatedabude,abysazaoberalvyššienaznačenýmiotázkami. Dostatočne
sa vysporiadal s dôkaznou situáciou, eventuálne vykonal aj iné dôkazy, v rozhodnutí uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Vykonal patričnú analýzu
dôveryhodnosti výpovede poškodeného F. G. a v tejto súvislosti pribral do konania znalca z odboru
psychológie. Taktiež jeho povinnosťou po vrátení veci bude, aby sa dôsledne vysporiadal aj s odvolacími
námietkami obžalovaných, ku skutkovým okolnostiam, ako aj k posúdenie veci po právnej stránke. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd pripomína súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie musí
byť náležite zdôvodnené v intenciách § 168 ods. 1 Tr. por., tak po skutkovej ako aj právnej stránke.Obžalovaný 2/ A. B. podal návrh na prerušenie trestného stíhania z dôvodu uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, z 28. februára 2024, ktorým pozastavil účinnosť novely
Trestnéhozákona,pretožezmenaTrestnéhozákonasatýkaajustanovenia§47ods.2,včastiukladania

trestu odňatia slobody na doživotie páchateľovi okrem iného aj za dokonaný trestný čin lúpeže podľa §
188, ktorého sa formulácia v časti týkajúcej sa zločinu lúpeže zmenila tak, že za slová § 188 sa vložili
slová „odseku 3 a 4“. Aplikácia tzv. zásady trikrát a dosť pri trestnom čine lúpeže novelou Trestného
zákona sa teda zúžila len na použitie pri kvalifikovaných podstatách tohto zločinu podľa ods. 3 a 4.
V tejto súvislosti poukázal, že v predmetnej trestnej veci je skutok kladený mu za vinu kvalifikovaný ako

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kde mu bol rozsudkom okresného súdu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov aj za použitia v súčasnosti účinného ustanovenia § 47 ods.
2 Trestného zákona a preto by sa malo postupovať podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku,
podľa ktorého policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor únie pozastaví účinnosť
právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej.

Krajský súd sa s argumentáciou obžalovaného 2/ A. B. nestotožnil, pretože ustanovenie § 228 ods. 2
písm. e) Tr. por. sa nedá aplikovať na súčasnú situáciu, keďže nové ustanovenia Trestného zákona
boli pozastavené ešte pred tým ako nadobudli účinnosť a teda platia pôvodné ustanovenia Trestného
zákona, podľa ktorých musí súd postupovať a nemá možnosť inej voľby. Súd teda nie je v situácii, že by

nemal k dispozícii ustanovenie, ktoré by bolo použiteľné na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko „starý“
Trestný zákon je účinný vo všetkých svojich ustanoveniach a preto súd nemôže prerušiť trestné stíhanie,
pretože celkom evidentne nenastala v ňom popisovaná situácia, že by bolo pozastavené ustanovenie,
ktoré by bolo rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Obdobné stanovisko zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 2Tos/24/2024 zo dňa 28.5.2024.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c),
d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie. Ďalším výrokom podľa § 318
ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodov § 228 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, návrh obžalovaného

2/ A. B. na prerušenie trestného stíhania zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.