Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123289607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6123289607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, v
zastúpení: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Podzámska 8330/32, Nové Zámky, IČO: 50 364
511, proti žalovanej: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, v zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 853 186, o zaplatenie
9 955,86 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. novembra
2023, č. k. 4C/73/2023-118, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku do sumy 3 982,50 eura p

o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti vrátane výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 23. novembra 2023, č. k.
4C/73/2023-118, žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 3, § 150 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa prostredníctvom
právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 06. 04. 2023 domáhal zaplatenia sumy 9955,86 eur, a
to tým titulom, že strany sporu sú bývalí manželia. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 23. 10.

1993 a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Pc/20/2020-16 dňa 06. 10.
2020, právoplatným dňa 08. 10. 2020. Rozvodom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Na okresnom súde Nové Zámky bola podaná žaloba na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, ktorá sa viedla v konaní sp. zn. 4C/17/2022. Medzi manželmi bola uzavretá Dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dňa 09. 11. 2022, preto bolo konanie z dôvodu späťvzatia
žaloby zastavené uznesením zo dňa 21. 11. 2022. V Dohode za predmet vyporiadania označili strany
nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXXX, a ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej

D. B.. Okrem toho si strany navzájom vyporiadali hnuteľné veci a úverový záväzok voči Všeobecnej
úverovej banke, a. s. Vyporiadací podiel vo výške 22 000,- eura za vnos žalovanej na majetok žalobcu,
sa zaviazal žalobca vyplatiť do 15 dní žalovanej od uzavretia predmetnej dohody. V bode V. 1. dohody
je uvedené, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je konečné aúčastníci dohody vyhlasujú, že jej uzavretím sú úplne vyrovnaní a nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie
majetkovoprávne nároky z titulu zaniknutého BSM. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
sp. zn. 10Up/605/2023 vydal dňa 04. 05. 2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, zároveň právny zástupca žalobcu na žiadosť súdu
oznámil, že žiada o pokračovanie v konaní pred miestne príslušným Okresným súdom Nové Zámky,
čím sa platobný rozkaz zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec súdu prvej inštancie dňa 21.
06. 2023 na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa
so žalobou, plnomocenstvom, návrhom na mimosúdne vyrovnanie z 20. 02. 2023, stanoviskom k
návrhu žalovanej zo 06. 03. 2023, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Pc/20/2020-31 zo
06. 10. 2020, výpismi z VÚB, a. s. žalobcu, Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 09. 11. 2022, odborným
vyjadrením RK ZÁMOCKÉ REALITY, s.r.o., Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB, a.s. stranám
sporu z 29. 04. 2016, vyjadrením žalovanej, splnomocnením, uznesením Okresného súdu Nové Zámky

sp. zn. 9C/2/2021 z 30. 03. 2021 spolu s opravným uznesením zo 06. 04. 2021, uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 25 Co/48/2021-184 zo dňa 16. 07. 2021, platobným rozkazom upomínacieho súdu
sp. zn. 10Up/605/2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z 31. 08. 2023, žiadosťou o odročenie
pojednávania z 02. 10. 2023, posúdením návrhu na odročenie pojednávania z 02. 10. 2023, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/17/2022.

5. Následne súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav, dospel k záveru, že žalobcom
požadované nároky nie sú dôvodné. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať
medzi stranami sporu pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom
výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten

ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí
v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia
spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd
zmení vnútorné pomery podielov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom
zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných

právnych vzťahov exmanželov. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných
vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam
nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy
spoludlžníkov,ktorésúdanéčiužzmluvoualebozozákona,aktorýchvzájomnévysporiadaniejenaďalej
zachované zákonom (napr. právo postihu pri solidárnom záväzku).

6. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o situáciu, keď jeden z manželov po uzavretí dohody o
vyporiadaní BSM, napriek svojmu výslovnému prehláseniu, že všetky tak aktíva ako aj pasíva, boli
dohodou medzi stranami urovnané, podal žalobu, ktorou sa domáhal opätovného vyporiadania majetku
v časti pasív, keď žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná mu vyplatiť polovicu zo zaplatených splátok úveru,

ktorésplátkyzaplatilporozvodemanželstvadouzavretiadohodyovyporiadaníBSM.Podľanázorusúdu
prvej inštancie tento nárok mal byť zo strany žalobcu uplatnený pri uzavretí dohody, navyše v dohode
je jasne a zrozumiteľne uvedené (v článku IV. bod 1. C), že úver preberie žalobca v zostatkovej výške
aktuálnej ku dňu podpisu dohody. Z toho vyplýva, že ak žalobca chcel započítať splátky úveru, ktoré
vyplatil od právoplatnosti rozvodu manželstva, t. j. od zániku BSM do uzavretia dohody o vyporiadaní

BSM, tak tieto nároky žalobcu mali byť vyporiadané v dohode o vyporiadaní BSM, ktorou došlo k
vyporiadaniu BSM strán sporu v širšom slova zmysle a mal túto svoju pohľadávku započítať do
vyporiadacieho podielu bývalej manželky. V konečnom dôsledku, v tomto prípade nehnuteľnosť je vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, úver čerpaný vo VÚB, a.s. v roku 2016 bol refinancovaním hypotekárneho
úveru na stavbu predmetného rodinného domu, ktorý bol primárne poskytnutý z Prima banky, a.s..

Tento úver čerpali manželia spolu, pričom nehnuteľnosť zostala vo vlastníctve žalobcu a žalobca titulom
prínosu žalovanej do masy BSM mal vyplatiť tejto sumu 22 000 eur. Z tohto dôvodu v tejto časti nároku,
súd prvej inštancie podanej žalobe nevyhovel.

7. Okrem splátok úveru sa žalobca domáhal aj nájomného v sume 248,98 eur mesačne za užívanie

rodinného domu, ktorý rodinný dom po rozvode manželstva užívala výlučne žalovaná. Tak z konania o
vyporiadanie BSM sp. zn. 4C/17/2022, ako aj z predchádzajúcich konaní, a to konania sp. zn. 9C/2/2021
je zrejmé, že žalovaná užívala nehnuteľnosť spolu s deťmi, pričom podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadne užívania nehnuteľnosti, ktorému súd v konaní sp. zn. 9C/2/2021uznesením aj vyhovel. Následne bolo toto uznesenie uznesením krajského súdu zrušené, lebo krajský
súd dospel k záveru, že sa jedná o prekážku res judikata, pretože navrhovateľka už v inom konaní
sa domáhala vydania neodkladného opatrenia v takom istom znení. Aj v tomto prípade, tak ako v

predchádzajúcom prípade sa jedná o nárok žalobcu, ktorý vznikol v čase po rozvode manželstva a pred
vyporiadaním BSM dohodou. Ako už súd vyššie konštatoval, všetky práva a záväzky manželov z BSM
majú byť vyporiadané buď dohodou alebo rozhodnutím súdu. Žalobca podal v konaní sp. zn. 4C/17/2022
žalobu o vyporiadanie BSM, ale v priebehu konania došlo medzi stranami k vyporiadaniu BSM dohodou,
preto vzal o vyporiadanie BSM späť. Ak by žalobca s touto dohodou nesúhlasil, nemal ju podpisovať a

mal možnosť pokračovať v konaní o vyporiadanie BSM. Žalobca však namiesto toho podal novú žalobu,
ktorou sa domáhal nároku, ktorý mal byť v širšom vyporiadaní BSM zohľadnený a vyporiadaný, tak ako
je to uvedené v článku V. v bode 1 dohody, kde sa žalobca aj žalovaná zaviazali, že nebudú mať voči
sebe žiadne ďalšie majetkovoprávne nároky z titulu zaniknutého BSM. Z toho dôvodu nebolo možné
vyhovieť ani druhému nároku žalobcu (o zaplatenie 5 973,36 eura), a preto súd prvej inštancie žalobu
v plnom rozsahu zamietol.

8.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1/CSPtak,ževkonaníplneúspešnémužalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podanom

odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.
Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu voči žalovanej na vyplatenie polovice
so žalobcom zaplatených splátok spoločného úveru za obdobie od 09. 10. 2020 do 09. 11. 2022, mal
byť údajne zahrnutý do Dohody o vyporiadaní BSM. Tento záver súdu je podľa žalobcu arbitrárny,
nesprávnyanezákonný,pričomsúdhoanizodpovedajúcimspôsobomnezdôvodnil.Predmetomdohody

o vyporiadaní BSM bolo okrem iného aj pasívum - úver číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, poskytnutý
zo strany financujúcej Všeobecnej úverovej banky, E.. Predmetné pasívum na seba v zmysle dohody o
BSM prevzal žalobca, a to v zostatkovej výške, ktorá bola aktuálna ku dňu podpisu dohody o BSM, tzn.
že splátky úveru realizované po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany žalobcu,
nebolisúčasťoudohodyoBSM,nakoľkonebolianisúčasťoubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.

Zaplatené splátky úveru za obdobie po právoplatnom rozvode manželstva (po 08. 10. 2020) neboli
predmetom dohody o BSM. Žalobca zdôraznil, že jeho nároky na polovicu z jednotlivých splátok úveru,
ktoré uhradil po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (kedy zároveň zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov), ktoré nároky si uplatnil v tunajšom konaní, nie sú nárokmi z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale jedná sa o samostatné nároky žalobcu z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia podľa § 454 OZ. Ako je to jednoznačne uvedené aj v dohode, zostatok na účte bol len
informatívny a nikde ďalej v dohode nebolo konštatované, že by žalobca na seba úver bol prevzal vo
výške zostatku ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva – práve naopak, článok IV. bod 1
písm. c/ dohody veľmi jasne a presne uvádza, že žalobca na seba prevzal zostatok úveru iba vo výške ku
dňu podpisu Dohody, a teda nie spätne. V uvedenom sa jednoznačne prejavila vôľa účastníkov dohody

o BSM nezahrnúť do dohody aj splátky spoločného úveru, ktoré boli realizované zo strany žalobcu po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe rozsudku o rozvode manželstva.

10. Ďalej uviedol, že nároky žalobcu, ktoré si uplatnil v tunajšom konaní, nie sú (a nikdy ani neboli)
nárokmi, ktoré by vznikli za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako

bolo žalobcom niekoľkokrát deklarované a ako to nepochybne vyplýva aj z obsahu súdneho spisu,
žalobca si v tunajšom konaní uplatnil výlučne nároky, ktoré mu vznikli od dátumu 09. 10. 2020
(t. j. deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva, teda deň zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Preto, ak súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia
zákona o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov namiesto zákonných ustanovení

o bezdôvodnom obohatení, vec nesprávne právne posúdil. Súd v časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku venovanej jeho konštatácii o tom, že žalobca mal povinnosť si svoje nároky vyporiadať v
rámci dohody o BSM neuvádza žiadne také argumenty na objasnenie svojich úvah, ktorými by naplnil
požiadavku riadneho zdôvodnenia svojho rozhodnutia, čo je jeho povinnosťou.11. Žalobca namietal tvrdenie súdu, podľa ktorého mal žalobca možnosť si svoj nárok na vyplatenie
nájomného za užívanie nehnuteľnosti uplatniť v rámci dohody o BSM a ak tak neučinil, tak jeho nároky

voči žalovanej v tomto smere zanikli, resp. si ich už nemôže uplatniť súdnou cestou. Nárok žalobcu
na vyplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti je daný titulom bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu užívala nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
a to po dobu 24 kalendárnych mesiacov. S ohľadom na súdom konštatovaný fakt, že neodkladné
opatrenie platilo len počas určitého obdobia, je následne nepochopiteľné, že súd ďalej neuvádza,

počas akého časového obdobia malo byť podľa jeho názoru na základe nariadeného neodkladného
opatrenia užívanie nehnuteľnosti žalovanou oprávnené. Žalobca uviedol, že vo svojich písomných
podaniach poukazoval, že hoci by aj bolo užívanie nehnuteľnosti žalovanou na základe neodkladného
opatrenia oprávnené, bolo by tomu tak len v období od 30. 03. 2021 do 22. 07. 2021, kedy bolo
neodkladné opatrenie právoplatne zrušené. Žalobca si však uplatnil v tunajšom konaní náhradu za
užívanie nehnuteľnosti žalovanou až do momentu vypratania nehnuteľnosti, t. j. do dňa 09. 10. 2022.

S týmto argumentom sa súd vôbec nezaoberal a ani sa k nemu nevyjadril. Súd sa rovnako nezaoberal
tým, z akého dôvodu mal za to, že žalovaná bola oprávnená užívať nehnuteľnosť patriacu žalobcovi
úplne bezplatne, pretože zamietol žalobu aj v časti žalobcom požadovaného obvyklého nájomného za
užívanie nehnuteľnosti. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za nedostatočne
zdôvodnený v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Žalovaná k žalobcom podanému odvolaniu vo vyjadrení uviedla, že sa s napadnutým rozsudok
súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd vyhodnotil vec správne a zákonne. Konanie žalobcu považuje za
účelovú formu nátlaku na žalovanú, ktorá považovala majetkovoprávne vzťahy s bývalým manželom
za uzavreté. Z tohto dôvodu žiada, aby odvolací súd komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia
práva). Súd prvej inštancie podľa žalovanej správne uzavrel, že predmetom dohody o vyporiadaní BSM
zo dňa 09. 11. 2022 bol aj spoločný úver sporových strán a vzhľadom na časové súvislosti a deklarácie
kontrahentov mal byť predmetom tejto dohody aj nárok žalobcu na úhradu domnelého nájomného. Ďalej
uviedla, že ak by sa aj pripustili záver, že žalobca na seba prevzal úver iba v zostatkovej hodnote ku

dňu podpisu dohody o vyporiadaní BSM (keď jeho zvyšok predtým uhradil), možno vzhľadom na text
čl. V ods. 1 tejto dohody dospieť k záveru, že sa akéhokoľvek nároku na úhradu polovice uhradených
splátok (ktorý žalovaná popiera) uzavretím dohody vzdal. Na koncipovaní dohody o vyporiadaní BSM
aktívne participovali obe sporové strany. Žalobca tak nebol povinný dohodu uzavrieť, ak by mu jej obsah
nevyhovoval. Vzhľadom na uvedené vyznieva žalobcova reštriktívna interpretácia dohody o vyporiadaní

BSM špekulatívne. Jednoznačne si žalobca musel byť vedomý toho, že na seba preberá pasívum (úver)
v zostatkovej výške ku dňu rozvodu manželstva. Napokon, text dohody o vyporiadaní BSM sa v plnej
miere zhoduje s textom žaloby. Uvedené platí analogicky aj o druhej časti uplatneného nároku, ktorou je
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovanej vzniknúť neoprávneným užívaním
rodinného domu, ktorý patrí žalobcovi. K otázke užívacieho práva žalovaná uviedla, že trvá na svojom

stanovisku prezentovanom v priebehu konania na súde prvej inštancie. Záverom uviedla, že žalobca
sa v dohode o vyporiadaní BSM zaviazal žalovanej zaplatiť vyrovnací podiel vo výške 22 000,- eur. Z
toho vyplýva, že z hľadiska rozdelenia majetku profitoval žalobca. Ak by mal disponovať po uzavretí
dohody voči žalovanej nárokom na zaplatenie 9 955,86 eura, bolo by iracionálne, aby sa zaviazal k
úhrade vyrovnacieho podielu v dvojnásobnej výške. Uvedené skôr potvrdzuje naznačený naratív, že

účelom žaloby nie je uplatňovanie legitímneho a existujúceho práva na peňažné plnenie, ale skôr snaha
o vytvorenie nátlaku na žalovanú, aby previedla žalobcovi nehnuteľnosť (chatu), ktorá je v jej výlučnom
vlastníctve. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Žalobca v rámci odvolacej repliky uviedol, že sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam žalovanej
o tendenčnosti podanej žaloby. Uviedol, že v dohode o vyporiadani BSM nie je žiadna zmienka o tom,
že by k prevzatiu úveru malo zo strany žalobcu dôjsť so spätnou účinnosťou, teda vo výške úveru v čase
ku dňu zániku manželstva. Taktiež nikde v dohode o BSM nie je ustanovené a z jej obsahu ani nemôže
byť vyvodené, že by sa žalobca čo i len sčasti vzdal akýchkoľvek svojich ďalších nárokov, ktoré nie sú

nárokmi z titulu BSM. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami a so skutočnosťami uvedenými žalovanou.
V ďalšom zhrnul argumenty uvedené v ním podanom odvolaní, pričom zotrval na ich obsahu.14. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že trvá na svojej doterajšej procesnej obrane a uplatnený
nárok považuje za neoprávnený.

15.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalodvolanímžalobcu napadnutýrozsudok
zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho
výroku po sumu 3 982,50 eura ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti, t.

j. nad sumu 3.982,50 eura po sumu 9.955,86 eura vrátane náhrady trov konania napadnutý rozsudok
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania, odvolací súd pri reagovaní na svoju zákonnú
povinnosť skúmať, či podaným odvolaním zo strany žalobcu napadnutý-zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutých v ust.
§ 389 ods. 1 CSP prijal ten záver, že pokiaľ ide o zamietnutie sumy 3 982,50 eura, ktorej zaplatenie

odvíja žalobca ako 1-icu z ním zaplatenej sumy 7 965,- eur, ktorú zaplatil banke z titulu nedoplatku
na úvere za čas od právoplatnosti rozvodového rozsudku, t. j. od 09.10.2020 do dňa spísania dohody
o vyporiadaní ich BSM, t. j. do 09.11.2022, tak v tejto časti napadnutý rozsudok ohľadom zisteného
rozsahu skutkového stavu vrátane právneho posúdenia nevykazuje žiadnu procesnú vadu v zmysle §
389 ods. 1 CSP, a preto ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ

ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku majúce vzťah k zamietnutiu podanej žaloby žalobcu ohľadom
zaplatenia sumy 3 982, 50 eura, ako 1-ice zo sumy 7 965,- eura zaplatenej žalobcom na splátkach
predmetného úveru za inkriminované obdobie, tak v tejto časti odvolací súd poukazuje na obsah tohto
odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).18. Pokiaľ ide o časť podanej žaloby vzťahujúcej sa na zaplatenie sumy 5 973,36 eura (9 955,86 eura –
3 982,50 eura) z titulu uplatneného nároku žalobcu za užívanie nehnuteľnosti žalovanou a to v celkovej

výške zodpovedajúcej obvyklému nájmu za nehnuteľnosti v obdobnom stave za obdobie 24 mesiacov,
tak v tejto časti odvolací súd aplikoval procesný postup podľa § 391 ods. 1 CSP, prejaviaci sa v zrušení
napadnutého rozsudku v časti týkajúceho sa zamietnutia podanej žaloby vo zvyšku, t. j. nad správne
zamietnutú sumu 3 982,50 eura vzťahujúcu sa k požadovanej úhrade splátok na predmetnom úvere, až
po žalobcom žalovaných 9 955,86 eura. Odvolací súd sa nestotožňuje so zaujatým právnym názorom

prvoinštančného súdu, ktorý tento prijal v súvislosti s časťou uplatneného žalobného nároku žalobcu
ohľadom ním požadovaného nájomného v sume 248,98 eura mesačne za užívanie rodinného domu,
spolu vo výške 5 973,36 eura, t. j. za 24 mesiacov, podľa ktorého takto uplatnený nárok nepovažoval
konajúci súd za dôvodný, pretože mal byť zohľadnený v rámci širšieho vyporiadania BSM strán tohto
sporu, vychádzajúc pritom z obsahu článku V. bodu 1 Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovanou dňa 09.11.2022. Pokiaľ ide o zamietnutie tohto nároku žalobcu týkajúceho sa

zaplatenia sumy 5 973,36 eura, tak súd prvej inštancie sa právne relevantným spôsobom nevysporiadal
s tým skutkovým tvrdením žalobcu, že ním požadované zaplatenie sumy 5 973,36 eura tento odvíja
práve od uplynutia doby 24 mesiacov, t. j. od 09.10.2020 do 09.10. 2022, kedy už BSM strán tohto sporu
zo zákona zaniklo dňom právoplatnosti ich rozvodového rozsudku, t. j. dňa 08.10.2020.

19. Pri rozhodovaní o tejto časti zrušeného rozsudku majúceho vzťah uplatnenému nároku žalobcu na
zaplatenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.973,36 eura, konajúci súd vezme zreteľ
aj na obsah Dohody o vyporiadaní BSM strán tohto sporu zo dňa 09.11.2022, ktorá dohoda z hľadiska
svojhopredmetuvyporiadaniapodbodomIII.nezahrňuježalobcomuplatnenýfinančnýnároknavydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 5.973,36 eura z titulu nájomného za užívanie domovej nehnuteľnosti

vlastnícky patriacej žalobcovi. Uvedené následne svedčí o tom, že predmetný nárok vzhľadom na jeho
časové ohraničenie 24-och mesiacov počnúc odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozvodového
rozsudku (09.10.2020) až do vypratania predmetných nehnuteľností žalovanou (09.10.2022) netvorí
súčasť vzniklého a už aj zároveň zaniklého BSM strán tohto sporu, a taktiež ani nie je tento nárok
súčasťou širšieho vyporiadania BSM, ako skonštatoval v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku

súd prvej inštancie. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie
o neodkladnom opatrení zo dňa 30.03.2021, sp. zn. 9C/2/2021 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 06.04.2021 bolo žalovanej umožnené užívať predmetné nehnuteľnosti dočasne, pričom toto
uznesenie o nariadení daného neodkladného opatrenia kvôli výskytu prekážky res iudicata zrušil KS
v Nitre uznesením zo dňa 16.07.2021, sp. zn. 25Co/48/2021. Napriek poskytnutej možnosti žalovanej

predmetné nehnuteľnosti dočasne užívať nikde v danom uznesení o nariadení, resp. zrušení tohto
nariadeného neodkladného opatrenia sa súd nezmieňuje o bezodplatnosti takto vzniklého aj keď iba
dočasného užívacieho vzťahu predmetných nehnuteľností žalovanou.

20.Vďalšomkonanísasúdprvejinštancieprednostnevyporiadaajsovznesenounámietkoupremlčania

pokiaľ ide o túto časť uplatneného nároku zo strany žalovanej a takisto aj náležitým spôsobom odôvodní,
o aký prípad bezdôvodného obohatenia v danej prejednávanej veci na strane žalovanej a v akej výške
vlastne ide, ak bude mať za preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo.

21. Iná procesná situácia na strane odvolacieho súdu nastala pri jeho rozhodovaní o zamietnutej časti

žalobného nároku po sumu 3.982,50 eura, ako 1-ice zo zaplatenej sumy 7.965 eur žalobcom banke
z titulu nedoplatku na úvere poskytnutého stranám sporu ešte za trvania ich manželstva, pretože súd
prvej inštancie v tejto súvislosti opodstatnene poukázal na obsah uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 09.11.2022, konkrétne jej článku IV, bod 1C, podľa ktorého
predmetnýúveržalobcapreberievtejzostatkovejvýške,ktorájeaktuálnaprávekudňupodpísaniadanej

dohody o vyporiadaní BSM. Vzhľadom na existenciu takto odsúhlaseného článku dohody obidvoma jej
stranami, súd prvej inštancie správne uviedol, že ak žalobca chcel, aby ním zaplatené splátky za čas od
právoplatnosti rozvodového rozsudku, až do uzatvorenia predmetnej dohody o vyporiadaní BSM mali
byť zohľadnené v jeho prospech, tak mali byť vyporiadané v rámci tejto dohody, k čomu však nedošlo,
a preto v tejto časti žalobcom uplatnený nárok (3.982,50 eura) správne prvoinštančný súd zamietol.

22. Odvolací súd v súvislosti s obsahom predmetnej dohody o vyporiadaní BSM strán sporu
poznamenáva, že pre obidve jej strany, t. j. aj pre žalobcu muselo byť zrejmé, čo z kontextu takto
uzatvorenej dohody vyplýva pre samotného žalobcu. Ak mal žalobca určité výhrady v súvislosti s jehopovinnosťou realizovať splátky predmetného úveru po zániku ich BSM, tak tieto mal prezentovať
pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM, eventuálne mal trvať na tom, že výška týchto splátok
bude odrátaná od výšky výplaty, ktorú je z titulu vyporiadania BSM povinný poskytnúť žalobca

žalovanej (22.000 eur). Pri uzatváraní predmetnej dohody jej účastníci (žalobca a žalovaná) na základe
vzájomného konsenzu do jej obsahu zakomponovali aj vyriešenie ich vzájomných vzťahov v súvislosti
so splatením zostatku na úvere poskytnutého im VÚB a.s., ešte počas trvania ich manželstva, pričom
z obsahu predmetnej dohody nevyplýva, že táto by sa týkala aj vyporiadania vzťahov súvisiacich
s nájmom domovej nehnuteľnosti.

23. Vychádzajúc z hore uvedených dôvodov, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o čiastočne
dôvodnom a čiastočne nedôvodnom rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokových častiach I. a II. tohto
rozsudku s tým, že právny názor odvolacieho súdu rezultujúci z tohto rozsudku, je v zmysle § 391 ods.
2 CSP záväzný pre konajúci súd v jeho ďalšom rozhodovaní vo veci samej.

24.Vosvojomnovomrozhodnutíprirozhodovaníonáhradetrovkonania,súdprvejinštanciespoukazom
na ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).