Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1962/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376691
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122376691.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská č. 2, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal
s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX C., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Duchnovičovo námestie č. 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Máriou Hlaváčovou, sídlo exekútorského úradu: Hlavné námestie č. 34, Kežmarok, pre vymoženie
istiny 14.586,31 eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa 26.10.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa 26.10.2022 vydané
vyšším súdnym úradníkom vo výroku I. sa m e n í tak, že súd konanie podľa ust § 61k ods. 1 písm.
b) v celom rozsahu z a s t a v u j e .

II. M e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa
26.10.2022 vydaného vyšším súdnym úradníkom tak, že p r i z n
á v a povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 588,60
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej, sídlo
Exekútorského úradu: Hlavné námestie č. 34, Kežmarok IČO: 35517743 trovy exekúcie vo výške 72
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
18.07.2022 domáhal od povinného vymoženia istiny 14.586,31 eur s príslušenstvom a to na základe

exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, vydaného rozhodcom: Mgr Petrom Senovským sp. zn. SRSAspA 0019/21 zo dňa
29.11.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.06.2022. Súd na základe predmetného návrhu na
vykonanie exekúcie vydal dňa 28.07.20022 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa 26.10.2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. II. výrokom rozhodol, že povinný nemá nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie a III. výrokom rozhodol, že
oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 196,20 eur, ktoré
budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetné uznesenie súd (v
osobe vyššieho súdneho úradníka) okrem iného odôvodnil tým, že jedným z dôvodov podania návrhu
na zastavenie exekúcie povinným je, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je

exekučnýmtitulom.Súdkpredmetnémuuviedol,žesamotnépodaniežalobyozrušenierozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom, nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následokzastavenie exekúcie. Samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepreukazuje
ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a ani exekučný súd sám nemôže
prezumovať výsledok tohto konania o zrušenie exekučného titulu v podobe zastavenia exekúcie. Súd
pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie
je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného
titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom

konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore
sprimárnymúčelomexekučnéhokonania,ktorýmjerýchleaefektívneuspokojeniejudikovanéhonároku
oprávneného. V tomto smere súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného,
nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku
neodďaľovalo. Pokiaľ si povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený mal

zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní
tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva
toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom.

3. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že exekučný titul nie je vykonateľný a ani právoplatný a takú vlastnosť nemal ani v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie a ani v čase udelenia poverenia exekútorovi. Exekučný titul
bol povinnému doručený dňa 03.01.2022. V posledný deň lehoty podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č.
335/2014 Z.z. odoslal povinný Okresnému súdu Kežmarok v súlade s ust. § 46 ods. 1 zákona č.
335/2014 žalobu o zrušenie exekučného titulu. Povinný poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. §

46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov „doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty
na podanie žaloby podľa odseku 1 a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
V konaní povinný preukázal skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. že v zákonnom stanovenej lehote podal

žalobu o zrušenie exekučného titulu. Následkom tejto žaloby, o ktorej nebolo do dňa podania sťažnosti
rozhodnuté v zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. je, že exekučný titul nenadobudol
právoplatnosť a teda ani vykonateľnosť. Exekučné konanie je tak vedené na základe exekučného
titulu, ktorý nie je ani právoplatný, ani vykonateľný, a právoplatný ani vykonateľný nebol ani v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani v čase udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené

tak predstavuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a musí byť ako nezákonne
vedená zastavená. Oprávnený si urobil prejudiciálny záver o tom, že táto žaloba bola povinným podaná
oneskorene. Nie je pritom rozhodujúce ani to, že rozhodcovský súd opatril rozhodcovský rozsudok
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Samotná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti materiálne
nezakladá právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, dôležité je, či bola podaná žaloba

o zrušenie rozhodcovského rozsudku a či o nej bolo rozhodnuté.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že sa plne
stotožňuje s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa 26.10.2022,
ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku

a touto cestou žiadal súd, aby predmetné uznesenie potvrdil.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak exekučný titul bol zrušený.

12. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSPadospelkzáveru,žesťažnosťpovinnéhojedôvodná.

13. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaný rozhodcom: Mgr. Petrom Senovským sp. zn.
SRSAspA 00192/21 zo dňa 29.11.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.06.2022.

14. Okresný súd Kežmarok rozsudkom sp. zn. 5Csr/1/2022-224 zo dňa 22.02.2023 zrušil exekučný

titul v predmetnej veci a to rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00192/21 zo dňa 29.11.2021
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03
Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 020 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zst.

Remediumlegals.r.o.,Pajštúnska5,85102 Bratislava–Petržalka,IĆO:536255739,protižalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 14.486,31 eur s príslušenstvom v celom
rozsahu. Uvedený rozsudok Okresného súdu Kežmarok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2023.
Nakoľko pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase jej vydania,
musí súd prihliadnuť i na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom (ust. § 200

Exekučného poriadku v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ust. § 217 ods. 1 veta
prvá Civilného sporového poriadku), v danom prípade na existenciu právoplatného rozhodnutia súdu
o zrušení rozhodcovského rozsudku – exekučného titulu. Keďže exekučný titul musí existovať nielen
v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania, zrušenie
exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom.

15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd postupom podľa § 250
ods. 2 CSP zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1962/2022 zo dňa
26.10.2022 tak, že exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

16. Podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhrad turov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu

v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

18. Podľa ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie

19. Nakoľko súd zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu sp. zn 54Ek/1962/2022 zo dňa 26.10.2022,
rovnako zmenil II. výrok predmetného uznesenia, ako výrok závislý a priznal povinnému ako úspešnému
účastníkovi nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie,
pričom v uvedenom výroku súčasne rozhodol aj o trovách sťažnostného konania.

20. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný
sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným
poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok
v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trováchexekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.
Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných

subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič,
M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814).
V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje
za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť
aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní.
Uvedenéplnekorešpondujeajsprávnouúpravouobsiahnutouv§13aods.2písm.c)VyhláškyMSSRč.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého

v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené,
a to prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo
treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiuavyjadreniektakémuodvolaniu.Akojezuvedenéhozrejmé,zákonodarcamaljednoznačne
spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na

maximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov,
čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného
konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné
ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom a nie vymáhanú

pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému vzniknúť.

21. So zreteľom na vyššie uvedené prislúcha povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
právnych úkonov: 1/ Príprava a prevzatie zastúpenia - odmena za úkon právnej služby v sume 196,20
eur (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 14.586,31 eur je

303,74 eur podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ znížená na polovicu v súlade s ust. § 13a ods. 2 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. na sumu vo výške 151,87 + režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 eur
+ 20% DPH vo výške 32,70 eur), 2/ podanie návrhu na zastavenie exekúcie odmena za úkon právnej
služby v sume 196,20 eur ((základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty 14.586,31 eur je 303,74 eur podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ znížená na polovicu v súlade s ust.

§ 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. na sumu vo výške 151,87 + režijný paušál za rok
2022 vo výške 11,63 eur + 20% DPH vo výške 32,70 eur) 3/ podanie sťažnosti proti uzneseniu OS BB
odmena za úkon právnej služby v sume 196,20 eur (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty 14.586,31 eur je 303,74 eur podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ znížená
na polovicu v súlade s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. na sumu vo výške 151,87

+ režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 eur + 20% DPH vo výške 32,70 eur).

22. Exekučné konanie je civilným súdnym konaním a ako také sa toto konanie začína na návrh
oprávneného. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ

disponuje vykonateľným exekučným titulom. Principiálne však podobne ako v základnom konaní riziko
neúspechu konania má byť rizikom žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) a pokiaľ oprávnený
nebude v exekučnom konaní úspešný, musí znášať aj s tým spojené nepriaznivé následky spočívajúce
v tom, že bude zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Náhrada trov v exekučnom konaní je totiž rovnako
ako náhrada trov v celom civilnom sporovom konaní koncipovaná ako zodpovednosť za konečný,

t. j. právoplatný výsledok voči druhej strane. Ak tento výsledok je pre oprávneného negatívny, musí
ich druhej strane (vrátane súdneho exekútora) nahradiť. Inými slovami povedané, za situácie, keď
je exekúcia nedôvodná, je oprávnený tým subjektom, ktorý je povinný znášať trovy exekúcie. Ďalej
považuje exekučný súd za nevyhnutné uviesť, že oprávnený musí počítať aj s tým, že ak podá návrh
na vykonanie exekúcie, exekúcia môže byť zastavená z dôvodu zrušenia exekučného titulu, resp.

existencie inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu. Zákonodarca v súvislosti s
náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút
zavinenia subjektu práva, tak ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania do
31.03.2017, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používav § 199c ods. 1, resp. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku slovné spojenie „zastavenie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať“. V tomto smere totiž nie je rozhodujúci nejaký subjektívny vzťah
(vedomostná či vôľová zložka) účastníka konania, t. j. konkrétne správanie sa účastníka exekúcie,

resp. iného subjektu či orgánu k výsledku konania ako takému, ale je teda potrebné pozerať na dôvod
zastavenie exekúcie ako taký, z neho vyvodiť, kto nesie objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do
záveru o náhrade trov exekúcie.

23. V exekučnom konaní teda oprávnený, ktorý ako dominus litus podal návrh na vykonanie exekúcie,

nesie v súlade so základnou zásadou exekučného konania „nulla executio sine titulo“ objektívnu
zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom, nielen ku dňu
vydania poverenia. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Taktiež
na nikoho iného nemožno preniesť ani sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti
týkajúce sa náhrady trov exekúcie). Ak dôvodom zastavenia exekúcie je vada exekučného titulu (napr.
vada exekučného titulu, jeho zrušenie), je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub

oprávneného. Aj inštitút trov totiž zapadá do koncepcie legitímnych očakávaní a ak oprávnený vyvolal
exekúciu, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená (t. j. bola zastavená, nakoľko keď exekučný
súd po prejednaní sporu medzi oprávneným a povinným o dôvodnosť vedenia exekúcie zistí, že nie
sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia
exekúcie adekvátne procesne reagovať), niet najmenšieho dôvodu, aby neparticipoval na náhrade trov

konania dotknutých subjektov, ktorými nie je len povinný ale aj súdny exekútor. Z týchto súvislostí
k tomuto problému pristúpil i zákonodarca, keď na riešenie tejto situácie zvolil vo vyššie uvedených
ustanoveniach sloveso pričítať, ktoré vyjadruje objektívny charakter tejto zodpovednosti namiesto
slovesa spôsobil či zavinil, ktorý vyjadruje subjektívny charakter zodpovednosti. Sťažnostný súd tak
uzatvára, že bol to oprávnený, ktorý sa hoc aj v dobrej viere návrhom na vykonanie exekúcie domáhal

svojho práva, keď predložil rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Preto to bol práve oprávnený,
ktorému možno pričítať zastavenie konania.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku

vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

28. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na
trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

30. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NSSR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)v znení účinnom
do 31.12.2023, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.31. Podľa ust. § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023,
ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

32. So zreteľom na uvedené zákonné ustanovenia súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu
trov exekučného konania vo výške 72,- eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške
60,- eur a zo sumy 20 % DPH vo výške 12,- eur, keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej

hodnoty, a zaviazal oprávneného na ich úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

33. Opätovne súd ohľadom trov súdneho exekútora zdôrazňuje, že nespochybňuje oprávnenie
oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie prechádza na oprávneného aj procesné riziko možného neúspechu vedenej exekúcie, ktorý
môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávneného, ktorý bude zaviazaný

znášať trovy súdneho exekútora. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je
určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zvýšená o daň z pridanej hodnoty
v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá
mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy,

nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi
s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom
vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez
ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale
exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli

vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

34. V rámci exekučného konania je to teda oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za
dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto súdu rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na zaplatenie trov zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).