Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202145
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8822202145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

MonikyTobiašovejaJUDr.AntónieKandravejvprávnejvecinavrhovateľa:U.O.,nar,XX.XX.XXXX,XXX
XX X. XXX, zast.: JUDr. Igor Lakatoš, advokát, M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou proti
odporkyni: P. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX X. XXX, zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská
14, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 10Pc/22/2022 -98 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo
uzavreté dňa 20.09.1986, cca 30 rokov bolo manželstvo harmonické, vzťahy medzi manželmi sa narušili,

predovšetkým, keď sa manžel vrátil z liečenia v S. S. v auguste XXXX, kedy manželka voči manželovi
poňalapodozreniezneveryanadviazaniamimomanželskéhostyku.Manželpoprelnemanželskýpomer.
Od uvedeného obdobia vzťahy medzi manželmi ochladli a ďalej sa zhoršovali. Manžel prejavoval snahu
o záchranu manželstva (prostredníctvom kňaza), ale bezvýsledne. Vzťahy medzi manželmi dospeli
do štádia, kedy posledných 7 rokov spolu v zásade vôbec nekomunikovali, nemali intímny styk, žili v
spoločnej nehnuteľnosti, ale každý vo vlastných oddelených izbách. Mali dokonca aj oddelené miesta
na vlastné potraviny v chladničke a v zásade si každý samostatne pripravoval pokrmy. Manžel často

odchádzal z domu, častokrát aj bez uvedenia miesta manželke kam odchádza. Od 07.12.2022 nežijú v
spoločnej domácnosti už vôbec, manžel sa odsťahoval a býva vo vlastnom prenajatom byte. Na návrh
manželky súd uložil účastníkom konania podrobiť sa manželskému psychologickému poradenstvu,
ktoré obaja absolvovali. Jeho výsledok bol ale taký, že navrhovateľ na rozvode trvá, nemá záujem o
obnovumanželskéhospolužitia,tedatotopsychologickémanželsképoradenstvokobnovemanželského
spolužitia a náprave vzťahov medzi manželmi neviedlo a bolo neúspešné.

4. Na základe zisteného skutočného stavu súd prijal právny záver, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť spoločenský účel. Manželia spolu
dlhodobo nežijú, nekomunikujú, nepomáhajú si. Fakticky posledných sedem rokov žili bez spoločnej
komunikácie v spoločnej nehnuteľnosti - v rodinnom dome v X., ale s tým, že každý žil vo vlastnýchoddelených miestnostiach, dokonca s oddelenými potravinami, ktoré si každý samostatne pripravoval.
Od decembra 2022 manžel žije v samostatnej nehnuteľnosti - v prenajatom byte, čiže už ani formálne
nemožno hovoriť o spoločnej domácnosti medzi manželmi. Manželia spolu nekomunikujú, intímne

spolu nežijú, citovo sa odcudzili, predovšetkým zo strany manžela k manželke. Odcudzenie manželov
deklarujú aj tie skutočnosti, že v minulosti manžel voči manželke podal súdny návrh na uloženie jej
povinnosti na prispievanie na bežné náklady vzniknuté v manželstve i keď žalobu neskôr zobral späť.
Rovnako tak t.č. prebieha paralelne konanie iniciované manželkou o uloženie povinnosti manželovi
prispievať jej manželským výživným. I uvedené skutočnosti deklarujú odcudzenie manželov. Manžel

kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia medzi ním a manželkou. Tvrdenia manželky
o tom, že má k manželovi citový vzťah a manželstvo chce zachovať, súd považuje za formálne a
účelové. Súd snahu o zachovanie manželstva z jej strany vidí predovšetkým v zachovaní ekonomického
a majetkového spoločenstva, nakoľko manželka má obavy z ekonomickej samostatnosti po rozvode.
Deklaruje to i tá skutočnosť, že vo všetkých svojich písomných vyjadreniach v súdnom konaní, ako aj
pri svojej výpovedi na pojednávaní manželka - odporkyňa absolútne nepripustila akúkoľvek svoju vinu

na rozvrate manželstva, ale dôvody rozvratu manželstva výlučne vytýkala manželovi - navrhovateľovi.
Vytkla mu dokonca domáce násilie voči nej už krátko po uzavretí manželstva a v písomnom vyjadrení
mu spísala 18 bodov, čo on má alebo nemá robiť na to, aby mohlo dôjsť k zachovaniu manželstva
a obnoveniu manželského spolužitia. Uvedené deklaruje absolútnu neochotu manželky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť svoje zaužívané zvyklosti, správanie a učiniť akékoľvek kompromisy alebo zmeny u

nej samej za účelom zachovania manželstva. Z dôvodov rozvratu manželstva manželka výlučne viní
iba manžela. To potvrdzuje účelovosť jej tvrdení o reálnom záujme záchrany manželstva a jej citovom
vzťahu k manželovi. Tento jej postoj práve utvrdzuje záver o rozvrate manželstva, jeho formálnosti a
nemožnosti obnoviť riadne manželské spolužitie. Z vykonaného dokazovanie je preukázané, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd manželstvo rozviedol.

5. Proti rozsudku podala odvolanie manželka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CS
a § 62, ods. 1 CMP. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh
zamietol, event. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
ďalej uviedla, že súčasnú situáciu v manželstve vníma ako prechodnú, narušenie vzťahov ako dočasné,
má za to, že manželstvo je možné zachrániť. Jej snahou je obnoviť citový zväzok s manželom a
je ochotná na zachovaní manželstva zapracovať. Má za to, že manželstvo plní minimálne sociálnu

a ekonomickú funkciu. Ani jeden z manželov nemá nového partnera, odsťahovanie sa manžela zo
spoločnej domácnosti vníma ako dočasné. Rovnako namietla záver súdu, ktorý vyhodnotil mediáciu
ako neúspešnú len na základe jedného stretnutia. Podľa jej názoru súd mohol manželom odporučiť aj
návštevu psychológa.

6. Manžel v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí rozviesť sa. Uviedol, že jeho
odchod zo spoločnej domácnosti bolo pevné a neodvrátiteľné rozhodnutie a predchádzalo mu vykázanie
zospálnezostranymanželkypreúdajnúneveru.Manželkabagatelizuje14mesiacovtrvajúceukončenie
spolužitia a tvrdí, že je prechodné. Od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti sa s ním vôbec
nekontaktovala. Súd sa pred každým pojednávaním pokúšal o zmier a vyriešenie konfliktu mediáciou.

V priebehu konania absolvovali manželské psychologické poradenstvo, ktoré podľa názoru manžela
mu nedala slovo a sama viedla monológ. Manžel odmieta obnovenie manželského spolužitia. Odmietol
tvrdenia manželky, že manželstvo plní akúkoľvek funkciu. Má za to, že ich vzťah je dlhodobo vážne
narušený, spoločne nekomunikujú, nehospodária, intímne sa nestýkajú.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať

svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 23 Zákona o rodine , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu
prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.

14. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel

manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22

Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

15. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež
príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav.
Manžel hodnotil 30 rokov manželstva ako harmonických, problémy podľa neho začali po tom, čo

manželka začala manžela podozrievať z nevery. Manželka uviedla, že problémy v manželstve boli od
začiatku, manžel sa dopúšťal voči nej fyzického a psychického násilia. Manželka manželovi vytýka, že
manželneprispievaldostatočnedospoločnejdomácnosti,preferovaljehozáujmypredrodinou,mázato,
žedošlozjehostranykneverevrokuXXXXnaliečenívS.S.. Od7.12.2022 manželianežijúvspoločnej
domácnosti, kedy sa manžel odsťahoval. K obnoveniu spolužitia po jeho odchode nedošlo. V priebehu

konaniasúdmanželovodkázalnaodbornéporadenstvo,ktorésauskutočnilonaR.Q.nadS.,nareferáte
poradensko - psychologických služieb. Ako to vyplýva zo záverov správy, manželom bolo umožnené
spoločne sa porozprávať, riešiť problémy z minulosti, prípadne nájsť spôsob obnovy manželstva. Manžel
však na rozvode trvá, nemá záujem na obnovu manželstva, manželka chce naďalej hľadať cestu k
manželovi a spolužitiu. Manžel v priebehu celého konania konzistentne odmietal obnovu manželského

spolužitiaazotrvávalnasvojomrozhodnutírozviesťsa.Súdprvejinštancievbode19.a20.odôvodnenia
vyhodnotil, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Kvalifikovaný rozvrat videl v tom, že
manželia dlhodobo spolu nežijú, nekomunikujú, nepomáhajú si. Fakticky sedem rokov žili s spoločnej
nehnuteľnosti bez spoločnej komunikácie vo vlastných oddelených miestnostiach, hospodárili oddelene.Od decembra 2022 manžel žije oddelene v prenajatom byte. O odcudzení sa manželov a nedostatočnej
komunikácie svedčí aj to, že manžel podal návrh na uloženie povinnosti prispievať na náklady v
domácnosti ako aj konanie o uloženie povinnosti manželovi prispievať jej manželským výživným.

Hoci manželka v odvolaní namieta správnosť záverov súdu, ktorý považoval rozvrat manželstva za
kvalifikovaný, odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k
právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti,

ich vzťah je dlhodobo vážne narušený, manželia spolu vôbec nekomunikujú, spoločne nehospodária,
intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len
krátkodobý, ale trvalý. Vzhľadom k tomu, že z manželstva nepochádzajú maloleté deti, nebolo potrebné
prihliadať na ich záujem. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich
sa manželov a pokiaľ manžel zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho
súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú
dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods.

1 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).