Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-13P/164/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202127
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520202127.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: K. Z., E.. XX.X.XXXX, I. S. XXX/XX, J., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: K. Z., E.. XX.X.XXXX, I. G.
Q. XXX, J. a otec: J. G., E.. XX.X.XXXX, I. G. XX/., J., zastúpený: Advokátska kancelária Horansky &
Partnerss.r.o.,sosídlomStaničná2308/1,Piešťany,IČO:56023499,zaúčastistarejmatkymaloletého
dieťaťa: U. Z.Á., E.. X.X.XXXX, I. S. XXX/XX, J., o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a o určenie výživného zo strany otca, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu matky na zníženie výživného zastavuje.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú K., E.. XX.X.XXXX vo výške 100 eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred na účet príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, počnúc dňom 12.10.2022.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.10.2022 do 30.6.2024 v sume 2.064,52 eur je otec
povinný zaplatiť v pravidelných splátkach po 58 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 20.

dňa v mesiaci na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2020 domáhala, aby jej súd znížil výživné, ktoré má
v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Piešťany platiť na maloletú K. na účet príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, že týmto rozhodnutím bola maloletá zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke U. Z.. Návrh matka odôvodnila tým, že už dlhodobo je v nepriaznivej finančnej

situácii. Nakoľko už dlhšiu dobu nemá riadne zamestnanie a stály príjem, nie je schopná platiť výživné
100 eur mesačne. Tiež jej bola doručená výzva na zaplatenie dlhu na výživnom vo výške 3.500 eur,
ktorú sumu nie je schopná zaplatiť. Matka žiadala o zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, starej matky, zástupcu otca a procesného
opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s rozhodnutím Okresného súdu
Piešťany č.k. 9P/5/2016-101 zo dňa 11.4.2017, s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava,

Úradupráce,sociálnychvecíarodinyPiešťanyazistilnasledovnýskutkovýstavveci,nazákladektorého
rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti
otca maloletej, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil,pričom neúčasť otca ospravedlnil jeho právny zástupca s tým, že otec súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

3. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/5/2016-101 zo dňa 11.4.2017, právoplatným dňa
3.6.2017, bola maloletá K. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke U. Z., a matke
maloletej bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. V čase
rozhodovania súdu, otec dieťaťa v rodnom liste uvedený nebol. Na základe predmetného rozhodnutia,
maloletá býva v domácnosti so svojou starou matkou a starým otcom K. Z., v domácnosti starých rodičov

má vytvorené vhodné podmienky a náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel. Matka sa s maloletou
nestretáva, ale je s ňou v občasnom kontakte prostredníctvom sociálnych sietí, pretože medzi starou
matkou a matkou dieťaťa sú veľmi narušené vzťahy.

4. Dňa 12.10.2022 bol na Okresný súd Piešťany podaný zo strany Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany podnet na začatie konania vo veci určenia povinnosti otca poskytovať výživné

maloletému dieťaťu z dôvodu, že v priebehu konania vedeného na Okresnom súdu Piešťany pod sp.
zn. 13Pc/11/2021, došlo súhlasným vyhlásením rodičov k určeniu otcovstva k maloletej K. zo strany
otca J. G., E.. XX.X.XXXX, bytom G. XX/XXXX, J.. Zároveň bol súdu predložený rodný list maloletej zo
dňa 18.8.2022, v ktorom bol ako otec dieťaťa zapísaný J. G.. Uznesením č.k. 13P/18/2022-18 zo dňa
20.10.2022 začal súd konanie vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a následne

uznesením č.k. 13P/18/2022-42 zo dňa 2.12.2022 spojil spis vedený pod sp. zn. 13P/164/2020 a spis
vedený pod sp. zn. 13P/18/2022 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 13P/164/2020 (teraz
pod sp. zn. PN-13P/164/2020).

5. Matka maloletej na pojednávaní súdu dňa 20.6.2024 uviedla, že na svojom návrhu na zníženie

výživného z jej strany na maloletú netrvá, tento berie späť a žiadala konanie zastaviť. Výživné v určenej
výške 100 eur asi pred rokom a pol opäť začala riadne platiť, tiež dlh, ktorý jej vznikol za predchádzajúce
obdobie vo výške asi 2.400 eur, v januári 2024 splatila. S otcom dieťaťa sú v kontakte, volajú si, preto
vie, že v zahraničí zarába viac ako 2.000 eur, hovoril jej, že pracuje v skleníku a vybavil si, aby mu
do zmluvy dali čo najmenší príjem. Tiež vie, že ľudia v zahraničí zarábajú viac ako 600 eur. Otec jej

spomínal, že má novú robotu, pretože z práce v skleníku ho vyhodili a teraz býva u priateľky s ďalšími
dvomi deťmi. Matka chcela, aby jej platil na výživu maloletej sumou 300 eur, na čo jej odpovedal, že toľko
nie, ale je ochotný platiť 180 eur. Ňou tvrdenú skutočnosť, že otec zarába viac ako 2.000 eur mesačne
vie preukázať, pretože má kamarátku, ktorá robila na tom mieste ako robil aj otec a táto kamarátka
určite má nejaké zmluvy. Tiež vie o tom, že ľudia v zahraničí zarábajú viac ako otec tvrdí. Z toho dôvodu

nesúhlasila s tým, aby bolo otcovi určené výživné vo výške 100 eur mesačne a žiadala, aby mu bolo
výživné určené minimálne vo výške 300 eur.

6. Právny zástupca otca uviedol, že otec maloletej dlhodobo žije na Islande, a to už niekoľko rokov.
Na základe telefonickej komunikácie s otcom pred pojednávaním zistil, že otec bol v predchádzajúcom

období zamestnaný len na sezónne práce na golfovom ihrisku, následne bolo obdobie, kedy bol aj úplne
bez práce. Od 1.6.2024 sa zamestnal, pracovný príjem z tohto zamestnania však ešte nemal. V roku
2023 odpracoval asi 9 mesiacov v skleníkoch, spoločnosť, ktorá ho zamestnávala však nespolupracuje
a napriek tomu, že si pýtal doklad o príjme, mu toto potvrdenie poskytnuté nebolo. Podľa vyjadrenia otca,
v tomto období dosahoval príjem okolo 600 až 700 eur mesačne. Otec zároveň uviedol, že je schopný

platiť výživné na maloletú K. sumou 100 eur mesačne s tým, že vzniknutý nedoplatok je schopný splatiť
v primeraných splátkach, nakoľko na výživu maloletej doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Otec ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá, žije s priateľkou a jej dvomi deťmi v prenajatom byte.

7. Stará matka maloletej uviedla, že má vedomosť o splatení dlhu na výživnom zo strany matky, pretože

jej manžel, teda starý otec maloletej, dal matke peniaze na splatenie tohto dlhu. Matke spolu s manželom
poskytli aj ďalšie peniaze, a to na zaplatenie depozitu za nájomný byt v sume 1.000 eur, na práčku
300 eur a 200 eur na nábytok, pričom ďalšie veci si už zakúpila matka sama. S navrhovanou výškou
výživného zo strany otca súhlasila.

8. Zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla, že s navrhovanou výškou výživného 100 eur zo strany
otca súhlasí.9. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

10. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

11. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

12. Súd v súlade s citovaným ustanovením konanie vo výroku I. na základe späťvzatia návrhu
zastavil, keď nepovažoval za potrebné pokračovať v konaní, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 45 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 45 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať

maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné
poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu.

15. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

16. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

19. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem

maloletého dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby
ako rodiča, je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a
prichádza do úvahy v prípade, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu
výchovu dieťaťa.

20. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci mal súd preukázané, že maloletá K. bola
zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke U. Z. uznesením Okresného súdu Piešťany
č.k. 9P/5/2016-101 zo dňa 11.4.2017, a od tejto doby stará matka nepretržite zabezpečuje riadnu
starostlivosť o dieťa až doposiaľ. Predmetným rozhodnutím bola zároveň matke maloletej uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Súd mal ďalej preukázanú aj tú

skutočnosť, že v čase posledného rozhodnutia, otec dieťaťa v rodnom liste uvedený nebol, medzičasom
však došlo súhlasným vyhlásením rodičov k určeniu otcovstva a v rodnom liste bol ako otec dieťaťa
zapísaný J. G.. Táto skutočnosť súdu vyplynula z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, ktorým bol daný podnet na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa.21. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spolu s rozhodovaním o zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, je potrebné rozhodnúť aj

o výživnom pre maloleté dieťa, a to v zmysle zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o
rodine, teda s ohľadom na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery povinného rodiča, ako
aj potreby maloletého dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je
schopné sa samé živiť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

22. V danej veci bolo výživné zo strany matky určené ešte v čase rozhodovania súdu o zverení
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, súd zisťoval, či
si otec po tom, ako došlo k uznaniu jeho otcovstva k dieťaťu, začal plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletej. Z vyjadrenia právneho zástupcu otca súdu vyplynulo, že otec si doposiaľ výživné
neplnil v žiadnej miere. Otec dlhodobo, už niekoľko rokov žije v zahraničí, kde podľa vyjadrení otca

(sprostredkovaných prostredníctvom jeho právneho zástupcu), dosahoval v predchádzajúcom období
príjem len zo sezónnych prác vo výške 600 až 700 eur mesačne. Od 1.6.2024 je otec zamestnaný, pre
krátku dobu jeho zamestnania však ešte nevedel súdu oznámiť, v akej výške bude z tohto pracovného
pomeru dosahovať príjem. Podľa vyjadrenia otca, je však schopný platiť výživné vo výške 100 eur
mesačne. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálne majetkové pomery otca, ktorý ich súdu nevedel

zdokladovať aj z toho dôvodu, že predchádzajúci zamestnávateľ mu neposkytol súčinnosť pri snahe o
preukázanie výšky ním dosahovaného príjmu, súd mal možnosť vychádzať pri zisťovaní jeho možností
a schopností platiť výživné len z jeho tvrdení. Z toho dôvodu otcovi určil povinnosť platiť výživné vo
výške 100 eur mesačne, teda vo výške, v akej si podľa vyjadrení otca, výživné bude vedieť riadne
platiť. S takto navrhovanou výškou výživného súhlasila aj stará matka dieťaťa a rovnako aj zástupca

procesného opatrovníka dieťaťa. Pokiaľ ide o nesúhlas matky s výživným vo výške 100 eur mesačne
zo strany otca, súd uvádza, že matka okrem toho, že vyjadrila svoj nesúhlas s navrhovanou výškou z
dôvodu, že otec dosahuje vyšší príjem ako tvrdí, a teda, že je schopný platiť výživné vo vyššej miere,
toto svoje tvrdenie ničím nepodložila a vyšší príjem otca teda súdu nepreukázala. V tejto súvislosti súd
uvádza, že len samotné tvrdenia o tom, že ľudia v zahraničí zarábajú viac a teda že otec zarába viac ako

2.000 eur, pretože aj kamarátka matky robila na tom mieste ako robil aj otec a táto kamarátka by mohla
predložiť nejaké zmluvy, bez ďalšieho nepostačujú k tomu, aby súd z takýchto nepodložených tvrdení
mohol pri určení výživného vychádzať. Z toho dôvodu súd určil výživné vo výške 100 eur mesačne,
teda vo výške v akej bolo určené výživné aj samotnej matke, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z
vyjadrení uvádzaných otcom.

23. Súd upravil povinnosť otca platiť dieťaťu výživné odo dňa 12.10.2022, teda odo dňa podania
podnetu na určenie mu vyživovacej povinnosti na súde, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77
ods. 1 Zákona o rodine, keď bezprostredne pred týmto obdobím bolo uznané otcovstvo voči maloletej,
čím došlo na strane otca dieťaťa k nadobudnutiu práv a povinností voči dieťaťu. U otca teda došlo aj k

nadobudnutiu povinnosti platiť výživné na dieťa, ktoré v tom období už bolo na základe právoplatného
rozhodnutia súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Otec v tomto období od
podania podnetu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 12.10.2022 do 30.6.2024, si
výživné na dieťa neplatil vôbec, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 2.064,52 eur ( za 20
mesiacov od novembra 2022 do júna 2024 po 100 eur mesačne, spolu 2.000 eur, a za 20 dní mesiaca

október 2022 čo predstavuje sumu 64,52 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 2.064,52 eur).
Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných
mesačných splátkach po 58 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné
pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súdnezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).