Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010069
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, E. F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobodyDubnicanadVáhom,naneverejnomzasadnutídňa24.júla2024prejednalsťažnosťprokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2024, sp. zn.

75Pp/6/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2024, sp. zn. 75Pp/6/2024, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku sa
odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/94/2021 zo dňa 22.02.2022, právoplatným
dňa 22.02.2022.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky a súčasne
sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 (dva) roky a zároveň sa odsúdenému ukladajú
v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívať alkoholické
nápoje a iné návykové látky,

- podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka
Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné návykové látky za účelom kontroly
dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,

- podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 3 Tr. zákona zákaz opustiť územie Slovenskej

republiky,
- podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

III. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 68 ods. 1 Tr. zákona sa nariaďuje kontrola
dodržiavania zákazu opustiť územie Slovenskej republiky technickými prostriedkami.“Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteprokurátorsťažnosť,ktorúdodatočnepísomneodôvodnil
s poukazom na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia, pričom ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného
zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom sa konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej
priaznivá a riziko recidívy je stredné.

Odsúdený A. B. sa dopustil závažnej násilnej trestnej činnosti voči svojej blízkej osobe.

Uvedená násilná trestná činnosť, spolu s nepriaznivou prognózou nepochybne svedčí o tom, že v jeho

prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život, preto je potrebné, aby uložený
trest vykonal v uloženom rozsahu.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za
riadne plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na

slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej
doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie
okolnostijeodôvodnenýpredpoklad,žeodsúdenýbudeviesťnasloboderiadnyživotasvojimsprávaním

sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom na ústavom prezumované stredné rizikové
faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný
trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho

odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného
odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom
prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby
s probačným dohľadom nemožno preto vyhodnotiť ako vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného A. B. naopak mala do popredia vystúpiť
represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by
mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 66 ods. 1,
ods.2a§67ods.1TrestnéhozákonanávrhodsúdenéhoA.B.opodmienečnéprepusteniesnariadenou
kontrolou technickými prostriedkami ako nedôvodný zamietol.“

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený, pričom uviedol, že uvedené

odôvodnenie sťažnosti neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli doposiaľ známe,
a s ktorými by sa súd pri svojom rozhodnutí dňa 07.03.2024 nevysporiadal. Podľa odsúdeného súd
prvého stupňa jednoznačne uviedol, že v jeho prípade sú splnené všetky formálne, ako i materiálne
podmienky pre prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej poukázal na hodnotenie ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, v ktorom je resocializačná prognóza uvedená ako menej priaznivá, avšak k tomuto

záveru zodpovedá aj rozhodnutie súdu, ktorý uložil dlhšiu skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 2 roky so súčasnou kontrolou technickým zariadením a s radom obmedzení a povinností.
Záverom odsúdený prehlásil, že bude viesť riadny život na slobode a bude dodržiavať uložené
obmedzeniaapovinnostivskúšobnejdobe.Navrholkrajskémusúdu,abysťažnosťprokurátorazamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie

napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky

zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej

časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné

prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia,
je stabilizované a pozitívne hodnotené bez disciplinárneho potrestania. Z hodnotenia ústavu vyplynuli
len pozitívne poznatky týkajúce správania odsúdeného vo výkone trestu, za čo bol 3-krát disciplinárneodmenený. Z týchto dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého
v správaní odsúdeného vo výkone trestu došlo k zrejmému zlepšeniu. Z hodnotenia ústavu pritom
nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu

o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver
okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť

riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona, aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd
konštatuje, že odsúdený síce má v odpise z registra trestov evidované dva záznamy, avšak v prvom
prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a druhý záznam sa týka aktuálneho trestu odňatia
slobody, ktorý odsúdený vykonáva pre spáchaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 3 Trestného zákona. Odsúdený tento trest už vykonal v dostatočnej dĺžke, pričom počas
výkonu trestu si uvedomil následok trestného činu, ktorého sa dopustil, čím dospel nielen ku kritickému

postoju k spáchanej trestnej činnosti (t.j. domáce násilie voči poškodenej pod vplyvom alkoholu,
pričom poškodená je jeho bývalá družka, s ktorou udržuje už len priateľský kontakt vo výkone trestu
a súčasne sa vo výkone trestu podrobuje protialkoholickej osvete s pozitívnym výsledkom v podobe
sebareflexie), ale aj vytvoreniu si životných ambícií vedúcim k správnemu budúcemu fungovaniu jeho
riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa

zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od
prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. Okresný súd
súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od
odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona a na okresným súdom
správne preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť nielen
skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného s
primeranými obmedzeniami a povinnosťami, a to za súčasnej kontroly technickými prostriedkami, čím

by sa tak mali eliminovať možné rizikové faktory u odsúdeného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je

dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.