Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1512/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124335805
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124335805.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:A.B.C.,D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
E. X, XXX XX E. E., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55134114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO:

42185190, o vymoženie 39,83 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, so
sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, pod sp. zn. 275EX
442/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie

exekúcie od oprávneného n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 03.06.2024, domáhal
od povinného vymoženia 39,83 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/215/2008 zo dňa 31.07.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.08.2023, vykonateľnosť dňa 31.08.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal

dňa 11.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav Straka, so
sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 442/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.07.2024. Vykázaním jeho doručenia sa začala exekúcia v tomto
exekučnom konaní.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 13.09.2024 Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa08.08.2024,spolusjehoprílohamiato:Splnomocneniezodňa02.08.2024,Započítaniepohľadávok
zo dňa 26.07.2024, s prílohou č. 1 a č. 2, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 11.09.2024, spolu
s jeho prílohou: Vyjadrenie k započítaniu pohľadávok zo dňa 29.07.2024, s potvrdením o podaní na
poštovú prepravu povinnému, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení
povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal

z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej
podobe.4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 275EX 442/24 zo dňa 11.07.2024 bolo doručené povinnému
dňa 25.07.2024. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.08.2024 bol podaný a doručený súdnemu

exekútorovi elektronicky dňa 08.08.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie
bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom v dôsledku
jednostrannéhozapočítaniavzájomnýchpohľadávok,pričomúkonzapočítaniapohľadávokboldoručený
oprávnenému dňa 26.07.2024. Povinný s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku v celom
rozsahu namietol výšku vymáhaných trov exekúcie, a to tak trov súdneho exekútora čo do odmeny
a paušálnej náhrady, ako aj trov oprávneného, keďže z dôvodu zániku vymáhaného nároku v čase pred

začatím exekúcie im nevznikol žiaden nárok na náhradu trov. Na základe uvedených dôvodov povinný
navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov od
oprávneného.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu.

K námietke povinného o zániku vymáhaného nároku jednostranným započítaním vzájomných
pohľadávok oprávnený nepovažoval prezentovanie tvrdenie za pravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky
započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie.
O uvedenej skutočnosti oprávnený informoval povinného listom zo dňa 29.07.2024, v ktorom konštatoval
neplatnosť a neúčinnosť úkonu započítacieho úkonu pre neexistenciu pohľadávky povinného spôsobilej

na započítanie. Oprávnený dodal, že pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným titulom, a preto
s poukazom na § 61e Exekučného poriadku ju nemožné (ani v prípade jej existencie) povinným
jednostranne započítať. K povinným vznesenej námietke o nedôvodnosti nároku na náhradu trov
oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného
preukázateľne nedošlo, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe

uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov od povinného.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie

vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

10. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.11. Podľa § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník na započítanie sú spôsobilé pohľadávky,
ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie
nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

14. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oprávnenou osobou – povinným,
preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodné.

15. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu okolnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu,
a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku – jednostranným započítaním pohľadávok povinného

voči pohľadávke oprávneného deklarovaného exekučným titulom a to na základe úkonu započítania
pohľadávky zo dňa 26.07.2024, ktorý mal byť podľa tvrdenia povinného doručený oprávnenému dňa
26.07.2024.

16. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.

Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu

došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie.

17. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/215/2008 zo dňa 31.07.2023, ktorým je povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní sumu trov exekúcie vo výške 39,83

EUR. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa
§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť
vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

18. Súd v exekučnom konaní dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti zánik pohľadávky započítaním
nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky
na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé
na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniuadresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o
reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného

právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd v nasledovných bodoch preskúmal spôsobilosť povinným
prezentovaného jednostranného započítania vo vzťahu k vymáhanému nároku s prihliadnutím na § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ustálenú judikatúru všeobecných súdov. Uvedené platí v prípade
ak k samotnému úkonu započítania došlo v čase pred začatím exekúcie. V prípade realizovania úkonu
započítania v čase po začatí exekúcie je na mieste aplikácia aj ustanovenia § 61e Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky
povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný
mohol viesť exekúciu.

19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1
M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho

zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienkynatopotrebné.Podmienkouzapočítaniaje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa

pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy
dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“

20. Preskúmaním povinným predloženého dokumentu započítania pohľadávok evidované pod č.

MP/712/2024 zo dňa 26.07.2024 bolo zistené, že proti pohľadávkam oprávneného evidovaných proti
povinnému v celkovej výške 1774,77 EUR, ktoré v zmysle Prílohy č. 1 pozostávajú zo súčtu súm
uzneseniami súdov priznaných náhrad trov exekučných konaní, v ktorých oprávnený figuroval ako
súdny exekútor (vrátane pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom vo výške 39,83
EUR), povinný jednostranne v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho

zákonníka započítal ním evidované pohľadávky voči oprávnenému v celkovej výške 5726,88 EUR
titulom neoprávnenej fakturácie náhrad trov exekučných konaní v exekučných veciach v zmysle
oprávneným vystavenej Faktúry č. 200101057 zo dňa 11.06.2020, a ktoré sú bližšie špecifikované
v Prílohe č. 2. V zmysle predmetného dokumentu sa vzájomné pohľadávky mali zaniknúť v rozsahu
zodpovedajúcom sume vo výške 1774,77 EUR. Tento započítací prejav povinného mal byť však

podľa tvrdenia povinného doručený oprávnenému dňa 26.07.2024. Povinný k návrhu na zastavenie
exekúcie nepredložil akýkoľvek listinný dokument, ktorým by podporil svoje tvrdenie o realizácii
jednostranného započítania, teda nepredložil súdu samotný právny úkon v listinnej forme adresovaný
oprávnenému, ktorým malo vôbec dôjsť k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok, spolu
snapr.potvrdenímopodanínapoštovúprepravu,aleboodoručeníoprávnenému,aleboinýmspôsobom

(napr. v elektronickej forme) preukazujúcim skutočnosť, že daný právny úkon sa dostal do dispozičnej
sféry oprávneného. Súd v otázke doručenia započítacieho prejave nemohol akceptovať ani vyjadrenie
oprávneného, keďže v zmysle jeho tvrdenia mu mal byť doručený započítací prejav dňa 23.07.2024
a to aj s poukazom na Vyjadrenie oprávneného k započítaniu pohľadávok zo dňa 29.07.2024, z ktorého
vyplýva, že oprávnenému bolo dňa 24.07.2024 doručené Započítanie pohľadávok č. MP/686/2024 zo

dňa 16.07.2024. V zmysle uvedeného je zrejmé, že predmetné vyjadrenie oprávneného sa nevzťahuje
na započítanie pohľadávok realizovaného povinným pod evidenčným číslom MP/712/2024 zo dňa
26.07.2024. A preto v zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní nemal za preukázanú skutočnosť,
že by sa započítanie pohľadávok evidované pod č. MP/712/2024 zo dňa 26.07.2024 vôbec dostalo do
dispozičnej sféry oprávneného. Na základe uvedeného súd konštatoval, že povinný nepreukázal súdu

realizáciu právneho úkonu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok.

21. Súd taktiež považuje za nevyhnutné poukázať na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci
priebehu výkonu exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnejod 01.04.2017 došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy, zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle
ustanovenia § 61e Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy ak po začatí exekúcie dochádza

k započítaniu len takých pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom
voči oprávnenému. Uvedené pravidlo je vo svojej podstate nevyhnutné pre zohľadňovanie relevancie
účinnosti započítacieho prejavu podľa okamihu, kedy k nemu došlo.

22. V posudzovanej veci povinný tak v čase po začatí exekúcie mal realizovať úkon jednostranného

započítania (ktorý nepreukázal, že sa dostal do sféry oprávneného) vlastnej pohľadávky titulom
neoprávnenej fakturácie náhrady trov exekučného konania, ktorú má evidovať proti oprávnenému,
teda tzv. nejudikovanej pohľadávky (pohľadávka nepriznaná spôsobilým exekučným titulom, na
podklade ktorého by mohol povinný iniciovať exekučné konanie proti oprávnenému) proti pohľadávke
oprávneného priznanej exekučným titulom. V tomto bode nad rámec povinností nemožno opomenúť
skutočnosť, že nemal súd zo strany povinného preukázané, že okamih vyhlásenia neoprávnenosti

jednotlivých čiastkových pohľadávok, resp. tejto pohľadávky ako celku, ktoré boli pôvodne fakturované
povinnému zo strany oprávneného, teda vznik vrátane jej pôvodnej splatnosti, a ďalších okolností
podmieňujúcich existenciu spôsobilej pohľadávky, čím nebola riadne preukázaná existencia spôsobilej
pohľadávky povinného evidovanej proti oprávnenému. V danom prípade však rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie samotného úkonu započítania, v prípade ak by povinný preukázal, že

započítací prejav sa dostal do dispozičnej sféry oprávneného, predstavuje skutočnosť, že došlo k jeho
realizácii až v čase po začatí exekúcie a započítať sa mala nejudikovaná pohľadávka povinného
proti judikovanej pohľadávke oprávneného, v čoho dôsledku aplikáciou § 61e Exekučného poriadku
súd v exekučnom konaní by na daný úkon povinného neprihliadol. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd dospel k právnemu záveru, že v čase po začatí exekúcie nedošlo k právne spôsobilému

jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, na ktorý by sa
dalo prihliadnuť, v čoho dôsledku v danom rozsahu nenastala ani okolnosť po vzniku exekučného
titulu, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku. Na základe uvedeného súd považoval povinným
prezentovaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie súdom
podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

23. Podľa § 61a ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri
náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

24. Podľa § 61a ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri
náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov

ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

28. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) odmena exekútora je 20 % zo základu
na jej určenie.30. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania.

31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 100 eur.

32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

33. Podľa § 29 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa

zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

34. Povinný vzniesol námietku proti trovám exekúcie oprávneného ako aj námietku proti výške trov
súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení o začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku
(z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku)

35. K námietke proti trovám oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa vymáha
nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 64,83 EUR, ktorý pozostáva zo sumy trov za
zaplatený súdny poplatok vo výške 25 EUR a zo sumy trov právneho zastúpenia vo výške 39,83 EUR.
Súd v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému tento nárok od povinného

v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodnosť tohto nároku je daná dôvodným začatím
exekúcie. V prípade ak by povinný preukázal súdu jej nedôvodné začatie, tento nárok oprávnenému
zaniká. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd po preskúmaní spisového materiálu
nemal zo strany povinného preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru
o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie v tomto exekučnom konaní. A preto oprávnenému

patrí dôvodne vymáhaný nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Predmetnú námietku povinného súd považoval za nedôvodnú.

36. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na
ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu

súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods.
1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).
Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet

trov exekútora – odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po
uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.

náhrada vo výške 50 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie
exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR).

37. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 72,60 EUR,

ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 12,60 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 60
EUR (sumy vrátane dane z pridanej hodnoty).

38.Vdanomprípadevýškavymáhanýnárokpozostávazosumyistinyvovýške39,83EUR,náhradytrov
oprávneného v exekučnom konaní vo výške 64,83 EUR, v čoho dôsledku ku dňu vydania upovedomenia

o začatí exekúcie predstavuje celkový vymáhaný nárok oprávneného sumu vo výške 104,66 EUR.
Predmetná suma predstavuje základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Základ na určenie
odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre
výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 105 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku patrí
exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu
vo výške 10,50 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje

na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 10,50 EUR.
Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods.
2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 50 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky,
ktorá je stanovená v sume 100 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje

o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku
v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej
výške 72,60 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 10,50 EUR, paušálnej náhrady hotových
výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 12,10 EUR. Po preskúmaní
uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora pri
situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku boli vyčíslene

správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.

39. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške
145,20 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 25,20 EUR a náhrady hotových výdavkov vo

výške 100 EUR (vrátane sumy dane z pridanej hodnoty).

40. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie základ na určenie odmeny predstavuje sumu
vo výške 104,66 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje
na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 105 EUR. V zmysle

§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto
prípade predstavuje sumu vo výške 21 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky
zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 21
EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1
Vyhláškyč.68/2017Z.z.vovýške100EUR.Keďžesúdnyexekútorjeplatiteľomdanezpridanejhodnoty

podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje
opredmetnúdaň.Nazákladeuvedenéhosúdkonštatuje,žepresituáciunesplneniavymáhanéhonároku
v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej
výške 145,20 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 21 EUR, paušálnej náhrady hotových
výdavkov vo výške 100 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 24,20 EUR. Po preskúmaní

uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli
pri situácií splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č.
68/2017 Z. z.. Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich
trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne.

41. K námietke povinného o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval
za právne relevantnú. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na
zastavenieexekúciekonštatoval,žeexekúciazačaladôvodne,včohodôsledkuvznikolajdôvodnýnárok
na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení

dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinný v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť
povinný zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinného proti výške a
dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

42. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil

a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu
na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili
vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd konštatoval,
že exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne. Nárok deklarovaný exekučným titulom nebol

dobrovoľne splnený zo strany povinného v čase pred jej začatím, a v rámci časti exekučného konania
o návrhu na zastavenie exekúcie nebol zo strany povinného preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie.43. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a v spojení so skutočnosťou, že
súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

44. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

45. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

46. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

47. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „č. 655/2004 Z. z.“) celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej
odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

48. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

49. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri

začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

50. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia

alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

51. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

55. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v celkovej výške 52,87 EUR, ktorý pozostával z 2 úkonov
právnej služby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísaniea podanie návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 8,30 EUR), ku ktorým sa prirátala hodnota dvoch režijných
paušáloch za rok 2024 (2 x 13,73 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca
povinného je platcom dane z pridanej hodnoty (20 % DHP vo výške 8,81 EUR).

56. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie

dospelkprávnemuzáveru,ževcelomrozsahuniejedôvodnýmpodanímvovecisamej,včohodôsledku
súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný
nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov
exekučnéhokonaniaodoprávneného.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdpovinnémunímuplatnený
nároknanáhradutrovexekučnéhokonaniaodoprávnenéhovsúvislostispodanímnávrhunazastavenie
exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

57. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
spodanímvyjadreniaknávrhunazastavenieexekúcieatovcelkovejvýške26,44EUR,ktorýpozostával
z jedného úkonu právnej služby - podanie vyjadrenia (1 x 8,30 EUR), ku ktorému sa prirátala hodnota
jedného režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 EUR), a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže

právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty ( 20 % DPH vo 4,41 EUR).

58. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej
exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v

súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania
predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo výške 39,83 EUR. Hodnota jedného
úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného
úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
predstavuje sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu

ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie
vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu
za rok 2024 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane
z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu
ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 26,44

EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 EUR + DPH vo výške 4,41
EUR), tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom
konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného
v exekučnom konaní vo výške 26,44 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu

na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.