Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010100
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7824010100.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Martina Kurečka a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.
septembra 2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.6.2024,
sp zn. 3T/33/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z.z. na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v období od mesiaca december 2022 do konca mesiaca január 2023,
v lesnom poraste v okolí rómskej osady v obci C. D., okres A., po predchádzajúcej známosti s maloletou
E., narodenou v januári roku 2009, a na základe vzájomnej dohody s ňou opakovane, najmenej štyrikrát
vykonal pohlavný styk, hoci vedel, že maloletá v tom čase ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku
a v dôsledku čoho otehotnela.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 201 ods.1 Tr. zákona s použitím § 38 ods.2, ods.5
Tr. zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zákona
a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zákona a s použitím § 39 ods.2
písm. d), ods.4 (per analogiam) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 52 (päťdesiatdva) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil
čo do výroku o treste odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že trest
odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za nedostatočný na jeho prevýchovu a nápravu, ako

aj na ochranu spoločnosti. Obžalovaný bol doposiaľ 10 – krát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť
či už násilného, ako aj majetkového charakteru, pričom v ôsmych trestných veciach bol odsúdený na
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Trestného činu v teraz prejednávanej trestnej veci sa dopustil
niekoľko mesiacov po tom, ako bol uznesením Okresného súdu Košice I sp zn. 4PP/16/2022 zo dňa
19.5.2022 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 15T/60/2019, kde bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.3 Tr. zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom mu bola určená skúšobná doba 30 mesiacov
a zároveň na 1 rok ochranný dohľad, teda trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečnéhoprepustenia. Napokon už v minulosti bol 2 – krát odsúdený za zločin. V ďalšom prokurátor poukázal
aj na závery znaleckého posudku z odboru psychológia, z ktorých okrem iného vyplýva že riziko
obdobného konania u obžalovaného vzhľadom na jeho postoj k nemu a jeho opakovanie bez poučenia

sa zo psychologického hľadiska pretrváva. Záverom uviedol, že sa rovnako nestotožňuje ani s aplikáciou
stanoviskatrestnoprávnehokolégiaNSSRsp.zn.Tpj55/2016priukladanítrestuobžalovanémuamáza
to,ževdanomprípadesprihliadnutímnajehoosobnostnýprofilakriminálnuminulosť,akoajskutočnosť,
že táto je opätovne tehotná je uloženie trestu na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38
ods.2, ods.5 Tr. zák. neprimerane mierne, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby za súčasného uloženia ochranného dohľadu, na ktorého uloženie sú splnené zákonné
podmienky.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr. por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po

tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
o vine uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr.
zákona, pretože vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu predchádzajúcom výroku o vine nezistil chyby
odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania

len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V súvislosti s rozhodovaním o treste krajský súd uvádza, že na jednej strane štát chráni svoj záujem
predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také
protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na

druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods.
1, 3 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať

nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale
aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3, 4 Trestného zákona).

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, žije v spoločnej domácnosti so svojimi

rodičmi, na verejnosti sa správa slušne, je nezamestnaný. O tehotnú partnerku sa riadne stará, i keď
nebývajú v spoločnej domácnosti. Priestupkov sa nedopúšťa. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj správa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, z ktorej vyplýva, že obžalovaný má slušné správanie
a o svoju partnerku, v tomto prípade poškodenú, sa zaujíma a pravidelne navštevuje jej domácnosť.
Obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu

Rožňava zo dňa 27.06.2019, kedy mu pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov so zaradením pre výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený
dňa 19.05.2022 so stanovením skúšobnej doby v trvaní tridsať mesiacov a bol mu taktiež určený
ochranný dohľad na dobu jedného roka. Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu

Rožňava zo dňa 11.07.2023 vyplýva, že odsúdený sa ochranného dohľadu zúčastňoval podľa dohody
s PRaMÚ a počas jeho výkonu viedol riadny život.

Pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanému okresným súdom uložený, je potrebné uviesť, že okresný
súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona, prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy, zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Rovnako správne
prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k trestnej činnosti
priznal, a tento skutok úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona t.j.,
že v minulosti už bol odsúdený. Keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin podľa § 201

ods.1 Tr. zákona a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.1.2018, správne postupoval
okresný súd, keď obžalovanému ukladal trest za použitia ustanovenia § 38 ods.5 Tr. zákona a zvýšil
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Odvolací súd na rozdiel od
prokurátora sa rovnako stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý pri ukladaní trestu vzhľadomna prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj
55/2016 a uložil obžalovanému (s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
svojím vyhlásením uznal vinu za spáchaný zločin a svoj čin oľutoval, ako aj s poukazom na osobu

obžalovaného, ktorý sa snaží viesť riadny život stará sa a zaujíma sa o dieťa a poškodenú, a pri
poslednom odsúdení a prepustení na slobodu riadne dodržiaval podmienky ochranného dohľadu)
nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej zvýšenej trestnej sadzby
v trvaní 52 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom zákonným
a primeraným, a ktorý splní svoj účel sledovaný individuálnou a generálnou prevenciou.

Správny a zákonný je aj výrok, ktorým obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona pre výkon
trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný už bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Keďže krajský súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie prokurátora
považoval za nedôvodné, a preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.