Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202770
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3518202770.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava-mestská
časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
Bratislava-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému X. G., narodenému
X. S. XXXX, S. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Šimonon Cibulkom, Trenčín, Hodžova 53, o
zaplatenie 13 658,44 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod

sp.zn. 11Csp/69/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. júla 2020
sp. zn. 6CoCsp/15/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. júla 2020 sp. zn. 6CoCsp/69/2020 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11Csp/69/2028-215 z 11. decembra 2020 z

r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č .k. 11Csp/69/2018
- 145 z 13. februára 2020 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 13 658,44 eura, dlžných úrokov z istiny do 31. júla 2018 vo výške 10 317,81 eura,
zmluvného úroku vo výške 19,80 % ročne zo sumy 13 658,44 eura od 1. augusta 2018 do zaplatenia,

úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 658,44 eur od 1. augusta 2018 do zaplatenia,
bankových poplatkov vo výške 75,60 eura; žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 52 ods. 1 a 2 veta prvá a druhá, § 53 ods. 9, § 565,
§ 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 , § 2 písm. a) a písm. b) § 1 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania ustálil, že právna predchodkyňa žalobkyne so žalovaným uzatvorili dňa 9. januára 2015
zmluvu o úvere č. 2360663384, na základe ktorej bola žalovanému schválená výška úveru 13 800 eur s
dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 266 eur v počte 120, s výškou úrokovej sadzby 19,80 % p. a.,
ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) vo výške 21,70 %, priemernou RPMN na
trhu 11,25 %, a celkovou čiastkou úveru vo výške 31 565,80 eura. Dátum prvej splátky bol určený dňa

10. februára 2015, ďalšie splátky boli splatné vždy k 10. dňu v mesiaci a dátumom konečnej splatnosti
úveru bol určený dňa 10. januára 2025. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 20. októbra 2015 bol
žalovaný v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený, že ku dňu 19. októbra 2015 je
pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1
136,10 eura, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 1 064 eur, poplatkov vo výške 36,15 eura
a poistného 35,95 eura. Súčasne bola žalovanému uložená lehota 15 kalendárnych dní od doručenia

výzvy spolu upozornením, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušnýchustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej
pohľadávky. Podľa aktuálneho stavu k 31. júlu 2018, poslednou splátkou, s ktorou sa žalovaný dostal
do omeškania bola splatná 10. júla 2015. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa

5. novembra 2015 vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne zosplatnila úver k 5. novembru 2015,
pričom výška dlžnej sumy predstavovala sumu vo výške 14 762,13 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny
vo výške dlžnej istiny 13 658,44 eura, úroku vo výške 1 028,09 eura, poplatkov za upomienky vo výške
39,65 eura a z poistného v sume 35,95 eura. Právna predchodkyňa žalobkyne po zosplatnení úveru,
pohľadávku v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a následne túto postúpila na žalobkyňu. V kontexte

uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, preto postupník z
dôvodu postúpenia pohľadávky je aktívne legitimovaným v spore.
1.2. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd prvej inštancie pri jej posúdení dospel
k záveru, že trojročná premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 10. júla
2018. Žaloba bola podaná na súd dňa 22. augusta 2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty. V závere
dodal, že na plynutie premlčacej doby nič nemení ani skutočnosť, že banka pohľadávku ako celok

zosplatnila k 5. novembra 2015. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku, ohľadne sumy 13 658,44
eura predstavujúcej istinu, súd žalobu zamietol aj v časti žalovaných úrokov z istiny vo výške 10 317,81
eura, zmluvného úroku vo výške 19,80 % ročne zo sumy 13 658,44 eura od 1. augusta 2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 658,44 eura od 1. augusta 2018 do
zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 75,60 eura, ktoré sa spravujú rovnakým režimom ako hlavný

záväzok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudok z 22. júla 2020 sp. zn. 6CoCsp/15/2020
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
2.1. Odvolací súd skonštatoval správnosť zistenia skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia a
vysporiadania sa s uplatnenými námietkami. Stotožnil sa aj s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie
správnostirozhodnutiauviedol,žepremlčaciadobavprípadespotrebiteľskéhoúveru,akbolodohodnuté
plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva, podľa §

565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi
stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť
toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre prípady, kedy sa pre
nesplnenieniektorejzosplátokstanezročným,splatným,celýdlhstanovujeObčianskyzákonníkv§103,

druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. Pre posúdenie
začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej
veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Právna predchodkyňa žalobkyne úver zosplatnila výzvou
z 5. novembra 2015, z ktorej vyplýva, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou ku 5. novembru 2015.
Pokiaľzprávnehoúkonu,ktorýmdošlozostranyprávnehopredchodcužalobcukuplatneniuprávapodľa

§ 565 Občianskeho zákonníka, nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba
vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak
vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre neplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky

a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15
dní. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka odvolací súd dospel k záveru, že
k uplatneniu práva žalobkyne podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v danej veci mohlo dôjsť len pre
nezaplatenie splátky splatnej 10. júla 2015, splátka pre ktorej nezaplatenie za súčasného dodržania §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť k zosplatneniu k 5. novembru 2015 a zároveň

prvá nesplatená splátka žalovaného podľa žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru. Ak teda
žalobkyňa ako veriteľ vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 10.
júla 2015 (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), premlčacia doba na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu začala plynúť odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda od 10. júla 2015
a uplynula dňa 10. júla 2018. Uplatnením žaloby na súde dňa 22. augusta 2018 považoval odvolací

súd nárok za premlčaný. Na základe uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. Na záver dodal, že ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil(napr. lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej
splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie

(§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič
nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto
omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de
facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace, keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka
so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Právom zákonodarcu je však stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ako je tomu v
občianskoprávnej úprave napr. pri právach z prepravy za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia
doba je dostatočná na uplatnenie práv. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia
doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie
celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v

odvolacom konaní, ktorému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“),
uplatnením dovolacích dôvodov v zmysle § 420 písm. f) a § 421 písm. b) CSP, s vymedzením otázky,
či je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho

zákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo
k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splátka, ktorá v súlade
s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo
iná splátka. Následne po zrekapitulovaní zisteného skutkového stavu súdom nižšej inštancie, namietala
nesprávne právne posúdenie s ktorým sa nestotožnila. Argumentovala tým, že pri dohode o plnení

dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane
splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie
trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník v §
565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť
právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o

zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba,
pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k
vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou,
potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu.

V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v
omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol na uplatnenie tohto práva upozornený
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká
splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podaním zo
dňa 5. novembra 2015 vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 10. októbra 2015. Pre
všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 Občianskeho
zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba (splátka splatná dňa 10. septembra 2015 by
sa premlčala 10. septembra 2018, splátka splatná dňa 10. októbra 2015 by sa premlčala 10. októbra
2018). Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti

splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky splatnej dňa
10. októbra 2015). Z uvedeného dôvodu dovolateľka považovala za nesprávny súdny výklad druhej vety
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka tak, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odvolací súd, ktorý i napriek jednoznačnému zneniu § 565 Občianskeho zákonníka svojvoľne a bez
bližšieho odôvodnenia uzavrel, že podaním z 5. novembra 2015 došlo v danom prípade k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 10. júla 2015. Súdy nižšej inštancie sa
vôbec nezaoberali ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a nevysporiadali sa so skutočnosťou, že
právo veriteľa na uplatnenie práva vyhlásiť splatnosť celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
10. júla 2015 zaniklo splatnosťou ďalšej splátky úveru - t. j. splátky splatnej dňa 10. augusta 2015. V
kontexte uvedeného považoval výklad § 103 Občianskeho zákonníka za absurdný z dôvodu zamietnutia

uplatneného nároku ako celok, i napriek tomu, že vôbec sa súdy nevysporiadali so skutočnosťou, že
splátkyúverusplatné10.septembra2015a10.októbra2015bolibezohľadunasúdnyvýkladdruhejvety
§ 103 Občianskeho zákonníka uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade
týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. také splátkyúveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka pre každú z nich samostatná
trojročná premlčacia doba odo dňa splatnosti tej ktorej splátky, pričom žaloba bola podaná na súde dňa
22. augusta 2018, a teda splátka splatná dňa 10. septembra 2015 by sa premlčala až 10. septembra

2018 a splátka splatná dňa 10. októbra 2015 by sa premlčala až 10. októbra 2018. Z uvedeného
dôvodu dovolateľka považovala napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vnútorne rozporné a
najmä nepresvedčivé, čím vo veci konajúce súdy nesprávnym procesným postupom jej znemožnili, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Oprávnenie právnej predchodkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky

splatnej dňa 10. júla 2015 zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky
úveru. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 5. novembra 2015, tak toto svoje právo uplatnila v súlade s
§ 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10. októbra 2015 t. j. splátky,
ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie
mohla v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň toto svoje

právo uplatnila v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)
s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 5.
novembri 2015 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po
dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru t. j. odo dňa
11. októbra 2015 a uplynula by najskôr dňa 11. októbra 2018. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa

22. augusta 2018, dovolateľka považovala nárok uplatnený na súde včas. Dovolateľka sa nestotožnila
argumentáciou odvolacieho súdu, že zákonodarca skrátil v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
spotrebiteľského úveru premlčaciu dobu o 3 mesiace. V takom prípade by zákonodarca túto odvolacím
súdom tvrdenú vôľu pretavil do znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výslovne by uviedol, že
druhá veta § 565 OZ sa v prípade spotrebiteľského úveru nepoužije. Napokon dovolateľka poukázala na

rozhodovaciu prax všeobecných súdov v skutkovo obdobných veciach, ako aj s poukazom na čl. 2 ods.
1 a 2 Základných princípov CSP a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný
súd“) sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019, týkajúcu sa predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia
súdov, navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila asi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaný písomné vyjadrenie k dovolanie nepreložil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej

neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené
podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen
prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne

napadnúť dovolaním.

8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 ods. 1 CSP. V danom prípade dovolací súd považoval za opodstatnené uprednostniť
vecný prieskum napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred jeho procesným prieskumom.

9. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii
a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného
ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo

spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a
tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K
posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd

pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.

13. Vzhľadom na vymedzenie právnych otázok spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 v spojení s
§ 432 CSP, dovolací súd konštatuje, že dovolanie je procesne prípustné, preto v rámci dovolacieho
prieskumu posudzoval dôvodnosť podaného dovolania z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím

súdom vymedzenej právnej otázke.

14. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dovolateľka vymedzila právnu otázku,
ktorá už bola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená. Z judikátu publikovaného pod R
29/2023 v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 3/2023,

vyplýva právna veta v znení: Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu, ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným

celý dlh (uznesenie najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020). Rovnaký právny
záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu z 30. novembra 2021 sp. zn. 5Cdo/224/2021 a zo
14. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, z 12. marca 2024 sp. zn. 6Cdo/154/2022. Na základe
uvedeného preto dovolací súd následne skúmal, či sa odvolací súd pri riešení vymedzenej právnej
otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018).

15. Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník
stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio

nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy k 9. januára 2015, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky
a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená
to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od
upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť

až po splnení týchto podmienok. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia

práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takého včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj
2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

21. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
uvádza ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu
plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí
trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ
v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva
po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15- dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa
by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,

vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka
hoešteodvrátiť.Navyšepokiaľuplatneniutohtoprávanebráni,akspotrebiteľzaplatíniektorúzoskorších
splátok.

22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca
týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia
doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v
súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k včasnému uplatneniu jeho
práv podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt (t. j. práva patria bdelým), ako aj snahy predchádzať v

konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote
účastníkov občianskoprávnych vzťahov (sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou
veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky (§ 565 druhá veta), čo je v súlade i s legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101
veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej

nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v
ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri
roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

23. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné
vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka aj v
spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101

Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži
k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany
slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri stanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa
- dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov

vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné zohľadňovať, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Prejavuje sa to potrebou zabrániť,
aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale
najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.

24. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné.
V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R

17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje
nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka
(spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti,
ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania
so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto
ustanovenia,ktorázačínaplynúťnasledujúcideňpotom,čoveriteľovi(dodávateľovi)vznikloprávopodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez
takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr

do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od
omeškania so zaplatením omeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

25. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ mohol po prvý raz sa domáhať svojho práva prvý

deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia upozornenia na možnosť
zosplatnenia. Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101
Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby
práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri

zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).

26. V nadväznosti na uvedené dovolací súd s poukazom rozhodovaciu prax najvyššieho súdu uvedenú v
bode14tohtorozhodnutia,akoajnaR29/2023konštatuje,ženiejemožnépovažovaťzasprávnyprávny
názor odvolacieho súdu a tiež súdu prvej inštancie, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba

celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo
žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP) a dovolanie je teda dôvodné.

27. Uznesením č. k. 11Csp/69/2023-215 z 11. decembra 2020 súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti

žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1 945,61 eura v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.28. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

29. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie
právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady
trovkonaniaakozávislérozhodnutiestratilosvojpodklad.Beznadväznostinapredchádzajúce(zrušené)

rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný
zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým
výrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj
výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).

30. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania, v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
(§ 450 CSP). Zároveň zrušil aj uznesenie o trovách konania v súlade s § 449 v spojení s § 439
CSP. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku pre nesprávne právne posúdenie, dovolací súd už
neposudzoval uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.

31. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z toto uznesenia
je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

32. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom
rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.