Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012968
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2119012968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina

Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2023,
č. k. 3T/43/2019-396, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D. XXX

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 s poukazom na § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom od 6.8.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 súd určuje obžalovanému skúšobnú
dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 20.11.2023, č. k. 3T/43/2019-396 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že
dňa 08. apríla 2019 v čase približne o 21.00 hod. v obci Jaslovské Bohunice - Jaslovce pred rodinným
domom na E. F. G. XXX, najskôr búchal na bránu rodinného domu, v ktorom býval poškodený H.

I., ktorého následne po odomknutí a otvorení brány v jej priestoroch fyzicky napadol tým spôsobom,
že H. I. opakovane udieral päsťami do oblasti hlavy a tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na
zem, kde H. I. viackrát kopol nohou do oblasti hrudníka - rebier, brucha a dolnej časti chrbta, pričom v
priebehu bitky kričal „že ona sa chce rozviesť“, čím spôsobil H. I. zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy s krvným výronom v okolo očnicovej oblasti obojstranne so zakrvácaním do spojivkového vaku
pravého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu IX. - XII. rebra vľavo
v zadnej axilárnej čiare, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany chrbta s podkožným emfyzémom,

zlomeninu priečneho výbežku 4. driekového stavca vpravo a odreniny kože na horných končatinách,
ktoré si vyžadovali adekvátnu dobu liečenia, práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života poškodeného od 09. 04. 2019 do polovice mája 2019, spočívajúce v obmedzení psychickejaktivity, zapájania zmyslových orgánov - zraku do činnosti, fyzickej aktivity a manuálnej práce a činnosti
a pohybu driekovej chrbtice,
teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu
vo výške 636,74 eur,
- H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, škodu vo výške 2.329,90 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po
jeho vyhlásení, proti všetkým jeho výrokom ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podané
odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 11.12.2023 nasledovne
(skrátene):
2.1. V danom prípade ho mal súd spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a), resp. písm. b) Trestného

poriadku. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a chýbajú dostatočné dôvody, na ktorých
je rozhodnutie založené. V rozsudku nie je dostatočne presvedčivo vysvetlené, o ktoré dôkazy súd svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
2.2.Stupeňpravdepodobnostizáveruospáchanítrestnéhočinuvzmysleobžalobynedosahujeanivyšší
stupeň. Obžaloba a aj samotný rozsudok sú založené na domnienkach a hypotézach.

2.3. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by bol obžalovaný v inkriminovanom čase na mieste
skutku a nebola preukázaná akákoľvek spojitosť obžalovaného so skutkom žiadnymi trasologickými,
daktyloskopickými ani biologickými stopami.
2.4. Z dokazovania vyplýva pochybnosť o vierohodnosti svedka-poškodeného, a to z jeho vlastnej
výpovede, ako aj z výpovede svedka B. J. a C. E., z ktorých vyplynulo, že podľa poškodeného mali

byť útočníci viacerí, čo je v rozpore s výpoveďou poškodeného o jednom útočníkovi. Napriek tomu súd
nezistil rozpory vo svedeckých výpovediach. Svedok C. E. je svedok z počutia, ktorý vypovedal o tom, čo
počul od svedka H. B., ktorá mala informácie o tvrdeniach poškodeného na dedine. Súd sa v otázke, či
útočila jedna osoba alebo viaceré osoby nevysporiadal s výpoveďou svedka B. J.. Túto otázku uzatvoril
tým, že na spáchaní trestného činu sa okrem obžalovaného nepodieľali aj ďalšie osoby.

2.5. Vierohodnosť výpovedí svedkov H. B. a H. I. bola výrazne spochybnená výpoveďou svedka C.
E., z ktorej vyplynulo, že švagriná nevypovedala, lebo sa jej rodina obžalovaného vyhrážala udaním
na sociálku. Dokonca z výpovede svedka C. E. vyplýva aj to, že švagriná a poškodený mali dávnejšie
spolu pohlavný styk. Napriek uvedenému súd uviedol, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by spochybňovali
vierohodnosť výpovede svedkov.

2.6. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že útok bol náhly, bola tma, tma bola aj pri bráne, kde sa mal
stať skutok, nevidel posledné dve písmená EČV, po útoku mal byť za bránou a nemohol sa postaviť.
Naproti tomu poškodený rozporne uvádza, že ako útočník odišiel, tak šiel rýchlo zamknúť. Svedok K. H.
nevie, aké vozidlo bolo zaparkované na ulici. Je otázne ako mohol poškodený rozpoznať osobu útočníka
a dokonca aj EČV a v prípade EČV skôr ako svedok K. H.. Okrem toho sa obžalovaný mal stretnúť

s poškodeným pred skutkom, čiže je pravdepodobné, že poškodený ešte pred skutkom videl vozidlo,
ktoré obžalovaný používa.
2.7. Poškodený nevyhľadal okamžitú lekársku pomoc ani bezprostredne neoznámil údajný skutok na
príslušnom oddelení PZ, napriek tomu, že podľa znalca bol poškodený schopný komunikovať.
2.8. Ako jediný usvedčujúci priamy dôkaz je výpoveď poškodeného, v podstate ide o tvrdenie proti

tvrdeniu. Súd dostatočne nezohľadnil doktrínu RAVEN, v ktorej sa posudzujú kritériá reputácia,
schopnosť vidieť, osobný záujem, znalosť, (ne)zaujatosť.2.9. Poškodený si uplatnil škodu v trestnom konaní, čím má poškodený záujem na výsledku trestného
konania. Vierohodnosť poškodeného znižujú aj protichodné záujmy oproti obžalovanému, ktorý sa
pravdepodobne pokúšal nadviazať bližší citový vzťah s manželkou obžalovaného.

2.10. Súd poukazuje na SMS komunikáciu medzi obžalovaným a matkou poškodeného, pričom k tomu
je nutné uviesť, že v trestnom konaní neplatí zásada kto mlčí, ten svedčí. Zároveň z tejto komunikácie
nevyplývalo, že by obžalovaný vysvetľoval dôvody, ktoré by ho viedli k takému konaniu.
2.11. Rovnako ani následná prítomnosť obžalovaného v mieste bydliska poškodeného po údajnom
skutku tiež nepreukazuje spáchanie skutku.

2.12. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne ho spod podanej obžaloby oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedené v obžalobe, pre ktorý je stíhaný.
3. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, na ktorom
sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že

napadnutý rozsudok je zákonný a uložený trest primeraný, a preto navrhuje, aby odvolací súd
odvolaniezamietolpodľa§319Trestnéhoporiadkuakonedôvodné.Obhajcaobžalovanéhonaverejnom
zasadnutí uviedol, že sa súd nevysporiadal, že útočníci mali byť viacerí a nekriticky prevzal vyjadrenie
poškodeného, že útočníkom bol obžalovaný. Navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný sa na
verejnom zasadnutí pridržal prednesu obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.6. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovaným napadnutých výrokov zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné

dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to
aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu

získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
8. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah

vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,

ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,

je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
9. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
11. Podstatou trestnoprávne relevantného konania, ktoré sa obžalovanému v podanej obžalobe kladie
za vinu, je skutočnosť, že obžalovaný mal dňa 08.04.2019 v čase približne 21.00 hod. fyzicky napadnúť
poškodeného v mieste jeho bydliska, pričom v dôsledku tohto útoku boli poškodenému spôsobené

zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie poškodeného, práceneschopnosť a obmedzenie na obvyklom
spôsobe života od 09.04.2019 do polovice mája 2019.
12. Skutočnosť, že dňa 08.04.2019 prišlo k fyzickému napadnutiu poškodeného, vyplynula zo
znaleckéhoposudkuznalcaMUDr.MariánaPamuluč.050/19,ktorýidentifikovalzraneniapoškodeného,
a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v okolo očnicovej oblasti obojstranne

so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných
úlomkov, zlomeninu IX. - XII. rebra vľavo v zadnej axilárnej čiare, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej
strany chrbta s podkožným emfyzémom, zlomeninu priečneho výbežku 4. driekového stavca vpravo
a odreniny kože na horných končatinách. Znalec zároveň uviedol, že v mechanizme vzniku zranení
sa mohol uplatniť úder alebo údery (pravdepodobne dva) vedené rukou útočníka zovretou v päsť do

oblasti hlavy a tváre. Zranenia hrudnej steny a driekovej oblasti vzniklo priamym pôsobením tupého
tvrdého predmetu, pričom sa mohlo jednať o údery vedené nohou útočníka. Jednalo sa o aspoň dva
údery. Za adekvátnu dobu liečenia a práceneschopnosti považuje dobu od 09.04.2019 do 15. mája 2019,
pričom poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe života v obmedzení psychickej aktivity, zapájania
zmyslových orgánov - zraku do činnosti, fyzickej aktivity a manuálnej práce a činnosti a pohybu driekovej

chrbtice.
13. Uvedené skutkové okolnosti neboli sporné a nespochybňuje ich ani obžalovaný v podanom odvolaní.
Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a zároveň,
že tento skutok má znaky stíhaných trestných činov.14. Úlohou prvostupňového súdu bolo posúdiť, či na základe vykonaného dokazovania bolo bez
dôvodných pochybností preukázané, že útočníkom, ktorý dňa 08.04.2019 napadol poškodeného, bol
obžalovaný.

15. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu uviedol, aké
skutočnosti mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ako vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne, ako sa vysporiadal s obranou obžalovaného, ako zistený
skutok právne posúdil, pričom odvolací súd v úvahách prvostupňového súd nezistil žiadnu takú vadu,
ktorá by mala mať za následok zrušenie výroku o vine. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku

k hodnotení vierohodnosti výpovede poškodeného okrem iného uviedol, že vierohodnosť tvrdení svedka
- poškodeného H. I. o tom, že ho napadol obžalovaný, podporujú aj ďalšie listinné dôkazy, najmä záznam
o podaní oznámenia, podľa ktorého poškodený dňa 09.04.2019 urobil oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 08.04.2019 v čase približne o 21.00 hod. ho mal obžalovaný po
tom,akootvorilbránu,udieraťpäsťamidohlavy,načospadolnazematamhoešteniekoľkokrátkopaldo
celého tela, čomu predchádzalo silné búchanie obžalovaným na bránu. Vierohodnosť výpovede svedka

- poškodeného a svedkyne H. I. je verifikovaná aj SMS komunikáciou, najmä tou medzi obžalovaným a
svedkyňou, v ktorej sa účastníci komunikácie bavia o zraneniach spôsobených poškodenému, z čoho
je možné vyvodiť jednoznačne záver, že obžalovaný napadnutie poškodeného prvotne nepopieral, skôr
sa snažil vysvetliť dôvod, ktorý viedol obžalovaného k takému konaniu. Opakovane súd na tomto mieste
zdôrazňuje, že svedeckú výpoveď svedka - poškodeného H. I. potvrdzuje celý rad ďalších dôkazov, pre

ktoré súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak, resp. inou
osobu než obžalovaným, alebo viacerými osobami. Pokiaľ aj svedkyňa B. J. pri výpovedi uvádzala, že
podľa vyjadrenia poškodeného ho mali spacifikovať nejakí muži, konkrétne obžalovaný spolu s iným
mužom, toto tvrdenie súd nemal za preukázané. Nakoniec, ani poškodený pri výpovedi neuvádzal, že
by ho mali napadnúť viaceré osoby, práve naopak, poškodený jednoznačne za útočníka označil iba

obžalovaného. Aj svedkyňa C. E. síce uvádzala, že poškodeného mali zbiť dvaja, toto však mala iba
počuť od H. B. tak, že to mal rozprávať poškodený H. I. po dedine. K tomuto súd opätovne uvádza,
že jednak sám poškodený v konaní neuvádzal, že by mal byť napadnutí dvomi osobami, a po druhé,
svedkyňa H. B. o tom, že sa malo niečo stať, počula iba z dediny, a súčasne uvádzala, že nevie, čo
konkrétne sa stalo, iba sa hovorilo, že poškodený je v nemocnici. Teda svedkyňa H. B. sa relevantne

ku skutku a ani k počtu útočníkov nevyjadrovala.
16.Odvolacísúdsazaoberalposúdenímobranyobžalovanéhoajehoodvolacíminámietkami,týkajúcimi
sa hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom.
17. Obžalovaný poprel, že by sa v čase, kedy mal byť poškodený napadnutý, nachádzal v mieste jeho
bydliska, pretože sa nachádzal doma, príp. sem tam chodí na pivo. Táto obrana obžalovaného nebola

vykonaným dokazovaním potvrdená, hoci jeho manželka uviedla, že prišla z práce domov okolo 22.30
hod. a obžalovaný bol doma. Keďže skutok sa mal stať okolo 21.00 hod., nevylučuje to, že sa obžalovaný
mohol stíhaného skutku dopustiť, pretože z časového hľadiska cesta z miesta bydliska poškodeného do
miesta bydliska obžalovaného trvá motorovým vozidlo len niekoľko minút.
18. K vzájomnému vzťahu k poškodenému obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným

komunikoval už v marci 2019, stretol sa s ním v City Aréne a vysvetlili si veci týkajúce sa manželky
obžalovaného, s ktorou chodil poškodený behať. Túto vec si vyjasnil aj so svojou manželkou. Zároveň
obžalovaný potvrdil, že od marca 2019 vedel, kde poškodený býva a zároveň potvrdil, že za ním osobne
prišiel v mesiaci máj 2019, kedy prišiel na motorovom vozidle zn. Audi, pričom bežne používal dve
motorové vozidlá.

19. Poškodený potvrdil, že ho obžalovaný kontaktoval, že sa osobne stretli v marci 2019 v City Aréne,
kde s ním obžalovaný riešil jeho podozrenie, že chodí za jeho ženou a potom ho obžalovaný kontaktoval
len telefonicky, ale nedvíhal to. Zároveň poškodený uviedol, že dňa 08.04.2019 bol sám doma, niekto
búchal na bránu a keď otvoril, medzi dverami ho napadol obžalovaný. Udieral ho päsťami do tváre, a keď
spadol, kopal ho na zemi. Zároveň na neho kričal, ona sa chce rozviesť. Potom od neho odišiel, nasadol

do auta zn. Audi, tmavej farby, EVČ E. a odišiel preč.
20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jediní priami svedkovia, ktorí, vzhľadom na výpoveď
poškodeného, mohli svojimi zmyslami vnímať priebeh skutku, sú obžalovaný a poškodený. Výpovede
obžalovaného a poškodeného sú vo vzájomnom rozpore, keď obžalovaný poprel, že by bol na mieste
skutku a poškodený za útočníka, ktorý ho napadol, označil obžalovaného.

21. Z výpovedí obžalovaného a poškodeného mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný mal
podozrenie, že poškodený mal pomer s jeho manželkou a túto vec sa snažil riešiť s poškodeným. Stretli
sa osobne v marci 2019, no následne mal obžalovaný poškodeného opätovne telefonicky kontaktovať,
no poškodený na volania obžalovaného nereagoval, a preto mal obžalovaný dôvod poškodenéhovyhľadať, keďže sa s ním mal predtým snažiť telefonicky spojiť. V konaní bolo preukázané, že
obžalovaný mal vedomosť o mieste bydliska poškodeného, o čom sám vypovedal a rovnako svedkyňa
H. I. (matka poškodeného) potvrdila, že sa asi mesiac pred skutkom stretla s obžalovaným, tento jej

povedal, že poškodený chodí za jeho ženou a ona mu povedala, kde poškodený býva. Vedomosť
obžalovaného o mieste bydliska poškodeného a jeho snahu skontaktovať sa s ním aj po stretnutí v City
Aréne, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že za ním osobne prišiel aj v máji 2019.
22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva aj motív obžalovaného napadnúť poškodeného, ktorým
bolo podozrenie, že poškodený má pomer s jeho manželkou, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich

ďalšie manželské spolužitie. Skutočnosť, že táto vec nebola pre obžalovaného uzavretá po osobnom
stretnutí s poškodeným v marci 2019, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že poškodeného preukázateľne
osobne navštívil v máji 2019.
23. Vierohodnosť ako aj pravdivosť výpovede poškodeného preukazuje, že poškodený bol dňa
08.04.2019 skutočne napadnutý treťou osobou. Zároveň poškodený bol napadnutý útočníkom do oblasti
tváre a následne kopaný do tela, pričom pri fyzickom útoku bezprostredne videl, kto je osobou útočníka

a osobu obžalovaného osobne poznal, keďže ho videl v marci 2019. Zároveň nemožno opomenúť, že
poškodený uviedol, že obžalovaný mal pri útoku povedať „ona sa chce rozviesť“, čo svedčí o osobe
obžalovaného ako aj o motíve jeho konania. Z tohto dôvodu označenie osoby obžalovaného a následné
podanie oznámenie o priestupku zo dňa 09.04.2019 preukazujú, že poškodený nemal pochybnosti
ototožnostiútočníka.Zároveňvierohodnosťapravdivosťvýpovedepoškodenéhopotvrdzuje,žedokázal

identifikovať motorové vozidlo, do ktorého mal obžalovaný po útoku nasadnúť, teda motorové vozidlo
zn. Audi a podstatnú časť jeho EČV: E. XXX. Jedná o motorové vozidlo, ktoré patrí spoločnosti
švagra obžalovaného a toto obžalovaný, aj podľa výpovede jeho švagra – svedka L. G., v rozhodnom
období užíval. Poškodený popísal, že ulica bola osvetlená, a preto mohol vidieť typ a EVČ motorového
vozidla. V konaní nebolo preukázané, že by poškodený videl predmetné motorové vozidlo, ktoré

obžalovaný užíval, ešte pre skutkom, keďže ich jediné osobné stretnutie sa uskutočnilo v City Aréne
a nie v priestoroch parkoviska.
24. Pravdivosť výpovede poškodeného čiastočne potvrdzuje aj svedkyňa K. H., susedka poškodeného,
ktorá uviedla, že vo večerných hodinách medzi 20.00 až 22.00 hod. počula, ako niekto silno búcha
na bránu susedného domu, počula buchot, akoby niekto niekoho bil, ale nevidela to, pretože tam

z okna nie je vidieť. Na ulici nikoho nevidela, videla len zaparkované auto. Popis skutku svedkyňou
korešponduje s výpoveďou poškodeného, potvrdzuje, že útočník prišiel na motorovom vozidle, pričom
útočníka nevidela preto, že ho nebolo možné z jej okna vidieť. Skutočnosť, že svedkyňa nevedela
popísať motorové vozidlo možno pripísať tomu, že mu nevenovala zvýšenú pozornosť. Zároveň je
nevyhnutné zohľadniť, že svedkyňa je osobou vyššieho veku (narodená v roku 1939).

25. Obžalovaný spochybnil vierohodnosť výpovede poškodeného tým, že si uplatnil v trestnom konaní
nárok na náhradu škody. V tomto kontexte je nevyhnutné zdôrazniť, že poškodený primárne inicioval
priestupkové konanie, nie trestné konanie a zároveň poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody
voči akémukoľvek útočníkovi, ktorý by ho napadol, a preto konštrukcia obžalovaného, že poškodeného
napadla iná osoba a poškodený ho za útočníka označil len preto, aby od neho požadoval náhradu škody,

je nedôvodná. Taktiež obžalovaným prezentovaná motivácia poškodeného krivo ho obviniť, aby mohol
nadviazať vzťah s jeho manželkou, nedáva logiku, keďže samotné trestné stíhanie obžalovaného nemá
žiadnu relevanciu pre prípadný vzťah poškodeného s manželkou obžalovaného.
26. Poškodený obžalovaného za osobu útočníka označil aj iným osobám, s ktorými sa osobne rozprával.
Primárne sa jedná o jeho matku – svedkyňu H. I., ktorej to poškodený uviedol bezprostredne po skutku.

Svedkyňa mala následne s obžalovaným telefonicky komunikovať, pričom mu do telefónu uviedla, že
za to, čo urobil jej synovi, bude trpieť. Obžalovaný mal na uvedený telefonát reagovať SMS v znení, že
„váš syn mal najprv myslieť na to, keď chodil s mojou ženou“. Aj keď je pravdou, že predmetná SMS
obžalovaného priamo nepotvrdzuje, že obžalovaný napadol poškodeného, z jej kontextu vyplýva, že
obžalovaný uviedol možný dôvod, pre ktorý malo prísť k útoku na poškodeného, z ktorého ho svedkyňa

H. I. v telefonáte obvinila. Jedná sa však, z hľadiska závažnosti dôkazu, len o nepriamy podporný dôkaz,
ktorý nemožno považovať za rozhodujúci pre posúdenie viny obžalovaného.
27. Obžalovaný napokon spochybňuje vierohodnosť a pravdivosť výpovede poškodeného vzhľadom na
výpoveď svedkyne B. J., ktorá uviedla, že jej poškodený povedal, že ho nejakí muži spacifikovali a dobili
a jeden z nich bol obžalovaný. Záver obžalovaného, že výpoveď predmetnej svedkyne spochybňuje

výpoveď poškodeného o tom, že ho napadol obžalovaný, je nesprávny. Aj z výpovede poškodeného aj
z výpovede svedkyne vyplýva, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný, jediný rozdiel je, či sa na
napadnutí poškodeného podieľala aj druhá osoba alebo nie, teda či obžalovaný je páchateľom alebo
spolupáchateľom predmetných trestných činov. Keďže poškodený je priamym svedkom predmetnéhoskutku a zároveň spolupáchateľstvo je závažnejšia forma spáchania trestnej činnosti, správne
prvostupňový súd uzavrel, že poškodeného napadol obžalovaný. Výpoveď nepriamej svedkyne, ktoré
len reprodukuje údajné vyjadrenie poškodeného, je nepriamy dôkaz, ktorý nespochybňuje priamy dôkaz,

ktorý je výpoveď poškodeného.
28. Výpovede svedkýň C. E. a H. B. nemajú pre trestné konanie relevanciu, pretože svedkyňa H. B.
mala informácie o tom, čo sa stalo len z dediny a tieto reprodukovala svedkyni C. E..
29. Poškodený urobil oznámenie o skutku a podrobil sa lekárskemu vyšetreniu dňa 09.04.2019, teda na
druhý deň po skutku, čo nijakým spôsobom nespochybňuje jeho výpoveď. Oznámenie skutku orgánom

činným v trestnom konaní, príp. podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu je vecou poškodeného, pričom
neskoré oznámenie skutku, môže mať v niektorých prípadoch za následok ťažšie objasnenie stíhaného
skutku, avšak v žiadnom prípade to nevylučuje vedenie trestného konania voči obžalovanému. Zároveň
je potrebné uviesť, že poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že mu vypadol pri útoku telefón, a preto
nemohol bezprostredne po skutku nikoho kontaktovať.
30. Odvolaciu námietku, že orgány činné v trestnom konaní na mieste skutku nezaistili žiadne iné

stopy, nie je relevantná. Jedná sa o postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré zaťažuje dôkazné
bremeno v trestnom konaní. Pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatočný počet
dôkazov, nemuseli v konaní uniesť dôkazné bremeno. V tomto prípade však, vzhľadom na vyššie
uvedené, možno uzavrieť, že vyššie uvedené dôkazy vo svojom súhrne bez dôvodných pochybností
preukazujú, že sa stíhaného skutku dopustil práve obžalovaný.

31. Voči výroku o treste obžalovaný nevzniesol žiadne konkrétne odvolacie námietky. Po preskúmaní
predmetného výroku odvolacím súdom, tento dospel k záveru, že výrok o treste je potrebné zmeniť, a to
z dôvodu novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024.
32. Aj keď novelou Trestného zákona neprišlo k zmene trestných sadzieb pre trestné činy, za ktoré
bol obžalovaný uznaný vinným, prvostupňový súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa §

364 ods. 1 Trestného zákona, kde je stanovená sadzba trestu odňatia slobody až do 3 rokov, pričom
súd upravoval túto sadzbu trestu odňatia slobody pre prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4
Trestnéhozákona.NovelouTrestnéhozákonaúčinnouod06.08.2024všakprišlokzrušeniuustanovenia
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, a preto aktuálna právna úprava znižuje sadzbu trestu odňatia slobody
pri ukladaní úhrnného trestu tak, že obžalovanému možno podľa nej uložiť trest odňatia slobody od 6

mesiacov (viď. posledná veta § 41 ods. 1 Trestného zákona) do 3 rokov, resp. po zohľadnení zásady
zákazu reformatio in peius do 16 mesiacov. Takto stanovená sadzba trestu odňatia slobody je miernejšia,
ako sadzba trestu odňatia slobody stanovená podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, a preto
je pri výroku o treste potrebné postupovať podľa znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
33. V takto stanovenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody však odvolací súd naďalej považuje

za primerané, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, pretože zohľadnil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných
činov a zároveň aj rozsah zranení poškodeného a dĺžku sťaženia jeho obvyklého spôsobu života, ktorá
predstavovala 36 dní, a ktorá len o 6 dní nedosiahla poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorú podľa §
123 ods. 3 Trestného zákona už možno kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví. Zároveň odvolací súd

zohľadnil, že sa jednalo o vopred premyslené a plánované konanie obžalovaného, ktorý nemal záujem
s poškodeným vec konštruktívne riešiť, ale rozhodol sa pre okamžité násilné konanie voči poškodenému
spáchané na mieste verejnosti prístupnom.
34. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného sú splnené podmienky na podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody a určenie skúšobnej doby v trvaní 2 roky, ktorú možno s ohľadom

na závažnosť trestnej činnosti ako aj osobu obžalovaného a spôsob jeho života pred spáchaním
stíhaného trestného činu, považovať za primeranú.
35. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie výroku o treste učinené prvostupňovým
súdom, ktoré možno považovať za dostatočné a vecne správne.
36. Obžalovaný nevzniesol žiadne priame odvolacie námietky ani voči výroku o náhrade škody. Po

prieskume tohto výroku odvolacím súdom možno konštatovať, že aj tento výrok prvostupňového
súdu je vecne správny, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto výroku
prvostupňovým súdom, ktoré považuje za správne a dostatočné.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.