Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010482
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010482.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 3. októbra 2024 prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júla

2024, sp. zn. 25T/29/2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.07.2024, sp.zn. 25T/29/2024 bol obžalovaný A. B.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
ods. 3 písm. c) Tr. zák., na skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na
výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod. č. k 9P/8/2018-44 zo dňa 08.03.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2018 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry D.
E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,- € mesačne s účinnosťou od 16.01.2018 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky F. G. E. a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod č. k. 9P/170/2020-58
zo dňa 26.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletého syna H. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30,- € mesačne vždy do 15. dňa vopred k
rukám matky F. G. E. s účinnosťou od 03.05.2021, pričom obžalovaný si mal plniť výživné minimálne
vo výške 30% mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona NR SR
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, čo za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 predstavuje sumu výživného vo výške 29,87
€ mesačne na dieťaťa a za obdobie od 01.07.2022 do 30.06.2023 sumu výživného vo výške 32,11

€ mesačne na dieťa, túto povinnosť si v Prievidzi a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne neplnil vo
vzťahu k maloletej dcére D. E. v dobe od 15.12.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od
03.03.2023 do 01.03.2024 a vo vzťahu k maloletému synovi H. E. v dobe od 13.11.2021 do 04.05.2022
a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024, tým, že v dobe od 13.11.2021 do
30.11.2021, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu

podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, následne bol v dobe od 01.12.2021 do
11.04.2022 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a
rodiny, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu, čím sa dobrovoľne pripravil o možnosť potencionálneho
zamestnania, v dobe od 12.04.2022 do 04.05.2022 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol
nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, od

17.06.2022 do 25.01.2023 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonávalžiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu a od 03.03.2023 do 01.03.2024 nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal
dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda

nemal vážny záujem o prácu, čím F. G. E. zostal dlhovať na dcéru D. E. za obdobie od 15.12.2021 do
04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024 sumu vo výške 1.200,- € a
na syna H. E. za obdobie od 13.11.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023
do 01.03.2024 zostal dlhovať sumu vo výške 749,22 €, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Partizánske, sp. zn. 2T/85/2020-116 zo dňa 18.01.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2021

odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona

bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku poškodení mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení
zákonným zástupcom matkou F. G. E., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave - Nové Mesto, trvale bytom I., E.
I. XXX/XX, boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor proti výrokom o uloženom treste v neprospech obžalovaného. Dodatočne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Výrok o treste napadnutého rozsudku považujem za nesprávny a trest uložený obžalovanému A. B.
za neprimeraný, nakoľko mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v
predmetnejvecidostatočnenezohľadnilkonkrétneokolnostiuvedenévustanovení§34ods.4Trestného
zákona.
Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu A. B. dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania

predmetného trestného činu, jeho následok a zavinenie obžalovaného, keďže dostatočne nezohľadnil,
že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim dvom
maloletým deťom, hoci bol za taký skutok v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený. Rovnako súd
dostatočne neprihliadol ani na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie prvostupňový súd vôbec nezohľadnil doterajší život
obžalovaného A. B., ktorý bol doposiaľ 8 - krát súdne trestaný, a to v roku 2004 za trestný čin lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, osvedčil sa a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený,
v roku 2009 bol odsúdený za trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
k § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest
odňatia slobody na 2 roky, v rokoch 2006 a 2007 bol 2 - krát odsúdený za prečin krádeže, za čo mu boli
uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, v roku 2011 bol odsúdený za prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva a tiež bol odsúdený za prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to na nepodmienečný
trest odňatia slobody, v roku 2021 bol odsúdený za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2
Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom na
1 rok so skúšobnou dobou 1 rok 4 mesiace a v roku 2023 bol opätovne odsúdený za prečin krádeže, za
čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. U obžalovaného A. B. však uložené tresty odňatia

slobody absolútne nesplnili prevýchovný účel a obžalovaný A. B. sa dopustil predmetnej úmyselnej
trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov mám za to, že neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu v
zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pod dolnú hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby a uložený trest nezodpovedá ani všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže
so zreteľom na zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy je výmera
uloženého trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby príliš mierna. V tejto súvislosti sa nemožno
stotožniť ani s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na znalecký posudok znalca z odboruzdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie H. A. E., ktorý u obžalovaného konštatoval závislosť od
alkoholu a stimulancií v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti a odporučil mu uložiť ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Keďže obžalovaný požíva alkohol a metamfetamíny z

vlastnej vôle a vlastným zapríčinením a nejedná sa u neho o chorobný sklon k ich požívaniu, nemôžu
tieto skutočnosti odôvodňovať uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za
úmyselnévyhýbaniesavyživovacejpovinnostivočidvommaloletýmdeťom.Takýtotrestnemôžepôsobiť
na obžalovaného A. B. tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale práve naopak.

Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Vôbec nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od
páchania trestných činov, ale práve naopak. Takýto trest absolútne nevyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

V súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a v súlade s účelom trestu, bolo preto

potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v rámci trestnej sadzby
podľa § 207 ods 3 Trestného zákona s použitím podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a nie ukladať mu s
použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnou
hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania

páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné
zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a
rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadku zrušil napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/29/2024 zo
dňa 08.07.2024, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že uloží
obžalovanému A. B. trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona v prvej polovici
trestnej sadzby nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného A. B.

zaradí na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Okresný súd Prievidza v trestnej veci vedenej proti mojej osobe pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa
08.07.2024 tak, že ma uznal vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo ma odsúdil podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ma súd pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mi súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Prokurátor OP v Partizánskom svoje odvolanie odôvodnil tým, že považuje výrok o treste napadnutého

rozsudku za nesprávny a uložený trest za neprimeraný, nakoľko má za to, že prvostupňový súd pri
ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti
uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, a to :
1. podľa jeho názoru súd prvého stupňa dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného
trestného činu, jeho následok a zavinenie, keď nezohľadnil, že som sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej

zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim dvom maloletým deťom, hoci som bol za taký skutok v
predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený,
2. súd prvého stupňa z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie nezohľadnil skutočnosť, že som
bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný.Z uvedených dôvodov má za to, že neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženia trestu v zmysle
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a
uložený trest nezodpovedá ani všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom

na zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy je výmera uloženého trestu
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby príliš mierna.

S odvolacími dôvodmi prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske nesúhlasím, pričom napadnutý
rozsudok považujem za zákonný. Prvostupňový súd pri jeho vydávaní postupoval v súlade so

základnými zásadami trestného konania vyjadrenými najmä v ustanovení § 2 Trestného poriadku, všetky
získané dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k správnym
skutkovým zisteniam a k správnej právnej kvalifikácii skutku. Takisto uložený trest považujem za
zákonný, keď súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zdôvodnil, že účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Trestného zákona je možné zabezpečiť nepodmienečným trestom odňatia slobody mimoriadne

zníženým podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

Skutočnosť, že som bol za taký skutok v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený je vyjadrená v
právnej kvalifikácii skutku podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a na skutočnosť, že
som bol v minulosti súdne trestaný, súd prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)

Trestného zákona.

V celom rozsahu sa stotožňujem so závermi súdu, ktorými odôvodnil výrok o treste, a to najmä :
1. nakoľko som na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so
závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per

analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu tak, ako by to mohol urobiť aj prokurátor v dohodovacom konaní.
2. súd síce aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, avšak zároveň mal za to,
že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť
len nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to vzhľadom na moju trestnú minulosť, ako aj na môj

spôsob života pred vzatím do väzby, kedy som žil bezdomoveckým spôsobom života, bez vážneho
záujmu o prácu.
3. súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj môj celkový postoj k spáchanej trestnej činnosti a môj kritický
postoj, keď som sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mi za vinu a svoje konanie som úprimne
oľutoval, zohľadnil tiež správu z výkonu väzby, v ktorej som bol kladne hodnotený.

4. súd napokon uviedol, že pri ukladaní trestu a jeho mimoriadnom znížení v zmysle § 39 ods. 4
Trestného zákona zohľadnil aj okolnosť, že H. E., súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia u
mňa konštatoval závislosť od alkoholu a stimulancií v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti,
pričom mi odporučil uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme. Podľa súdu je v mojom
prípade vhodnejšie uložiť navrhované liečenie, ako dlhšie trvajúci trest odňatia slobody, nakoľko je

dôležité, aby došlo k liečbe mojej závislosti, aby sa do budúcna znížilo, resp. vylúčilo riziko recidívy
takejto trestnej činnosti, nakoľko je v záujme maloletých detí, aby som si riadne plnil svoju vyživovaciu
povinnosť.

Jasiplneuvedomujemsvojuzávislosťamámzáujemsaliečiť,keďžetrestnúčinnosťsompáchalvýlučne

v súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov.

Z uvedených dôvodov mám za to, že trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (v intenciách
ust. § 39 ods. 4 Trestného zákona) vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, v dostatočnej miere spĺňa
požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej či generálnej prevencie, odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Partizánske zo dňa 13.08.2024 nie je dôvodné a navrhujem, aby ho odvolací súd podľa §
319 Trestného poriadku zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na podanom odvolaní, ako aj jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa petitu uvedeného

v písomných dôvodoch podaného odvolania. Obhajca obžalovaného a obžalovaný uviedli, že považujú
napadnutý rozsudok za správny a zákonný. Preto navrhli odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z podaného odvolania vyplýva, že prokurátor neprimeranú miernosť uloženého trestu odňatia slobody
s poukazom trestnú minulosť obžalovaného.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v súlade s ustanovením

§ 34 ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na okolnosti rozhodné pre určenie výmery trestu a v súlade
s ustálenou súdnou praxou analogicky aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd správne zohľadnil príčiny spáchania trestnej činnosti, spočívajúce
v závislosti obžalovaného na alkohole a návykových látkach, z ktorého dôvodu je túto príčinu trestnej
činnosti nutné eliminovať vykonaním ochranného liečenia.

Pokiaľ prokurátor poukazoval na trestnú minulosť obžalovaného, teda že bol osemkrát súdne trestaný,
tento záver prokurátora nie je správny. Na záznam v bode jedna odpisu z registra trestov nie je možné
prihliadať, pretože v tomto prípade sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Záznamy pod
bodmi dva až štyri tvoria jedno odsúdenie za viac trestných činov, keďže bol ukladaný súhrnný trest.

Odsúdenie pod bodom sedem je súčasťou skutku a na odsúdenie pod bodom osem nie je možné už
prihliadať pre zánik trestnosti v dôsledku novelizácie Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. Pokiaľ
teda ide o tri predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty, uložené tresty si odsúdený vykonal
v rámci jedného výkonu postupne uložených trestov, z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený dňa
19.8.2014, teda pred desiatimi rokmi.

Vo svetle uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu,
podľa ktorého trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
za súčasného uloženia ochranného liečenia ústavnou formou je v súlade s účelom trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. a vecne zohľadňuje všetky rozhodné kritériá, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, uložený obžalovanému
napadnutým rozsudkom, nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti tak, ako to má na zreteli ustanovenie
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti

rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.