Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219004
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823219004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne

zastúpená Mgr. René Nguyenom, advokátom, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, proti
žalovanému: v 1. rade: F. G., rodený Škraban (ded. po B. C., H. I.), nezistený vlastník, v 2. rade neznámy
(nezistený) právny nástupca posledného pozemkovoknižného vlastníka F. G., rodeného G. (ded. po B.
C., H. I.), nezisteného vlastníka, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345,
so sídlom Búdkova cesta 36, 17 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Katastrálnom území

J. H., K. J. H., Okres E., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX ako: pozemok parcela registra ,,C“,
parcelné číslo 994/1, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemok parcela
registra ,,C“, parcelné číslo 997/2, Druh pozemku: Záhrada o výmere 126 m2.

II. Prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území J. H., K. J. H., Okres E., zapísané na
Liste vlastníctva číslo XXXX ako: pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 994/1, Druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 997/2,

Druh pozemku: Záhrada o výmere 126 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., H. I., narodenej
XX.XX.XXXX.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 2. rade primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo
výške 390,22 EUR na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, číslo účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 14422023 do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Zastavuje konanie proti žalovanému v 1. rade.

V. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo medzi ňou a žalovaným v 1.rade, ktorý je nezistený vlastník spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/12, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. H., obec J. H., okres E.
zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste

vlastníctva číslo XXXX, a to: pozemok parcela registra „C“, parc. č. 994/1 o výmere 201 m2 a pozemok
parcela registra „C“, parc. č. 997/2 o výmere 126 m2, druh pozemku: záhrada. Žalovaný je ako nezistený
vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že nemá ďalej záujem zotrvávať s neznámym spoluvlastníkom v
správe Slovenského pozemkového fondu (SPF). Okrem toho je pre ňu nanajvýš neracionálne zotrvávať

v spoluvlastníctve s osobou, ktorej identifikácia alebo jej právnych nástupcov je k dnešnému dňu
nemožná, resp. s osobou, ktorá vlastní len zanedbateľný menšinový podiel a o uvedené nehnuteľnosti
sa nezaujíma. Žalobkyňa je existenciou neznámych spoluvlastníkov obmedzená v plnej dispozícií
s týmito nehnuteľnosťami, nakoľko k niektorým úkonom sa v zmysle Občianskeho zákonníka vyžaduje
súhlas väčšiny spoluvlastníkov počítaný podľa veľkosti podielov alebo prípadne súhlas všetkých

spoluvlastníkov. Takýmto spôsobom sa nehnuteľnosť stáva neužívateľnou, nakoľko SPF ako správca
nemá zákonom stanovené lehoty k vyjadrovaniu sa za neznámych spoluvlastníkov k návrhom a
požiadavkám známych vlastníkov. Z hľadiska racionálneho usporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v extraviláne ale aj v intraviláne obcí, jediným spôsobom pre známych vlastníkov
ako reálne využívať nehnuteľnosti je domáhať sa vysporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou
cestou. Žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti tak, že žalobkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a žalovanému by
bola vyplatená náhrada za hodnotu nehnuteľnosti vo veľkosti jemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu a to k rukám alebo na účet jeho zákonného správcu. Pre tento účel si nechala žalobkyňa
vypracovať znalecký posudok pre stanovenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti A. F. E., znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Má za to, že v

uvedenom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové spoluvlastníctvo
nemohlo byť zrušené a vysporiadané navrhovaným spôsobom. Výšku náhrady navrhla žalobkyňa
v sume 390,22 EUR.

3. Zástupca žalovaného, Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že

súhlasí s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva t.j. prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške podielu 1/12 (čo predstavuje na sporných parcelách
výmeru 27,25 m2) do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V zmysle ustálenej judikatúry, pri
určovaní primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty sporných nehnuteľností, a teda
SPF sa môže stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý bude zohľadňovať

skutočnú – trhovú cenu nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozsudku. Základom pre stanovenie primeranej
náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste, v dobe rozhodovania s
tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by
bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Zo znaleckého posudku vyplýva, že parcely C-KN č. 994/1
a C-KN č. 997/2 sa nachádzajú v intraviláne – v zastavanom území obce J. H.. Sporné parcely

tvoria nádvorie a záhradu pri rodinnom dome. Parcely majú priamy prístup z verejnej komunikácie.
Je tu možnosť napojenia na verejný vodovod, elektrickú sieť, kanalizáciu do žumpy a zemný plyn. V
územnoplánovacej informácii K. J. H. zo dňa 28.2.2023 (je súčasťou znaleckého posudku) sa uvádza,
že sporné parcely sú podľa územného plánu obce vedené ako plochy na bývanie v rodinných domoch.
V existujúcom obytnom území sa predpokladá zachovanie existujúcej zástavby, ako aj rekonštrukcia

vrátane rozširovania nadstavieb rodinných domov. Okrem vymedzených nových rozvojových plôch je
výstavba nových rodinných domov možná ako náhrada existujúcich objektov, na voľných prielukách,
prípadne v záhradách za existujúcimi objektmi. Sporné parcely sa nachádzajú na ulici Štúrova. Z
uvedeného vyplýva, že parcela C-KN č. 994/1, ktorá je i v súčasnosti vedená ako druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie je stavebným pozemkom. Z územnoplánovacej informácie obce J. H.

vyplýva, že výstavba nových rodinných
domov je možná ako náhrada existujúcich objektov aj v záhradách. Je tak nesporné, že parcely C-
KN č. 994/1 a C-KN č. 997 sú stavebnými pozemkami s možnosťou výstavby rodinných domov. Obe
parcely je potrebné posudzovať ako stavebné pozemky, i keď je zrejmé, že časť parcely bude zastavaná
stavbou a časť bude využívaná ako prislúchajúca časť k domu napr. dvor, záhrada. Avšak i v prípade

predaja stavebného pozemku na realitnom trhu sa ten tiež predáva v celosti ako stavebný pozemok, i
keď zrejmé, že nie celá výmera pozemku bude zastavaná, ale časť bude využívaná ako prislúchajúci
pozemok k stavbe. SPF považoval za primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel cenu vo
výške priemeru ním predložených ponúk na realitnom trhu a ceny určenej znaleckým posudkom t. j.
sumu vo výške 25 EUR/m2.

4. Súd v rámci skúmania podmienok konania vykonal zisťovanie totožnosti žalovaného z vlastnej
iniciatívy aj na základe návrhov žalobkyne, a to pripojením si spisov z dedičských konaní, lustráciu
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky aj žiadosťami adresovanými matričnému úradu, resp.Štátnemu archívu v Trenčíne. Z výsledkov uvedeného zisťovania sa nepodarilo celkom jednoznačne
zistiť totožnosť žalovaného.

5. Dňa 22.8.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne na pristúpenie subjektu do konania. Navrhla aby
súd pribral do konania neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu ostatného pozemkovoknižného
vlastníka menom G. F. H. G. (ded. po B. C. r. I.) zastúpený Slovenským pozemkovým fondom ako
žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že z kópie pripojeného dedičského spisu
D 349/1949 vyplýva, že F. G. narodený X.X.XXXX nie je totožnou osobou s F. G. dedičom po B. C.,

nakoľko jeho rodičmi sú matka L. G. a otec L. (L. G.). Žalovaný F. G. (neznámeho dátumu narodenia)
bol synom B. C., ktorý ku dňu 2.5.1949 bol XX H. (nie je zrejmé, či sa jedná exaktný údaj). Na základe
uvedených skutočností teda ani F. G. narodený XX.X.XXXX nemôže byť dedičom po B. C.. Okrem toho,
jeho rodičmi sú matka L. L.(ová) a otec L. (L. G.). Z kópie dedičského spisu po B. C. nevyplýva dátum
narodenia jej syna F. G. a jediným identifikačným údajom je jeho adresa ku dňu 21.1.1950: „M. N. XX,
pošta O. u B. P., okres Q., N.“. Takáto adresa k dnešnému dňu neexistuje, neexistuje dokonca ani

obec M. a preto sa jedná o vlastníka s neznámym pobytom, ktorého v súdnych konaniach zastupuje
zákonný zástupca Slovenský pozemkový fond. Ak by sa vychádzalo z údaja o smrtnom prípade ku dňu
2.5.1949, kde sa uvádza F. G. už ako XX H., je vysoko-pravdepodobné, že sa jedná už v súčasnosti
o nežijúcu osobu. Preto z dôvodu opatrnosti žalobkyňa navrhla aj pristúpenie subjektu do konania a
to neznámeho právneho nástupcu ostatného pozemkovo knižného vlastníka F. G. dediča po B. C. H.

I.. Keďže zo žiadnej listiny nevyplýva dátum narodenia, dátum úmrtia žalovaného a ani (existujúci)
údaj o poslednom pobyte, nie je možné preukázať, či po F. G. bolo vedené dedičské konanie, a či po
ňom ostali právni nástupcovia. Pasívna legitimácia v tomto konaní preto svedčí neznámym právnym
nástupcom po F. G. dedičovi po B. C.. Žalobkyňa dospela k záveru, že pasívna legitimácia v tomto
konaní svedčí ďalšiemu subjektu, ktorý by mal byť právnym nástupcom osoby, ktorá bola ako nezistený

vlastník žalovaná doposiaľ. Súd návrhu vyhovel a rozhodol podľa ustanovenia § 79 CSP tak, že pripustil
vstup neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu posledného pozemkovoknižného vlastníka F. G.,
rodeného G. (ded. po B. C., H. I.) ako žalovaného v 2. rade.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, súd pojednával v jej

neprítomnosti. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a aj zástupca žalovaných zotrvali
na svojich stanoviskách.

7. Súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX
pre katastrálne územie J. H., Znalecký posudok A. F. E. č. 78/2023, inzercia z internetu na č.l. 38 – 48,

listiny z dedičských spisov na č.l. 86-109, snímka z google maps na č.l. 112.

8.Podľa§161ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejajCSP)aktentozákonneustanovujeinak,súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. V zmysle § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho.

13. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom Fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným
vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o
lesné pozemky.

16. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).

17. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne

postupuje správca.

18. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných. Ako už súd
uviedol, žalovaný v 1.rade F. G., ktorý je ako nezistený vlastník (spoluvlastník 1/12 nehnuteľností)
zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie J. H. mal ku dňu 2.5.1949 (posledný

známy úradný údaj o žalovanom v 1. rade) XX H.. Ak by žil, v čase vyhlásenie tohto rozsudku by mal
už 125 rokov. Podľa názoru súdu, vzhľadom na tento predpokladaný vek a dosahovanú strednú dĺžku
života mužov v Slovenskej republike 74,4 roka (zdroj: Štatistický úrad SR) je isté, že sa jedná už v
súčasnosti o nežijúcu osobu. Jednou z podmienok konania je aj procesná subjektivita strany sporu, ktorá
sa odvodzuje od jej hmotnoprávnej spôsobilosti na práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti

však nemôže mať ten, kto neexistuje. Keďže bolo zistené, že osoba označená žalobcom ako žalovaný
v 1. rade už v čase podania žaloby nežila, nemala tak procesnú subjektivitu. Z uvedených dôvodov, pre
nedostatok tejto podmienky konania, súd konanie proti žalovanému v 1.rade zastavil.

19. Žalobca označil žalovaného v 2. rade ako: „právny nástupca posledného pozemkovoknižného

vlastníka F. G., rodeného G. (ded. po B. C., H. I.), nezisteného vlastníka“. Súd dospel k záveru, že takéto
označenie žalovaného je možné. Niet pochýb o tom, že zapísaný spoluvlastník F. G. už v súčasnosti
nežije a nebolo ani možné zistiť, akých má právnych nástupcov. Nie je ani známe žiadne dedičské
konanie, ktoré by po ňom malo prebiehať, resp. ktoré by bolo právoplatne skončené. Súd poukazuje
aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp.zn. 6Cdo/11/2016

z 24.2.2016: Mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a
povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom konania ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania. Riešením, ako tento
problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného
Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený)

vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým
fondom, ...“.

20. V zmysle Článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku je právna istota stav, v ktorom každý môže

legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Konajúci súd preto dospel k záveru, že existuje
rozhodovacia prax najvyššej súdnej autority, v tomto prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá pripúšťa aby bol ako žalovaný v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

označený aj neznámy právny nástupca po nezistenom vlastníkovi. Konajúci súd sa rozhodol postupovať
v súlade s touto rozhodovacou praxou a preto podľa názoru súdu žalovaný v 2. rade, tak ako ho označil
žalobca, má procesnú subjektivitu a aj pasívnu vecnú legitimáciu.

21. Súd zároveň konštatuje, že v prípade prejednávanej nehnuteľnosti ide s výnimkou žalobkyne o

pozemok s nezisteným vlastníkom (spoluvlastníkom). Nezistenými vlastníkom (resp. jeho právnym
nástupcom) sú žalovaní a preto žalovaných zastupuje v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 16 ods.
2 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond.22.Spoluvlastníctvojevýrazomvlastníckehovzťahukspoločnejvecistýmidôsledkami,žespoluvlastník
môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo
spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby
zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého
môžu byť použité uvedené spôsoby vyporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu
alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi

základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria:
veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že z možností vyporiadania, ktoré pozná ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len prikázanie veci do vlastníctva žalobcovi za primeranú
náhradu. Súd to tiež považoval za primerané a účelné. Žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou

prejednávaných nehnuteľností. V súčasnosti ich užíva a aj naďalej ich mieni užívať.

24. Medzi stranami bola sporná len výška primeranej náhrady, ktorá bude žalobkyňou uhradená
žalovaným na účet Slovenského pozemkového fondu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Žalobca navrhol náhradu v sume 390,22 EUR, t.j. 14,32 EUR za 1m2. Vychádzal pritom zo Znaleckého

posudku číslo 78/2023, ktorý si nechal vypracovať u A. F. E., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond, konajúci v mene žalovanej s touto sumou
nesúhlasil a preložil inzertné ponuky realitných kancelárií, predmetom ktorých bol predaj stavebných
pozemkov v K. J. H. a v Obci R. J. J., ktorá susedí s K. J. H.. Podľa týchto ponúk sa cena za stavebný
pozemok pohybovala vo výškach 23 EUR za 1m2, 25 EUR za 1m2 a 40 EUR za 1m2. Žalobca uvedené

ceny namietal.

25. Súd poukazuje v prvom rade na to, že ceny v ponukách realitných kancelárií skôr zodpovedajú
predstave predávajúcich o tom, čo by chceli za nehnuteľnosť dostať v prípade jej predaja, než konečnej
kúpnej cene, ktorá je vždy výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho. Súdu neboli predložené

žiadne uzatvorené kúpne zmluvy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, v akých cenách sa
skutočne predávajú stavebné alebo obdobné pozemky v danej oblasti. Okrem toho, súd sa nestotožnil
s tvrdením zástupcu žalovaných, že ide o stavebný pozemok v tom zmysle, že by bola nehnuteľnosť,
ktorá je premetom konania ako stavebný pozemok aj samostatne predajná na trhu s nehnuteľnosťami.
Výmery nehnuteľností v inzertných ponukách, ktoré predložil zástupca žalovaných sa pohybujú od

977m2 do 4206 m2. Niet teda pochýb o tom, že na takýchto nehnuteľnostiach sa dá postaviť rodinný
dom a môžu zároveň slúžiť aj ako samostatné dvory k týmto rodinným domom. Nehnuteľnosti, ktoré sú
premetom konania majú však spolu výmeru len 327 m2. Tvorí ich záhrad pri dome a zastavaná plocha
a nádvorie, t.j. na jednej z nich je postavená stavba. Vzhľadom na uvedené, nie je podľa názoru súdu
možnédospieťkzáveru,žebybolomožnétútonehnuteľnosťsamostatnevyčleniťapredaťakostavebný

pozemok na stavbu rodinného domu. Preto nemožno ani konštatovať, že by všeobecná hodnota
tejto nehnuteľnosti mala byť vo výške, ktorá by zodpovedala obvyklej trhovej cene nehnuteľností,
predávaných v danej oblasti ako samostatné stavebné pozemky.

26. Súd dospel k záveru, že v znaleckom posudku A. E., ktorý súdu preložila žalobkyňa sú dostatočne

zohľadnenéšpecifikáposudzovanejnehnuteľnosti.Pretobolopodľanázorusúdumožnépriurčenívýšky
primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzať zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti ku ktorej dospel znalec a to 14,32 EUR za 1m2.

27. Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo

žalobkyne a žalovaného v 2. rade zrušil. Predmetné pozemky súd prikázal do vlastníctva žalobkyne
a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu v sume 390,22 EUR na účet zástupcu
žalovaného v 2. rade, Slovenského pozemkového fondu. Výška náhrady je vypočítaná ako násobok
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške
14,32 EUR za 1m2.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29.Podľa§255ods.2CSPmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade s návrhom žalobkyne, možno konštatovať,
že žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Žalobkyňa by tak mala nárok na náhradu trov konania, ktoré

v spore vynaložila. Žalovaný v 2. rade je však nezisteným vlastníkom. Procesná subjektivita žalovaného
je vytvorená len ako fikcia na základe zákona. Aj preto musel byť žalovaný v zmysle zákona zastúpený
v konaní Slovenským pozemkovým fondom. Z uvedených dôvodov nebolo možné zaviazať žalovaného
aby žalobkyni nahradil trovy konania.

32. K náhrade trov konania žalobkyni nebolo možné zaviazať ani Slovenský pozemkový fond. Táto

inštitúcia nie je stranou sporu ale je len zástupcom strany, ktorý je určený zákonom. Slovenský
pozemkový fond nezodpovedá za prípadný procesný neúspech strany ktorú zo zákona zastupuje.
Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania ani voči Slovenskému
pozemkovému fondu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.