Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. september 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 58Cpr/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205594
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124205594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D. C., právne zastúpený Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou
v Michalovciach so sídlom ul. M. Gorkého 1, proti žalovanému: PROVYM, spol. s.r.o., so sídlom
Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom v Košiciach so sídlom Floriánska 16, Košice, o náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 5 583,91 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 968,83 € brutto a úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 441,92 € od 1.7.2019 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 526,91 € od 1.8.2019
do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 58 €, v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2019 sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 18.2.2019 a náhrady mzdy.
2. V priebehu konania žalobca navrhol zmenu žaloby naposledy písomným podaním zo dňa 23.4.2020,
kedy okrem určenia, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce zo dňa 18.2.2019 daná žalovaným ako zamestnávateľom, žalobcovi ako
zamestnancovi je neplatná, žiadal priznať náhradu mzdy. Jej výšku špecifikoval na sumu 6 552,74 €
s príslušenstvom. Tunajší súd Uznesením č.k. 42Cpr/28/2019-231 zo dňa 25. februára 2021 navrhovanú

zmenu žaloby pripustil.

3. Okresný súd Košice II vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.3.2023 č.k. 42Cpr/28/2019-412 (v poradí
druhým) ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
zo dňa 18.2.2019, daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi je neplatná.
V rozsudku ďalej vyslovil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu od 1.7.2019
naďalej zamestnával (výrok rozsudku v poradí druhý).

4. Nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnený v pôvodnom konaní
(sp.zn. 42Cpr/28/2019) bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod aktuálnou spisovou
značkou 58Cpr/8/2024.5. Žalobca sa v ňom domáhal náhrady mzdy za obdobie od 1.5.2019, kedy jeho pracovný pomer
neplatne skončil, do 5.5.2020 t.j. za obdobie 12 mesiacov vo výške spolu 6 552,74 € s príslušenstvom.

Vychádzal z toho, že rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady mzdy je I. štvrťrok 2019, kedy žalobca
podľa výplatných pások dosiahol priemerný hodinový zárobok vo výške 3,0282 € čo pri 40 hodinovom
pracovnom týždni predstavuje jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 526,91 €.

6. Žalovaný v konaní poukázal na to, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 30.6.2019 a od

toho momentu nikoho nezamestnáva, ktorá skutočnosť našla odraz aj v rozhodnutí súdu v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V ňom súd vyhovel žalobe v časti určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a súčasne sa vysporiadal s procesnou obranou
žalovaného vymedzujúc moment skončenia pracovného pomeru ku dňu 1.7.2019, do ktorého času
prináleží zamestnancovi náhrada mzdy. Z vyššie uvedeného rozhodnutia súdu vyplýva, že žalovaný je
povinný v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy len za

obdobie mesiacov od 5/2019 do 6/2019, spolu vo výške 968,23 € s príslušenstvom.

7. Žalobca podaním zo dňa 12.6.2024 vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu, že od žalovaného
nemožnospravodlivopožadovať,abyžalobcuod1.7.2019naďalejzamestnávalzobralžalobuonáhradu
mzdy v časti 5 583,91 € spolu s úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie

zastavil a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania z priznanej sumy. Čiastočné
späťvzatie nároku sa týkalo náhrady mzdy za mesiace 7/2019 – 5/2020.

8. Po tomto dispozičnom úkone žalobcu predmetom konania ostal jeho nárok na náhradu mzdy vo výške
spolu 968,83 € s príslušenstvom a to za mesiac 5/2019 v sume 441,92 € a za mesiac 6/2019 v sume

526,91 € vrátane úroku z omeškania vo výške 5% ročne.

9. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa ust. § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

12. Podľa ust. § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

13. Za splnenia podmienok ust. § 144 a nasl. C.s.p. súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5 583,91 €
s príslušensvom zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby vyplýva z jeho písomného

podania zo dňa 21.6.2024.

14. V zostávajúcej časti uplatneného nároku žalovaný uznal svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
mzdy za obdobie mesiacov máj až jún 2019 v žalovanej výške 968,83 € na základe čoho žalobca na
pojednávaní konanom dňa 2.9.2024 navrhol, aby súd v časti v ktorej žaloba nebola vzatá späť, rozhodol

rozsudkom pre uznanie.

15. Súd zistil, že pre vydanie rozsudku podľa ust. § 282 C.s.p. boli v prejednávanom prípade splnené
všetky podmienky, lebo žalovaný uznal nárok žalobcu čo do zaplatenia sumy 968,83 € a žalobca vydanie
rozsudku pre uznanie nároku v uvedenej časti navrhol. Na základe uvedených skutočností a citovaných

zákonných ustanovení súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku v časti o zaplatenie 968,83 €
s príslušenstvom, ktorý rozsudok sa v písomnej podobe vyhotovuje v skrátenej forme (bez odôvodnenia)
a preto súd v odôvodnení tohto rozsudku uvádza iba opis uplatneného nároku žalobcu a právny základ
(dôvod) odôvodňujúcu jeho vydanie.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.17. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 C.s.p., ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia

konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

20. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal náhrady mzdy vo výške 6 552,74 € s príslušenstvom,
čo zodpovedá jeho priemernému zárobku za obdobie 12 mesiacov. Svoj nárok si teda uplatnil
v minimálnej výške vyplývajúcej z ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce. V časti o zaplatenie sumy 5 583,91
€ s príslušenstvom, v ktorej súd konanie zastavil, z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania

zavinil žalobca a preto je v tejto časti povinný znášať náhradu trov konania protistrany.

21. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie 968,83 €, čo predstavuje žalobcov úspech. Vychádzajúc
zo zásady úspechu vo veci a zohľadňujúc aj zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania možno
konštatovať, že jeho úspech v podobe sumy 968,83 € predstavuje 15%-tnú úspešnosť v spore.

V zostávajúcom rozsahu 85% bol úspešný žalovaný. Po porovnaní úspešnosti sporových strán v konaní
má tak úspešnejší žalovaný nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

22. Žalobca žiadal priznať náhradu trov z prisúdenej istiny v plnej výške dôvodiac, že v jeho prípade
nejde o procesne neúspešnú stranu. Priznanie náhrady trov konania v takomto rozsahu je podľa žalobcu

zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci podľa § 255 C.s.p., keďže úspech v spore sa
skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Pri rozhodovaní o náhrade trov
je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. V danom prípade za základné žalobca považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

23. Argumentácia žalobcu vzťahujúca sa k jeho nároku na plnú náhradu trov konania z prisúdenej
istiny podľa názoru súdu by v celom rozsahu obstála len za situácie, že k prisúdeniu náhrady mzdy
v nižšej, než žalobcom požadovanej výške, by došlo jedine v dôsledku moderovania náhrady mzdy
z podnetu žalovaného zamestnávateľa z 36 mesiacov na kratšie obdobie. V tu posudzovanej veci výška
prisúdeného plnenia však nezávisela od úvahy súdu. K prisúdeniu náhrady mzdy v nižšej, než žalobcom

požadovanej výške v danom prípade došlo v dôsledku toho, že žalovaný bol úspešný v svojej obrane
týkajúcej sa určenia, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu od 1.7.2019 naďalej
zamestnával.Aprávetátoúspešnáobranažalobcuboladôvodomčiastočnéhospäťvzatianároku.Podľa
názoru súdu je preto spravodlivé, aby úspech žalovaného našiel odraz aj v rozhodnutí o náhrade trov
konania takým spôsobom, že pri ich posúdení bude súd vychádzať z pomeru úspechu v porovnaní

k pomeru zodpovednosti za zastavenie konania.

24. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti, alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne, alebo ak uloží trovy konania
poplatníkovi a v konaní pred Správnym súdom.

25. V prejednávanom prípade je žalobca oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku. Preto súd

poplatkovú povinnosť vo vzťahu k prisúdenej istine uložil v tejto časti neúspešnému žalovanému. Výška
poplatku je teda vypočítaná percentom z prisúdenej sumy 968,83 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku čo do výroku II odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a) C.s.p.).Proti tomuto rozsudku čo do výroku I., III., IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.