Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123463394
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123463394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v spore

žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného
právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36
864 455, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so
sídlom Štefánikova 17, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 660,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 660,06 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 660,06 eur od 08.09.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 06.12.2023 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 15.02.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 660,06 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 660,06 eur od 08.09.2023 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.06.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.X,D..Poškodenýnechalpoškodenémotorovévozidlozaúčelomvykonaniajeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 11.07.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 11.07.2023 do 09.08.2023 po dobu

zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu žalovaným, po ktorú
nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 24.08.2023, splatnú dňa 24.08.2023
na sumu 1.350,12 eur s DPH za dobu užívania náhradného vozidla 30 dní. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkoužalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.08.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.350,12 eur s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov

účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 25.08.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 690,06 eur. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov

na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,

ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 07.09.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 23.08.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 660,06
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 08.09.2023 do zaplatenia v súlade s
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy

o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.05.2019,sp.zn.9Co/300/2018).Kpostupovanejpohľadávke

žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov

za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,
že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého

náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie

náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.
13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený

si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp.
zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018).
Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal

na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu
SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitnéhopredpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal
za to, že žalobca si fakturoval neprimerane vysoký počet dní za prenájom náhradného vozidla, dňa
23.08.2023 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 690,06 eur, čím likvidátor žalovaného
po krátení poistného plnenia zohľadnil nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla. Poukázal na to, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalovaná
a autoservis uzatvorili dohodu o zadržaní opraveného motorového vozidla až do vystavenia a doručenia

krycieho listu. Vozidlom mohol poškodený disponovať bezodkladne ako bolo objektívne opravené,
to znamená dňom, kedy malo byť vozidlo opravené vzhľadom na bežnú prax, ktorú určuje výrobca
pre typ vozidla a daný rozsah poškodenia. Preto podľa žalovaného nie je správne, aby generalizoval
nárok na náhradné vozidlo až do doby vystavenia krycieho listu. To, že servis nevykonával svoju prácu
efektívne nemôže ísť na úkor žalovaného. Mal zato, že žalobca uplatnený nárok nepreukázal, žalovaný

pri likvidácií poistnej udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými
podmienkami, interným predpisom a platnou právnou úpravou.

4. Žalobca v replike poukázal na to, žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z
dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy

poškodeného motorového vozidla. Na základe toho považuje za účelný nájom náhradného vozidla
len za obdobie 15 dní. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa
názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné
vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného

vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho
opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako
svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne

konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 23.08.2023 (predložené so
žalobou) uviedol, že na základe doložených dokladov o dĺžke opravy boli priznané skutočné náklady
na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy, pričom túto má určovať výrobca
pre príslušnú značku a typ motorového vozidla. V tomto čase mal zahrnúť čas na presun opravovaného

vozidla medzi pracoviskami, čas na vystavenie faktúry, vykonané obhliadky poškodeného vozidla počas
prenájmu, čas na dodanie objednaných náhradných dielov, dni pracovného pokoja a v zmysle toho z
fakturovaných tridsiatich dní priznal iba pätnásť. Žalobca bol toho názoru, že postup, akým žalovaný
priznáva náhradu nákladov za nájom náhradných vozidiel po dobu kedy sa vozidlo poškodeného
nachádzavservisezaúčelom jehoopravyniejesprávny,nakoľkoneprihliadanacelkovúpotrebnúdĺžku

doby opravy vozidla ale iba na jednotlivé časové úseky. Žalovaný vôbec nezohľadňuje reálnu dobu,
počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti,
ale vychádza len z ním určenej kalkulácie. Žalovaný si mal svojvoľne určiť dobu trvania nájmu, keďže
poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy
poškodeného vozidla. Poškodený nemohol nijakým spôsobom opravu jeho vozidla skrátiť ani ovplyvniť.

Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, malo to byť
odzrkadlené a namietané voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne
vymáhané na úkor poškodeného. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Poškodený užíval
náhradné motorové vozidlo do dňa 09.08.2023, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené

motorové vozidlo a kedy bolo z objektívneho hľadiska možné toto zo strany poškodeného prevziať.
Predmetný deň pritom nasledoval po dni vykonania opravy, resp. vystavenia krycieho listu, ktorý by mal
byť súčasne považovaný za deň, s ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného
motorového vozidla, a teda deň 09.08.2023 bol v tomto prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodenýužíval náhradné vozidlo v súvislosti s opravou jeho motorového vozidla poškodeného v dôsledku
konania poistenca žalovanej a nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise.
Poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 11.07.2023 do 09.08.2023, t.j. 30 dní nachádzalo

v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto
období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby

poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne

zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

5. Žalovaný v duplike uvádza, že reálny čas, po ktorý autoservis vykonával opravu je 36 hodín, čo pri
všeobecne akceptovanom pracovnom čase s celkovým pracovným fondom 8 hodín v rámci jedného

dňa, predstavuje 4,5 dní. Oprava poškodeného motorového vozidla musí mať určité časové limity
a parametre. Poškodený síce utrpel objektívnu škodu, no de facto je v jeho dispozičnom oprávnení
zabezpečiť navrátenie veci do pôvodného stavu. Aj poškodený musí niesť určitú mieru zodpovednosti
za proces reparácie čo do výberu zmluvného partnera, ktorý zabezpečí opravu, so zreteľom na účelný
a nevyhnutný čas trvania opravy a ceny opravy. Autoservisu vykonávajúcemu opravu možno nezáleží

na tom, či oprava bude vykonaná efektívne a rýchlo, resp. v časovom rozsahu, ktorý uvádza výrobca
poškodeného motorového vozidla pre konkrétny rozsah poškodenia, no treba sa zamyslieť aj nad
tou skutočnosťou, že súbežne okrem nároku na vykonanie opravy je uplatnený sekundárny nárok na
náhradné vozidlo, a teda pasivita autoservisu, spôsobí, že škodcovi sa navýši suma, ktorú je povinný
uhradiť, a to bez ohradu na to, že tieto náklady vzniknúť nemuseli. Zhotoviteľa si vybral sám poškodený,

nie škodca. Poškodený zodpovedá za skutočnosť, aby ten zhotoviteľ postupoval, čo najefektívnejšie a v
súlade s prevenčnou povinnosťou obsiahnutou v § 415 OZ. Skutočnosť, že poškodený nemôže ovplyvniť
dĺžku trvania opravy v autoservise nezakladá jeho exkulpáciu voči škodcovi, ale znamená to vznik
nároku na náhradu škody voči autoservisu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neefektívnou prácou
autoservisu. Poškodený si vybral zmluvného partnera. V prípade ak tento zmluvný partner nepostupoval

účelne, resp. svojím konaním zabezpečil predlženie počtu dní opravy, vzniká tu zodpovednostný vzťah
medzi poškodeným a zhotoviteľom. Škodca nemá žiadne oprávnenie zasahovať v rámci zmluvného
vzťahu poškodeného a zhotoviteľa, preto nie je na mieste, aby tento reparoval konanie zhotoviteľa.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2022, sp. zn. 7Cdo/173/2020. Pokiaľ
servis spôsobil, že oprava trvala podstatne dlhšie ako oprava rovnakého rozsahu realizovaná v inom

servise, či už úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, musí za to niesť zodpovednosť servis a nie
žalovaná. Poškodenej možno vytknúť nedostatok pri zabezpečovaní opravy jej vozidla, a to najmä, že si
nepreverila možnosť kratšej opravy v inom autoservise, resp., že nedala vozidlo opraviť v servise, ktorú
by opravu urobil ihneď a rýchlejšie.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 24.10.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý
zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a argumentácii. Žalovaný sa ospravedlnil a žiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu kolízie a ochorenia až dňa 24.10.2024, k uvedenému však nepriložil žiadne
listinné dôkazy. . Súd žiadosti nevyhovel, nakoľko sa jedná o jednoduchú právnu vec. V listinných
podaniach strany sporu vyčerpali právnu ako aj skutkovú argumentáciu, žalovaný nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie. Z rozhodovacej činnosti súdu, je súdu známa uvedená problematika. Súd má za to,
že žalovaný mal zabezpečiť na toto pojednávanie substitúta, ustanoviť za seba zástupcu, príp. advokáta.
Je nepravdepodobné, aby žalovaný ako poisťovňa mala len k dispozícii len dvoch právnikov ako
interných zamestnancov. V ďalšom súd uvádza, že k uvedenému mailovému podaniu neboli priložené
žiadne dôkazy preukazujúce kolíziu a chorobu druhého. Súd preto žiadosti žalovaného o odročenie

pojednávania nevyhovel a pojednával v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a vec
meritórne rozhodol.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:8. Zmluvou o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 11.07.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomcasadohodlinanájmemotorovéhovozidlaE.F.,AT,EČV:G.841G.,od11.07.2023do09.08.2023

s denným nájomným 61,- eur, zmluvné nájomné 44,-eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a
odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-eur s DPH. Podľa Protokolu o prenájme náhradného
vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 11.07.2023 a odovzdal žalobcovi späť dňa 09.08.2023.

9. Žalobca vystavil poškodenému dňa 09.08.2023 faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 24.08.2023 na

sumu 1.350,12 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXXXXXXX, za
obdobie od 11.07.2023 do 09.08.2023. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla 30,- eur s DPH.

10. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 09.08.202 za odplatu 1.350,12 eur svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému žalovanému vo

výške 1.350,12 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.. Postupca
postúpil s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5
Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky
a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

11. Poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo
E. F., AT, EČV: G. XXXXX, od 11.07.2023 do 09.08.2023 (30 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu
poisťovňu. Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a

prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý.

12. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí MV z autoservisu vyplýva, že poškodené MV bolo po poistnej
udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 11.07.2023. Po ukončení opravy a doručení
krycieho listu zo strany Komunálna poisťovňa, a.s. dňa 08.08.2023 bolo poškodené MV bezodkladne

odovzdané držiteľovi dňa 09.08.2023.

13. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 09.08.2023. Následne si
žalobca si u žalovaného listom zo dňa 09.08.2023 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

14. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.08.2023 žalovaný náklady na zapožičanie
náhradného vozidla priznal vo výške 690,06 eur s odôvodnením, že doba obvyklá na opravu vozidla
je 15 dní s odôvodnením, že dobu nevyhnutnú na opravu vozidla určuje výrobca pre príslušnú značku
a typ motorového vozidla. Z internetbankingu žalobcu vyplýva, že žalovaný poukázal na jeho bankový
účet sumu vo výške 690,06 eur.

15. E-mailom zo dňa 08.08.2023 autoservis AUTOPOLIS a. s. žiadal poisťovňu UNIQA pojišťovna,
a.s., podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s.
pobočka poisťovne z iného členského štátu, v ktorej bolo motorové vozidlo poškodeného havarijne
poistené, o vystavenie krycieho listu.

16. Z krycieho listu havarijného poisťovateľa vyplýva, že tento bol vystavený dňa 08.08.2023.

17. Z faktúry autorizovaného autoservisu AUTOPOLIS, a.s. č. 9122300975, ktorej prílohou bola aj
kalkulácia č. 1800874623 vyplýva, že faktúra bola vystavená dňa 08.08.2023.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

19. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.20. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ

akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovaťpreukázania
zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a)
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

23. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

25. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Nárok žalobcu sa odvíja od § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj od § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 13.06.2023 došlo k dopravnej nehode v Bratislave,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová

udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas doby zisťovania
nákladov na opravu jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy
o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 11.07.2023 poškodený užíval vozidlo Toyota Corolla, G., H. G. XXX G.v rozsahu 30 dní nájmu, a to v období od 11.07.2023 do 09.08.2023. Po skončení doby nájmu vystavil
prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXXX za prenájom náhradného vozidla v trvaní 30 dní s výškou
nájomného 44,- eur s DPH/ deň, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného

vozidla vo výške 30 eur s DPH, spolu vo výške 1.3560,12 eur s DPH, na základe čoho vznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa 24.08.2023
vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 690,06
eur s odôvodnením priznania poistného plnenia len za obdobie 15 dní s tým, že denná výška nájomného
nebola spochybnená.

28. Spornou v konaní zostala otázka doba trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na úroky
z omeškania.

29. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j.

žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

30. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku
náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom právneho predchodcu žalovaného dostal
do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej

súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 11.07.2023 do
09.08.2023 počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 13.06.2023,
vozidlo bolo v autoservise odo dňa 11.07.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné
vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a
užívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené pri

spomínanej dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by
nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však
bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom
z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol
nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia osobných potrieb.

31. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením

požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla.

32. Žalovaný rozporoval celkovú dobu nájmu náhradného vozidla. Žalobcovi po prešetrení poistnej

udalosti priznal nárok v rozsahu 15 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z
hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného
obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a
trvanie zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela

od posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplýva aj
z čestného prehlásenia poškodeného a odovzdávacieho a preberacieho protokolu, podľa ktorého bolo
vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 11.07.2023 a po ukončení opravy
a doručení krycieho listu zo strany poisťovne UNIQA v rámci havarijného poistenia dňa 08.08.2023 bolo
vozidlo odovzdané poškodenému dňa 09.08.2023.

33. Poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla
v podobe nájomného, tak patria k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu
motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného

vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že
každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná
tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len nanevyhnutnú dobu od 11.07.2023 do 09.08.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny
predchodca žalobcu) zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať
u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal

ten s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný
stav inak než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy),
prípadne aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný,
hoci ho nezavinil.

34. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 30 dní podľa
nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia poškodeného
a odovzdávacieho protokolu a nie z počtu hodín, počas ktorých autoservis opravu vykonával a ani zo
žalovaným ničím nepodložených tvrdení o počte dní na opravu vozidla, ktoré má určovať výrobca pre typ
vozidla a daný rozsah poškodenia. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo,

že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli, resp. nezodpovednosti poškodeného pri výbere
vhodného autoservisu poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola
uplatnená za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody v dôsledku dopravnej nehody. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné
vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou.

35. Z dokazovania vyplynulo, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená 08.08.2023
a v ten istý deň vystavený krycí list zo strany poisťovne UNIQA pojišťovna, a.s., podnikajúca v
Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne

z iného členského štátu, ktorý bol havarijným poisťovateľom poškodeného motorového vozidla, pričom
poškodený si bezodkladne, a to v nasledujúci deň prevzal svoje opravené vozidlo a ukončil nájom
náhradného vozidla, tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov. Doba nájmu trvala od
11.07.2023 do 09.08.2023.

36. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Pri poskytnutí náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla je
potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený (právny predchodca žalobcu) vylúčený

z užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Je to práve poškodený (právny predchodca
žalobcu), ktorý protiprávnym konaním poistenca žalovaného prišiel o možnosť využívať vlastné
motorové vozidlo. Preto od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby upustil od svojho rutinného spôsobu
prepravy. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako
nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná

prax.

37. Uplatnená náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona

č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného
vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla

je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol poškodený
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel
prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovaným. Uvedené náklady by neboli
vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo.38. Je potrebné doplniť, že súd nemohol prihliadnuť na žalovaným prezentovanú argumentáciu, podľa
ktorej autoservis pracoval na oprave poškodeného vozidla len 4,5 dňa. Tento údaj žalovaný zistil

z kalkulácie autoservisu č. XXXXXXXXXX, ktorá tvorila prílohu faktúry č. XXXXXXXXXX. Uvedená
kalkulácia nezohľadňuje dodaciu dobu jednotlivých náhradných dielov, ich dostupnosť, vyťaženosť
autoservisu, jeho personálne vybavenia prípadne iné skutočnosti, ktoré súvisia s vykonaním opravy
a s následnosťou jednotlivých úkonov v rámci nej, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú
závislé od vôle poškodeného. Časový rozpis v kalkulácii autoservisu je teda v tomto prípade pre účely

poskytnutia náhrady za prenájom náhradného vozidla irelevantný, nakoľko poskytuje informáciu výlučne
o jednotlivých časových úsekoch opravy vozidla, a nie o celkovej potrebnej dĺžke opravy.

39. Okrajovo súd dodáva aj ohľadom výšky denného nájomného , že z judikatúry vyplýva, že
poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa

riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu
(Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).

40. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
690,06 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 660,06 rut uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 1.350,12 eur - priznaná suma 690,06 Eur= žalovaná istina 660,06 eur), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody

podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

41. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie

je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ
poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp.
jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.

381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného
zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si zníženého poistného

plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a
účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky

nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné
plnenie v uplatnenej výške 1.350,12 eur a svojvoľne znížil poistné plnenie na 690,06 eur.

42. Ohľadom zásady „neminem laedere“ súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 415 OZ

zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere).
Tátopovinnosťjevyjadrenáslovami,žekaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámna
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku,
o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak
fyzickým, ako aj právnickým osobám. Túto zásadu generálnej prevencie v prvom rade nerešpektoval

a nedodržal poistenec žalovaného, preto je právne irelevantné ju aplikovať na situáciu žalobcu resp.
jeho právneho predchodcu.43. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 660,06 eur od 08.09.202 do zaplatenia. Ukončenie
poistného šetrenia nastalo dňa 23.08.2023 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 24.08.2023 začala plynúť
žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa

dostal do omeškania od 08.09.2023. Súd priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako
požadoval žalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné,
v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej

výškeasvojvoľneabezrelevantnýchdôvodovposúdilnižšieplnenie.Keďžežalovanýsvojvoľneposkytol
nižšiu sumu - poníženú o 660,06 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §

256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a zavinenia za zastavenie konania. Nakoľko súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)