Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623200364
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6623200364.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, bytom ako otec, dieťa rodičov, otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX
E., t. č. bytom F. X. G. X, XXX XX E., zastúpený splnomocneným zástupcom C. A. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. I. XX, XXX XX J. a matka: G. H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXXX/XX, XXX
XX L., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/28/2023 - 537 zo dňa 14.07.2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 5P/28/2023 - 808 zo dňa 11.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5P/28/2023 - 537 zo dňa 14.07.2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 5P/28/2023 - 808 zo dňa 11.03.2024 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) vo výroku I. rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/58/2016-1099
zo dňa 18.02.2020 tak, že zvyšuje výživné matky na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
30 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré je povinná uhradiť do rúk otca vždy k 15. dňu toho ktorého

mesiaca vopred. Vo výroku II. rozhodol, že zmeškané výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 30.01.2023 do 15.07.2023 v celkovej výške 1.030,96 eur je matka maloletého dieťaťa
povinná zaplatiť spolu s bežným výživným v 12 mesačných splátkach vo výške 85,91 eur k rukám
otca s tým, že dlžné výživné splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
pod hrozbou straty výhody mesačných splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v deň jej
splatnosti. Vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Z dôvodu vrátenia veci v rámci odvolacieho konania odvolacím súdom súd prvej inštancie vydal opravné
uznesenie dňa 11.03.2024 č. k. 5P/28/2023-808, ktorým opravil záhlavie rozsudku č. k. 5P/28/2023-537
zo dňa 14.07.2023 v časti zastúpenia otca C. A. H. ako splnomocneným zástupcom.
Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4,
5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení uviedol, že naposledy bolo o výživnom na maloleté dieťa rozhodnuté pred takmer

3 a pol rokom rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/58/2016 zo dňa 18.02.2020, ktorým
súd prvej inštancie okrem iného zveril súd maloletého A. do osobnej starostlivosti otca a matku
zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého A. vo výške 30 eur od 01.06.2019. Maloletý v čase
nového rozhodovania súdu prvej inštancie mal 13 rokov a 5 mesiacov navštevuje 2. stupeň základnej
školy. Matka bola zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole v M. M. od 01.09.2022 s priemerným
vymeriavacím základom 1.773,63 eur, kedy súd prvej inštancie vychádzal z lustrácie Sociálnej poisťovne

za obdobie od 09/2022 do 05/2023, nakoľko podľa neho zamestnávateľ matky z nepochopiteľných
dôvodov na jeho výzvu poskytol vo svojej odpovedi len príjem matky za 9/2022. Matka príjem nevyčíslilaa neuviedla ani žiaden iný príjem z prenájmu nehnuteľností v jej podielovom spoluvlastníctve, hoci
na liste vlastníctva č. XX, XX, XXX je ako nájomca vyznačený AGRORIS, s. r. o., Rimavská Sobota.
V predošlom konaní nájom vyčíslila na sumu do 200 eur ročne. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal

na to, že matka je podielovou spoluvlastníčkou ďalších lesných pozemkov, trvalého trávnatého porastu,
ornej pôdy, viníc, záhrady, ostatnej plochy, garáže v podiele 1/2 vo L., dvojizbového bytu vo L. v podiele
1/5. Súd prvej inštancie celkové výdavky matky (na bývanie, domácnosť, PZP) vyčíslil na sumu 139,06
eur mesačne. Otec je zamestnaný od 03.09.2019 v spoločnosti ŽP EKO QELET a jeho priemerný
vymeriavací základ za 6 mesiacov, čiže od 12/2022 do 05/2023 predstavuje sumu 1.238,09 eur s tým,

že je príjemcom prídavku na maloletého A. v sume 60 eur, poberal aj bonus na dieťa 01/2022 až
06/2022 v sume 139,32 eur a za obdobie 07/2022 až 12/2022 v sume 236,82 eur. Má dve vyživovacie
povinnosti okrem maloletého A. k maloletému G. a plnoletej dcére A. N., ktorá je študentkou vysokej
školy tretím rokom. Čo sa týka nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, tieto súd prvej
inštancie určil vo výške spolu 247,63 eur na jedného rodiča mesačne a navrhovateľovi priznal výživné vo
výške 200 eur mesačne, keďže ho považoval za dostatočné. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného

prihliadal na to, že matka nie je aktuálne v žiadnom kontakte s maloletým. Okrem platenia výživného
vo výške 30 eur mesačne neprispieva, nepodieľa sa inou formou na jeho starostlivosti. Otec si okrem
plnenia vyživovacej povinnosti na maloletého plní vyživovaciu povinnosť aj zabezpečovaním osobnej
starostlivosti o maloletého. K sume zvýšeného výživného dospel súd aj na základe zohľadnenia toho,
že matka má taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v predškolskom veku. Zároveň

jej vzniklo zročné výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 30.01.2023 do rozhodnutia súdu prvej
inštancie, t. j. do 15.07.2023 (splatnosť výživného) spolu vo výške 1.030,96 eur. Súd zároveň rozhodol
o úhrade zameškaného výživného matkou v mesačných splátkach, ktoré stanovil vo výške 85,91 eur.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2.Protirozsudkusúduprvejinštancie,vzákonomstanovenejlehote,podalaodvolaniematkamaloletého
dieťaťa podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby rozsudok
súduprvejinštancieodvolacísúdbuďzrušilavecvrátilnaďalšiekonaniealebozmeniltak,žejejodvolací
návrh potvrdí, v ktorom navrhla, aby bolo zvýšené výživné zo sumy 30 eur na sumu 130 eur mesačne
a zameškané výživné navrhla splátky vo výške 30 eur. V odvolaní matka poukázala na ust. § 365 ods. 1

písm.b/CSPamalazato,žedošlokporušeniuzákladnéhoprávasporovejstranynaspravodlivýproces.
V odvolaní skonštatovala, že podala sťažnosti na prieťahy v konaní pod sp. zn. 1SprS/7/2023. Predseda
súduzprehľaduprocesnýchúkonovmalzapreukázané,žedošloniekmarkantnémuobdobiunečinnosti
súdu a zrejme pod tlakom potom bolo vytýčené pojednávanie 14.07.2023, kde došlo aj k rozhodnutiu
vo veci samej. Poukázala na to, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.07.2023 vyplýva, že sa

pojednávalo v prítomnosti právneho zástupcu otca, kolízneho opatrovníka a zdôraznila odvolaciemu
súdu, že ani na druhé pojednávanie, tak ako ani na prvé pojednávanie sa navrhovateľ/otec nedostavil
a nepredložil ani ospravedlnenie, čo je možné považovať zo strany navrhovateľa za hrubé pohŕdanie
súdom. Ďalej uviedla, že jej bola neskoro sprístupnená aj zápisnica z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo
14.07.2023, a to až dňom 21.08.2023.

Matka spochybnila procesný úkon plnomocenstva zo 07.07.2023, kde mal udeliť plnú moc navrhovateľ/
otec C. A. H. a poukázala na to, že v záhlaví nie je uvedený tento zástupca otca, aj napriek tomu,
že existuje na súde predmetná plná moc. Poukázala na to, že jej úmyselne nebolo zo strany súdu
prvej inštancie doručené plnomocenstvo, ktoré bolo udelené 07.07.2023 medzi navrhovateľom ako
splnomocniteľom a splnomocnencom A. H. a listinné dôkazy, ktoré boli predložené právnym zástupcom

navrhovateľa/otca na pojednávaní zo dňa 14.07.2023, čím podľa nej došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, nakoľko nemala možnosť vyjadriť sa k týmto podaniam, najmä k plnomocenstvu
a listinným dôkazom právneho zástupcu navrhovateľa. Týmto došlo k vážnemu zásahu do jej práva na
spravodlivý proces.
Navrhovateľ/otec nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, uhrádza finančné náklady spojené

s právnym zastúpením v súdnych konaniach sp. zn. 7C/14/2020 o zaplatenie 850 eur s príslušenstvom,
sp. zn. 5C/3/2021 o zaplatenie 4.100 eur s príslušenstvom v neprospech maloletého dieťaťa.
Navrhovateľ/otec získal zaujímavý finančný majetok v celkovej sume 4.950 eur, čo považuje za ďalší
jeho príjem v súdnych konaniach sp. zn. 7C/14/2020 a 5C/3/2021. Predaj garáže v podielovom
spoluvlastníctve potvrdila, ale ohradila sa voči cene prezentovanej navrhovateľom vo výške 7.000 eur.

Poprela, že by mala z toho akýkoľvek príjem, keďže zapísaný polovičný podiel má čisto iba formálny
a administratívny charakter. V ďalšom v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom
konania, týkali sa úkonov, ktoré sa mali stať v roku 2017, ako aj osobného života splnomocneného
zástupcu navrhovateľa.Ďalej uviedla, že v napadnutom rozsudku je úmyselne uvedený nepravdivý údaj o druhej manželke
navrhovateľa, navrhovateľ sa prvýkrát oženil s G. I., t. z. že G. I. nie je jeho druhou manželkou, zrejme
sa nejedná o bigamiu. Toto takisto považovala matka za zásah do jej práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý proces. Poukázala na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že z inzercie na portáli
Bazoš.sk z decembra 2021 má súd za preukázané, že otec inzeroval predaj osobných motorových
vozidiel zn. Audi A4 Avant, Chevrolet Matiz, Ford C-Max a motocykla Yamaha FZ6 600N s tým,
že matka má za to, že táto informácia je uvedená v minimálnom rozsahu, je úmyselne nepravdivá,
nakoľko matka má za to, že navrhovateľ kšeftoval a kšeftuje s osobnými motorovými vozidlami bez

živnostenského oprávnenia a utržené príjmy z predaja nepriznáva a nezdaňuje ich. Má za to, že týmto
došlo k vážnemu zásahu do jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Uviedla, že
argumentácia odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je úmyselná a nedostatočná z dôvodu, že
na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie L. viazne záložné právo
v prospech K. M. A., M.. Záložné právo v prospech K. M. A., M. súd prvej inštancie neuviedol, pričom
k ďalším nehnuteľnostiam uvedeným v napádanom rozsudku, na ktorých viazne záložné právo, akosi

záložné právo uviedol. Toto takisto považuje za úmyselne neuvedený, nedostatočný a neúplný údaj
o záložnom práve a za vážny zásah do jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.
Ďalej argumentácia odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepravdivá z dôvodu,
že z rozsudku vyplýva, že matka maloletého dieťaťa vydokladovala, že uhradila ročnú diaľničnú známku
od 11.01.2023 do 31.01.2024 v sume 60 eur. Podľa nej je táto informácia nepravdivá, nakoľko ona

dokladovala, že ide o ročnú diaľničnú známku navrhovateľa - otca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi
matky uviedla, že argumentácia odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepravdivá,
nakoľko zo žiadosti o podanie správy zo dňa 03.02.2023, ktorá bola daná zo strany súdu, vyplýva
skutočnosť, či je zamestnaná na dobu určitú/neurčitú a v akej pozícii, taktiež doručiť potvrdenie o jej
príjme za 09/2022 (začiatok pracovného pomeru).

V ďalšom matka uviedla, že zmluva o nájme bytu zo dňa 14.05.2022 sa stala verejnou listinou aj napriek
tomu, že ona má za to, že bola vytvorená účelovo a podpisy na zmluve sú sfalšované. Poukázala na
to, že z predmetnej zmluvy o nájme bytu vyplýva, že navrhovateľ/otec ako nájomca obýva predmetný
byt spolu so štyrmi ďalšími osobami určenými ako jeho biologické maloleté/plnoleté deti a jedna ďalšia
dospelá osoba. Súd prvej inštancie napriek tomu priznal z údajnej sumy 330 eur : 2 ako polovicu

podielu pripadajúceho na maloleté dieťa A. na nájom 165 eur. Navrhovateľ/otec v konaní vierohodne
nepreukázal, že reálne uhrádza prenajímateľovi sumu 330 eur mesačne za nájom, v ktorom má byť
započítaná už aj suma za internet a TV, ktorú si otec vyčíslil samostatne a súd ju priznal aj bez
vierohodného preukázania. Navrhovateľom/otcom teda dochádza i k vyživovaniu ostatných členov
domácnosti, v ktorej žije, pričom takéto jeho rozhodnutie sa plne prieči záujmu maloletého dieťaťa a ak

tak robí, resp. chce robiť z prostriedkov jej poskytovaného výživného, tak žiadať jeho navýšenie na viac
ako osemnásobok pôvodného výživného sa plne prieči spravodlivosti, morálke a dobrým mravom. Matka
uviedla, že navrhovateľ/otec nie je a nebol odkázaný na bývanie v prenájme. Poukázala na vyjadrenie
otca - žalovaného C. B. v konaní sp. zn. 10C/28/2018, z ktorej vyplynulo, že C. B. je osoba dostatočne
solventnáaschopnávyplatiťžalobkyňu,právežesapreukázalo,žežalobkyňaniejesolventná.Vďalšom

sa matka vyjadrovala v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom jej ako žalobkyne a navrhovateľa/otca
ako žalovaného v konaní sp. zn. 10C/28/2018, kde bolo rozhodnuté rozsudkom s tým, že bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného a byt bol spolu so spoluvlastníckymi podielmi
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, v tomto konaní navrhovateľa/otca.
Súd prvej inštancie uviedol nesprávny údaj, že mesačný poplatok v hudobnej škole má od septembra

2025 vzrásť na 40 eur, pričom aj suma, ktorú započítal ako mesačnú platbu v čase rozhodovania
v sume 14 eur mesačne, je nesprávna, nezisťoval súd skutočný stav veci. Zároveň uviedla, že súd
prvej inštancie ustálil odôvodnené potreby maloletého v sume 495,26 eur mesačne, čo absolútne ona
spochybňuje. Výška určeného výživného ďaleko presahuje akékoľvek možnosti ho riadne plniť, čo i len
formou prípadnej exekúcie, nakoľko reálne by došlo k ohrozeniu jej existencie ako samoživiteľky, tak

i existencie jej druhého maloletého syna. Zároveň poukázala na to, že jej pracovný pomer dohodnutý
na dobu určitú končí dňom 31.08.2023, čo znamená, že končí aj jej príjem. Podala si viacero žiadostí
do zamestnania, zatiaľ bez želaného pozitívneho výsledku. Ďalej matka poukázala na to, že súd prvej
inštancie vo veci v čase po podaní návrhu nevykonal dokazovanie, nakoľko má ju chcieť zaviazať
k zvýšenému zročnému výživnému aj v čase, keď bol navrhovateľ/otec maloletého ženatý, kde nie je

zrejmé, aké príjmy má G. B., B. I., keďže v čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
aj neskôr bola jeho manželka. Matka spochybnila majetkové pomery otca s tým, že má za to, že
preferenčný rodič neposkytol pravdivé informácie o všetkých svojich majetkových pomeroch v snahe čo
najväčšmi ovplyvniť výšku výživného. Otec maloletého v zamestnaní dosahuje podstatne vyšší príjemako v čase predošlého rozhodnutia o výživnom. Aj bez maturity má otec maloletého podstatne vyšší
príjem ako je príjem matky učiteľky. Spochybnila výdavok na mobil, a to sumu 50 eur mesačne, čo sa
jedná o špekulatívne navyšovanie potrieb maloletého syna. Súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy

pri určovaní zvýšenia výživného, že otec maloletého poberá od štátu mesačne prídavok na maloletého
v sume 60 eur, daňový bonus na maloletého za obdobie od 01/2022 do 06/2022 v sume 139,32 eur a za
obdobie 07/2022 až 12/2022 v sume 236,82 eur. Súd prvej inštancie neuviedol, ako sa k týmto sumám
dopátral. Zároveň otec maloletého si naďalej uplatňuje daňový bonus na maloletého A. aj v roku 2023,
čo predstavuje 140 eur mesačne. Matka poukázala na to, že od 01.05.2023 si môže daňovník uplatniť

súčasne daňový bonus a poberať aj dotáciu na stravu, ktorú otec aj poberá, čím mu odpadá príťaž
údajného varenia čerstvých jedál pre maloletého v domácnosti, keďže sa maloletý stravuje v škôlke.
Matka nesúhlasila s tým, že súd pri zvýšení výživného prihliadal na skutočnosť, že matka nie je aktuálne
v žiadnom kontakte s maloletým. Poukázala na to, že na určenie výšky vyživovacej povinnosti majú
predsa vplývať podstatné faktory ako jej finančná situácia, ďalšia vyživovacia povinnosť, jej základné
potreby notoricky známe niekoľkonásobné zdražovanie potravín, nákladov na bývanie, energií, pohonné

hmoty, náklady spojené s návštevou školského zariadenia a iné. Matka uviedla, že sa ohradzuje voči
tvrdeniu súdu, že by bola odmietla prešetrenie pomerov v jej domácnosti, vrátane vyčíslenia výdavkov
spojených s bývaním, nákladov na domácnosť, jej druhú vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka prešetrenia
pomerov v domácnosti otca opatrovníčkou G. A. H., ktorá uviedla, že správa, ktorú opatrovník pre účely
súdneho konania spísal, nie je vierohodným dôkazom pre potreby súdneho konania vo veci zvýšenia

výživného, namieta aj skutočnosť, že ju súd prvej inštancie nevyzval, aby sa k správe vyjadrila, ani
predmetnú správu jej súd prvej inštancie nedoručil. Je toho názoru, že otec hrubo zavádza súd, keď dňa
09.06.2022 pred kolíznym opatrovníkom mesačné výdavky na maloletého A. zhrnul do sumy cca 200
eur mesačne a poplatky súvisiace s bývaním uviedol v sume 330 eur mesačne.
Zároveň súd prvej inštancie nesprávne uvádza aj obdobie, za ktoré určil zročné výživné z dôvodu, že

rozsudok bol vyhlásený dňa 14.07.2023 a nie 15.07.2023 ako uvádza. Súd prvej inštancie však v danom
prípade neuviedol, či pri určení zvýšeného výživného vychádzal z príjmu brutto alebo netto, keďže
v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza výšku vymeriavacieho základu, pričom táto skutočnosť
má veľký význam pre určenie výživného, keďže matka má za to, že výživné je možné určiť len z čistej
mzdy. Vzhľadom na túto skutočnosť je napadnuté rozhodnutie arbitrárne, a teda nepreskúmateľné

a nedostatočne odôvodnené, porušujúce právo matky na spravodlivý proces.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných, ako
aj ústnych vyjadreniach.

4.Otecvovyjadreníkvyjadreniukolíznehoopatrovníkakodvolaniumatkyuviedol,žesasnímstotožňuje
v celom rozsahu. Už na pojednávaní kolízny opatrovník dňa 14.07.2023 deklaroval opodstatnenosť
zvýšenia výživného zo sumy 30 eur na sumu 200 eur s poukazom nielen na potreby maloletého syna,
ale aj na možnosti a majetkové pomery matky. Matka vo svojom odvolaní odmieta vysvetliť a uviesť
zákonný dôvod, prečo neustále marí možnosť kolíznych opatrovníkov vykonať v jej domácnosti šetrenie,

preto postup kolízneho opatrovníka považuje v celom rozsahu za legitímny a logický.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ho navrhuje v celom rozsahu zamietnuť, prípadne
vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zvýšiť na sumu zodpovedajúcu jej majetkovým pomerom, keďže
matka zatajila okolnosť, že už v čase podania odvolania vedela, že nastupuje do nového zamestnania.

Matka aj napriek dostatočnému času neprejavila skutočný záujem o konanie a na pojednávanie dňa
14.07.2023 sa nedostavila bez ospravedlnenia a odôvodnenia jej neprítomnosti napriek tomu, že bola
o konaní pojednávania vopred informovaná. Priamo na súde otec predložil vyjadrenia z niekoľkých
policajných oddelení, ako aj Okresného úradu v Lučenci, kde je uvedené, koľkokrát za posledné roky
ho matka bezdôvodne udávala za rôzne vymyslené situácie, čo bolo aj s posledným konaním viac ako

40-krát. Matka vo svojom odvolaní tvrdí, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom, toto jej tvrdenie je
nepravdivé a zavádzajúce, keďže pokiaľ mala záujem, prišla zo L. na súd do Lučenca a hodinu študovala
spis. Na pojednávanie ale už účelovo neprišla, ani sa neospravedlnila a za seba neustanovila ani
splnomocneného zástupcu, ani právneho zástupcu z radov advokátov. V tomto smere nebolo porušené
žiadne z procesných práv matky, o ktorých v odvolaní píše. Ako navrhovateľ/otec za seba zabezpečil

prítomnosť C. A. H. na základe splnomocnenia udeleného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
čo je úplne legitímny spôsob zastúpenia jeho osoby, preto akékoľvek vyjadrenie matky vo vzťahu
k neprítomnosti jeho osoby na pojednávaní je opäť účelové a vymyslené s cieľom privodiť mu ujmu,
keďže napáda dokonca súd, aby jeho neprítomnosť posudzoval ako pohŕdanie súdom.Synovi sa neozve na žiaden sviatok ako sú narodeniny, meniny, Vianoce, roky mu neposlala ani len
pohľadnicu,nietoešteďalšídarček.Pokiaľjejajnedávnopísal,žesynbudemaťtanečnúškoluavzávere
aj venček a bude potrebné nahlásiť počet účastníkov na venčeku, kde by ju syn rád videl, matka na

toto nijako nereagovala. Pokiaľ sa nerátajú trestné oznámenia a podania na súd, že jej niektorá správa
údajne nebola doručená, je zo strany matky aj toto forma šikany voči jeho osobe a strpčovanie života
maloletého syna A., ako aj jeho osoby a rodiny, ktorú tvorili s G. B. a spoločným synom maloletým G.,
ktorá sa mu rozpadla aj v dôsledku dlhodobých šikanóznych aktivít zo strany matky a jej priateľa.
Matka zámerne neuvádza ani údaje o synovi G. J., aby súdu sťažila posúdenie jej objektívnych výdavkov

a ani skutočnosť, že domácnosť obýva spoločne s partnerom O. J.. Matka aktuálne pracuje ako
triedna učiteľka triedy 1. A Základnej školy, N. XX, M. M., kde začala učiť hneď od septembra 2023,
pritom je len ťažko uveriteľné, že v deň podania odvolania (na konci augusta 2023) túto okolnosť
nevedela, keďže výberového konania/pohovoru sa zúčastnila skôr, a to v čase, od kedy vedela, že
pôvodný zamestnávateľ s ňou ukončí pracovný pomer dňom 31.08.2023. Ako triedna učiteľka pri
dvoch atestáciách s príplatkom za profesijný rozvoj (tzv. kredity) dosiahla aktuálne maximálny možný

príjem v zmysle legislatívy upravujúcej platy pedagogických zamestnancov, ktorý sa jej bude ale
zvyšovať každým ďalším odpracovaným rokom, čiže jej príjem bude stále v predmetnom sektore stúpať.
Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že príjem matky je viac ako 1.600 eur mesačne + príplatok za
triednictvo a iné možné príplatky. V tomto smere preto otec navrhuje s poukazom na ust. § 366, § 383, §
384 ods. 3 CSP preskúmať a doplniť dokazovanie vo vzťahu k aktuálnemu príjmu matky v predmetnom

zamestnaní prostredníctvom zamestnávateľa alebo Sociálnej poisťovne a pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní matky zohľadniť uvedenú okolnosť, ktorú matka zámerne pred prvoinštančným súdom
zamlčala. Zároveň bude potrebné vziať do úvahy aj ostatné príspevky a prídavky, ktoré matka poberá.
Rovnako ostatné majetkové pomery ako výpis z bankového účtu matka súdu tiež neposkytla, čo rovnako
navrhuje vyžiadať si od jej osoby. Rovnako ani vysvetlenia matky v odvolaní ohľadne napr. predaja

predmetnej garáže neobstoja, keďže sama priznáva, že predmetnú nehnuteľnosť predala, teda mala
z predaja príjem, pričom je jedno, či predala celý podiel alebo len časť spoluvlastníckeho podielu. Na
vysvetlenie predmetného predaja mohla matka predložiť predmetnú kúpnu zmluvu, čo ale účelovo opäť
neurobila.
Matka neumožnila vykonať šetrenie v jej domácnosti prostredníctvom kolíznych opatrovníkov, pričom

uvedený arogantný postup voči orgánom štátnej správy realizuje aj jej partner p. O. J., ktorý rovnako
šetrenie v ich domácnosti neumožnil.
Otec poukázal na to, že uviedol a súdu bola aj uvedená okolnosť známa, že sa rozviedol s manželkou
G. B., s ktorou má spoločného syna maloletého G., pričom sa dohodli na výživnom 100 eur. Matkou
tvrdené príjmy otca zo súdnych konaní sp. zn. 7C/14/2020, 5C/3/2021 a iné súdne konania sú len

domnienky matky, že otec mal nejaký príjem. Otázkou však je ako matka môže vedieť a tvrdiť, že otec bol
účastníkom konaní s týmito spisovými značkami, ak ich účastníkom nebola aj samotná matka a zároveň
sa nejedná o verejne dostupnú informáciu. Faktom však zostáva, že ak si otec v minulosti uplatnil
nejaké svoje právo na súde, neznamená to, že sa k nejakým finančným prostriedkom aj dopracoval,
preto otec uvedené tvrdenia matky popiera, keďže nepreukazujú skutočnosť, že v predmetných rokoch

2020, 2021 nadobudol matkou tvrdené finančné sumy. Rovnako súdne konanie sp. zn. 10C/28/2018
o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu vo E., ktorý vlastní matka a otec v podiele každý
v 1/2 do dnešného dňa pre obštrukcie matky sa právoplatne neskončilo a okolnosti, ktoré uvádza
matka, s predmetným konaním žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou. Čo sa týka
výdavkov spojených s maloletým A., dodal, že matka tvrdí, že sa mal účelovo vyjadriť v inom konaní

na Okresnom súde Lučenec, že má údajne výdavky na maloletého syna A. vo výške 200 eur. V danom
čase však nezahrnul všetky výdavky spojené s jeho výživou, pričom pokiaľ nemal dostatok prostriedkov,
vypomáhali mu rodičia alebo sesternica. Za zmienku, ale stojí tvrdenie matky, kedy sa snaží súd
zavádzať tým, že by výživným, ktoré súd určil 200 eur, reálne došlo k ohrozeniu jej existencie ako
samoživiteľky, tak aj existencie jej druhého syna. Matka asi zabudla, že súdu je známa okolnosť,

že žije v spoločnej domácnosti s p. O. J., s ktorým má syna G., a teda v jej domácnosti sú dva
príjmy. Preto navrhuje odvolaciemu súdu odvolanie matky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné
a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. V prípade, ak odvolací súd zistí okolnosti
prípadne dôvody opodstatňujúce zmenu rozsudku vzhľadom na neúplné informácie matky o jej príjmoch
a majetkových pomeroch alternatívne navrhuje s poukazom na ust. § 388 CSP zmenu napadnutého

rozsudku a vyživovaciu povinnosť matky na maloletého syna A. zvýšiť na sumu vyššiu ako bola určená
napadnutým rozsudkom, a to na úroveň pôvodne otcom požadovanú v návrhu 250 eur, resp. v sume
vyššej ako 200 eur mesačne, a to aj spätne od podania návrhu.6. V rámci odvolacej repliky, ako reakcie matky/odvolateľky na vyjadrenie otca k odvolaniu, matka
zopakovala skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní s tým, že navrhovateľ/otec v zmysle prílohy
vyjadrenia mal súdu preukázať dôkazom, že na základe PPD zo dňa 20.07.2023 a zo dňa 18.08.2023

fyzicky prijal od P. Q. sumy 2x vo výške 330 eur, čo jednoznačne preukazuje ďalší príjem navrhovateľa
v celkovej výške 660 eur. Navrhovateľ nepredložil súdu ako dôkaz ani kompletnú poistnú zmluvu
variabilný symbol 035579627, o ktorej tvrdí, že je to životná poistka, ktorú uhrádza v prospech
maloletého. Z predloženej prílohy z exportu pohybov na účte nie je zrejmé, kedy bola E. uzavretá
a za akých podmienok, naopak z predloženej prílohy vyplýva, že poistníkom, ako aj poisteným má

byť navrhovateľ, ktorý si zo svojho bankového účtu uhrádza bližšie nešpecifikované poistenie v Allianz
poisťovni. K poisteniu maloletému ako takému, k jeho nutnosti sa už matka vyjadrovala a podľa
nej ide o účelové navyšovanie potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s predmetnou poistkou. Podľa
vyjadrenia opatrovníka má maloletý v domácnosti otca zabezpečené všetky materiálne prostriedky,
kde táto skutočnosť jasne prezentuje, že zvyšovanie výživného vôbec nie je také akútne a potrebné
ako to tvrdí otec, pričom i samotné pomery, ku ktorých zmene malo dôjsť, sú taktiež nedostatočným

dôvodom s tým, že matka neeviduje, že by dieťaťu na 2. stupni základnej školy bolo nutné zvyšovať
výšku výživného takmer 7-násobne. Rovnako tak i zdražovanie služieb a tovaru sa netýka len otca, ale
i jej samotnej a jej rodiny, ktorej musí zabezpečiť živobytie. V ďalšom uvádzala matka veci nesúvisiace
s konaním, opätovne žiadala vykonať lustráciu splnomocneného zástupcu navrhovateľa v subjekte
Slovenská advokátska komora. Navrhovateľ úmyselne opomenul uviesť súdu prvej inštancie svoje

vedľajšie aktíva, keďže v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a v čase pojednávania mal
navrhovateľ vedomosť o tom, že zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pred
sudcom Mgr. Petrom Strakom v súvislosti s platobným rozkazom sp. zn. 7C/14/2020 má navrhovateľ
zvýšenia výživného zaručený príjem vo výške 850 eur s príslušenstvom a s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 850 eur od 01.01.2017. Tento majetok navrhovateľ úmyselne zatajil v konaní

sp. zn. 5P/28/2023 a neuviedol ani v konaní o úpravu práv a povinností a určení výživného vedenom
na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 6P/58/2016.

7. Otec v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu matky uviedol, že v ňom neprezentuje nič, čo by súviselo
s podstatou tohto konania, ktorým je výživné pre maloletého syna A., navrhuje vykonávanie dôkazov,

ktoré sú pre toto konanie irelevantné. Matka ani v tomto konaní dobrovoľne súdu nepredkladá žiadne
doklady o svojich príjmoch a výdavkoch, neustále sťažuje súdu konanie a neprispieva tým k ukončeniu
konania, naopak neustále navrhuje nezmyselné dokazovania, ktoré s výživným nemajú nič spoločné,
čim zámerne umelo predlžuje toto konanie. Matkou predkladané rozhodnutia súdov pre toto konanie
sú bezpredmetné. Tvrdenia, že otec mal nejaký prospech z minulých súdnych sporov, sú zavádzajúce

a nepravdivé. Matka sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadrila k podrobnostiam, ktoré otec
uviedol ohľadne jej aktuálneho zamestnania, jej príjmu na Základnej škole N. v M. M.. Opäť neuviedla,
aké sú jej výdavky v rámci spoločnej domácnosti, ktorú obýva s priateľom p. O. J. a maloletým synom
G.. Matka je síce slobodná matka, ale určite nie je samoživiteľka, keďže žije a hospodári v jednej
domácnosti s priateľom a otcom maloletého syna G. O. J.. G. H. K. je vysoko solventná, vlastní

niekoľko nehnuteľností, na rozdiel od otca, ktorý vlastní len 1/2 bytu vo E., o ktorý sa matka s ním
súdi, a v ktorom otec nemôže bývať a jednu garáž. Príjem jeho ako otca je podstatne menší ako príjem
matky a osobne sa stará o maloletého syna A. niekoľko rokov, pričom matka už ani v období, kedy
zarábala a nebola na rodičovskej dovolenke, neposlala maloletému synovi A. viac ako 30 eur mesačne
v rámci výživného, preto žiada odvolací súd, aby predmetnú vec posudzoval objektívne na základe

predložených relevantných dôkazov a preukázaných tvrdení v súlade so zákonom a najmä záujmami
maloletého syna A., pričom vzal do úvahy aj roky trvajúce odmietavé správanie matky voči maloletému
synovi A., jej nezáujem o jeho osobu, minimálne výživné, ktoré aj napriek tomu, že prostredníctvom
mesačných správ mala vedomosť o potrebách maloletého syna A., nijako rokmi nenavýšila, neprispela
na žiadny mimoriadny výdavok, naopak vo vzťahu k sebe svoju životnú úroveň niekoľkonásobne zvýšila.

8. Matka v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka neuviedla nové
skutočnosti, zopakovala skutočnosti, ktoré už uviedla v podanom odvolaní, v rámci odvolacej repliky,
v rámci vyjadrení k návrhu na začatie konania.

9. Iné vyjadrenia do konania doložené neboli.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu,proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) vec preskúmal v medziach
daných ust. § 65 až § 67 CMP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného a sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

14. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

16.Akoprvoradékonštatujeodvolacísúd,ževpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380

ods. 2 CSP). Matka v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), h), g) a e) CSP.

17. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. 66 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný, tzn. že právna úprava odvolacieho konania v mimosporových konaniach neobmedzuje

odvolací súd na preskúmanie odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol účastník v konaní, tzn. že ak
odvolací súd zistí, že je daný ďalší účastníkom neuplatnený odvolací dôvod, môže preskúmať vec aj
z tohto dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd môže preskúmať rozhodnutie z pohľadu všetkých
prípustných odvolacích dôvodov. Osobitný odvolací dôvod v § 62 ods. 1 CMP vzťahujúci sa na civilné
mimosporové konania súvisí s vyšetrovacím princípom a so záujmom zistiť skutočný stav veci (§ 35

CMP), t. j. k skutkovému základu (podkladu) rozhodnutia, ktoré je mierou čo najbližšieho priblíženia sa
hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

18. Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozastavení

ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na
zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu,
v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku
osoby dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle

ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa
alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to
na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov, je
treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom

pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené
výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

19. V prejednávanej veci po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne nevyhodnocoval rozsah odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, pri ich vyhodnocovaní bez opory v zákonnej úprave pri určení podielu matky,
ktorým sa má podieľať na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa vychádzal z výdavkov maloletého
dieťaťa nekrytých rodinným prídavkom, daňovým bonusom. Súd prvej inštancie dostatočne neskúmal
a nevyhodnocoval ani majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a od nich sa odvíjajúcu

úvahu o výške ich životnej úrovne, ktorou je následne limitovaný rozsah životnej úrovne maloletého,
dôsledne ich neporovnal so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy rozhodoval
o otázke vyživovacej povinnosti matky na maloletého a vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým
pomerom rodičov ani nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci.20. Odvolací súd vyslovil názor, že už len s prihliadnutím na odstup 3 a pol roka od posledného
rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti matky je možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie

o podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, odôvodnenej vekom, rozsahom aj skladbou
odôvodnených potrieb dieťaťa, jeho nástupom na 2. stupeň základnej školy. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa má predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby
dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,

ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná
úroveň rodičov dovoľuje tiež aj zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne je nutné tieto
posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov rodičov (so
súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením
práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu mierou, ktorou
sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich

zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností
a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). V posudzovanej
veci v odseku 46. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie síce, čo do druhu a výšky, špecifikoval
odôvodnené náklady maloletého dieťaťa, v týchto však opomenul sa vysporiadať s podielom maloletého
na nákladoch bývania (jednoznačne patriaci medzi odôvodnené potreby dieťaťa). Aj vzhľadom na

odvolaciu námietku matky, že na základe predloženej zmluvy o nájme bytu navrhovateľ/otec ako
nájomca obýva predmetný byt spolu s ďalšími 4 osobami bližšie určenými, ako jeho maloleté/plnoleté
deti a 1 ďalšia dospelá osoba.

21. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, v prejednávanej veci súd prvej inštancie

i napriek § 35 CMP tieto pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania dôsledne neposudzoval. Vo vzťahu
k majetkovým a zárobkovým pomerom matky, len teda konštatoval, že je v jej možnostiach
a schopnostiach prispievať zvýšenou sumou výživného na maloletého s tým, že jej priemerný
vymeriavací základ predstavuje za 9 mesiacov výšku 1.773,63 eur. Keďže matka svoj príjem nedoložila

a zamestnávateľ matky v mesiaci február 2023 doložil pre súd z nepochopiteľného dôvodu jej príjem
len za mesiac 09/2022, v tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s námietkou matky, ktorá uviedla, že táto
argumentácia je nepravdivá, nakoľko je zrejmé zo žiadosti o podanie správy zo dňa 03.02.2023, že
súdom bol vyzvaný zamestnávateľ matky, aby doručil potvrdenie o jej príjme len za 09/2022 (začiatok
PP). Odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutkový stav veci

a riadne vyzvať zamestnávateľa matky, aby sa vyjadril v súvislosti s výškou jej čistého mesačného príjmu
za posudzované obdobie. Pri posudzovaní majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov nie je
možné vychádzať pri jednom rodičovi z vymeriavacieho základu a pri druhom rodičovi z priemerného
čistého mesačného príjmu doloženého zamestnávateľom. Je potrebné, aby súd prvej inštancie vykonal
dostatočnédokazovanie,atozistenímčistéhopriemernéhomesačnéhopríjmuobochrodičovvsúvislosti

s posudzovaním ich majetkových a zárobkových pomerov. Vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým
pomerom na strane otca v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného súdneho rozhodnutia
súd prvej inštancie opomenul doplniť dokazovanie aj o príjem ešte v tom čase manželky otca v súvislosti
s podieľaním sa na úhrade nákladov v domácnosti otca, keď aj táto skutočnosť má význam pre
posudzovanie životnej úrovne otca.

22. Odvolací súd poukazuje na nezrovnalosti v súvislosti s dokazovaním, ktoré vykonal súd prvej
inštancie v súvislosti so zisťovaním zárobkových pomerov otca, nakoľko v bode 46. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uvádza, že priemerný vymeriavací základ otca za 6 mesiacov od 12/2022 do
5/2023 predstavuje sumu 1.238,09 eur mesačne a vychádzal z lustrácie Sociálnej poisťovne. V bode

4. odôvodnenia rozsudku uvádza, že má preukázané z príjmu navrhovateľa, teda otca vystaveného
jeho zamestnávateľom za obdobie október 2021 až september 2022, že čistý priemerný mesačný
príjem navrhovateľa za uvedené obdobie dosahoval výšku 1.193,08 eur. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na listinné dôkazy, ktoré boli doložené na pojednávaní konanom dňa 14.07.2023, a to
potvrdenie zamestnávateľa otca o jeho príjme za obdobie január 2023 až máj 2023, s ktorým sa súd

prvej inštancie nezaoberal a nie je uvedený ani v rámci vykonaného dokazovania.
Zistenia súdu prvej inštancie v rámci zárobkových pomerov matky a otca v tomto smere sú neúplné,
nesprávne a odvolaciemu súdu nie je jasné, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri skutkovom
posúdení veci. Pokiaľ je rodič zamestnaný, čo je prípad aj matky a otca v tomto konaní, v rámcizaužívanej súdnej praxe súdy priamo žiadajú, či už od rodiča alebo jeho zamestnávateľa zaslať
potvrdenieočistompríjmesošpecifikácioupomesiacoch,vrátaneprípadnéhodaňovéhobonusu.Pokiaľ
by mal však súd z listín zistený len hrubý príjem (čo znamená aj vymeriavací základ zistený cez Sociálnu

poisťovňu),zospisuniejezrejmé,čisúdvypočítalčistýmesačnýpríjemztejtohrubejmzdypoodpočítaní
dane z príjmu a odvodov na platby sociálneho zabezpečenia. V tomto smere má odvolací súd za to, že
je tu daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) CSP, ako aj odvolací dôvod v zmysle
ust. § 62 ods. 1 CMP.

23. Čo sa týka rozdielu medzi daňovým bonusom a prídavkom na dieťa, daňový bonus podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak ako prídavok na dieťa,
a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže
za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje
mesačne (prejaví sa v mzde zamestnanca) alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom
daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane, napr. u živnostníka.

Odvolací súd uvádza vychádzajúc z judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
R 65/2018, že súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliada aj na to, do akej miery
sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc dávky platené zo
zahraničia. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa treba zohľadniť aj peňažné plnenia (dávky) platené
z verejných zdrojov. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/88/2017, v zmysle ktorého prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva
rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť
prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje
plnenietejtopovinnosti,predsalen(ajúradmialeboinštitúciamiinýchštátov)vyplácanérodinnéprídavky
(rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to,
do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. Vzhľadom na uvedené je aj námietka
matky v odvolaní v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy pri určovaní zvýšeného
výživného, že otec maloletého poberá od štátu prídavok na maloleté dieťa, dôvodná.

24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci
ohľadom majetkových pomerov matky v súvislosti s jej vlastníctvom (podielovým spoluvlastníctvom)
k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené v bode 6. odôvodnenia rozsudku, pritom pri niektorých je uvedené,
že je na nich nájomca, spoločnosť AGRORIS s. r. o. Bude potrebné doplniť skutkový stav aj v tomto
smere (či nájomca platí za prenájom predmetných pozemkov, a aký príjem z prenájmu týchto pozemkov

má matka maloletého dieťaťa). Rovnako je potrebné doplniť neúplne zistený skutkový stav ohľadom
predaja garáže, ktorú matka vlastnila v 1.
Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vypísal listy vlastníctva, na ktorých je matka
výlučným vlastníkom/podielovým spoluvlastníkom, ale nezaoberal sa a nedoplnil dokazovanie v tom
smere, či má nejaké príjmy z predmetných nehnuteľností matka, či niektoré nehnuteľnosti boli predané

v priebehu posudzovaného obdobia a za akú kúpnu cenu, čo takisto predstavuje skúmanie majetkových
pomerov matky.

25. Zároveň aj v záujme úplnosti vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť maloletému zvýšené výživné podľa výroku I.,

keďže ide o rozsudky, ktoré sú predbežne vykonateľné, t. j. až od doručenia rozsudku. Objektívne
preto nemohlo matke vzniknúť zameškané výživné pred týmto okamihom (vnútorný rozpor), nakoľko
zameškané výživné vo výroku II. súd prvej inštancie určil za obdobie od podania návrhu otca na zvýšenie
výživného, t. j. od 30.01.2023 s tým, že súd prvej inštancie ho určil do 15.07.2023, čo taktiež nie je
v súlade, nakoľko rozsudok bol vyhlásený 14.07.2023 a podľa výroku I. výživné sa platí vždy k 15.-

temu dňu toho ktorého mesiaca vopred. Súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať zvýšeným
výživným na maloletého počnúc doručením rozsudku v rozpore s odôvodnením rozsudku, v ktorom
konštatoval, že navrhovateľ/otec sa svojím návrhom doručeným súdu 30.01.2023 domáhal zvýšenia
výživného od 01.01.2023. Takýto súdom prvej inštancie formulovaný výrok nezohľadňuje jednak návrh
otca v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine a ani najlepší záujem maloletého dieťaťa a zároveň je aj

v rozpore s II. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi zaplatiť zameškané výživné za
obdobie od 30.01.2023 do 15.07.2023. V záujme maloletého dieťaťa je, aby došlo k uloženiu povinnosti
matky platiť prípadné zvýšené výživné s účinnosťou od 30.01.2023, t. j. od podania návrhu otca na
zvýšenie výživného.Odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa
nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté
dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to

dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd teda môže priznať výživné najskôr odo dňa začatia súdneho
konania, resp. odo dňa podania návrhu na súd, nakoľko týmto dňom začína súdne konanie. V prípade
maloletého oprávneného môže spätne tri roky od podania návrhu, ale tu je potrebné skúmať dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ak si otec v samotnom návrhu uplatnil zvýšenie výživného od 01.01.2023,
bolopovinnosťousúduprvejinštanciesatoutodobouzaoberaťarozhodnúťvzáujmemaloletéhodieťaťa

a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Rovnako je dôvodná aj námietka matky v súvislosti s tým, že rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil
14.07.2023, tzn. že výživné za júl 2023, keďže splatnosť určená do 15.-teho dňa v mesiaci nenastala
a z tohto dôvodu za predmetný mesiac nedošlo k zameškaniu výživného zo strany matky. Odvolací súd
napokon aj zdôrazňuje, že v prípade ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce
súdnemu rozhodnutiu, musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška

a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku
presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (§ 232 ods. 3, 4 CSP).
Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej
peňažnejpovinnosti,platobnáschopnosťpovinného,vkonaníprejavenásnahaoplneniezáväzkuapod.
Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (vrátane konania

o určení vyživovacej povinnosti a jej zmeny) nie je ani pri existujúcom návrhu oprávneného alebo
povinného účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t. j. maloletým deťom boli splátky zročného
výživného, na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie.

26. Čo sa týka ďalších námietok matky súvisiacich s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, že malo dôjsť k porušeniu práva matky na spravodlivý proces, odvolací súd bol toho názoru, že sú
nedôvodné. Pojednávania nariadeného 14.07.2023 sa matka nezúčastnila, bez ospravedlnenia svojej
neprítomnosti. Na tomto pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním listín a aj listín, ktoré boli
predložené na predmetnom pojednávaní zo strany otca. Pokiaľ by teda matka bola prítomná, mohla byť
oboznámená s predmetnými listinnými dôkazmi ich prečítaním. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky,

a to v súvislosti s plnou mocou, ktorú mal udeliť otec vo vzťahu k splnomocnenému zástupcovi C. A. H.,
odvolací súd uvádza, že ide o úplne legitímny spôsob zastúpenia osoby navrhovateľa, a to na základe
splnomocnenia udeleného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ide o splnomocneného zástupcu,
ktorým môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony a zastupuje
splnomocnenca. V tomto konaní vystupuje C. A. H., ako splnomocnený zástupca, nie ako advokátka,

ktorá by požadovala za vykonanie právnych úkonov odmenu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v súlade s § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistí, k akej zmene pomerov došlo na strane

každého z účastníkov, porovná zmenu pomerov, ustáli, v akom rozsahu došlo k zmene pomerov od
poslednej úpravy, v akom rozsahu vzrástli odôvodnené potreby maloletého (v odôvodnení rozhodnutia
uvedie, v akej výške boli zistené základné potreby a iné potreby), zistí schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov maloletého a zároveň posúdi a ustáli otázky naznačené odvolacím súdom v tomto
smere. Pre správne rozhodnutie bude potrebné súdom prvej inštancie doplniť dokazovanie aj zistením

aktuálnych pomerov účastníkov, aj vzhľadom k tomu, že došlo k zmene pracovného pomeru matky.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uvedie, aký skutočný stav zistil a na základe akých úvah
rozhodol o zmene výživného na maloletého A..

28. Pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie

konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť o nároku na
náhradu trov konania ( § 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).