Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323010051
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323010051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného A. E. pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-3T/7/2023 zo dňa 06.02.2024 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j
e vo výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. E., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Na X. XX, K.,

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. B3-3T/7/2023 dňa 06.02.2024 uznal

obžalovaného A. E. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22.09.2022 v čase o 21:50 hod. v Bratislave na Pribylinskej ulici v smere na Bojnícku ulicu viedol
osobné motorové vozidlo zn. Z. Y., modrej farby, ev. č. K s ktorým náhle zrýchlil potom, čo spozoroval
hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rača, ktorou bol následne zastavený a
kontrolovaný, kedy bolo zistené, že motorové vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/105/2020 zo dňa 13.07.2021, ktorý mu bol doručený dňa
06.10.2021 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2021, okrem iného uložený trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, ktorého výkon mal
obvinenému uplynúť až dňa 15.04.2024.Súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2

písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 24.05.2024 obžalovaný A. E. odvolanie, ktoré

odôvodnil tým, že podľa listinných dôkazov si dňa 06.10.2021 prevzal trestný rozkaz o zákaze činnosti
viesť motorové vozidlá. Nevie si spomenúť, či ho čítal a potom na to zabudol, alebo ho stratil. Ale nikto
ho nežiadal, aby odovzdal vodičský preukaz, čiže až do dňa 22.09.2022 ho mal u seba. Odvtedy žiadne
motorové vozidlo nešoféroval. Nechápe, prečo sa neodvolal proti tomu trestnému rozkazu, už len preto,
lebo vždy, keď ho vyzvala O.. T. C., aby prišiel na súd podpísať nejaké listiny, vždy ho ubezpečovala, že
sa to všetko bude riešiť mediáciou. Dokonca aj v e-mailovej korešpondencii vždy uvádzala ako predmet

mailu mediácia. Ďalej obžalovaný uvádza, že mu bola priznaná priťažujúca okolnosť, že už bol raz súdne
trestaný za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia. O tom nemá žiadnu vedomosť,
akokoľvek sa snaží na niečo také spomenúť. Žiadnu nehodu nespôsobil úmyselne, nikdy nešoféroval
vozidlo pod vplyvom alkoholu a dlhé roky jazdil bez akejkoľvek nehody, či čo i len priestupku.

Obžalovaný tiež uvádza, že potom čo vraj spozoroval hliadku PZ, náhle zrýchlil, a to aj do ostrej zákruty.
Nevie, kde sa hliadka PZ nachádzala, keď ich mal zbadať, či stáli v zákrute, alebo kde. Obžalovaný
sa ospravedlňuje, ale zbadal ich až vtedy, keď vyšli so zapnutým majákom zo zákruty, na čo hneď
zastavil. Okrem toho na danom úseku nie je žiadna ostrá zákruta, a ešte z autoškoly si obžalovaný
pamätá, že čím pomalšie do zákruty vojde, tým rýchlejšie z nej vyjde. Čo sa týka lustrovania, on

sám hliadku niekoľkokrát vyzval, aby sa pozreli do databázy a skontrolovali, že má riadne zaplatené
zákonné poistenie, keďže nemohol nájsť zelenú, či bielu kartu. Až potom zistili, že má obžalovaný zákaz.
Obžalovaného mrzí, že sa nedostavil na pojednávanie dňa 06.02.2024, ale bol absolútne presvedčený,
že je to dňa 07.02.2024. No hnevať sa môže iba sám na seba. Nemal možnosť podrobnejšie oboznámiť
súd s určitými skutočnosťami, ktoré poukazujú na to, že neúmyselne porušil zákon, aj keď listinné

dôkazy poukazujú na opak. Rovnako rád by sa obžalovaný oboznámil s trestom z rozhodnutia ODI OR
PZ BA III. Obžalovaný vie, že nerešpektovanie úradného rozhodnutia je vážny prečin, ale akýkoľvek
nepodmienečný trest odňatia slobody z určitých dôvodov vážne ovplyvní jeho život.

Prokurátor nevyužil právo podľa § 314 Trestného poriadku vyjadriť sa k odvolaniu.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie

ako nedôvodné zamietnuť, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.

Obžalovaný uviedol, že je to na súde, ako rozhodne, má mu oznámiť, kedy má nastúpiť. Je tam viac
vecí, ktoré neboli povedané, ale je asi zbytočné, aby ich hovoril. Ale asi sa mu uľaví, ak to povie. Bola
čítaná nejaká jeho výpoveď, ale túto výpoveď on podpísal iba preto, lebo mu pani Z. povedala, že je

to výpoveď pána H..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj k bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,.Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3, Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 02.02.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III na príslušný súd obžalobu na A.
E. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Hlavné pojednávanie dňa 06.02.2024 súd prvého stupňa v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku

vykonal v neprítomnosti obžalovaného potom, čo obžalovaný prevzal dňa 15.01.2024 predvolanie, v
ktorom bol o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti osobitne poučený. Postup
súdu prvého stupňa bol teda v súlade so zákonom a nič nebránilo vo vykonaní hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa bez ospravedlnenia neustanovil.

Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa na návrh prokurátora prečítal v súlade s § 258 ods. 4
Trestného poriadku výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy uviedol, že išiel do práce na
ulicu Stará Vajnorská 135, a zastavili ho policajti, ktorí mu oznámili, že má zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá. On o tom nemal žiadnu vedomosť.

Súd prvého stupňa podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, predovšetkým spis
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/105/2020 a fotokópiu priestupkového spisu OR PZ -BAIII-
ODII-302.

Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný osobne dňa 06.10.2021 prevzal trestný rozkaz Okresného

súdu Bratislava II, ktorým mu bol o. i. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 30 mesiacov. Obžalovaný, ani prokurátor proti uvedenému trestnému rozkazu odpor
nepodali a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2021.

Pri dokazovaní skutočností podstatných pre výrok o treste súd prvého stupňa prečítal listinné dôkazy

podľa § 269 Trestného poriadku, a to najmä odpis registra trestov obžalovaného a výpis z evidencie
priestupkov. Z týchto vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo postihnutý 5 krát, z toho 4
krát pre porušenie pravidiel cestnej premávky, za čo mu bol dvakrát uložený aj zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá a má 1 záznam v registri trestov, pričom ide o odsúdenie Okresným súdom Bratislava
II sp. zn. 4T/105/2020 zo dňa 13.07.2021 za prečin ublíženie na zdraví podľa §157 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 30 mesiacov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre spravodlivé rozhodnutie, pretože vykonané dôkazy poskytujú jasný a nepochybný podklad pre

rozhodnutie o vine obžalovaného. Odvolací súd sa plne stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu prvého
stupňa o vyššie uvedených dôkazoch. Obžalovaný ako dospelý a na právne úkony spôsobilý subjekt
osobne prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 mesiacov. Z uvedeného aj odvolací súd dospelk záveru, že obžalovaný mal vedomosť o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený
vyššie uvedeným trestným rozkazom. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že o uloženom treste zákazu činnosti
nemal vedomosť, odvolací súd uvádza, že subjektívna stránka trestného činu je síce subjektívnou

kategóriou, ale posudzuje sa na základe objektívnych skutočností. To znamená, že súd neskúma
skutočný subjektívny vzťah obžalovaného k jeho konaniu, pretože toto ani nie je možné, keďže svoje
myšlienkové pochody pozná iba obžalovaný, ale súd posudzuje psychický vzťah ku skutku na podklade
objektívnych zistených ukazovateľov. V tomto prípade sa jedná o preukázané prevzatie trestného
rozkazu podpísaním doručenky a oboznámenie sa s obsahom doručenej písomnosti. Doručenie

úradnej písomnosti s podpísanou doručenkou vo všeobecnosti vyvoláva domnienku znalosti adresáta
o tom, aký je obsah doručovanej písomnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil obhajobu
obžalovaného ako účelovú, prednesenú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný
čin. Aj odvolací súd teda dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zodpovedá zákonu a je
dôvodný.

Odvolací súd ku skutkovým záverom uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď neuveril
obhajobe obžalovaného. Na základe vyššie rozvedených úvah s odkazom na úvahy súdu prvého stupňa
aniodvolacísúdnevzhliadolžiadnerozumnépochybnostiotom,žekuskutkudošlotak,akojeuvedenév
napadnutomrozsudku,atonazákladevykonanéhodokazovania,vrámciktoréhobolovyprodukovaných

dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne usvedčujú zo spáchania trestného činu
obžalovaného A. E..
Odvolací súd však zistil pochybenie vo výroku o treste, keď súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
nesprávneustálilpriťažujúcuokolnosť,čímdošlokporušeniuustanoveniaTrestnéhozákona,čozakladá
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Zároveň, v

čase od vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom do rozhodnutia vo veci odvolacím súdom došlo k
zmene Trestného zákona, a to novelou č. 40/2024 Z.z. účinnou od 06.08.2024. Novelou síce nedošlo k
zmene právneho posúdenia konania obžalovaného a novela nemala vplyv ani na výšku trestnej sadzby,
i napriek tomu odvolací súd ustálil, že neskorší Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného
priaznivejší, a to najmä s poukazom na rozšírenie kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery, ako aj na vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia slobody pri trestnom
čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.

Podľa 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Použitie nového práva však treba posudzovať ako celok, aby konečný výsledok bol pre páchateľa
priaznivejší. Starý a nový zákon je potrebné hodnotiť jednak z hľadiska ustanovení osobitnej časti,
jednak aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona .Priposudzovaníotázky,
aký zákon použiť, nemôže teda ísť len o porovnanie trestných sankcií starého a nového zákona.

Rozhodný je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku páchateľovi za
konkrétnych posudzovaných okolností uložené.

Aplikujúc § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
uložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa neskoršieho znenia Trestného zákona, ktoré je pre

obžalovaného priaznivejšie.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkovéalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024 skúmal existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak žiadne z
uvedených nezistil. Súd prvého stupňa u obžalovaného nesprávne priznal priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona. Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam, ide o odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/105/2020, pričom práve týmto rozhodnutím
mu bol uložený aj trest zákazu činnosti. Odvolací súd dáva do pozornosti, že priťažujúca okolnosť v
podobe predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprichádza

do úvahy pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, ak obžalovaný sa predmetného prečinu dopúšťa tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje
práve predchádzajúce odsúdenie o zákaze činnosti. Bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 38 ods.
1 Trestného zákona, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na priťažujúcu okolnosť. Keďže obžalovaný sa prejednávaného prečinu dopúšťal tým, že vykonával

činnosť, na ktorú sa vzťahuje práve predchádzajúce odsúdenie o zákaze činnosti, odvolací súd na túto
okolnosť nebral pri úvahách o treste zreteľ.

Ďalej odvolací súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na to, že obžalovaný riadil
motorové vozidlo nielen počas výkonu súdneho trestu zákazu činnosti, ale naviac aj v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia. Nemožno tiež prehliadnuť, že obžalovanému plynula skúšobná doba
podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin spáchaný na úseku dopravy v súvislosti s vedením
motorového vozidla, preto pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k
nej ľahostajný postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako
nepodmienečný trest odňatia slobody. Povinnosť obžalovaného dostatočne venovať tejto skutočnosti

pozornosť pritom bola o to zreteľnejšia, že obžalovaný už bol za obdobné konanie postihnutý v
priestupkovom konaní, keď napriek zadržanému vodičskému preukazu viedol motorového vozidlo, za
čo bol postihnutý v priestupkovom konaní zákazom činnosti viesť motorové vozidlá. Pokiaľ obžalovaný
uvádza, že výkon nepodmieneného trestu vážne ovplyvní jeho život, tak tieto skutočnosti si mal
obžalovaný uvedomiť pred spáchaním trestného činu. Teda odvolací súd po posúdení týchto všetkých

skutočností dospel k záveru, že účelu trestu v prejednávanej veci z pohľadu druhu trestu zodpovedá
jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody spoločne s trestom zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel.

Pri výmere trestu však súd prvého stupňa postupoval príliš prísne a bez toho, aby dostatočne zohľadnil

nižšiu závažnosť trestného činu, za ktorý bol obžalovaný postavený pred súd. Obžalovaný má jeden
záznam v registri trestov, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniazanedbanlivostnýtrestnýčin,apretobytrestzatentotrestnýčinmalbyťskôr
primeranou sankciu s dôrazom na motiváciu viesť v budúcnosti riadny život. Vzhľadom na uvedené trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov uložený súdom prvého stupňa sa javí ako neprimerane prísny.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý výrok o treste aj podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý lepšie zodpovedá nielen menej
závažnému následku, ale i požiadavkám individuálnej prevencie. Uloženie trestu pri spodnej hranici
trestnej sadzby uvedenej v § 348 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 0 mesiacov až 2 roky, korešponduje
s citovanými ustanoveniami zákona.

Obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Zhodne ako prvostupňový súd tak aj krajský súd dospel k záveru, že s poukazom na charakter trestného
činu a ochranu spoločnosti pred podobným konaním obžalovaného v budúcnosti, je potrebné uložiť aj
ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tri roky.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.