Rozsudok – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoPs/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923202915
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7923202915.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci osoby o spôsobilosti,
ktorej sa koná S. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G.T. Č.. XXX/XX, G., B.Y.. U., právne zastúpeného
JUDr. Tomášom Popíkom, advokátom, SNP č. 3793/1A, Sečovce, okr. Trebišov, procesne zastúpeného
opatrovníkom I. G., T. G.D.. X. Z. I. Č.. XX/XX, G., B.. U., o návrhu navrhovateľky I.. I. C.D., M.. Ž.J.,
trvale bytom D. Č.. XXX/.X, G., B.. U., v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní
osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 16 Ps/17/2023-99
zo dňa 25.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa v predmetnom konaní návrhom zo dňa 7.8.2023 domáhala vydania rozhodnutia
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej sa koná - jej brata tak, že tento nemôže
rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, o jej poskytovaní a užívaní liekov, nemôže rozhodovať

o umiestnení do sociálneho zariadenia, nakladať s finančnými prostriedkami, uzatvárať zmluvy a
robiť jednostranné právne úkony na preberanie dôchodku a iných sociálnych dávok s hodnotou
prevyšujúcou jeho mesačný dôchodok, nemôže preberať poštové zásielky doručované doporučene
reagovať na tieto zásielky, nemôže samostatne konať vo vzťahu k orgánom verejnej moci a súdom,
prokuratúre, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a napokon nemôže vysloviť informovaný súhlas
s poskytovaním psychiatrickej a nepsychiatrickej zdravotnej starostlivosti. Ostatné právne úkony je
oprávnený vykonávať sám. Ďalej navrhla ustanovenie mu opatrovníka v osobe navrhovateľky - sestry,

ktorá je oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony S tým, že opatrovník je povinný spravovať veci a majetok opatrovanie sa s náležitou
starostlivosťou a predkladať súdu ku dňu 30.6. a 31.12. každého kalendárneho roka správu o pomeroch
opatrovanie otca a správu o nakladaní s jeho majetkom. Napokon navrhovateľka navrhla nepriznať štátu
a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. O tvrdených skutočnostiach navrhovateľka predložila
lekárske správy.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu tak, že:
„ I. Súd obmedzuje S. F., nar. XX.X.XXXX, v spôsobilosti na nasledujúce právne úkony:-na uzatváranie zmlúv akéhokoľvek druhu,
-na udeľovanie plných mocí,
-na nakladanie s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 40 € týždenne,

-na preberanie doporučených úradných listových zásielok a reagovanie na tieto zásielky,
-na samostatné konanie pred orgánmi verejnej moci,
-na vyslovovanie informovaného súhlasu s poskytovaním psychiatrickej aj nepsychiatrickej zdravotnej
starostlivosti ako v ambulantnej, tak aj v ústavnej forme,
-na vyslovovanie súhlasu so vstupom a pobytom v zariadení sociálnej starostlivosti.

II. Ostatné právne úkony je S. F., nar. XX.X.XXXX oprávnený vykonávať sám.
III. Súd ustanovuje S. F., nar. XX.X.XXXX, za opatrovníčku I.. I. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/X, G., ktorá je oprávnená menovaného zastupovať v styku s právnickými a fyzickými osobami,
súdmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy v rozsahu právnych úkonov, na ktoré menovaný
nie je spôsobilý.
IV. Opatrovníčka je povinná spravovať veci a majetok S. F., nar. 27.9.1960, s náležitou starostlivosťou

a predkladať súdu ku dňu 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka správu o pomeroch opatrovanca
a správu o nakladaní s jeho majetkom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

3. Súd prvej inštancie, za aplikácie ustanovení § 10 v spojení s § 26, § 27 Občianskeho zákonníka,
tiež § 248 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (CMP), konštatoval, že považuje
vykonaným dokazovaním za preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí duševnou
chorobou, ktorá je trvalá, v súčasnosti ďalšou psychiatrickou liečbou prakticky neovplyvniteľná, resp.
ovplyvniteľná iba symptomaticky, s ohľadom na čo nie je schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho

následky. Objektívne si posudzovaná osoba nie je schopná zabezpečiť svoje denné potreby a rozumová
schopnosť jej objektívne nedovoľuje vykonávať samostatné úkony vo vzťahu ku správe vlastného
majetku a zaväzovaniu sa k právam a povinnostiam tak, aby vedela posúdiť následky a význam takýchto
úkonov. Za opatrovníka súd ustanovil navrhovateľku, ktorá pozná zdravotný stav posudzovanej osoby
- brata, sú v blízkom príbuzenskom vzťahu a viaže ju k nemu kladná citová väzba. U navrhovateľky

sú predpoklady k tomu, že bude svoje povinnosti opatrovníka plniť riadne a zodpovedne v záujme
opatrovanca. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP o trovách konania
účastníkov a podľa ustanovenia § 251 CMP o trovách konania štátu.

III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala osoba, o ktorej obmedzení sa koná, odvolanie v zákonom
stanovenej lehote z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP. V námietkach odvolateľ uviedol, že výsluch
navrhovateľky a svedka považuje za v celosti nepresvedčivé, keďže počas výsluchov neboli schopní
plnohodnotne preukázať neschopnosť odporcu zabezpečiť si svoje denné potreby. Z výsluchov je

zrejmé, že si zvláda zabezpečiť stravu sám a len sporadicky konzumuje to, čo mu jeho brat (svedok)
hromadnenavarí.Čosatýkaprania,odporcanedisponujeveľkýmmnožstvomoblečeniaapretojepranie
tohto oblečenia zabezpečené spolu s praním ostatného oblečenia v rámci domácnosti. Navrhovateľka a
svedok nepreukázali, žeby nebol schopný tieto potreby zabezpečiť sám, stačilo by mu len ukázať, ako
sa ovláda práčka. Taktiež považuje za preukázané, že svedok s odporcom nekomunikuje napriek tomu,

že žijú v spoločnej domácnosti a nemá prehľad o tom, či a v akej miere odporca požíva predpísanom
medikamentóznu liečbu, čo vyvracia tvrdenia navrhovateľky o jeho nezištnej starostlivosti oň. Poukázal
na výsluch navrhovateľky, ktorá uviedla, že jej cieľom je nájsť pre neho dom seniorov, aby ho do tohto
zariadenia proti jeho vôli umiestnila. Z výsluchov a dôkazov považuje odvolateľ za preukázané, že vedie
slušný život, nepožíva alkoholické nápoje, ani iné omamné látky, správa sa finančne zodpovedne a zo

svojho skromného dôchodku si značnú časť odkladá na sporenie, aby disponoval finančnou rezervou.
Z dokazovania nevyplývajú také dôvody, aby bol takto výrazne obmedzený na svojej spôsobilosti
na právne úkony, čím by bolo hrubo zasiahnuté do jeho osobnostných práv umiestnením do domu
seniorov proti jeho vôli. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenie znalca bezprostredne po začatí
konania v rozpore s ustálenou právnou praxou, podporenou judikatúrou, keďže pre podanie znaleckého

posudku budú zásadné zistenia a východiska, vyplývajúce z vykonaného dokazovania v úvodných
fázach konania. Z judikatúry podľa odvolateľa vyplýva, že ak ide o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, je nevyhnutné, aby súd pred znaleckým dokazovaním vykonal také dôkazy, ktoré by objasnili
správanie a vystupovanie toho, kto má byť obmedzený na spôsobilosti na právne úkony v každodennýchsituáciách. Len tak môže mať znalec spoľahlivý a široký skutkový základ pre znalecké posúdenie
(rozsudok NS ČSR z 27. 12. 1975, 3 Cz 106/75). Poukázal ďalej na skutočnosť, že záver súdneho
znalca je v príkrom rozpore s doterajším jeho vedením života. Preukázateľne zvládal zabezpečovať

stravu vo vlastnej réžii, ako aj vystupovať do zmluvných a iných právnych vzťahov, ktoré mu nie sú na
príťaž, čo dosvedčil aj doloženými dôkazmi o svojich príjmoch, výdavkoch a sporení. Nepresvedčivosť
dôkazov, predložených navrhovateľkou a svedkom, podľa odvolateľa potvrdzuje skutočnosť, že samotný
súd svoje rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony oprel výhradne o znalecký posudok
súdneho znalca, ktorého závery už rozporoval. Z judikatúry jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že

sudca nie je nadaný potrebnými odbornými znalosťami, pre ktoré ustanovil v konaní znalca, to tomu
nedovoľuje preberať závery znalca nekriticky a bez vyhodnotenia záverov a to aj v komplexnosti vo
vzťahu k záverom z vykonaného dokazovania. Znalecký posudok žiadnom prípade nemôže byť jediným
dôkazným prostriedkom v konaní a nemôže suplovať riadne a dostatočné zistenie skutkového stavu
veci. (Stanovisko Najvyššieho súdu SR z 23. 12. 1980, Sp. S. P L s 3/80). V závere odvolateľ navrhol
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

zamietnuť ako nedôvodný.

5. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka ktorá toto považuje za účelové, nezákonné, ktoré nemá
oporu v skutočnom stave veci. Namieta absenciu konkretizovania výroku napadnutého odvolateľom
a nepovažuje za zrejmé na podklade akých skutočností odvolateľ uplatňuje odvolací dôvod. Aj keď

v zastúpení v konaní nenavrhol vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani na vykonanie
dôkazov, ktoré by preukazovali opak tvrdení jej ako navrhovateľky, či iných dôkazov vykonaných v
konaní. Je toho názoru, že v rámci konania súdu prvej inštancie neboli zo strany odvolateľa produkované
také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť iný záver, najmä rozpor so znaleckým posudkom a
výpoveďou znalca, čo odvolateľ deklaruje až teraz v odvolacom konaní. V konaní pred súdom prvej

inštancie nenavrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Ďalej tvrdí, že odvolanie trpí vadou
nekonkrétnosti, nedôvodnosti a to z titulu, že v ňom absentujú nielen odvolacie dôvody podľa § 365
CSP, aj nové skutočnosti tvrdenia a dôkazy odvolateľ neuvádza, nešpecifikuje, vymenúva. S poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IÚS 736/2016 z 5.12.2017 navrhovateľka v závere navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že berie na vedomie a rešpektuje rozhodnutie
súdu ako nezávislého a nestranného orgánu štátnej moci v zmysle Čl.46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z.
Ústavy SR. Disponuje informáciami obsiahnutými v dokumentoch, ktoré mu boli doručené okresným
súdom z titulu postavenia procesného opatrovníka v konaní. S poukazom na ústavné práva konštatuje,

že eviduje narušené a napäté vzťahy v rodine a čo sa týka samotného chodu domácnosti a s tým
spojených tvrdení účastníkov konania, je procesná zodpovednosť na účastníkovi konania, ktorý má
povinnosť tvrdenia, aby uniesol dôkazné bremeno. Nie je toho názoru, že by sa súd v odôvodnení
výrokovej časti rozhodnutia opieral výlučne o znalecký posudok a nehodnotil tak dôkaz jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti podľa svojej úvahy a pritom neprihliadal na všetko, čo vyšlo za konania

najavo.Mestorešpektujeprávnynázorodvolateľa,zastúpenéhoprávnymzástupcomaberienavedomie
využitie práva podať odvolanie. Vo vyjadrení k podaniu navrhovateľky k odvolaniu procesný opatrovník s
poukazom na procesné ustanovenia a vyšetrovací princípmi mu sporovom konaní iné ďalšie konkrétne
skutočnosti predmetu konania neuviedol.

7. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenia k odvolaniu upresnil, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým
výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, namietajúc nesprávne zistenie skutkového
stavu veci. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 21.9.2023, v ktorom opísal svoj postoj k návrhu
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a súdu dokladované uzatvorené zmluvy, preukazujúce
jeho finančnú zodpovednosť a disciplínu, ktorú navrhovateľ žiadnym spôsobom náležite nespochybnil.

Naproti tomu navrhovateľka sama v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz o potrebe obmedziť
ho na spôsobilosti na právne úkony, okrem vlastnej výpovede a výpovede svedka, ktorý je bratom
navrhovateľky aj jeho a ktoré v žiadnom aspekte nepreukázali dôvodnosť takéhoto radikálneho zásahu
do jeho práv. Skutočnosť, že súd rozhodnutie oprel výhradne o znalecký posudok, uviedol sudca
v úvode pojednávania dňa 25.3.2024, na ktorom vyhlásil rozsudok. Na námietku, že nenavrhol

vykonanie kontrolného znaleckého posudku s poukazom na ustanovenie § 151 CSP uviedol, že v
konaniach podľa CMP sa neuplatňuje striktný princíp (porušenia povinnosti tvrdenia). Počas celého
konania argumentoval, že o svojej spôsobilosti na právne úkony pochybnosti nemá. Dodatočne si
nechal vypracovať kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX u súdneho znalca z odvetvia psychiatrie,zapísaného v zozname znalcov (pripojený k vyjadreniu), v ktorom znalec zhodnotil, že je schopný
náležitezabezpečiťsvojedennépotreby.Zároveňpotvrdil,žepodľanázorusúdnehoznalcavkontrolnom
znaleckom posudku, jeho psychiatrická diagnóza neumožňuje vykonávať samostatné úkony vo vzťahu

ku správe vlastného majetku a zaväzovať sa k právam a povinnostiam, no tento argument znalcov v
pôvodnom aj kontrolnom posudku je vyvrátený praktickým dennodenným životom odporcu, ktorý po
celý život dodržiava finančnú disciplínu, nezaväzuje sa k žiadnym značne nevýhodným povinnostiam
a neuzatvára zmluvy v neprospech, čo v konaní pred súdom prvej inštancie zdokladoval, pričom
navrhovateľka tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nespochybnila. Opätovne konštatuje, že považuje

vykonané dokazovanie v celosti za nedostatočné na to, aby tvorilo taký podklad na takýto zásah do
prirodzených práv odporcu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, po preskúmaní procesnoprávnych podmienok odvolacieho

konania a zistení, že odvolanie osoby o spôsobilosti ktorej sa koná bolo podané včas (§ 362 ods.1
CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
ods.1 CSP) a obsahuje zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario ),
pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny.
Súd prvej inštancie, aplikujúc správne príslušné zákonné ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanoveniami § 231 a nasl., § 272 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, posúdil vecne
správne splnenie zákonných podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej

spôsobilosti konal v potrebnom preukázanom rozsahu a správne ďalej postupoval, keď určil opatrovníka
v osobe navrhovateľky - rodinných a osobných pomerov znalej sestry v blízkom príbuzenskom vzťahu, s
predpokladom potrebnej citovej väzby s tým, že túto opravil a zároveň zaviazal povinnosťou opatrovanca
- odvolateľa zastupovať vo vymedzenom rozsahu za súčasne stanoveného dohľadu súdu v polročných
intervaloch.

9. Odvolacísúdsodkazomnadostatočnédokazovanie,vykonanésúdomprvejinštancie,keďsúdriadne
vypočul tak osobu, o ktorej obmedzení spôsobilosti sa koná, ako aj znalca, navrhovateľku a svedka
v osobe blízkej príbuznej osoby - brata so znalosťou situácie, poukazuje na preukázanú dôvodnosť
návrhu.

10. Podľa § 10 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je
len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak

sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

11. Zákonom upravená možnosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v podobe akéhokoľvek
presne vymedzeného zásahu do spôsobilosti fyzickej osoby je zásahom závažným, prísne
aplikovateľným len na základe splnenia hmotnoprávnych predpokladov, vyplývajúcich z citovaného

§ 10 Občianskeho zákonníka. Na identifikovanie duševnej poruchy u fyzickej osoby sú potrebné
odborné znalosti. Obligatórnym postupom v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo
navrátenie spôsobilosti na právne úkony je ustanovenie znalca pre posúdenie zdravotného stavu
osoby, o spôsobilosť ktorej sa koná. Len výnimočne, pokiaľ je z okolností prejednávanej veci zjavné,
že duševná porucha v nezmenenom rozsahu dlhodobo u posudzovanej osoby pretrváva, môže sa

uspokojiť súd s odborným vyjadrením lekára takejto osoby. V danom prípade súd disponuje lekárskymi
správami z období rokoch 2022, 2023, vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie odvolateľa, následne
na to súdnym znaleckým posudkom z roku 2024, ktoré v dostatočne zachytenom časovom období
preukazujú deklarovaný negatívny zdravotný stav posudzovanej osoby, s popísanými takmer totožnými
symptómami psychického ochorenia, bez výraznej zmeny v nadväznosti na užívanie, resp. neužívanie

odporúčanej medikamentóznej liečby odvolateľom. Zdravotný stav posudzovanej osoby - odvolateľa bol
posúdený znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria (znalecký
posudok č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2023), pričom závery znalca jednoznačne preukazujú potrebu
úpravy osobnostných práv v rozsahu obmedzenia. Nadôvažok, rovnako odvolateľom predloženýsúkromný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (č.XX/
XXXX) preukazuje skutočnosť, že správanie odvolateľa i v bežnom živote, vplyvom ustálenej diagnózy
reziduálna schizofrénia, na základe splnených diagnostických kritérií uvedenej psychickej poruchy,

ovplyvňuje prítomnosť systematizovaných pranoidno-perzekučných bludných obsahov v myslení
reziduálneho charakteru. Aktuálne nastavenú psychofarmakologickú liečbu odvolateľ nerešpektuje a
pravidelne neužíva, pričom i podľa znalca výrazné poddávkovanie, aktuálne s minimálnou, ak vôbec
účinnosťou, pri diagnóze a súčasnom psychickom stave odvolateľa, ovplyvňuje jeho rozpoznávacie,
rozhodovací a ovládacie schopnosti. Prognózu odvolateľa označil ako nepriaznivú pre prítomnosť

bludných obsahov v myslení s negatívnym dopadom na správanie. Neakceptovanie odporúčanej
psychofarmakologickej liečby, respektíve hospitalizácie v rámci liečby, sám odvolateľ vo svojich
vyjadreniach nepopiera. Znalecký posudok, vykonaný súdnym znalcom v danom konaní, v znení
jeho záverov, tak odvolací súd považuje za riadny, odborný, ktorý spolu aj s výpoveďou znalca na
pojednávaní dostatočným spôsobom poskytol odpovede na kladené otázky a vyslovil jednoznačný
záver, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u odvolateľa plne opodstatnené. Odvolací súd

taktiež nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sestra odvolateľa - navrhovateľka nemohla byť ustanovená za
opatrovníčku. Preukázaný nebol žiadny postup, či konanie v neprospech opatrovanca - odvolateľa.

12. V znení ďalších odvolacích námietok, odvolací súd cituje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v
znení ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. I keď prvoinštančný súd prevzal do dôvodov rozhodnutia
takmer doslovne vyjadrenia účastníkov namiesto uvedenia zovšeobecňujúcich záverov, dostatočne
vygeneroval podstatné skutočnosti pre rozhodnutie, ktoré odôvodňujú jeho záver (uvedený v odseku
14) o opodstatnenosti zásahu súdu do osobnostných práv odvolateľa v kontexte zákonných ustanovení
na ochranu v danom prípade najmä jeho samého v rozsahu jeho práv na zdravotnú starostlivosť,

finančných záujmov a práva na konanie pred orgánom verejnej a štátnej správy. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej tvorí jeden celok, pričom odvolacie
konanie neprináša nové skutočnosti, resp. nie je založené na okolnostiach, ktoré by neboli známe už v
predchádzajúcomkonaní.Odvolacísúdvcelomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkový
stav s tým, že bolo vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie veci, súd výsledky

dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by bolo v zmysle zákona správne sa od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť a ani odvolateľ neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal,

alebo ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

13. Odvolací súd, keďže nedospel k záveru, že dôvody odvolania sú spôsobilé k tomu, aby napadnutý
rozsudok zmenil, resp. zrušil v dôsledku podaného odvolania, v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výrokov V. a VI., ktorými bolo rozhodnuté

o náhrade trov konania, ako aj náhrade trov konania štátu v zmysle ustanovenia § 52 CMP a § 251
CMP. Podľa odvolacieho súdu ani nevydanie uznesenia o zrušení pôvodne ustanoveného procesného
opatrovníkavosobebrataopatrovancaI.F.zodňaXX.XX.XXXXniejedôvodomnazrušenierozhodnutia
súdu prvej inštancie, nakoľko predmetné procesné rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z
dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

15. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2
CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).