Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123468207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v spore

žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného
právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36
864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 238,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 238,34 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy 238,34 eur od 15.11.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 11.12.2023 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 30.01.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 238,34 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy 238,34 eur od 15.11.2023 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa dňa 19.09.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť RE + MI, s.r.o., IČO: 35708654, so sídlom Hlavné námestie 2, 811 01 Bratislava. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX

zo dňa 02.10.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 2.10.2023 do 12.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 27.10.2023 na sumu 1335,87 EUR bez DPH za 11 dní, t.j. dobu

užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného
vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaloženýchnákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou
z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2023

vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1335,87 EUR bez DPH, ktorej postúpenie poškodený
oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom
náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 30.10.2023
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1097,53 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo
používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na
podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým

poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný
poskytnúť žalobcovi najneskôr do 14.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 30.10.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom
na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo

výške 238,34 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.11.2023 do zaplatenia v
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle
ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla

voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.

zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.05.2019,sp.zn.9Co/300/2018).Kpostupovanejpohľadávke
žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,

že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,
že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v

tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz

finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.
13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli

poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.

2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018).

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Mal za to, že Faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorú vystavilautorizovaný servis pre motorové vozidlá zn. BMW — servis Auto Palace Bratislava s.r.o., Vajnorská
136/C, 831 04 Bratislava, IČO: 17 320 712, bola vystavená dňa 10.10.2023 (utorok) po dodaní
služby, t.j. zrealizovaní opravy poškodeného vozidla; splatnosť' bola stanovená na deň vystavenia,

t.j. 10.10.2023. Po dátume opravy (10.10.2023) mal poškodený k dispozícii svoje opravené vozidlo,
preto nebolo opodstatnené, aby ďalej využíval náhradné motorové vozidlo. Faktúra za opravu bola
servisom žalovanému zaslaná bezprostredne po vystavení, plnenie za opravu bolo servisu poukázané
dňa. Prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 12.10.2023 t.j. po uplynutí 2 dní od skončenia opravy.
Z doby prenájmu žalovaný uznal ako oprávnenú dobu prenájmu 9 dní, pokiaľ sa vozidlo opravovalo,

2 dni žalovaný neuznal z dôvodu, že prenájom už nebol účelný, keďže vozidlo poškodeného bolo
opravené. Na základe uvedeného je žalovaný toho právneho názoru, že nárok na preplatenie 2 dní
prenájmu vo Výške 238,34 Eur po zrealizovaní opravy je neúčelný. Na základe uvedeného plnenie
žalovaného (v trvaní 9 dní) zodpovedalo času skutočnej opravy vozidla, t.j. času, kedy bol nájom vozidla
účelný a nevyhnutný. V žalobnom návrhu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom vysvetlené,
prečo keď poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 10.10.2023 (utorok), prenájom náhradného

vozidla skončil až dňa 12.10.2023 (štvrtok). V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje dať' do pozornosti
konajúceho súdu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.4.2019, spis. zn. 3Cob/47/2019, kde
je uvedené: „Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu už totiž nebolo možné považovať za účelný
a nutný náklad na vynaloženie v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nešlo o vozidlo
náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nebolo možné dočasne užívať' vlastné

vozidlo.” So záverom odvolacieho súdu sa stotožnil aj Najvyšší súd SR spis. zn. 40bdo/90/2019 zo dňa
15.11.2019. Žalovaný sa nemôže stotožniť' so skutočnosťou, že prenájom trval až do dňa, kedy žalovaný
poskytolservisuplneniezaopravuvozidlaapoškodenýsimoholvozidlovyzdvihnúť'zoservisuaukončiť'
prenájom náhradného vozidla. Žalovaný je toho právneho názoru, že servis neoprávnene zadržiaval
opravené vozidlo a nevydal ho po oprave hneď poškodenému. Tento právny názor žalovaného

korešponduje aj s Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota pod SP. zn. 12C/4/2022, ktoré súdne
rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, SP. zn. 11 Co/34/2022-171
zo dňa 21.7.2022. „V prejednávanom prípade na Okresnom Súde Rimavská Sobota bolo na základe
faktúry vystavenej autoservisom zrejmé, že spoločnosť' FINAL - CD spol. s r.o., ktorá vykonala
opravu poškodeného vozidla, túto ukončila dňa 25.6.2021, ktorý deň je označený ako dátum dodania

tovaru a poskytnutia služby a dňom splatnosti je dátum 9.7.2021. Je teda nepochybné, že v čase
ukončenia opravy nebola pohľadávka autoservisu splatná, táto sa stala splatnou až neskôr, a preto si
autoservis nemohol uplatniť zádržné právo postupom podľa 151s OZ Iný dôvod zadržania poškodeného
motorového vozidla preukázaný nebol a poškodená si mohla prevziať' svoje opravené motorové vozidlo
kedykoľvek po ukončení opravy.” Žalovaný je toho právneho názoru, že postup servisov, ktoré realizujú

opravu, ktoré opravené vozidlo vydajú až po úhrade faktúry, resp. vystavení krycieho listu zo strany
poisťovne škodcu, nemá oporu v zákone a na uplatnenie zádržného práva nie je upozornený ani
poškodený a ani poisťovňa škodcu. Z tohto pohľadu sa konanie servisu Auto palace Bratislava s.r.o.,
ktorý realizoval opravu vozidla (jedná sa o autorizovaný servis vozidiel zn. BMW), javí žalovanému
s poukazom na ust. S 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby
spotrebiteľ' poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška
jeho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa", za neprijateľné, aby osoba vykonávajúca opravu vozidla žiadala zabezpečenie úhrady
opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré prevzala za účelom opravy. Po ukončení opravy

dňa 10.10.2023 mal servis vyzvať' poškodeného — spoločnosť' RE + Ml s.r.o. na prevzatie opraveného
vozidla. Nakoľko pri náhrade škody za nájom vozidla od 10.10.2023 (vystavenie faktúry za opravu) do
12.10.2023 (ukončenie nájmu) absentuje príčinná súvislosť' s konaním škodcu (poistenca žalovaného),
resp. z takéhoto porušenia povinnosti nie je zodpovedná osoba, ktorá spôsobila poškodenie vozidla, je
nárokžalobcunedôvodný.Žalovanýmázato,ževuvedenomprípadedošlonastranežalobcuknekalým

obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu požívať' právnu ochranu. Svoje vyjadrenie
si žalovaný dovoluje opriet' o Rozhodnutie Ústavního soudu, Brno, TZ 21/2018 zo dňa 27.2.2018,
uverejnený na stránke htt s://www.usoud.cz/aktualne/s or -tzv-lovcu-do ravnich-nehod-s- (jistovnami-
o- lneniz-povinneho-ruceni-ve-svette-kor/, kde je uvedené nasledovné: „Dosahování zisku je smyslem
podnikání, které zaslouží respekt a ochranu — nesmí se však dít parazitujícím a právo zneužívajícím

způsobem. Ústavní soud má vážné pochybnosti o tom, zda podnikání vedlejší účastnice bylo vedeno
ve fair duchu, v souladu s dobrými mravy a minimálně tím se měl odvolací soud zabývat. Systém
povinného ručení primárně chrání poškozené, potažmo i viníky nehod, nelze však připustit, aby byly
účelovým navyšováním nákladů na odstraňování škod čerpány finanční prostředky, které by při poctivémjednání čerpány nebyly, což by nakonec mohlo jít k tíži všech pojistníků (nejen podnikatelů v oboru
pojišťovnictví), neboť „povinné ručení by podražilot Byla-li od zahájení opravy vozidla uměle navyšována
její cena, aby odpovídala kvalitní a autorizované opravě, aniž by s tím byla poškozená (navíc v postavení

spotřebitelky, tedy slabší strany) srozuměna, a šlo pouze o maximalizaci příjmu autoservisu či vedlejší
účastnice ze systému povinného ručení, pak lze mít pochybnosti o tom, zda je možné takovému jednání
poskytnout právní ochranu, zda nejde o jednání nepoctivé a v rozporu s dobrými mravy. V obdobnom
duchu je aj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.02.2018, SP. zn. IV. ÚS 2043/17, v
ktorom ústavný súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži

rešpekt a ochranu — nesme sa však diať' parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém
povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú
byt' likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni
poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať' škodu celkom z vlastných
finančných prostriedkov Nie /e možné však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na
odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo

by nakoniec mohlo íst' na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva),
keďže by to povinné ručenie predražilo.” Citovaný záver je podľa názoru žalovaného aplikovateľný
aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť' minimálne ako snahu zneužiť' systém
povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť' na úkor žalovaného, ak už nie
priamo ako snahu parazitovať' na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu

ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť' ako
výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto
výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia S 265
Obchodného zákonníka. Systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť' na spravodlivé odškodnenie
(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu

uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak
systém povinného zmluvného poistenia nemá byt' akousi file_0.jpg

file_1.wmf

dojnou kravou” s cieľom, aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní,
ale aj samotných poškodených. Vzhľadom na skutočnosť', že poisťovne v zmysle Zákona č. 39/2015
zz. o poisťovníctve v platnom znení, S 37 a nasl. sú povinné vytvárať' technické rezervy na krytie
svojich budúcich záväzkov voči poistníkom, poisteným i poškodeným, každé umelé (nepreukázané)
navyšovanie nárokov na poistné plnenie, resp. náhradu škody, sa nevyhnutne zohľadní v predpise

poistného pre všetkých užívateľov povinného zmluvného poistenia. V ďalšom žalovaný rozporoval úroky
z omeškania.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera
z dôvodu, že nájom náhradného motorového vozidla za obdobie nasledujúce po vystavení faktúry za

opravu poškodeného vozidla dňa 10.10.2023 nemožno považovať za účelný. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých
z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo

poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil

od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas
ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaný
spolu s odporom predložil okrem iného faktúru vystavenú autoservisom Auto Palace Bratislava s.r.o.

zo dňa 10.10.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru
alebo služby dňa 10.10.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je
oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom
prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej vecitak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo
strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do
sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože

samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo
vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia
žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Autoservis mal až po
doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného,

a preto okamžite po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 12.10.2023 bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj v uvedený deň vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil.
Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval
poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu motorového vozidla, túto zasiela rovno
poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne
resp. vyplatením poistného plnenia. Rozporoval tvrdenie žalovaného o tom, že poškodený už dňa

10.10.2023 mal k dispozícii svoje opravené vozidlo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že poškodený mal možnosť
prevziať si vozidlo už v tento deň, je na ňom, aby uvedenú skutočnosť preukázal, nakoľko žalobca
ani poškodený nemá ako preukázať negatívnu skutočnosť. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla

(k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu
trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako
bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné
vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Argumentácia žalovaného

je irelevantná s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v
dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu

nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške
2.519,30 EUR na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom

prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho
užívania. Uvádzame, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave
poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je preto relevantné,
že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 02.10.2023 do 12.10.2023, t.j. 11 dní, nachádzalo

v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto
období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby

poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť
požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu

škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho
vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalovaný

v podanom odpore poukázal okrem iného na Rozhodnutie Ústavního soudu, Brno, TZ 21/2018 zo dňa
27.02.2018 v spojení s Nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS
2043/17, podľa záverov ktorých považuje obchodný model žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť za
parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je v rozpore so zásadami poctivéhoobchodného styku. Takéto argumenty vyhodnocujeme ako účelové a špekulatívne. V celom rozsahu
odmietame, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca
je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so

zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou
nehodou. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukazuje
na obsah jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, je totiž toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a
nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený
úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z..

5. Žalovaný v duplike uvádza, že s praxou servisu, ktorú žalobca deklaruje v bode 11. svojho vyjadrenia,
nebol oboznámený ani poškodený a ani žalovaný. Žalovaný je toho právneho názoru, že servis je po
ukončení opravy povinný informovať' poškodeného, že jeho vozidlo bolo opravené a informovať' ho
o tom, kedy si ho poškodený môže vyzdvihnúť'. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že servis túto svoju
povinnosť' opomenul, poškodeného nevyzval na prevzatie vozidla a čakal, kedy bude mat' uhradenú

faktúru za opravu. Táto prax servisov však nemôže ísť' na ťarchu žalovaného. V ďalšom žalovaný
uvádza, že k praktike servisov si že v písomných potvrdeniach (jedná sa o typizované potvrdenia s
rovnakým obsahom) daných autorizovaných servisov — ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina, MD-Bavaria
Zilina, s.r.o. ako aj FINAL CD s.r.o. je jednoznačne uvedená nasledovná formulácia: ...”Túto faktúru
servis vdeň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody le

povinná faktúru zaplatiť'.... ” Z uvedeného vyplýva, že servis na jednej strane zadržiava opravené vozidlo
ako zábezpeku a zároveň eviduje voči poisťovni pohľadávku vo Výške vystavenej faktúry za opravu.
Z daného vyplýva, že servis, ktorý opravu realizoval, má svoju pohľadávku zabezpečenú dvakrát, t.j.
opraveným motorovým vozidlom ako aj pohľadávkou voči poisťovni škodcu. Uvedené jednoznačne
stavia žalovaného ako poisťovňu škodcu do nerovného postavenia oproti servisu, a to z dôvodu, že

jednak má žalovaný záväzok uhradit' faktúru za opravu, ale zároveň mu narastajú náklady za prenájom
náhradného vozidla a to aj za dobu, čo poškodené vozidlo je už opravené a je poškodenému k dispozícii,
ale servis mu ho nevydá, kým nie je zo strany žalovaného uhradená faktúra za opravu. Ako žalovaný
uvádzal v odpore, tento postup servisov, realizujúcich opravu, ktoré opravené vozidlo vydajú až po
úhrade faktúry, resp. vystavení krycieho listu zo strany poisťovne škodcu, nemá oporu v zákone a na

uplatnenie zádržného práva nie je upozornený ani poškodený a ani poisťovňa škodcu. Z tohto pohľadu
sa konanie servisu Auto Palace Bratislava, s.r.o., ktorý realizoval opravu.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.10.2024, ktorého sa zúčastnil žalovaný, ktorý zotrval na svojich
doterajších tvrdeniach a argumentácii. Žalobca sa ospravedlnil a žiadal konať a rozhodnúť v zmysle

obsahu podaní a listinných dôkazov. Súd pojednával v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu
a vec meritórne rozhodol.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zmluvou o nájme č. XXXX/XXXX zo dňa 02.10.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla A. B. XXX, EČV: C. XXX D., od 02.10.2023 do
12.10.2023 s denným nájomným 165,- eur, zmluvné nájomné 143,-eur. Jednorazový poplatok za
pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-eur s DPH. Podľa Protokolu o prenájme
náhradného vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 02.10.2023 a odovzdal žalobcovi späť dňa

12.10.2023.

9. Žalobca vystavil poškodenému dňa 12.10.2023 faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 27.10.2023 na
sumu 1 603,04 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXXX/XXXX, za
obdobie od 02.10.2023 do 12.10.2023. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a

prevzatie vozidla 30,- eur s DPH.

10. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 12.10.2023 za odplatu 1.350,12 eur svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému žalovanému vo
výške 1.335,87 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.. Postupca

postúpil s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5
Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky
a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.11. Poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo
A. B. XXX, EČV: C. XXX D., od 02.10.2023 do 12.10.2023 (11 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo

po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu
poisťovňu. Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a
prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.

12. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí MV z autoservisu vyplýva, že poškodené MV bolo po poistnej

udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 02.10.2023. Po ukončení opravy a doručení
krycieho listu zo strany Kooperativa poisťovňa, a.s. dňa 12.10.2023 bolo poškodené MV bezodkladne
odovzdané držiteľovi dňa 12.10.2023.

13. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 12.10.2023. Následne si
žalobca si u žalovaného listom zo dňa 12.10.2023 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

14. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.10.2023 žalovaný náklady na zapožičanie
náhradného vozidla priznal vo výške 1097,53 eur s odôvodnením, že doba obvyklá na opravu vozidla
je 9 dní s odôvodnením, že dobu nevyhnutnú na opravu vozidla určuje výrobca pre príslušnú značku
a typ motorového vozidla. Z internetbankingu žalobcu vyplýva, že žalovaný poukázal na jeho bankový

účet sumu vo výške 1097,53 eur.

15. Z krycieho listu poisťovateľa – žalovaného vyplýva, že tento bol vystavený dňa 13.10.2023.

16. Z faktúry autorizovaného autoservisu AUTO PALACE Bratislava s.r.o. č. XXXXXXXXXX, ktorej

prílohou bola aj kalkulácia vyplýva, že faktúra bola vystavená dňa 10.10.2023 vo výške 2 519,30 Eur
bez DPH.

17. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2023 (Krycí list) žalovaný náklady na opravu
motorového vozidla priznal vo výške 2 519,30 eur bez DPH.

18. Z potvrdení spoločností ALTERIA MOTOR s.r.o. Žilina, MD-Bavaria Žilina, s.r.o a Final CD, Žilina
vyplynulo,že nákladynaopravupoškodenéhomotorovéhovozidlasauhrádzajúzpovinnéhozmluvného
poistenia vinníka autonehody a ako náhrada úhrady nákladov sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystaví
príslušná poisťovňa , doručí autoservisu a až potom je vydané opravené motorové vozidlo vlastníkovi.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

20. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže

byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ
akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovaťpreukázania
zmluvy o postúpení.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

24. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

26. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Nárok žalobcu sa odvíja od § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj od § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 19.09.2023 došlo k dopravnej nehode v Bratislave,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová

udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas doby zisťovania
nákladov na opravu jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy
o nájme č. XXXX/XXXX zo dňa 02.10.2023 poškodený užíval vozidlo BMW X3 30d, EČV C. XXX
D. v rozsahu 11 dní nájmu, a to v období od 02.10.2023 do 12.10.2023. Po skončení doby nájmu

vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXXX za prenájom náhradného vozidla v trvaní 11 dní
s výškou nájomného 143,- eur s DPH/ deň, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla vo výške 30 eur s DPH, spolu vo výške 1.603,04 eur s DPH, na základe čoho
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo
dňa 30.10.2023 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie

vo výške 1097,53 eur s odôvodnením priznania poistného plnenia len za obdobie 9 dní s tým, že denná
výška nájomného nebola spochybnená.

29. Spornou v konaní zostala otázka doba trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na úroky
z omeškania.

30. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.31. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku náhodnej
poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený

si prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 02.10.2023 do 12.10.2023 počas jeho opravy
v autoservise resp. doručenia krycieho listu. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 19.09.2023,
vozidlo bolo v autoservise odo dňa 02.10.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné
vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a

užívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené pri
spomínanej dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by
nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však
bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom
z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol
nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľských potrieb.

32. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením

požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla.

33. Žalovaný rozporoval celkovú dobu nájmu náhradného vozidla. Žalobcovi po prešetrení poistnej

udalosti priznal nárok v rozsahu 9 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z
hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného
obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a
trvanie zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela

od posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplýva aj
z čestného prehlásenia poškodeného a odovzdávacieho a preberacieho protokolu, podľa ktorého bolo
vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 02.10.2023 a po ukončení opravy
a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 12.10.2023 bolo vozidlo odovzdané poškodenému
dňa 12.10.2023.

34. Poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla
v podobe nájomného, tak patria k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu
motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného

vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá
škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo
k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú
dobu od 02.10.2023 do 12.10.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny

predchodca žalobcu) zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať
u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal
ten s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný
stav inak než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy),
prípadne aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol

poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci
ho nezavinil. Zároveň, ako vyplýva z praxe autoservisov, tieto odovzdajú opravené motorové vozidlo
až po doručení krycieho listu od poisťovne ako dokladu úhrady nákladov za opravu. Takže ak faktúra
za opravu bola vystavená dňa 10.10.2023 bolo v záujme žalovaného ešte v ten deň vystaviť a doručiť
servisu krycí list. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je

už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho nezavinil. Zároveň, ako vyplýva z praxe autoservisov,
tieto odovzdajú opravené motorové vozidlo až po doručení krycieho listu od poisťovne ako dokladu
úhrady nákladov za opravu. Takže ak faktúra za opravu bola vystavená dňa 10.10.2023 bolo v záujme
žalovaného ešte v ten deň vystaviť a doručiť servisu krycí list a nie až 13.10.2023. Súd v tejto súvislostipodotýka, že z prednesu žalovaného vyplynulo, že faktúra s autoservisu bola v systéme žalovaného
zaregistrovaná dňom 11.10.2023. Predmetný krycí list je zo dňa 13.10.2023, kde sa však v samotnom
texte spomína, že ukončenie šetrenia poistnej udalosti bolo dňa 12.10.2023. V ďalšom neobstojí ani

následná argumentácia , že poškodený alebo žalobca mali hneď kontaktovať autoservis po vystavení
faktúry dňa 10.10.2023, aby táto bola zaslaná žalovanému, a žiadať o vozidlo a ukončiť nájom, keď
žalovaný ako poisťovňa ukrátil žalobcu resp. poškodeného o dva dní. Ak žalovaný požaduje od žalobcu
bezodkladnosť a promptnosť a povinnosť bdieť nad svojimi právami, tak to isté platí aj pre žalovaného:
rýchlosť, bezodkladnosť a povinnosť bdieť nad svojimi povinnosťami vo vzťahu k svojim zmluvným

a zákonným partnerom a teda dňom 10.10.2023 mal uvedenú faktúru zaevidovať, spracovať a ukončiť
šetrenie poistnej udalosti. Súd konštatuje, že žalovaný svojou liknavosťou spôsobil prieťahy, ktoré sa
snažil monetizovať voči poškodenému teda voči žalobcovi.

35. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 11 dní podľa
nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia poškodeného

a odovzdávacieho protokolu a nie z počtu hodín, počas ktorých autoservis opravu vykonával a ani zo
žalovaným ničím nepodložených tvrdení o počte dní na opravu vozidla, ktoré má určovať výrobca pre typ
vozidla a daný rozsah poškodenia. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo,
že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli, resp. nezodpovednosti poškodeného pri výbere
vhodného autoservisu poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola

uplatnená za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody v dôsledku dopravnej nehody. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné
vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou.

36. Z dokazovania vyplynulo, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená 10.10.2023
a krycí list bol zo strany žalovaného doručený dňa 13.10.2023 a ukončenie šetrenia poistnej udalosti
bolo ku dňu 12.10.2023, pričom poškodený si bezodkladne, a to ešte v ten istý deň 12.10.2023 prevzal
svoje opravené vozidlo a ukončil nájom náhradného vozidla, tak ako vyplýva z predložených listinných
dôkazov. Doba nájmu trvala od 02.10.2023 do 12.10.2023.

37. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Pri poskytnutí náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla je

potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený (právny predchodca žalobcu) vylúčený
z užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Je to práve poškodený (právny predchodca
žalobcu), ktorý protiprávnym konaním poistenca žalovaného prišiel o možnosť využívať vlastné
motorové vozidlo. Preto od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby upustil od svojho rutinného spôsobu
prepravy. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako

nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a
bežná prax. Uvedená liknavosť poisťovne však nemôže ísť na ťarchu poškodeného, ktorý reálne
nemohol užívať svoje vozidlo riadne a včas aj keď už bolo opravené, keďže v zmysle postupov servisu
tento kontaktuje zákazníkov až momentom doručenia krycieho listu. Súd ma zato, že poisťovňa bola
neflexibilná a následne si svoju neschopnosť chcela monetizovať voči poškodenému.

38. Uplatnená náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a

preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného

stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného
vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidlaje podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol poškodený
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel
prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovaným. Uvedené náklady by neboli

vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo.

39. Je potrebné doplniť, že súd nemohol prihliadnuť na žalovaným prezentovanú argumentáciu,
podľa ktorej autoservis pracoval na oprave poškodeného vozidla len 11 dní Tento údaj žalovaný
zistil z kalkulácie autoservisu č. 1238306909, ktorá tvorila prílohu faktúry č. XXXXXXXXXX. Uvedená

kalkulácia nezohľadňuje dodaciu dobu jednotlivých náhradných dielov, ich dostupnosť, vyťaženosť
autoservisu, jeho personálne vybavenia prípadne iné skutočnosti, ktoré súvisia s vykonaním opravy
a s následnosťou jednotlivých úkonov v rámci nej, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú
závislé od vôle poškodeného. Časový rozpis v kalkulácii autoservisu je teda v tomto prípade pre účely
poskytnutia náhrady za prenájom náhradného vozidla irelevantný, nakoľko poskytuje informáciu výlučne
o jednotlivých časových úsekoch opravy vozidla, a nie o celkovej potrebnej dĺžke opravy.

40. Okrajovo súd dodáva aj ohľadom výšky denného nájomného , že z judikatúry vyplýva, že
poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa
riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté

porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu
(Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).

41. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
1097,53 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 238,34 Eur uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 1 335,87 eur - priznaná suma 1097,53 Eur= žalovaná istina 238,34 eur), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych

ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

42. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie
je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ

poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp.
jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného

zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si zníženého poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a

účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého

(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné
plnenie v uplatnenej výške 238,34 eur a svojvoľne znížil poistné plnenie na 1097,53 eur.

43. Ohľadom zásady „neminem laedere“ súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 415 OZ
zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere).

Tátopovinnosťjevyjadrenáslovami,žekaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámna
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku,
o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak
fyzickým, ako aj právnickým osobám. Túto zásadu generálnej prevencie v prvom rade nerešpektovala nedodržal poistenec žalovaného, preto je právne irelevantné ju aplikovať na situáciu žalobcu resp.
jeho právneho predchodcu.

44. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 238,34 eur od 15.11.2023 do zaplatenia. Ukončenie
poistného šetrenia nastalo dňa 30.10.2023 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 31.10.2023 začala plynúť
žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa
dostal do omeškania od 15.11.2023. Súd priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako
požadoval žalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné,

v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 9 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej
výškeasvojvoľneabezrelevantnýchdôvodovposúdilnižšieplnenie.Keďžežalovanýsvojvoľneposkytol
nižšiu sumu - poníženú o 238,34 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr

než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a zavinenia za zastavenie konania. Nakoľko súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona

č. 233/1995 Z. z.)