Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5T/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ondrej Hertel

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2322010382.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Ondrejom Hertelom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému J. K., E.. XX.XX.XXXX K. Š., trvale bytom J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c),
písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2024 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. K., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. J., S.,

je vinný, že

v presne nezistenom čase, približne v mesiaci november roku 2020, po dobu 7 dní, v obci J., v rodinnom
dome so súpisným číslom 266, v ktorom býval spolu so svojou v tom čase šesťdesiatsedem ročnou
matkouW.K.,E..X.X.XXXX,opakovanevulgárnenadávalsvojejmatkeW.K.azároveňsajejopakovane
vyhrážal so slovami, že ju zlikviduje, zabije, že jej odreže hlavu mačetou, pričom v jednom prípade svoju
matku W. K. súčasne aj sotil, v dôsledku čoho sa W. K. v obave o svoj život zamykala v izbe a dvere
si podopierala fotelkou, do izby si nosievala nočník, aby nemusela ísť v noci z izby von a v ruke držala
telefón, aby si vedela privolať pomoc, pričom vzhľadom na vek W. K. a to, že W. K. je jeho matka,

obžalovaný očakával menší odpor,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

čím spáchal

-prečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmenob)Trestnéhozákonaúčinného
do 5.8.2024 s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona
účinného do 5.8.2024.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 5.8.2024 na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona účinného do 5.8.2024 výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51
ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s
probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky.Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhodo5.8.2024,spoukazomna§51ods.3Trestnéhozákona
účinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenie:
- zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 28.03.2022 na Okresný súd Galanta obžalobu pod
č. k. 2 Pv 144/21/2202-25 zo dňa 25.03.2022 na J. K. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona.

Súd vec prejednal na hlavnom pojednávaní, pričom vykonával dokazovanie nasledovnými dôkazmi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.
Podľa§258ods.4TPbolaprečítanázápisnicaoskoršejvýpovediobžalovanéhoJ.K.zodňa30.12.2021
na č.l. 21-22, nakoľko to navrhol prokurátor, keďže obžalovaný využil na hlavnom pojednávaní právo

nevypovedať.
Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že žil s matkou v J.. On býval na poschodí a mama
dole. Posledný rok teda v roku 2020 si s mamou prestali rozumieť. Občas sa hádali. Vie, že jej raz
povedal, že je piča. Inak jej nenadával ani ju neudrel, ani sa jej nevyhrážal. Má svoju mamu rád, nikdy
by jej také nespravil. Raz jej povedal, že je piča, vtedy bol nervózny. Nerozbíjal nábytok či iné predmety.

Hore na poschodí, kde žil, si pamätá, že tam bola tma a sa potkol a narazil do takej malej skrinky a nejaké
sklo na nej aj bolo, to vtedy rozbil. Vie, že to svetlo, čo nesvietilo opravil tak, že vymontoval vypínač
a potom to svietilo. Môže byť, že opravoval kotol. Nikdy svoju mamu nesotil ani sa jej nevyhrážal. V
čase spoločného bývania s mamou nebral žiadne drogy ani lieky. Alkohol nemá rád, pil len občas a aj
to len veľmi málo.

Z výpovede svedkyne J. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo po odstránení rozporov aj to, že v
novembri 2021 na adrese A. XXX, J. obžalovaný ubližoval jej matke W. K.. Jej mama sa bála odísť z izby
lebo všetko hádzal a vtedy volali policajtov, ktorí ho zobrali. Jej mama sa veľmi bála a preto zobrala svoju
mamu bývať k nej, lebo potom obžalovaného pustili. V čase skutku bol obžalovaný agresívny ale teraz je

obžalovaný dobrý a prispeje aj na chod domácnosti. Obžalovaný sa vyhrážal jej mame. Obžalovaný raz
sotil jej mamu ale inak jej neublížil. Má vedomosť o tom, že obžalovaný rozbíjal luster, prepojil elektriku
a búchal do skríň a to aj na poschodí aj v pivnici. Jej matka v čase spáchania skutku v roku 2020 mala
67 rokov. Obžalovaný je vo vzťahu k poškodenej syn. V ten deň keď volali policajtov sa obžalovaný
vyhrážal všetkým, že ich zabije a teda aj jej mame.

Súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazovo zvukový
záznam, na ktorom je zaznamenaný výsluch svedkyne - poškodenej W. K. z digitálneho média z prednej
časti vyšetrovacieho spisu zo dňa 07.12.2021, z ktorého vyplynulo aj to, že obžalovaný jej vulgárne
nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije s mačetou, odreže jej hlavu. Jeho agresívne spávanie trvalo už

dlhšie (asi rok a pol), ale nikdy nebolo až natoľko intenzívne. Posledných 7 dní držala v posteli telefón,
nakoľko mala obavu, že ju obžalovaný zabije. V noci sa zabarikádovala v izbe (pritlačila fotelku o dvere,
aby ich obžalovaný nevedel otvoriť), nakoľko sa bála v noci o svoj život. Obžalovaný jej búchal na dvere.
Poškodená v noci nevychádzala ani z izby, mala tam prichystaný kýbeľ aj s papierom, kde vykonávala
potrebu. Keď vošla do kuchyne, sotil ju k mrazničke, pričom uviedla, že keby nepadne na mrazničku, ale

na zem tak ju určite zabije, nakoľko má boľavé kĺby a nevie vstať zo zeme ani sa brániť. Obžalovaný jej
v dome, na poschodí, všetko rozbil, vymenil vypínač za zástrčku. Poškodená sa veľmi bála a nevedela
kvôli tomu spať. Mala podozrenie, že obžalovaný berie drogy. Obžalovanému dohovárala i poškodenej
dcéra so zaťom. Správanie obžalovaného z iných osôb nevidel nikto, toľko rozumu obžalovaný mal, že
keď syn prišiel náhodou, lebo prišli dosť, prišla ju pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel buď hore alebo dole.

Poškodená obžalovanému zrušila trvalý pobyt, nakoľko jej neprispieval na domácnosť a predala dom
dcére za 1 eur.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka A. G. zo dňa 25.02.2022 na čl. 110 vyplynulo aj to, že chodieval
so svojou priateľkou J. k jej matke, teda k poškodenej W. K., ale bol tam iba párkrát. Pri tom ako tambol nevidel na vlastné oči, že by obžalovaný útočil na mamu alebo robil niečo zlé. Viac k tomu nemá
čo povedať, keďže nič nevidel.

Z výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že obvinený v čase
spáchania skutku trpel závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach a neharmonickou osobnosťou.
Intermitentne a prechodne mohol v čase spáchania skutku trpieť i intoxikáciami jednou alebo viacerými
psychoaktívnymi látkami, čo v čase znaleckého skúmania nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Pokiaľ
posudzovaný v čase páchania skutku trpel intoxikáciou jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami

jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciou zmenšené a to adekvátne ku stupňu
a kvalite tejto intoxikácie. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku posudzovaný bol schopný chápať
zmysel trestného konania a napriek tomu, že trpel chorobnou závislosťou od viacerých psychoaktívnych
látok neodporučil mu ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu, že hospitalizácia, ktorú probant
absolvoval aj v čase znaleckého šetrenia poukazovala na to, že takéto liečenie by účel nesplnilo. Čo sa
týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len domnievať, nakoľko znalec mal

len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia, z čoho vychádzal, že sa jedná o
opakovanýskutokposudzovanéhopodvplyvomnávykovýchlátok.Sveľmivysokoupravdepodobnosťou
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti posudzovaného neboli vymiznuté.

Z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že musí byť

v prvom rade jednoznačne a bez pochybností definovaná alebo prítomná duševná porucha, ktorej
základným prejavom je hrubé narušenie interpretácie reality a prejavmi tzv. psychotické príznaky tzn.
chorobné príznaky myslenia a vnímania. K nadväznosti na predchádzajúce pojednávanie by chcel
zdôrazniť, že skutok vo vzťahu ku ktorému bol ním posudzovaný znalecky vyšetrený bol v uznesení o
vznesení obvinenia časovo situovaný nešpecificky do rokov 2019 a 2020. K otázke č. 2 z uznesenia

Krajského súdu v Trnave uvádza v čase spáchania skutku alebo páchania skutku neboli teda v tom čase
neboli zistené žiadne takéto prejavy. Pričom zdôrazňuje, že v doručenom spisovom materiály sa okrem
uznesenia o vznesenia obvinenia z relevantných dokumentov opisujúcich správanie posudzovaného
nachádzala iba výpoveď poškodenej. K otázke č. 3 z unesenia Krajského súdu v Trnave v záveroch
znaleckéhoposudkukonštatoval,žepokiaľvčasepáchaniaskutkuposudzovanýtrpelintoxikáciujednou

alebo viacerými návykovými látkami jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciu
zmenšené adekvátne stupňu tejto intoxikácie s dodatkom, že vplyv psychoaktívnych látok na svoje
psychické funkcie v tom čase obvinený vedel a mohol predpokladať. K otázke č. 4 z uznesenia Krajského
súdu v Trnave sa vyjadril s formuláciou pokiaľ bol intoxikovaný t.z. ani sa nedá dokázať či bol obžalovaný
intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá kvantifikovať prípadná intoxikácia. K otázke č. 5

z uznesenia Krajského súdu v Trnave (samosudca prečítal relevantnú časť uznesenia Krajského súdu v
Trnave) uvádza, že pre jeho znalecký posudok je základné východisko čas od 2019 do 2020 všeobecne
podľa výpovede svedka a podľa znaleckého posudku A.. A. nemá informáciu, žeby sa správanie
obžalovaného zmenilo práve v novembri 2020. Aj znalec súhlasí so záverom A.. S. o prítomnosti
duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020. V čase jeho vyšetrenia obžalovaný už

netrpel psychotickou poruchou ale to mohlo byť spôsobené aj liečbou a najmä abstinenciu.

Z výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v celom rozsahu sa pridržiava
znaleckého posudku č. 105/2023, ktorý na základe uznesenia súdu vypracoval po preskúmaní spisu
konania potrebnej zdravotnej dokumentácie a osobnom psychiatrickom vyšetrení J. K., E.. XX.X.XXXX.

Zistil a v posudku uviedol, že v čase žalovanej trestnej činnosti obžalovaný trpel trvalou neprechodnou
duševnou poruchou a to psychotickou poruchou spôsobenou v minulosti užívanými psychoaktívnymi
látkami predovšetkým kanabinoidmi. Pre uvedené duševné ochorenie v roku 2021 až 2022 absolvoval
aj 3 ročnú psychiatrickú ústavnú liečbu. Uvedená duševná porucha spôsobuje, že v čase spáchania
trestného činu nevedel ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protispoločenské nebezpečenstvo.

Podľa objektívnych údajov má obžalovaný po absolvovaní uvedeného ústavného psychiatrického
liečenia vykonávať liečbu ambulantne, tiež nariadenú súdom. Počas jeho vyšetrenia uvádzal, že
sa liečbe nepodrobuje. Odporúčanú liečbu hlavne lieky, ktoré tlmia prejavy uvedeného duševného
ochorenia neužíva, psychiatra nenavštevuje. Obžalovaný môže byť z hľadiska psychiatrického na
slobode nebezpečný hlavne ak nebude dodržiavať liečebný režim predovšetkým užívanie ordinovaných

liekov. Ohľadne nariadenia ochranných liečení podotýka, že 3 ročnú ústavnú liečbu absolvoval a stále
má nariadenú liečbu ambulantnú, ktorú by mal obligatórne vykonávať. Nariaďovať mu ďalšie liečenia nie
je zmysluplné a odôvodniteľné a je potrebné zistiť resp. viesť ho k vykonávaniu už plynúcej nariadenej
ochrannejambulantnejliečbe.Kotázkeaodpovedič.2vzáverochznaleckéhoposudkuuviedol,ževplyvna ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu bol bližšie k ich neprítomnosti
a vymiznutiu. Vzhľadom na odstup času 4 mesiace od vyšetrenia obžalovaného nevie sa vyjadriť v akej
forme je obžalovaný nebezpečný pre spoločnosť. V čase pred 4 mesiacmi tá ambulantná forma bola

dostatočná.

Z výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že preskúmaním zdravotnej
predovšetkým psychiatrickej dokumentácie zistil, že menovaný trpí viacerými duševnými poruchami
ale predovšetkým forenzne významnou psychiatrickou poruchou a to toxickou psychózou, ktorá u

neho vznikla počas predchádzajúceho dlhšieho obdobia užívaním psychoaktívnych látok predovšetkým
kanbinoidov. Táto porucha bola u obžalovaného objektivizovaná aj počas 3/4 ročnej ochrannej ústavnej
liečby v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. Uvedená forenzne významná duševná porucha je takou
poruchou, ktorá mení vnímanie obžalovaného v zmysle, že vníma nereálne (neexistujúce) podnety
sluchové, zrakové sú ďalej prítomné poruchy myslenia čiže bludy kedy je u neho hrubo narušený kontakt
s objektívnou realitou takže v jeho myslení sú nereálne neskutočné, predstavy objekty, situácie, môže

byť paranoidný čiže má pocit, že ho niekto nejaká osoba, či iná sila prenasleduje alebo riadi. Osoba s
týmito poruchami vnímania a myslenia má zmenenú celkovú osobnostnú kvalitu v zmysle tzv. psychózy
čo má podstatný a významný dopad na jeho správanie, konanie, rozhodovanie sa na vytváranie
súdov, úsudkov. Je možno predpokladať, že táto porucha bola u neho prítomná aj v mesiaci november
2020 kedy spáchal skutok, pre ktorý je obžalovaný. Presnejšie sa však konkrétne k tomuto dátumu

vyjadriť nemôže a nevie, v tej dobe ho nevyšetroval avšak vzhľadom k tu prítomnej anamnéze užívania
psychoaktívnych látok a na charakter vývinu uvedenej psychotickej poruchy, ktorý trvá viacej rokov je
vysoko pravdepodobné, že touto poruchou trpel aj v uvedenom období. Uvedená toxická psychóza
sa neprejavuje nemenne, či stacionárne môže byť prítomná kontinuálne alebo epizodicky môže byť
potencovaná užitím psychoaktívnej látky no môže sa prejaviť aj bez objektivizovanej vyvolávajúcej

príčiny akoby z ničoho nič. Podľa odbornej a medicínskej praxe sú hlavnými atribútmi psychotickej
poruchy vnímania a myslenia s následným dopadom na poruchy správania a konanie. Následne mu bola
nariadená ústavná psychiatrická 3/4 ročná liečba v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. K otázke č. 2
z unesenia Krajského súdu v Trnave poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie. K otázke č. 3 z uznesenia
Krajského súdu v Trnave uvádza, že keď vyšetroval obžalovaného tak bol po 3/4 ročnej ochrannej liečbe

a jeho zdravotný stav bol kompenzovaný. Znalec vyšetroval obžalovaného po 3 rokoch od spáchania
skutku ale to ochorenie tam prítomné bolo a mal by sa liečiť celoživotne. K otázke č. 4 z unesenia
Krajského súdu v Trnave sa nevie vyjadriť ale všeobecne sa môže vyjadriť tak, že odkazuje na odpoveď
č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023 zo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená duševná porucha
toxická psychóza mala vplyv na jeho (obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase

spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti
(vymiznutiu). K otázke č. 5 uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza, že sa nebude vyjadrovať k
znaleckému posudku iného znalca. Keby obžalovaný nemal túto diagnózu tak by ho 3/4 roka nedržali
na ochrannej psychiatrickej liečbe. Nevie sa vyjadriť k otázke, či tie prejavy boli kontinuálne alebo
epizodické lebo to by tam musel byť s obžalovaným v tom čase alebo do týždňa a to tam nebol. K svojmu

znaleckému posudku by chcel doplniť, že nevidel obžalovaného 1 rok a 1 mesiac a odporúčal by mu
minimálne ambulantnú formu liečby minimálne.

Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy s možnosťou procesných strán do nich nazrieť.

Z listinného dôkazu znalca A.. A. Q. Č.. XX/XXXX doložený v spise Okresného súdu Galanta sp.zn.
0T/267/2020 na č.l. 100-124 vyplynulo aj to, že uvedený znalecký posudok má v tomto trestnom
konaní povahu listinného dôkazu, keď bol vypracovaný pre iné trestné konanie, a že bol vypracovaný
v spolupráci s konzultantom A.. O. A. ku dňu 31.8.2022 a že obžalovaný je z hľadiska forenzne
psychiatrickéhoschopnývsúčasnejdobechápaťzmyseltrestnéhokonania,ažeobžalovanýtrpelvčase

spáchania skutku psychotickou poruchou zapríčinenou užívaním viacerých psychoaktívnych látok a že
obžalovaný v čase spáchania skutku nemohol /a nevedel/ ovládať svoje konanie, nevedel /a nemohol/
rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť, nevedel /a nemohol/ rozpoznať jeho protiprávnosť -
nakoľko jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v danom čase forenzne podstatne /forenzne
významne/ znížené /nie však vymiznuté/, a že aktuálnym znaleckým vyšetrením obžalovaného nebol

objektivizovaný taký stav, pre ktorý by mal byť proband nebezpečný pre spoločnosť z hľadiska forenzne
psychiatrického.Z listinného dôkazu znalca A.. Ľ. S. Č.. X/XXXX doložený v spise Okresného súdu Galanta sp.zn.
0T/267/2020 na č.l. 71-94 vyplynulo aj to, že uvedený znalecký posudok má v tomto trestnom konaní
povahu listinného dôkazu, keď bol vypracovaný pre iné trestné konanie, a že na základe uvedeného

znaleckého posudku bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, a že psychotická
porucha v čase skutku mala forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obvineného. Obe tieto schopnosti boli v čase skutku vylúčené. Obvinený v čase skutku nemohol
ovládať svoje konanie, nevedel rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť, nevedel rozpoznať jeho
protiprávnosť.

Z návrhu na zrušenie výkonu ochrannej psychiatrickej liečby zo dňa 10.11.2021 vyplynulo aj to, že u
pacienta sa nejedná o duševné ochorenie v pravom slova zmysle, dominuje abnormne štrukturovaná
polytoxikomanická osobnosť, organické poškodenie mozgu sa nepotvrdilo. Od 17.6.2021 je pacient bez
psychomedikácie, dominuje vyššie uvedený klinický obraz, nedošlo k žiadnej dekompenzácii stavu,
výkyvu. U pacienta ide o vedomú a účelovú simuláciu príznakov, manipulatívne správanie za účelom

dosiahnutia sekundárneho zisku vyhnutie sa TP zodpovednosti.

Z príkazu na vyšetrenie duševného stavu na č.l. 52 vyplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. 17Tp/43/2021 sudca pre prípravné konanie vydal dňa 9.7.2021 písomný príkaz na vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného znalcom.

Zuzneseniaopribratíznalcanač.l.53-55vyplynuloajto,ženaOkresnomriaditeľstvePZvŠalipodČVS:
ORP-294/VL-SA-2020 poverený príslušník PZ vydal dňa 19.7.2021 uznesenie o pribratí do konania
znalca A.. O. I., A. na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného a zodpovedanie odborných otázok.

Z odpisu registra trestov na č.l. 79 vyplynulo aj to, že obžalovaný má ku dňu 26.07.2021 evidovaný 1
záznam v registri trestov.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č. l. 82 vyplynulo aj to, že obžalovaný má evidované 3
záznamy v uvedenej evidencii.

Zo správy o povesti od F. J. na obžalovaného na č.l. 115 vyplynulo aj to, že obžalovaný nebol riešený
komisiou obce a nebol riešený komisiou verejného poriadku, ale podľa výsluchu matky obvineného,
ktorá viackrát podala sťažnosť na obecnom úrade bolo zistené, že ju viacnásobne ohrozoval životom a
že požíva omamné látky. Obžalovaný je agresívnej povahy, do verejného života obce sa nezapája.

Z príkazu na vyšetrenie duševného stavu na č.l. 218 vyplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta
pod sp.zn. 5T/26/2022 samosudca vydal dňa 6.6.2023 písomný príkaz na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Z uznesenia o pribratí znalca A.. A. S. na č.l. 220 vplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. 5T/26/2022 samosudca vydal dňa 6.6.2023 uznesenie o pribratí do konania znalca A.. A. S. na
posúdenie a zodpovedanie odborných otázok.

Zaktualizovanejlustrácie-odpisregistratrestovnaobžalovanéhogenerovanýdňa25.10.2024vyplynulo

aj to, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov.

Z aktualizovanej lustrácie - výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov generovaný
dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že obžalovaný má 2 záznamy v uvedenej evidencii.

Z aktualizovanej lustrácia - lustrácia v databáze súdov generovaná dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že
neexistuje také súdne konanie ktoré nie je evidované v registry trestov a zároveň by bolo relevantné.

Z aktualizovanej lustrácie ZVJS lustrácia generovaná dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že obžalovaný sa
nenachádza v evidencii ZVJS.

Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že listinný dôkaz
A.. A. Q. Č.. XX/XXXX a listinný dôkaz A.. Ľ. S.Č. Č.. X/XXXX bol v trestnom konaní oboznámený lenako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku a v rozsudku vyhodnotený len ako listinný dôkaz, a
určite nie nijako inak, bez ohľadu na jeho slovné označenie.

Podľa § 272 ods. 3 TP súd odmietol vykonať dôkaz - opätovné predvolanie znalca A.. A. S. a pribratie
znaleckého ústavu na vypracovanie revízneho znaleckého posudku podľa § 147 ods. 1 Trestného
poriadku, nakoľko ide o okolnosť, ktorú možno zistiť iným skôr navrhnutým dôkazom, a to s poukazom
na výpovede znalcov a opakované výpovede znalcov.
Tu je potrebné pripomenúť, že opätovné predvolanie znalca A.. A. S. by nebolo zmysluplné, nakoľko

bol vypočutý dva krát, pričom z opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní je
zrejmé, že súd položil znalcovi otázky z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/27/2024
a znalec z odborného hľadiska nevedel odpovedať na niektoré položené otázky s odôvodnením že
nebol v čase skutku alebo do týždňa po skutku pri obžalovanom aby obžalovaného vyšetril, a teda z
odborného hľadiska nemožno takú informáciu získať, pričom je právom znalca z odborného hľadiska
posúdiť, akú otázku vie a akú otázku nevie zodpovedať, nemožno znalca nútiť do odpovede, nakoľko

znalec je povinný postupovať v súlade s odbornými znalosťami a so všeobecne záväznými predpismi
vrátane právnej úpravy týkajúcej sa činnosti znalca. Okrem toho súd prvej inštancie nemôže pri odpovedi
na otázky z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/27/2024 zakázať znalcovi argumentovať
s inými znaleckými posudkami alebo vstupovať znalcovi do výpovede, lebo je to výpoveď znalca a
nie je to výpoveď súdu, kde podstatný obsah výpovede znalca je zachytený v zápisnici o hlavnom

pojednávaní, ktorý obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní strany konania nenamietali, pričom súd
môže len neprihliadať na argumentáciu znalca s inými znaleckými posudkami. Z opakovanej výpovede
znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že odsúdenému odporúča minimálne ambulantnú
formu ochranného liečenia, kde je potrebné aplikovať výklad v prospech obžalovaného ako jednoznačné
odporúčanie ambulantnej formy ochranného liečenia. Okrem toho opakovanú výpoveď znalca A.. A. S.

na hlavnom pojednávaní je potrebné hodnotiť v spojení s opakovanou výpoveďou znalca A.. O. I., A. na
hlavnom pojednávaní, nakoľko postačuje 1 znalecký posudok.
Tu je potrebné pripomenúť, že pribratie znaleckého ústavu na vypracovanie revízneho znaleckého
posudku podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku nie je zmysluplné, nakoľko vzhľadom na uplynutý čas
od skutku v novembri 2020 ani znalecký ústav by nemohol vyšetriť obžalovaného v čase skutku alebo

do týždňa po skutku a ani znalecký ústav by nebol schopný s úplnou istotou zistiť, či odsúdený bol v
čase skutku pod vplyvom návykových látok.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/36/2015 zo dňa 25.8.2015)

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a
že ho spáchal obžalovaný. Uvedené skutočnosti boli spoľahlivo preukázané oboznámeným obrazovo-

zvukovým záznamom získaným pri výsluchu svedkyne - poškodenej W. K., ako i výsluchom svedkyne
J.Í. B..

Z oboznámeného obrazovo-zvukového záznamu výpovede poškodenej W. K. mal súd preukázané,
že obžalovaný svojím agresívnym správaním, spočívajúcom v opakovanom vulgárnom nadávaní a

vyhrážaní sa zabitím svojej matke, poškodenej W. K., spôsobil objektívnu obavu o jej život. Poškodená
sa z dôvodu obavy o svoj život zamykala v noci v izbe, pričom dvere si podopierala s fotelkou, nakoľko
sa obávala, že ju v noci obžalovaný zabije. Z tohto dôvodu si do izby nosievala nočník a v ruke držala
telefón, aby si vedela v prípade potreby privolať pomoc. Súd mal taktiež preukázané, že obžalovaný
sa poškodenej vyhrážal slovami, že ju zlikviduje, zabije a že jej odreže hlavu mačetou. Obžalovaný

poškodenú v jednom prípade dokonca sotil, pričom tá spadla v kuchyni na mrazničku. To je podporené
výsluchom svedkyne J. B., ktorá potvrdila obrazovo-zvukový záznam výpovede poškodenej W. K. v tom,
že v novembri 2021 na adrese A. XXX, J. obžalovaný ubližoval jej matke W. K.. Jej mama sa bála odísť
z izby lebo všetko hádzal a vtedy volali policajtov, ktorí ho zobrali.

Súd neuveril výpovedi obžalovaného, lebo jeho tvrdenia sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane
tvrdil, že má svoju mamu rád, ale na druhej strane jej vulgárne vynadal. Tvrdenie obžalovaného o tom,
že svetlo, čo nesvietilo opravil tak, že vymontoval vypínač, tiež vzbudzuje pochybnosti o jeho úmysloch.Okremtohovýpoveďobžalovanéhojevrozporesobrazovo-zvukovýmzáznamomvýpovedepoškodenej
W. K. W. S. J. B., ktoré v podstatných okolnostiach zhodne popisujú skutok.

Právny inštitút nepríčetnosti je zaradený do kategórie okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť a je
definovaný v § 23 Trestného zákona.
Otázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na
základe skutočností vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej
posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z oboru psychiatrie. Znalecký dôkaz z tohto oboru je

však len jedným z podkladov pre vytvorenie sudcovského presvedčenia o otázke príčetnosti a musí byť
hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami z tohto hľadiska relevantnými.
Súd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosti vo vzťahu k určitému trestnému
činu. (porovnaj R 17/1979)
Znalecký posudok o duševnom stave obvineného podaný v predchádzajúcej trestnej veci rovnakého
obvineného nemôže byť znaleckým posudkom v ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné

stíhanie. Schopnosť obvineného rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať ich
sa musí posudzovať vždy z hľadiska konkrétneho trestného činu. (porovnaj R 11/1982)
Naproti tomu Trestný zákon neobsahuje definíciu zmenšenej príčetnosti, hoci tento pojem používa aj pri
fakultatívnom mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a pri upustení
od potrestania v zmysle § 40 písm. c) Trestného zákona.

Pri stave zmenšenej príčetnosti, prichádza do úvahy zodpovednosť páchateľa za trestný čin, ktorý
v tomto stave spáchal a nie zodpovednosť za trestný čin opilstva. (porovnaj R 17/1993, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 To 20/92 z 18. marca 1992)
II. Posudok znalcov psychiatrov o duševnom stave obvineného v inej trestnej veci nemožno považovať
za znalecký dôkaz v zmysle § 116 Tr. por., ale iba za listinný dôkaz v zmysle § 112 ods. 2 Tr. por., ktorý

môže slúžiť len na preverenie správnosti posudku znalcov psychiatrov podľa § 116 Tr. por. podaného
v prejednávanej trestnej veci. Preto zásadný rozpor medzi týmito dvoma znaleckými posudkami o
duševnom stave obvineného, ktorý je stíhaný pre rovnakú či obdobnú trestnú činnosť, musí byť pre
orgányčinnévtrestnomkonanípodnetom,abypostupovalivovzťahukznaleckémuposudku,podanému
v prejednávanej trestnej veci podľa § 109 a prípadne aj podľa § 110 Tr. por. (R 27/1977, Najvyšší súd

Tz 88/76 zo dňa 20.5.1976)
Znalecké posudky navrhnuté až v súdnom konaní obhajobou je potrebné sprocesniť tak, že sa prečítajú
zákonným postupom podľa § 269 Trestného poriadku ako listinný dôkaz. (porovnaj uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 1To/101/2013 zo dňa 18. 09. 2013, upravené znenie)

Súd považoval za čiastočne relevantný dôkaz návrh Psychiatrickej Nemocnice Veľké Zálužie doručený
dňa 12.11.2021 na zrušenie ochranného psychiatrického liečenia u obvineného, nakoľko predstavuje
vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia, pričom ide v porovnaní so znaleckým posudkom nižší stupeň
skúmania.

Z výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.5.2023 vyplynulo aj to, že vychádzal
z inak určeného obdobia skutku v znaleckom posudku v porovnaní s obžalobou, keď vysvetlil, že on
vypracoval znalecký posudok podľa zadania ku skutku v roku 2019 a 2020, pričom obhajca poukazuje
na vymedzenie dátumov skutku v obžalobe na november 2020. Jeho znalecký posudok nemusí byť
relevantný z toho istého dôvodu pre čas skutku november 2020. Okrem toho jeho vyjadrenie bolo aj

neurčité, lebo uviedol, že čo sa týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len
domnievať, nakoľko on mal len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia. Nedá
sa vylúčiť psychotická porucha v novembri 2020 s úplnou istotou.
Z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj
to, že ani sa nedá dokázať či bol obžalovaný intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá

kvantifikovať prípadná intoxikácia, a že súhlasí so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u
obžalovaného v období november 2020. To znamená, že obaja znalci sa zhodli na prítomnosti duševnej
poruchy.

Dôvodom na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku bolo aj to, že obhajoba navrhla ďalšie

dôkazy, ktoré súd oboznámil ako listinné dôkazy, pričom vysvetlenia znalca A.. O. I., A. na hlavnom
pojednávaní zo dňa 30.5.2023 neviedli k spoľahlivému zisteniu duševného stavu obžalovaného v čase
skutku.Súd považoval za relevantnú a kľúčovú výpoveď znalca A.. A. S. a prečítaný kontrolný znalecký posudok
znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX, nakoľko pri vypracovávaní znaleckého posudku sa zameral na obdobie
november 2020, čo je obdobie spáchania skutku, a keďže z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A.

na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj to, že súhlasil so záverom A.. S. o prítomnosti
duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020, čo znamená, že obaja znalci sa zhodli na
prítomnosti duševnej poruchy.
Z výpovede znalca A.. A. S. vyplynulo aj to, že v čase žalovanej trestnej činnosti obžalovaný trpel trvalou
neprechodnou duševnou poruchou a to psychotickou poruchou spôsobenou v minulosti užívanými

psychoaktívnymi látkami predovšetkým kanabinoidmi. Vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
v čase spáchania trestného činu bol bližšie k ich neprítomnosti a vymiznutiu. Aj zo znaleckého posudku
znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX vyplynulo aj to, že uvedená duševná porucha, toxická psychóza mala
vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v
podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu).
Z opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj to, že

odkazuje na odpoveď č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023 zo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená
duševná porucha toxická psychóza mala vplyv na jeho (obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu
ich neprítomnosti (vymiznutiu). To znamená, že znalec nemohol potvrdiť úplne vymiznutie ovládacích
schopností, a teda u obžalovaného došlo len ku zmenšenej príčetnosti.

Na základe opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 súd
ustálil, že toxická psychóza je forenzne významná duševná porucha, ktorá je takou poruchou, ktorá mení
vnímanie obžalovaného v zmysle, že vníma nereálne (neexistujúce) podnety sluchové, zrakové sú ďalej
prítomné poruchy myslenia čiže bludy kedy je u neho hrubo narušený kontakt s objektívnou realitou,
takže v jeho myslení sú nereálne neskutočné, predstavy objekty, situácie, môže byť paranoidný čiže má

pocit, že ho niekto nejaká osoba, či iná sila prenasleduje alebo riadi. Nevie sa vyjadriť k otázke, či tie
prejavy obžalovaného boli kontinuálne alebo epizodické lebo to by tam musel byť s obžalovaným v tom
čase alebo do týždňa a to tam nebol. Keby obžalovaný nemal túto diagnózu tak by ho 3/4 roka nedržali
na ochrannej psychiatrickej liečbe.
Nakoniec aj znalec A.. O. I. súhlasil so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného

v období november 2020.

Duševná porucha je len 1 z viacerých predpokladov nepríčetnosti. Neschopnosť rozpoznávacej a
ovládacej zložky v podstatnej miere sa nejedná o totožný pojem ako vymiznutie ovládacej schopnosti.
To znamená, že na základe odborných zistení znalca nemožno aplikovať ustanovenie o nepríčetnosti

v zmysle § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko zmenšenie rozpoznávacej
schopnosti neznamená vylúčenie rozpoznávacej schopnosti, ale bolo zistené len zmenšenie príčetnosti.
Trestný zákon neobsahuje výslovnú definíciu zmenšenej príčetnosti, pričom zmenšená príčetnosť nemá
vplyv na trestnú zodpovednosť páchateľa, avšak môže byť zohľadnená pri výroku o treste.

To, že obžalovaný v čase spáchanie skutku nemohol byť nepríčetný je potrebné vyvodiť aj z
oboznámenéhoobrazovo-zvukovéhozáznamuvýpovedepoškodenejW.K.,žesprávanieobžalovaného
z iných osôb nevidel nikto, toľko rozumu obžalovaný mal, že keď syn prišiel náhodou, lebo prišli dosť,
prišla ju pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel buď hore alebo dole. To znamená, že obžalovaný veľmi
pozorne vnímal a zohľadňoval okolnosti okolo seba, aby nevyšli najavo fakty o jeho trestnej činnosti, čo

by nepríčetná osoba nebola schopná vyhodnotiť.

Na základe vykonania a zhodnotenia uvedených dôkazov dospel súd k záveru, že skutok tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak
svojimprotiprávnymkonanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatyprečinunebezpečnéhovyhrážania

podľa 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Objektom trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 je záujem na
ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu bola
naplnená konaním obžalovaného, ktorým sa poškodenej W. K. vyhrážal smrťou, a to takým spôsobom,

ktoré bolo objektívne spôsobilé vzbudiť obavu o jej život. Nakoľko konanie obžalovaného smerovalo
proti jeho matke, t. j. blízkej osobe, ktorá mala v čase spáchania trestného činu 67 rokov, teda išlo
o osobu vyššieho veku, obžalovaný svojím konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinnéhodo 5.8.2024, s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do
5.8.2024.Obžalovanýkonalakotrestnezodpovednýsubjekt.Zhľadiskasubjektívnejstránkyobžalovaný
konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko

obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.

Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10
ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko obžalovaný konal v priamom úmysle a keďže

konanie obžalovaného bolo intenzívne a trvalo po dobu 7 dní.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľovodspáchaniatrestnýchčinov,alemáviesťikutvrdeniupocituprávnejistotyaspravodlivostiu
ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou

spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa
a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)

Súd postupoval podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko novelizácia Trestného zákona

sa nedotkla zmeny v trestnosti činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného a rovnako sa nedotkla
dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej je možné uložiť trest odňatia slobody. Zmena
Trestného zákona sa síce dotkla znenia § 38 Trestného zákona a bolo by ju možné zohľadniť v prípade,
že by mal byť obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby by
bola upravovaná zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024,

ale v prejedávanom prípade neprichádzala do úvahy úprava trestnej sadzby v zmysle ustanovení § 38
ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024. Dolná hranica trestnej sadzby sa neupravuje
a preto použitie Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 by nebolo pre obžalovaného
priaznivejšie vo vzťahu výške trestu, ktorý súd mohol obžalovanému uložiť. Preto neprichádzalo do
úvahy aplikovať ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp.zn. 5To/37/2024 - 681 zo dňa 12. septembra 2024)

Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 a § 37
Trestného zákona účinného do 5.8.2024, a teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol
vyrovnaný v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024.

Súd vychádzal z trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 od 6
mesiacov do 3 rokov.

Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici,
a to vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Súd zobral do úvahy, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov a 2 záznamy v centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov.
Súd zohľadnil, že obžalovaný je v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený skôr negatívne, nakoľko
obžalovaný je agresívnej povahy.
Súd zvážil, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, ale súd nezistil dôvody na postup

podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o mimoriadnom znížení trestu v
spojení s ochranným liečením, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že by vzhľadom
na zdravotný stav páchateľa nebolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť
ochranu spoločnosti aj trestnom kratšieho trvania, keďže podmienečné odsúdenie má výchovný efekt
na obžalovaného, pričom v skúšobnej dobe sa preverí, či obžalovaný je schopný viesť riadny život.

Okrem toho obžalovaný už vykonáva ochranné liečenie ambulantnou formou a opakované ukladanie
ochranného liečenia by bolo neúčelné.
Súd nezistil dôvody na postup podľa § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o
upustení od potrestania v spojení s ochranným liečením, nakoľko na základe vykonaného dokazovaniaje zrejmé, že by ochranné liečenie zabezpečilo ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako
trest, keďže podmienečné odsúdenie má výchovný efekt na obžalovaného, pričom v skúšobnej dobe
sa preverí, či obžalovaný je schopný viesť riadny život. Okrem toho obžalovaný už vykonáva ochranné

liečenie ambulantnou formou a opakované ukladanie ochranného liečenia by bolo neúčelné.

Súd podmienečne odložil výkon trestu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s
poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s probačným dohľadom,
nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v

ktoromžijeapracuje,anaokolnostiprípadu,mádôvodnezato,ženazabezpečenieochranyspoločnosti
a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 mu určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky,
ktorú súd považoval za dostatočnú.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, s poukazom na § 51 ods. 3, ods.

4 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia súd
uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, keďže znalec odporučil nariadiť obžalovanému zákaz konzumácie návykových látok.
Súd mal za to, že toto obmedzenie bude účinne spolupôsobiť pri výchove a náprave obžalovaného.

Súd zohľadnil, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti tak, že mu uložil kratší podmienečný
trest v porovnaní so stavom, že by obžalovaný nekonal v stave zmenšenej príčetnosti.

Ak nie je možné opätovným uložením ústavného ochranného liečenia zaistiť jeho rýchlejší nástup a
výkon, alebo ak bolo už začaté s výkonom skoršieho uloženého rovnakého ochranného liečenia, bude

nové uloženie takého ochranného liečenia spravidla neúčelné. Formálne a neúčelné by bolo tiež každé
opätovné uloženie ambulantného ochranného liečenia. (porovnaj R 30/1982, stanovisko k zaisteniu
jednotného výkladu zákona St 2/81, upravené znenie)

Súd neuložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ani v ústavnej forme a ani v ambulantnej

forme, nakoľko z výpovede znalca A.. A. S. vyplynulo aj to, že obžalovaný 3 ročnú ústavnú liečbu
absolvoval a stále má nariadenú liečbu ambulantnú, ktorú by mal obligatórne vykonávať. To znamená,
že do úvahy vôbec neprichádzalo ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme, nakoľko obžalovaný
už absolvoval 3 ročnú ústavnú liečbu, pričom poškodená W. K. a svedkyňa J. B. avizovali zlepšenie
správaniaobžalovanéhopoliečení.Čosatýkaochrannéholiečeniavambulantnejforme,takobžalovaný

má túto formu stále nariadenú, ktorej je povinný sa podrobiť, pričom vychádzajúc z § 74 ods. 2 veta
prvá Trestného zákona účinného do 5.8.2024, že ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel,
je potrebné ustáliť, že by bolo formálne a neúčelné ukladať duplicitne to isté ochranné psychiatrické
liečenie v ambulantnej forme, keď takéto ochranné opatrenie ani sa nepremlčuje.

K argumentu prokurátora z odvolacieho konania, že psychotická porucha bola evokovaná
psychoaktívnymi látkami, je potrebné uviesť, že súd uvedenú skutočnosť zohľadnil pri ukladaní trestu,
a neaplikovala upustenie od potrestania v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do
5.8.2024.

K argumentom obhajcu je potrebné uviesť, že na základe vykonaného dokazovania obžalovaný
bol schopný čiastočne chápať zmysel trestného konania a viny a trestu a nebol zistený dôvod ani
na zastavenie trestného stíhania ani na oslobodzujúci rozsudok, nakoľko obžalovaný konal v stave
zmenšenej príčetnosti, čo nevylučuje trestnú zodpovednosť obžalovaného (porovnaj R 17/1993), čo je
zrejmé zo znaleckého posudku znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.