Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5117218181.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Zeppelin CZ s.r.o., so sídlom
Lipová 72, 25 170 Modletice, Česká republika, IČO: 18 627 226, zastúpeného obchodnou spoločnosťou
akl.legal s.r.o., so sídlom Československej armády 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpenému JUDr.

Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice,
IČO: 42 055 148, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 41Csp/152/2017-138 zo dňa 20. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/152/2017-138 zo dňa 20. mája 2024
vo výroku II. potvrdzuje.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/152/2017-138 zo dňa 20. mája 2024
vo výrokoch I. a III. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok

I.) a zároveň žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania (výrok II.). Napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 89,50 eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. po právoplatnosti uznesenia (výrok III.).
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 11.06.2014 uzatvorená medzi obchodnou
spoločnosťou STAVSTROJ KYSUCE SK, s.r.o., so sídlom 023 32 Snežnica 252, IČO:

46 747 524 ako postupcom a dlžníkom žalobcu a žalovaným ako postupníkom, predmetom ktorej bolo
postúpenie pohľadávky postupcu a dlžníka žalobcu voči obci Horný Vadičov, IČO: 00 314 030, vo výške
95.940,32 eur na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinná a povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
2.529,75 eur s príslušenstvom.
3.Súdprvejinštancieďalejkonštatoval,žepodanímdoručenýmmudňa19.04.2024vzalžalobcapodanú
žalobu v celom rozsahu späť. V podaní žalobca uviedol, že došlo k úhrade istiny žalovanej sumy a mal

za to, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Preto žiadal, aby mu súd prvej inštancie zároveň
priznal nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že žalobca objektívne späťvzatím žaloby zavinil
zastavenie konania, je mu preto povinný nahradiť trovy konania. Trovy žalobcovi možno priznať len
vtedy, ak bola žaloba podaná dôvodne, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalovaný v tomto kontexte
uviedol, že sa voči nemu viedlo na návrh žalobcu súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom

exekučné konanie pod spis. zn. 120EX 638/2019, ktoré bolo ukončené dňa 05.02.2024 vymožením
pohľadávky žalobcu v sume 2.529,75,- eur pozostávajúcich z istiny, príslušenstva a trov exekúcie vzmysleexekučnéhotitulu,t.j.akonáhleobdržalplnenieodsvojhodlžníka,ktorýbolvomeškanísplnením
vyše11rokov.Nikdynemaltendenciuakokoľvekmariťplnenieveriteľa(žalobcu),alenaopakpohľadávku
chcel vymôcť, z čoho uspokojil aj iných veriteľov (uvedený stav bol zapríčinený neplnením zo strany

jeho dlžníka).
5. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol, že dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné
oprávnenia žalobcu a jej späťvzatím prejavuje vôľu voči súdu, aby o jeho žalobe nekonal. Dôsledkom
späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, súd prvej

inštancie rozhodol o zastavení konania.
6. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nebolo zapríčinené konaním žalovaného ako
je napr. úhrada žalovanej pohľadávky. U žalobcu došlo k uspokojeniu pohľadávky prostredníctvom
exekúcie, a to na základe iného exekučného titulu, ako by bolo rozhodnutie o merite posudzovanej veci.
Preto súd prvej inštancie priznal podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalovanému proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania.
7. Napokon súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku
podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, pretože vzal žalobu späť pred otvorením prvého pojednávania.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý

navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania alebo rozhodol, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania.
9. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že z petitu žaloby je zrejmé, že sa domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu z toho dôvodu, aby bola uspokojená jeho pohľadávka v sume 2.529,75

eur s príslušenstvom. Exekučné konanie voči žalovanému bolo vedené na základe právoplatného
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Žilina spis. zn. 36T/4/2018. V tomto konaní
bol žalovaný uznaný vinným, že ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti STAVSTROJ KYSUCE,
s.r.o. uzatvoril dňa 11.06.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou za odplatu 10,- eur postúpil na
svoju osobu pohľadávku tejto obchodnej spoločnosti, ktorá v čase postúpenia pohľadávky evidovala

viaceré neuhradené záväzky voči veriteľom. Uzatvorením predmetnej zmluvy bol žalobca ako veriteľ
poškodený,atátoškodavovýškeistinybolanásledneexekvovaná.Zmluvaopostúpenípohľadávkybola
uzavretá dňa 11.06.2014 a rozsudok v trestnej veci bol vydaný dňa 07.11.2019. Trestné konanie bolo
vedené a skončené až po tom, ako podal na súd prvej inštancie žalobu o neúčinnosť právneho úkonu.
Žalovaný sa úhradou istiny zachoval v zmysle žalobného návrhu. Keby bolo trestné konanie začaté skôr,

ako podal žalobu o neúčinnosť právneho úkonu a o zaplatenie istiny, neinicioval by konanie o neúčinnosť
právneho úkonu. Žalobca zároveň poukazoval na podanie žalovaného zo dňa 20.03.2024, na základe
ktorého ho súd prvej inštancie vyzval, aby uviedol, či na podanej žalobe trvá. Samotný žalovaný v podaní
uviedol, že žalobcovi uhradil istinu pohľadávky, s ktorej úhradou bol jeho dlžník v omeškaní vyše 11
rokov a uviedol, že ide o zásadnú skutočnosť pre merito veci. Dôvodom na späťvzatie žaloby tak bola

skutočnosť, že v exekučnom konaní došlo k úhrade istiny pohľadávky.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné
a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Žalobcom tvrdené skutočnosti
považoval za nereálne skutočnosti nekorešpondujúce s obsahom spisu. Právnu argumentáciu žalobcu
považoval za rozpornú s hmotnoprávnou úpravou. Žalobca inicioval súdny spor a zodpovedá tak za

jeho výsledok i jeho priebeh. Objektívne späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a je preto povinný
nahradiť trovy protistrane. V prípade späťvzatia žaloby možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť
trovy zastaveného konania iba v prípade, ak výlučne pre jeho správanie bola žaloba vzatá späť, ktorá
všakmuselabyťpodanádôvodne,čovdanomprípadesplnenénebolo.Podaniežalobybolonedôvodné,
procesne vadné a žaloba bola podaná neskoro. V rámci procesnej obrany produkoval viacero námietok

a práve preto zobral žalobca žalobu späť. Súd neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru,
ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Poukázal, že ust. § 42a
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) umožňuje žalobcovi domáhať sa
určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to bez ohľadu na to, či nárok už bol medzičasom uspokojený,
teda akékoľvek uspokojenie nároku nemá právny význam na možnosť určenia neúčinnosti právneho

úkonu rozsudkom a na existenciu odporovacieho práva veriteľa. Pri odporovacej žalobe má odporovacie
právo veriteľ zachované aj vtedy, ak nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu
bol uspokojený. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či právnym úkonom boli alebo neboli naplnené
podmienky uvedené v ust. § 42a OZ. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sanáhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej,
ktorý nárok však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho
právny dôsledok. Žalobca späťvzatím žaloby sám z vlastného rozhodnutia zmaril akúkoľvek čo i len

teoretickúmožnosťurčenianeúčinnostiprávnehoúkonu.Ďalejžalovanýargumentoval,žežalobcapodal
odporovaciu žalobu po uplynutí 3-ročnej doby, žalobu podala osoba neoprávnená ju podať a nepodpísal
a ani ju nepodal konateľ splnomocneného zástupcu žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi bola
uhradená iba istina, avšak z úplne iného právneho vzťahu, z iného skutkového stavu, iných časových
súvislostí a iného exekučného titulu. Žalobcovi nebol uspokojený nárok uplatnený žalobou, najmä

príslušenstvo,ktoréspolutakmerdvojnásobneprevyšujeistinu.Tvrdeniaouspokojenínárokupovažoval
žalovaný za iluzórne a späťvzatie žaloby podporujúce záver o tom, že si žalobca bol vedomý prekážok
pre úspešnosť podanej odporovacej žaloby. Pre riziko zamietnutia žaloby ju musel zobrať v celom
rozsahu späť. Na záver žalovaný uviedol, že v danej veci niet žiadnych dôvodov hodných osobitného
zreteľa,atietožalobcaanineuviedolanekonkretizoval.Vkonaníaninevyšlinajavovýnimočnéokolnosti,
ktoré by takéto rozhodnutie odôvodňovali. Podľa žalovaného nemožno ust. § 257 CSP interpretovať

tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania, čo podporuje aj
konštantná judikatúra súdov. Žalovaný tak žiadal uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.
11. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti výroku

II. uznesenia súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
žalobcom, proti ktorému bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania, teda bolo rozhodnuté
v jeho neprospech (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu

výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j.
vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a
III. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje
rozhodnutie vo výroku II. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci (zistenia zavinenia tej ktorej strany sporu na zastavení konania podľa ust. §
256 ods. 1 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, pričom

v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti
(§ 387 ods. 2 CSP).
14. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady

neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd zároveň nezistil vady spočívajúce
v nesplnení procesných podmienok (380 ods. 2 CSP).
15. V ďalšom sa tak odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP zaoberal žalobcom vymedzenými
odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

16. Primárne považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných
dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu

späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie

bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konaniažalobcavdôsledkupríčinnejsúvislosti,ktoroujesprávaniestranysporu,tedajejprejavvôlespočívajúciv
späťvzatížaloby(uznesenieNajvyššiehosúduSRspis.zn.7MCdo4/2010zodňa14.09.2011,tiežnález
Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania

je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania
žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované

ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní
procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 12.06.2017
(viď doručenka na č. l. 10 spisu, teda nie až 13.06.2017, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia) určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 11.06.2014 uzavretá medzi

obchodnou spoločnosťou STAVSTROJ KYSUCE SK, s. r. o., so sídlom Snežnica 252, 023 32 Snežnica,
IČO: 46 747524 ako postupcom a dlžníkom žalobcu a žalovaným ako postupníkom, predmetom ktorej
je postúpenie pohľadávky postupcu a dlžníka žalobcu voči obci Horný Vadičov vo výške 95.940,32
eur na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.529,75 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,05 % ročne: zo sumy 1.793,99 eur od 31.12.2012

do zaplatenia a zo sumy 373,03 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, trovami rozhodcovského konania
vo výške 31.800,- Kč a sumou predstavujúcou DPH vo výške 21 % zo sumy 16.800,- Kč (trovy
rozhodcovského konania prepočítané na eurá celkovo v sume 1.307,38 eur, súdnym poplatkom za
uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia v sume 66,- eur, trovami právneho zastúpenia pri
exekúciivsume213,35euratrovamioprávnenéhopriexekúciivsume27,70eur(všetkyuvedenénároky

vyčíslené ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie predstavovali spolu sumu 4.822,97 eur). Žaloba
žalobu skutkovo odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti STAVSTROJ KYSUCE SK,
s. r. o. vyššie špecifikovanú a judikovanú pohľadávku rozhodcovským nálezom Rozhodcovského súdu
pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky spis. zn.
Rsp 2218/2013 zo dňa 25.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2014. Dňa 11.06.2014

uzavrel dlžník ako postupca a žalovaný ako postupník vyššie špecifikovanú zmluvu o postúpení
pohľadávky za odplatu vo výške 10,- eur. Za dlžníka konal žalovaný ako jeho konateľ a súčasne jediný
spoločník. Keďže peňažný záväzok dlžníka voči žalobcovi nebol splnený v zmysle rozhodcovského
rozsudku, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom exekučnom konaní nebola ku dňu
podania žaloby na súde prvej inštancie vymožená od dlžníka ako povinného žiadna čiastka. Ku dňu

vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v celkovej sume
4.647,84 eur. Žalobca bol s odkazom na ust. § 42a ods. 1 a 4 písm. a) a § 42b ods. 1 a 2 OZ toho
názoru, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je taký úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
pohľadávky žalobcu, a preto je postihnutý neúčinnosťou podľa ust. § 42a OZ. Pokiaľ ide o uplatnený
nárok na zaplatenie sumy 2.529,75 eur s príslušenstvom žalobca si tento proti žalovanému uplatňoval

s odkazom na ust. § 42b ods. 4 OZ in eventum, že by nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
18. Podaním zo dňa 19.04.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť, a to s odôvodnením, že na Okresnom
súde Žilina bolo vedené pod spis. zn. 36T/4/2018 trestné konanie, v ktorom ako obžalovaný vystupoval
žalovaný a ktoré sa priamo týkalo predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.06.2014.

V tomto konaní si žalobca ako poškodený uplatnil priamo voči žalovanému nárok na náhradu škody,
pričom Okresný súd Žilina rozsudkom vydaným v uvedenom trestnom konaní priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 2.529,75 eur. Tento rozsudok Okresného súdu Žilina
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.11.2019. Uspokojenia tohto priznaného nároku sa
žalobca domáhal voči žalovanému v exekučnom konaní, pričom súdny exekútor vymohol tento nárok aj

s trovami exekúcie. Žalobca zároveň späťvzatie žaloby odôvodnil hospodárnosťou konania.
19. V odvolaní žalobca namietal, že sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu z toho dôvodu, aby bola
v konečnom dôsledku uspokojená jeho pohľadávka v sume 2.529,75 eur s príslušenstvom, k čomu došlo
uhradením sumy 2.529,75 eur v exekučnom konaní vedenom na podklade rozsudku Okresného súdu
Žilina spis. zn. 36T/4/2018 zo dňa 07.11.2019. Preto nebolo podstatné, na základe akého titulu mu bola

predmetná suma uhradená, lebo bol naplnený účel sledovaný žalobou a žalobu vzal späť len na základe
tohto dôvodu.
20.Vzmyslevyššieuvedenéhovšeobecnéhovýkladuposudzovaniaprocesnéhozavinenianazastavení
konania (§ 256 ods. 1 CSP) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil procesnézavinenie tej-ktorej strany na zastavení konania v súdenej veci, ak toto pričítal strane žalobcu. Na
zdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacísúdprimárnekonštatuje,žebolonutné
rozlíšiť medzi žalobou uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 2.529,75 eur s príslušenstvom, zjavne

uplatneným voči žalovanému v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ a medzi nárokom, ktorý bol uspokojený
v exekučnom konaní vedenom na podklade rozsudku Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod
spis. zn. 36T/4/2018, ktorý bol nárokom na náhradu škody spôsobenej mu žalovaným (v odvolaní
žalobca upresnil, že škody spôsobenej mu konaním žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti
STAVSTROJ KYSUCE SK, s. r. o. pri uzatvorení predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky touto

obchodnou spoločnosťou, naplňujúcim skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa). Len
samotná zhoda sumy, v rozsahu ktorej bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu, so sumou istiny
pohľadávky žalobcu voči obchodnej spoločnosti STAVSTROJ KYSUCE SK, s. r. o. nebola dostatočným
podkladom pre záver o totožnosti žalobcom uplatneného nároku v posudzovanej veci a v spomenutom
trestnom konaní. Naopak odvolací súd poukazuje (zhodne so žalovaným) na to, že rozhodnutie súdu
podľa ust. § 43a ods. 1 OZ o určení, že právne úkony dlžníka, sú voči veriteľovi právne neúčinné,

je rozhodnutím konštitutívnym, t. j. právna neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi nastáva
až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia súdu. Otázku právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka
voči veriteľovi tak nie je možné v civilnom sporovom konaní posudzovať ako otázku prejudiciálnu,
predbežnú (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/44/2007 zo dňa 30.04.2007 publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1 ročník 2008 pod poradovým číslom

5). Z tohto dôvodu nemohol byť v dotknutom trestnom konaní priznaný žalobcovi totožný nárok,
aký uplatnil v posudzovanej veci in eventum, teda v prípade, že by jeho pohľadávka nemohla byť
uspokojená so speňaženia postupovanej pohľadávky (predmetná pohľadávka bola žalovanému proti
obci Horný Vadičov právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/411/2014-418 zo
dňa 10.08.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/411/2014-485 zo dňa

02.11.2021 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10Co/111/2022, 10Co/112/2022
zo dňa 31.10.2023 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10Co/111/2022,
10Co/112/2022 zo dňa 30.01.2024). Uvedené nároky sú teda bez ďalšieho zjavne kvalitatívne odlišné.
21. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky
žalobcu, keďže z jeho strany došlo k plneniu iného nároku žalobcu, vyplývajúceho z iného právneho

titulu. Zároveň, ako namietal žalovaný, úhradou sumy 2.529,75 eur zároveň nemohlo dôjsť ani
k uspokojeniu žalovaného nároku v celom rozsahu, keďže žalobca sa domáhal aj zaplatenia
príslušenstva pohľadávky, teda ďalších nárokov (ako boli vyššie vyčíslené ku dňu podania žaloby na
súd prvej inštancie v sume 2.293,22 eur). Z tohto dôvodu a v tomto rozsahu nebolo už vôbec možné
uvažovať o prípadnom správaní sa žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou.

22. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu
predmetnejzmluvyopostúpenípohľadávky,odvolacísúdopätovnepoukazujenakonštitutívnycharakter
rozhodnutia súdu podľa ust. § 42a ods. 1 OZ. Keďže žalobca nebol doposiaľ uspokojený v rozsahu
príslušenstva jeho pohľadávky voči dlžníkovi (STAVSTROJ KYSUCE SK, s. r. o.) jeho žaloba sa nestala
bezpredmetnou z dôvodu neskoršieho správania sa žalovaného po podaní žaloby a v prípade naplnenia

všetkých zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka mohol byť žalobca v tejto
časti sporu úspešný.
23.Neobstojíaniargumentáciažalobcu,žekonanievposudzovanejvecizačaloskôr(podanímžalobyna
súdeprvejinštanciedňa12.06.2017)akodotknutétrestnékonanie(vroku2018),pričomvšakvopačnom
prípade by si uplatnil len nárok na náhradu škody v trestnom konaní v rozsahu istiny pohľadávky a žalobu

o určenie právnej neúčinnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nepodal. Žalobca totižto zvolil
uplatnenie oboch nárokov popri sebe a z toho potom vyplývala aj jeho zodpovednosť za vznik trov
v oboch konaniach. Napokon žalobca ani nepreukázal, kedy sa začalo dotknuté trestné konanie a kedy
si v jeho priebehu uplatnil nárok na náhradu škody, keďže v roku 2018 začala fáza trestného konania na
súde po podaní obžaloby (vyplýva zo spisovej značky trestného konania). Tejto fáze však predchádza

prípravné konanie a iba v rámci neho si mohol žalobca ako poškodený uplatniť nárok na náhradu škody
(do skončenia vyšetrovania či skráteného vyšetrovania). Rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že
žalobu vzal späť potom, ako ho súd prvej inštancie vyzval, či trvá na podanej žalobe, alebo berie
žalobu späť vzhľadom na skončenie exekučného konania vedeného na podklade rozsudku Okresného
súdu Žilina v predmetnej trestnej veci a že súd prvej inštancie takto postupoval potom, ako žalovaný

navrhol, aby sa žalobca vyjadril, či vzhľadom na úhradu sumy 2.529,75 eur trvá na podanej žalobe. Len
žalobca totiž ako dominus litis (pán sporu) disponoval žalobou a len na základe jeho procesného úkonu
(späťvzatia žaloby) mohol súd konanie zastaviť.24. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu a nenaplnenie ním
tvrdených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 CSP, odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej

odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a III. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
vspojenísust.§396ods.1CSPaust.§255ods.1CSP.Žalovanýbolvodvolacomkonaníplneúspešný,
apretomuodvolacísúdpriznalprotineúspešnémužalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].