Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318208018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1318208018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa
matky C. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, D., toho času bytom D. XX, E.,
zastúpenej AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, a otca F. G., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, A., v konaní o návrhu
matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o

odvolaníotcaprotirozsudkuMestskéhosúduBratislavaIIč.k.B3-11Pc/15/2018-756zodňa16.01.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16.01.2024 súd prvej inštancie určil, že otcovi vzniklo zročné výživné na
maloletého A. za obdobie od 28.12.2018 do 31.12.2022 vo výške 5.010,32 Eur, ktoré súd povolil otcovi

uhrádzať v splátkach po 300,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc februárom
2024 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žiadnemu
z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 28.12.2018, domáhala
určenia otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Pc/15/2018-229 zo dňa 17.09.2020 súd

určil, že F. G. je otcom maloletého dieťaťa, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
09.10.2020. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Pc/15/2018-229 zo dňa 17.09.2020 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/38/2021 zo dňa 29.11.2022 a opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/38/2021 zo dňa 15.03.2023 súd zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok; upravil styk otca s maloletým dieťaťom a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté
dieťa v sume 180,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom

28.12.2018. Vo výroku o dlžnom výživnom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vrátený na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2023. Odvolací súd v rozsudku ohľadom zrušeného výroku súdu
prvej inštancie o zročnom výživnom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyčísliť zročné výživnéza obdobie od 28.12.2018 do rozhodnutia súdu, vykonať dokazovanie za účelom preukázania plnení
titulomvýživnéhonamaloletédieťazostranyotcaatietozohľadniťvovýškedlžnéhovýživnéhoaposúdiť
aj dôvodnosť platenia dlžného výživného v splátkach, keďže ide o výhodu povinného proti oprávnenému,

ktorá musí byť odôvodnená.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, 2, § 111 písm. c) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“) a § 232 ods. 4, § 391 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

4.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,ženazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že právoplatným rozsudkom bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 180,- Eur mesačne od 28.12.2018. Zhodným tvrdením rodičov ako aj pohybmi na účte otca

mal súd preukázané, že otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva súdom určenou sumou 180,- Eur
pravidelne mesačne od januára 2023. Súd tak určoval zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie
od 28.12.2018 do 31.12.2022. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec na výživu
maloletého dieťaťa v období od decembra 2018 do decembra 2022 uhrádzal výživné nepravidelne.
V decembri 2018 uhradil sumu 100,- Eur, z ktorej sumy súd započítal na dlžné výživné za december

2018 pomernú časť za štyri dni mesiaca december 2018, a to 12,92 Eur (100,- Eur/31 dní x 4 dni),
v roku 2019 otec uhradil na výživu dieťaťa sumu 1.080,- Eur, v roku 2020 sumu 640,- Eur, v roku 2021
sumu 960,- Eur a v roku 2022 sumu 960,- Eur. Spolu tak otec uhradil na výživu maloletého dieťaťa za
obdobie od 28.12.2018 do 31.12.2022 sumu 3.652,92 Eur. Otec bol zaviazaný právoplatným rozsudkom
uhrádzať na výživu maloletého dieťaťa sumu 180,- Eur mesačne od 28.12.2018. Otec tak mal na výživu

maloletého dieťaťa uhradiť v období od 28.12.2018 do 31.12.2022 spolu sumu 8.663,24 Eur (23,24 Eur
ako pomernú časť za december 2018 – 180,- Eur/31 dní x 4 dni, ku ktorej sume súd pripočítal 8.640,-
Eur – 180,- Eur x 48 mesiacov za roky 2019 - 2022). Od sumy, ktorú mal otec uhradiť za obdobie od
28.12.2018 do 31.12.2022 na výživu maloletého dieťaťa, t. j. od sumy 8.663,24 Eur súd odpočítal otcom
uhradené výživné vo výške 3.652,92 Eur a otca zaviazal uhradiť rozdiel vo výške 5.010,32 Eur.

Súd prvej inštancie otcovi povolil uhradiť dlžné výživné v splátkach po 300,- Eur mesačne s poukazom
na výšku dlžného výživného, otcov príjem zo zamestnania a podnikateľskú činnosť, ako aj uhrádzanie
bežného výživného na maloleté dieťa v sume 180,- Eur mesačne, uhrádzanie bežného výživného na
maloletú dcéru v sume 150,- Eur mesačne a uhrádzanie výdavkov na maloleté dieťa v čase, keď je dieťa
s otcom. Súd povolil otcovi úhrady dlžného výživné v splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok splatnosť celého plnenia podľa ust. § 232 ods. 4 CSP. Rozsudky o výživnom
sú vykonateľné doručením. Otec je tak povinný pravidelne mesačne popri bežnom výživnom uhrádzať
aj dlžné výživné na maloleté dieťa po 300,- Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže CMP neustanovuje inak.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doplnil podaním
zo dňa 18.03.2024, s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) CSP,

namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že súd
neprihliadal na skutočný stav veci, nesprávne posúdil skutočné príjmy a majetkové pomery oboch
rodičov, nezadovážil si navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prospech
matky, čím priamo ohrozil jeho finančnú existenciu a v konečnom dôsledku aj rozvoj maloletého
dieťaťa,viedolpojednávaniebezprítomnostikurátorky,ktorámohlazásadnezmeniťvýroksúdu,nakoľko

je priebežne informovaná o jeho zvýšených a neprimeraných nákladoch na maloleté dieťa a jeho
zanedbávania matkou. Súdu prvej inštancie vytkol, že si nezaobstaral listiny, o ktoré žiadal vo svojom
podaní zo dňa 18.04.2023, a to daňové priznanie matky za roky 2021, 2022. Mal za to, že súd svojím
výrokom, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia vykonal
nadprácu v jeho neprospech, v prospech matky, pričom na to nie je žiadny dôvod. Poukázal na ust. §

232 ods. 4 CSP, podľa ktorého mu súd túto povinnosť uložiť nemusel, ale len mohol. Poznamenal, že je
bezúhonný človek a matka tieto peniaze nepotrebuje a už vôbec nie súrne, preto súd mohol tento výrok
nahradiť určením termínu poslednej splátky a s penálmi z omeškania.Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho zvýšené výdavky na maloleté dieťa, keďže matka syna
na styk riadne nepripraví a aj keď o niečo pre dieťa požiada, matka nereaguje, takže veci musí zadovážiť
za vlastné peniaze. Tvrdil, že matka dáva dieťaťu roztrhané, špinavé, či inak nevhodné oblečenie v deň,

keď si má po dieťa prísť, pretože vie, že mu on do školy dá čisté a nové oblečenie. Táto situácia sa
opakuje takmer každé dva týždne. To znamená, že raz na oblečenie pre dieťa prispeje vo výživnom,
o ktorom rozhodol súd, druhý krát musí vynaložiť peniaze na to, aby malo dieťa čo u neho nosiť, keďže
si dieťa preberá nedostatočne oblečené a špinavé, takže má u neho komplet druhý šatník, a tretí krát
prispieva vtedy, keď mu musí dať oblečenie so sebou do školy, o ktoré o dva týždne opäť príde, pričom

situácia sa opakuje dokola.
Vo vzťahu k zročnému výživnému uviedol, že vzniklo z potrieb maloletého dieťaťa, ako uviedol vo svojom
odvolaní. Na maloleté dieťa neplatil vôbec len v dobe, keď bolo dieťa polovicu času s ním, napríklad
cez pandémiu a letné prázdniny. To, že jeho argumenty odvolací súd neuznal a dal mu to zaplatiť
znovu, musí rešpektovať, no žiadal, aby splátky mohol platiť v únosnej výške. Súdom stanovené splátky
zročného výživného považoval za neprimerané. Dodal, že zročné výživné nevzniklo z jeho nedbalosti,

či ľahkovážnosti, ale z nutnosti starostlivosti o maloletú osobu.
Ďalej uviedol, že údaj súdu, ktorý vytvára dojem, že je SZČO a zároveň aj zamestnanec, a teda má
dva príjmy, je nepravdivý. Za obdobie od 01.07.2023, kedy dostal k podpisu výpoveď, do 30.11.2023
mal zvýšené výdaje za platbu do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 285,49 Eur, napriek tomu,
že zo živnosti nemal príjem. Dodal, že posledných sedem rokov bol SZČO len na mandátnu zmluvu

ako riadny zamestnanec, teda nejednalo sa o žiadne skutočné podnikanie, ale o spôsob zadávateľa
prác ako ušetriť na odvodoch. Živnosť má od 01.12.2023 pozastavenú z dôvodu straty práce zo dňa
na deň, a to k 01.07.2023. Ukončenie zmluvy tak nebolo dohodou, ako sa v nej píše, ale tak ako je
na Slovensku zvykom, pod nátlakom a s nevyplatením poslednej faktúry. Poukazoval na to, že ďalšiu
prácu získal až k 18.08.2023 a dovtedy bol bez zamestnania, je dostatočný argument na to, aby tak

nevýhodnú dohodu o ukončení spolupráce nepodpísal dobrovoľne. Súd uvádzal vymeriavacie základy
jeho zárobkov v spoločnosti A. I., na konci odseku uvádza sumu za december 2023 1.403,87 Eur,
ktorá je znížená o PN za šesť pracovných dní. Otec vyčíslil položky jeho výdavkov, ktoré v celkovom
súhrne predstavujú sumu 1.653,20 Eur (už aj so zarátanou splátkou zročného výživného v sume 300,-
Eur), pričom v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sa môže dostať do okamžitej platobnej

neschopnosti pri akomkoľvek výpadku príjmu. Po splatení úveru si bude musieť zobrať ďalší na kúpu
novšieho auta, keďže terajšie má dvadsať rokov.
Mal za to, že matka sa zo seba snaží robiť úbohú ženu, ktorá si na živobytie musí požičiavať, ale opak je
v skutočnosti pravdou. Poukázal na to, že matka bez jeho vedomia zapísala maloletého A. na súkromnú
školy J., kde ročné školné predstavuje sumu 4.500,- Eur, stále ho atakuje, aby súhlasil s prestupom

dcéry E. na túto istú školu, pričom školné by musela hradiť opäť výlučne ona, čo mu navrhla. Pokiaľ
matka vlastní 4-izbový byt v D., ktorý neprenajíma (hoci zaň platí vysoké poplatky), je to len preto, že
tie peniaze nepotrebuje a tie, ktoré za byt platí, jej nechýbajú. Uviedol, že matkina spoločnosť nevlastní
v D. kancelársky priestor, ale byt (podľa listu vlastníctva) a matka vlastní lukratívny investičný pozemok
v zastavanej časti D. o výmere 1495 m2, ktorý môže prenajímať. Bol toho názoru, že súd zisťoval

informácie o matkiných pomeroch len povrchne, bez znalosti predložených údajov.
Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žeurčí,žemuvzniklozročnévýživné
na maloletého A. za obdobie od 28.12.2018 do 31.12.2022 vo výške 5.010,32 Eur, ktoré mu povolí
uhrádzať v splátkach po 150,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15-teho
dňa s tým, že omeškanie splátky má za následok pripočítanie sadzby 5,5% ročne z dlžnej sumy. Žiadal,

aby odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b), e), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67

CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní predjeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý učil zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 28.12.20218 do 31.12.2022 v sume
5.010,32 Eur a túto sumu otcovi povolil uhrádzať v splátkach po 300,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným k rukám matky počnúc februárom 2024 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia. Námietky otca smerovali voči výške splátok a tomu, že súd určil, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
záverysúduprvejinštancie,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

11. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa je treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ust. § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje dieťa a naopak dieťaťu sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený

princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej
povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa
realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu
podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní
prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa v sume 180,- Eur mesačne počnúc dňom 28.12.2018
bola určená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/38/2021-624 zo dňa 29.11.2022
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/38/2021-655 zo dňa

15.03.2023. V predmetnej veci súd sumu zročného výživného na maloleté dieťa určil za obdobie od
28.12.2018 do 31.12.2022 vo výške 5.010,32 Eur (vypočítanú ako rozdiel medzi sumou 8.663,24 Eur,
ktorú mal otec titulom výživného na maloleté dieťa zaplatiť a sumou 3.652,92 Eur, ktorú uhradil), keďže
vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov ako aj pohybov na účte otca mal za preukázané, že otec si od
januára 2023 plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v sume stanovenej právoplatným

a vykonateľným súdnym rozhodnutím, t. j. 180,- Eur mesačne. Zročné výživné súd prvej inštancie
povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 300,- Eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjmové pomery, ďalšiu
vyživovaciu povinnosť i úhradu výdavkov maloletého dieťa v čase, keď je dieťa s otcom.
Z ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je
zásadne paričná lehota tri dni, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu, prípadne

určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky
splatnosti, ako i to, že nedodržaním jednej splátky sa stáva splatným celý zvyšok dlhu. Platenie
zročného výživného v splátkach je však výnimkou, na ktorej uplatnenie v danom prípade bol daný
dôvod spočívajúci v pomeroch na strane otca, pretože zaplatením zročného výživného jednorázovo bymohlo dôjsť k jeho neúmernému finančnému zaťaženiu. Polemika o výške splátok však nie je namieste,
a to najmä s poukazom na ochranu záujmov maloletého dieťaťa, ktoré má právo na zodpovedajúce
materiálne zabezpečenie zo strany každého rodiča, ako aj preto, že matka musela vynaložiť finančné

prostriedky na výživu dieťaťa (za otca) v reálnom čase. Výška splátok sa odvolaciemu súdu nejavila pre
povinného vzhľadom na jeho zárobkové pomery (i keď má pozastavené prevádzkovanie živnosti, príjem
dosahuje zo zamestnaneckého pomeru) a dve vyživovacie povinnosti ako príliš ťaživá. Stále pritom platí,
že už povolenie zaplatiť zročné výživné v splátkach je skôr mimoriadnym riešením, ktoré zvýhodňuje
otca na úkor zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa.

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku otca, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie formuláciu,
že omeškanie s plnením jednej splátky zročného výživného má za následok splatnosť celého plnenia,
čím mal súd zvýhodniť matku. Súd prvej inštancie pri formulácii tejto časti výroku rozsudku postupoval
plne v súlade so zákonom a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadne pochybenie, či zvýhodňovanie
niektorého z rodičov, naopak, súd takto účinne ovplyvnil riadne plnenie zročného výživného, ktorého
zaplatenie otcovi umožnil v splátkach. Takouto formuláciou je zároveň naplnené aj kritérium najlepšieho

záujmu dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

13. Pokiaľ otec tvrdí, že matka mu syna na styk odovzdáva v špinavom, nevhodnom a roztrhanom

oblečení, v súvislosti s čím okrem plnenia si svojej vyživovacej povinnosti, musí dieťaťu kupovať aj
oblečenie, prípadne obuv, a táto situácia sa opakuje takmer každé dva týždne, je potrebné konštatovať,
že takéto skutočnosti neboli v konaní jednoznačne preukázané, pričom súčasne vyhodnotenie nákladov
toho ktorého rodiča vynakladaných v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, ako aj majetkových
a zárobkových pomerov rodičov sú významnými pri určení výživného na maloleté dieťa, ktoré bolo

v kompetencii súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom v tomto štádiu konania, rozhodujúc už len o zročnom
výživnom sú argumenty otca o lepšej majetkovej kondícii matky a o jeho ďalších nákladoch na
maloletého irelevantné.

14. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).