Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200992
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú M. K., O.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny P., pochádzajúcu z matky - povinnej U.. V.R.E. Ž., O.. XX.X.XXXX,
V. Š.Á. XXX/X, F., právne zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Zdravotnícka

2, Poprad, a otca - oprávneného U. K., O.. XX.X.XXXX, V. Z. XXX/XX, Š., právne zastúpeného Mgr.
Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, v konaní o návrhu otca na
nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k.
15Em/4/2022-114 zo dňa 26.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia, a to právoplatného a vykonateľného rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/140/2020 zo dňa 30.3.2021. Následne súd pokračoval
v konaní na podklade zmeneného exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
15P/126/2021-183 zo dňa 25.4.2023.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie rozhodol predmetným uznesením podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), § 390 písm. f) CMP, § 391 CMP, § 52 CMP.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že je daný dôvod na
zastavenie konania, pretože došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia uložením pokuty matke, ako
osobe, ktorá povinnosť dobrovoľne neplní.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie otec. Argumentoval tým, že zaplatením
pokuty určite nedošlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia v zmysle § 390 písm. f) CMP. Exekučným
titulom je súdne rozhodnutie upravujúce stretávanie sa otca s maloletou dcérou, pričom ide o opakujúce

sa plnenia, ktoré má uskutočňovať matka maloletého dieťaťa. Za viac ako dva roky od podania návrhu
na výkon rozhodnutia matka neumožnila otcovi žiadne stretnutie s maloletou dcérou, pričom súd prvej
inštancie uložil matke len jednu pokutu a výkon rozhodnutia zastavil. V danom prípade nebol naplnený
žiadnyzákonnýdôvodnazastaveniekonania.Otecžiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušil.
Poukázal na to, že stretávanie sa maloletého dieťaťa so svojím rodičom je jeho právo a v jeho najlepšom

záujme, preto by mal súd toto právo naplniť.

6. Povinná matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 CMP v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a
nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie otca

je dôvodné.

9. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

11. Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

12. Podľa § 378 ods. 1 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne
s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonávať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou

sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhlášky o výkone
rozhodnutia“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu, pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný
podrobuje rozhodnutiu.

14. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky o výkone rozhodnutia, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia
možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom
odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením.
Neodkladné opatrenie nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času
trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

15. Podľa článku 7 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované hneď po narodení a
má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.

16. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia poukazuje na to, že zmyslom a

cieľom konania o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je poskytnutie súdnej
ochrany osobám oprávneným z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je v tomto
prípaderozsudokOkresnéhosúduPopradč.k.15P/126/2021-183zodňa25.4.2023,ktorýmjeupravenýstyk otca s maloletou dcérou. Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno prijať záver, že povinná matka
nerešpektuje súdne rozhodnutie a neumožňuje stretávanie sa otca s maloletou dcérou.

18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. ako ustanovený kolízny opatrovník v konaní začal
spolupracovať s akreditovaným subjektom I. D..K.. s cieľom pomoci pri realizácii styku maloletej dcéry s
otcom, z dôvodu nerešpektovania súdneho rozhodnutia matkou. Zo záverečnej správy akreditovaného
subjektu vyplýva, že otec má veľmi limitované možnosti na budovanie si vzťahu s dcérou vzhľadom
na dĺžku času, ktorý trávi s dcérou, prítomnosť tretích osôb a nedostatok intímneho priestoru pre hru

s dcérou. Pre maloletú M. to znamená, že prichádza o benefity vyplývajúce z významu otcovskej role,
brzdí sa jej cesta k autonómii, separácii a individualizácii.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány
pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali
by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu

rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok
z 27. júna 2000, ods. 128). Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt
rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých
zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto
spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená;

musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a
jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej
povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29. júna
2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 10).

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v prvom rade rozhodnúť o nariadení výkonu
rozhodnutia, keďže bolo nesporne zistené, že matka sa nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu, teda
neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletou dcérou a to ani napriek výzve súdu na dobrovoľné splnenie
povinnosti, ani po tom, čo jej bola uložená pokuta. Takáto povinnosť súdu - rozhodnúť o nariadení výkonu
rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania

vyplýva z ustanovenia § 377 ods. 1 CMP.

21. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa člení na tri fázy, a to fázu začatia
vykonávacieho konania (§ 3 Vyhlášky - Postup súdu po začatí konania), fázu nariadenia (§ 377 CMP -
Nariadenie výkonu rozhodnutia) a uskutočnenia výkonu rozhodnutia (§ 384 CMP - Uskutočnenie výkonu

rozhodnutia).

22.Postuppodľa§378CMPnastupujeprednariadenímsamotnéhovýkonu,pričommáplniťpreventívny
a výchovný účel. Jeho cieľom je pôsobiť na oprávnenú a povinnú osobu tak, že príde k dobrovoľnému
plneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, alebo k inej dohode, čo do ich realizácie. Je

na súde, aký spôsob preventívneho pôsobenia na osobu povinného zvolí. Taktiež môže využiť rôzne
subjekty, či už orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, ako aj mediátora (§ 381 CMP). Diapazón
možností, ktoré súd má, koliduje individuálnym skutkovým okolnostiam ktorého konkrétneho prípadu.
Súd môže zvoliť napríklad aj osobný pohovor s rodičmi maloletého dieťaťa, so samotným maloletým
dieťaťom a podobne. Súd by mal v tomto štádiu primárne dbať na rýchlosť a efektívnosť tak, aby

nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu, nakoľko uvedené nerešpektovanie sa následne môže
odzrkadliť v sťažení, resp. nemožnosti realizácie samotného odňatia.

23. Súd prvej inštancie musí v ďalšom priebehu konania vychádzať zo skutočností doposiaľ zistených
a vykonať všetky potrebné opatrenia k tomu, aby bolo rešpektované súdne rozhodnutie o úprave styku

maloletej dcéry s otcom, čo je bezprostredne previazané s najlepším záujmom dieťaťa vyjadreného
v čl. 5 Zákona o rodine. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že maloletá má pozitívny vzťah k
otcovi, dokáže s ním tráviť čas bez prítomnosti matky. Z lekárskych správ vyplýva, že maloletej bola
diagnostikovaná úzkosť z odlúčenia v detskom veku. Maloletá M. je momentálne vo veku X rokov,
pričomuvedenádiagnózajejboladiagnostikovanápreddvomarokmi.Zaktuálnejsprávyakreditovaného

subjektu je zrejmé, že v prítomnosti otca sa správala prirodzene, prítomnosť matky si nevyžadovala.24.Vychádzajúczdoterajšiehodokazovaniamožnoprijaťzáver,žerodičiamaloletejspolunekomunikujú
rodičovsky efektívne a zrelo v prospech maloletej dcéry, čo je prvoradým predpokladom toho, aby dieťa
začalo dôverovať otcovi, mohlo s ním tráviť čas bez strachu a nervozity.

25. Súd prvej inštancie by v ďalšom konaní výsluchom rodičov mal zistiť, ako vnímali a prežívali
pomoc akreditovaného subjektu pri realizácii styku otca s maloletou dcérou a či považujú za prínosné
v takomto asistovanom styku pokračovať. Zároveň by mal súd zhodnotiť, či plnenie rozhodnutia nie
je možné docieliť účasťou rodičov na psychologickom poradenstve zameranom na pomoc rodičom pri

realizácii styku otca s maloletou a pochopenia dôležitosti role druhého rodiča v živote dieťaťa. Uvedené
poradenstvo je možné rodičom uložiť nariadením neodkladného opatrenia v rámci konania o výkon
rozhodnutia. Súd prvej inštancie musí v konaní postupovať efektívne a zvoliť takú formu opatrení, ktorá
pomôže v styku otca s maloletou dcérou.

26. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa

nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti
maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch
rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon

zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu
výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával. Záujem maloletého dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi

rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia,
ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 554/04). Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo
na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho
hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých detí je, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletých detí

k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný styk (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

27. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, pretože žiadny
z dôvodov uvedených v § 390 CMP pre zastavenie konania nebol naplnený.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).